Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. november 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 31C/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117222255
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2117222255.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne (navrhovateľky): T.. T. T., B. XX.XX.XXXX, J. XXX/X, T.,
O..Č.. X. C.. Č. XXA, O., zastúpená: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, 917
01 Trnava, proti žalovanému: T.. T. T., B. XX.XX.XXXX, O. X. X. L. Y., S. XXXX, O..Č.. X. Y.. W. Č.. X,
U. B. P., o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovanému sa ukladá

- nevstupovať do rodinného domu a garáže na ul. C. Č., U..Č.. XXXX/ XXA P. O., nachádzajúceho sa na
parcele registra „S. L..Č.. XXXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 151 m2, ako aj na priľahlé
pozemky registra „S. - L..Č.. XXXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 78 m2, L..Č.. XXXXX/
XXX, orná pôda o výmere 97 m2, L..Č.. XXXXX/XXX, orná pôda o výmere 31 m2, ktoré nehnuteľnosti
sú zapísané C. Ú. O. B. I. Č..XXXXX, L. W.. Ú. O., C. O., C. O.,
- nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov, s výnimkou konania pred súdmi

a orgánmi činnými v trestnom konaní
- nekontaktovať žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami,
s výnimkou v rozsahu nevyhnutnom na realizáciu súdom upraveného styku žalovaného s maloletým T.
T., B.. XX.X.XXXX

II. Toto rozhodnutie bude platiť po dobu 9 mesiacov, odo dňa vydania.
III. Vo zvyšku sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
IV. Žalovaného súd poučuje, že môže podať proti žalovanej žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody,
resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla.

V. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom zo dňa 20.11.2017, podaným na tunajšom súde podľa údajov elektronického
registra dňa 21.11.2017, domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle ustanovení § 325 ods.
2 písm. f), g) a h) Civilného sporového poriadku, ktorým by súd uložil žalovanému, aby nevstupoval do
rodinného domu a garáže na ul. C. Č., U..Č.. XXXX/ XXA P. O., B.S. U. B. L. G. „. L..Č.. XXXXX/XXX,
Z. L. H. B. C. P. XXX T., H. H. B. L. L. G. „. - L..Č.. XXXXX/XXX, Z. L. H. B. C. P. XX T.,- L..Č.. XXXXX/
XXX, C. L. C. P. XX T., - L..Č.. XXXXX/XXX, C. L. C. P. XX T., všetky nehnuteľnosti sú zapísané na I.

Č..XXXXX, pre kat. Ú. O., C. O., C.. O., aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 m
a nekontaktoval žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.11.2017 o 01:23 hod. doplnila navrhovateľka svoj návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že výroku o nevstupovaní do nehnuteľností sa domáha
v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP, nakoľko osoba žalovaného je dôvodne podozrivá z násilia na
osobe žalobkyne, pričom vzhľadom na nariadený termín pojednávania vo veci rozvodu účastníkov na

deň 27.11.2017 a 28.11.2017 žiada o vydanie neodkladného opatrenia v lehote podľa § 328 ods. 2CSP tak, aby bola fyzická integrita žalobkyne dostatočným spôsobom chránená pred nadchádzajúcimi
pojednávaniami.

2. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že manželstvo so žalovaným
uzavrela dňa XX.X.XXXX, manželstvo naďalej trvá, pričom dňa XX.XX.XXXX podala návrh na rozvod
manželstva. Konanie je vedené pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 39P/6/2017 a ku dňu podania
tohto návrhu nebolo v konaní vydané žiadne rozhodnutie. Z manželstva sa dňa XX.X.XXXX B. U.
T.. Žalobkyňa žila spolu so žalovaným v rodinnom dome na ulici C. Č., U. Č. XXXX/XXA, ktorý je

postavený na parcele registra S.-W., L. Č. XXXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 151
m2, ktoré (myslí sa tým rodinný dom aj parcela č. XXXXX/XXX) sú evidované Okresným úradom O.,
W. C. L. W..Ú.. O. B. I. Č.. XXXXX (ďalej len ako „Nehnuteľnosti“ v príslušnom gramatickom tvare).
Od konca januára 2017 žalobkyňa so žalovaným nebývajú v spoločnej domácnosti, pričom žalobkyňa
býva s maloletým synom v Nehnuteľnosti. Žalobkyňa napriek zdravotným a psychickým problémom
žalovaného uzatvorila so žalovaným manželstvo po 16 ročnej známosti dňa XX.XX.XXXX, pričom

jeho stav bol v čase uzatvorenia manželstva v zásade stabilizovaný. Zdravotné a psychické problémy
žalovaného sa vážnym spôsobom zhoršili od uzatvorenia manželstva a najmä po narodení maloletého
syna. Aktuálne sa žalobkyňa bojí o život a zdravie maloletého syna a svoj a najmä má obavu, že
žalovaný svoje vyhrážky vykoná. Prvé náznaky násilného správania žalovaného voči žalobkyni sa
prejavili už v roku 2002, kedy jej žalovaný bez akéhokoľvek racionálneho dôvodu začal hroziť, že ju

zničí a intenzívnym spôsobom jej nadával. Neskôr sa začalo psychické násilie prejavovať aj fyzickým
napádaním žalobkyne. V minulosti žalovaný zneužíval alkohol vo veľkej miere, pričom pred sobášom
s tým prestal a žalobkyňa mala za to, že nadobro. Postupom rokov sa psychický stav žalovaného
zhoršoval, začal opätovne zneužívať alkohol vo vysokej miere a stupňovalo sa jeho násilné správanie
voči žalobkyni, nielen psychické, ale aj fyzické. Situácia sa vyhrotila a stala trvale neznesiteľnou po

pôrode maloletého syna, kedy sa žalovaný vyhrážal žalobkyni zabitím, fyzickou likvidáciou, hrubo a
intenzívne jej nadával, že zabije samého seba, aby nemusel žalobkyňu a nakoniec, že zabije seba a
žalobkyňu zoberie so sebou, že pôjde po žalobkyni veľmi tvrdo, že žalobkyňu zničí. Týmto všetkým
vyvolal u žalobkyne veľký strach, obavu o život maloletého syna a obavu aj o vlastný život. Žalobkyňa
dlhodobo žila v strachu a pod psychickým nátlakom. Psychické a fyzické násilie vykonával žalovaný aj v

prítomnosti maloletého syna, na ktorého psychický a duševný vývoj uvedené správanie malo negatívny
dopad. V decembri roku 2016 začal maloletý syn plakať, čo bolo impulzom pre agresívne správanie
žalovaného, ktorý sa začal žalobkyni opätovne vyhrážať, že ju zabije, konkrétne elektrickým káblom.
Následne chytil žalobkyňu pod krk a táto mala dôvodnú obavu, že svoje hrozby dokoná. Žalovaný
následne požil väčšiu dávku liekov a alkoholu súčasne. Na to žalobkyňa zavolala rýchlu zdravotnú

pomoc a operátorka linky rýchlej zdravotnej pomoci zavolala hliadku Policajného zboru SR, nakoľko
sa jej žalobkyňa zdôverila, že žalovaný bol agresívny. Po príchode rýchlej zdravotnej služby a hliadky
PolicajnéhozboruSRsavšakžalovanýzačalsprávaťnaokokľudneadobreavšetkosatýmtospôsobom
uhralo. Nasledujúci deň žalovaný zopakoval svoje správanie z predchádzajúceho dňa, bol agresívny,
verbálne urážal žalobkyňu a opäť požil väčšie množstvo liekov v kombinácií s alkoholom. V strachu

o jeho život zavolala žalobkyňa rýchlu zdravotnú službu a žalovaný bol následne takmer 2 týždne
hospitalizovaný vo Fakultnej nemocnici v O. od 11.12.2016 do 22.12.2016. Z nemocnice sa vrátil až
dňa 23.12.2016, podľa žalobkyne nebol v poriadku, tvrdil, že žiadne lieky už brať nebude a už sa nikdy
nevráti na psychiatriu. Začiatkom roka 2017 sa agresívne správanie žalovaného opakovalo s rovnakým
priebehom, kedy žalovaný verbálne agresívnym spôsobom útočil na žalobkyňu, obviňoval ju za svoje

psychické problémy, začal s vyhrážkami, že žalobkyňu zabije, zničí a že po nej pôjde veľmi tvrdo. V
priebehu tohto násilného správania držala žalobkyňa maloletého syna v náručí, žalovaný sa na ňu
zahnal a používal agresívne gestá. Žalovaný bol opätovne hospitalizovaný vo Fakultnej nemocnici O.
od 20.01.2017 do 27.01.2017. Po návrate žalovaného z nemocnice bola žalobkyňa rozhodnutá, že ujde
zo spoločnej domácnosti, nakoľko mala dôvodnú obavu o život a zdravie maloletého syna a svoj vlastný

život a zdravie. Žalovaný však sám na požiadanie žalobkyne spoločnú domácnosť opustil. Po odchode
zo spoločnej domácnosti sa žalovaný žalobkyni znova vyhrážal prostredníctvom telefonických hovorov a
sms správ, kde napríklad uviedol „keď to chceš krvavo, budeš to mať krvavo.“ Dňa 08.04.2017 žalovaný
prišiel do domu, kde žije žalobkyňa s maloletým synom, aby mu táto ukázala dieťa. Žalobkyňa sa
žalovaného stále bála a bojí z dôvodu jeho agresivity, násilného správania voči nej aj maloletému dieťaťu

a psychickej choroby žalovaného a maloletý syn sa sám bránil voči styku so žalovaným a tým ho aj
zmaril. Dokonca deň pred tým, t.j. 07.04.2017, zavolal žalovaný na žalobkyňu políciu, a to bez akejkoľvek
príčiny. Keď mu žalobkyňa odmietla ukázať maloletého syna, znova zavolal hliadku Policajného zboru,ale tí nemali čo v tomto prípade riešiť. Privolaná hliadka Policajného zboru žalovaného vykázala zo
spoločného obydlia a vydala Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 08.04.2017.
Po tomto všetkom žalobkyňa pochopila, že musí svojho maloletého syna aj samú seba chrániť pred

žalovaným a jeho agresívnym a násilným správaním a podala voči žalovanému trestné oznámenie. Voči
žalovanému je vedené trestné stíhanie pod ČVS: ORP-840/01-TT-TT-2017, spis Okresnej prokuratúry
Trnava sp. zn. 1Pn568/17/2207 na základe podozrenia zo spáchania trestného činu nebezpečného
vyhrážania. Podozrenie zo spáchania trestného činu osvedčila aj Krajská prokuratúra Trnava v liste
nazvanom Vec: žiadosť o preskúmanie zákonnosti postupu vo veci Okresnej prokuratúry Trnava sp.

zn. 1Pn 568/17/2207, kde sa jasne uvádza: „Za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu a
prešetrenia všetkých Vami oznamovaných skutočností, z ktorých zjavne vyplýva dôvodné podozrenie
zo spáchania trestnej činnosti Vašim manželom je nevyhnutné realizovať prípravné konanie, v
rámci ktorého budú všetky zabezpečené vyšetrovacie úkony riadne zadokumentované a procesne
vyhodnotené.“ Trestné stíhanie vedené pod vyššie uvedeným ČVS pre podozrenie zo spáchania
trestného činu nebezpečného vyhrážania bolo z Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trnava,

Obvodného oddelenia PZ Trnava postúpené na Odbor kriminálnej polície Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Trnava pre podozrenie zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania.

3. Žalobkyňa v návrhu popísala doterajší priebeh rozhodovania tunajšieho súdu týkajúci sa veci tak,
že dňa 11.04.2017 podala na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a Okresný súd Trnava

Uznesením č.k. 21C/38/2017-32 zo dňa 21.04.2017 (ďalej len ako „Uznesenie o neodkladnom opatrení“
v príslušnom gramatickom tvare) nariadil žalovanému do rozhodnutia súdu vo veci samej:
- nevstupovať do rodinného domu a garáže na ul. C. Č., U..Č.. XXXX/XXA P. O., nachádzajúceho sa
na parcele registra S.-W., L. Č. XXXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 151 m2, ak aj na
priľahléparcelyregistraS.-W.,L.Č.XXXXX/XXX,zastavenéplochyanádvoriaovýmere78m2,parcelné

číslo XXXXX/XXX, orná pôda o výmere 97 m2, parcelné číslo XXXXX/XXX, orná pôda o výmere 31 m2,
ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na I. Č.. XXXXX, L. W..Ú.. O.,
- nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov,
- nekontaktovať žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami.
Okresný súd Trnava v Uznesení o neodkladnom opatrení nariadil žalobkyni, aby v lehote 30 dní

podala na súd žalobu vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania predmetnej nehnuteľnosti.
Dňa 18.05.2017 žalobkyňa podala na súd návrh na zákaz vstupu do obydlia a zákaz približovania
sa, ktorým žiadala súd, aby rozhodol výrokmi, ktoré sú totožné s výrokmi Uznesenia o neodkladnom
opatrení. Konanie sa viedlo pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 11C/47/2017. Súd na deň
12.10.2017 nariadil výsluch strany podľa § 138 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“), kde súd uviedol, že takto podaná žaloba s
uvedenými výrokmi nemá žiaden hmotnoprávny základ a z tohto dôvodu ju súd zamietne. Hmotnoprávny
základ nemá podľa názoru súdu výrok o nepribližovaní sa, výrok o nekontaktovaní sa a ani výrok o
nevstupovaní do/na nehnuteľnosti. Podľa názoru konajúceho súdu by ochranu práv a oprávnených
záujmov žalobkyne zabezpečilo neodkladné opatrenie, ktoré by neobsahovalo výrok o tom, že je

nutné podať v lehote 30 dní žalobu vo veci samej, nakoľko na žiaden z výrokov, ktoré sú vyššie
uvedené v bode tejto žaloby, nemá žalobkyňa hmotnoprávny základ. Žalobkyňa na návrh súdu
následne zobrala žalobu, na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn. 11C/47/2017, späť a žiadala
konanie zastaviť. Na základe späťvzatia Okresný súd Trnava vydal Uznesenie o zastavení konania
č.k. 11C/47/2017-103 zo dňa 27.10.2017 (ďalej len ako „Uznesenie o zastavení konania“), pričom

toto uznesenie by malo nadobudnúť právoplatnosť dňa 15.11.2017, nakoľko žalobkyňa odvolanie voči
tomuto uzneseniu nepodávala. Právoplatnosťou Uznesenia o zastavení konania dochádza automaticky
k zániku Uznesenia o neodkladnom opatrení, nakoľko toto Uznesenie je viazané na vedenie konania
vo veci samej a podanie žaloby vo veci samej. Z uvedených dôvodov podala žalobkyňa nový návrh
na vydanie neodkladného opatrenia. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobkyňa pociťuje

odôvodnený strach o svoj život, zdravie a život a zdravie svojho maloletého syna. Žalovaný a otec
maloletéhodieťaťatrpízávažnýmiduševnýmiporuchami:Emočnenestabilnáporuchaosobnosti(F60.3)
a Bipolárnou poruchou osobnosti. Emočne nestabilná porucha osobnosti (F 60.3) zahrnuje abnormné
osobnosti charakterizované emočnou nestálosťou, impulzivitou, nedostatočným zvážením následkov
konania. Častý pri tejto poruche je výskyt výbuchov hnevu, často bez adekvátneho podnetu a provokácie

s následnou nekontrolovateľnou agresiou. Ďalšími charakteristikami sú premenlivosť nálad, konfliktnosť
a impulzivita a aj slabá tolerancia alkoholu.1 Emočne nestabilná porucha osobnosti je charakterizovaná
aj náchylnosťou k impulzívnemu konaniu bez ohľadu na následky, nálada je nevypočítateľná a vrtošivá.
Osoby s touto poruchou osobnosti majú sklon k výbuchom emócií a nie sú schopné ovládať svojecitové výbuchy. Bipolárna porucha osobnosti je charakteristická striedaním manických a depresívnych
epizód. Túto poruchu utvárajú symptómy ako manicko-expanzívna nálada, zvýšené psychomotorické
tempo a zrýchlené myslenie, pridružené sú i poruchy myslenia. Typickým príznakom je aj zvýšený

konzum alkoholických nápojov. Rovnako prevažuje dysforická alebo negatívna nálada a správanie,
iritabilita, hostilita, násilie, suicidalita. Žalovaný trpiac vyššie uvedenými duševnými poruchami sa v
minulosti dopustil konaní, ktoré sa teraz posudzujú ako podozrenie zo spáchania trestného činu týrania
blízkej a zverenej osoby. Vyššie popísané správanie žalovaného zodpovedá symptómom emocionálne
nestabilnej poruche osobnosti a aj bipolárnej poruche osobnosti. Správanie žalovaného bolo a je dlhé

roky vo vzťahu k žalobkyni poznačené správaním charakteristickým pre tieto dve duševné poruchy,
najmä agresivitou, hostilitou, nenávisťou, emočnou labilitou, zmenou nálad, depresívnymi epizódami,
suidicialitou a pod. Žalobkyňa má na základe svojich životných skúseností so žalovaným a na základe
vyššie opísaných charakteristík duševných porúch, ktorými trpí žalovaný dôvodnú obavu o svoj život,
zdravie a život a zdravie svojho maloletého syna v útlom veku. O život a zdravie maloletého syna
má žalobkyňa dôvodnú obavu z dôvodu, že žalovaný je impulzívny a nedostatočne zvažuje následky

svojich konaní, pričom práve týmto by mohol maloletému synovi v budúcnosti ublížiť. Rovnako sa
žalobkyňa obáva o zdravie a život svojho maloletého syna z dôvodu, že žalovaný sám priznal, že
z jeho strany došlo k narušeniu vzťahu medzi ním a žalobkyňou po pôrode maloletého syna a k
tomu sa už neraz správal agresívne. Pokiaľ žalovaný trpí vyššie uvedenými duševnými poruchami,
ktoré medikamentózne nelieči a konzumuje alkoholické nápoje (pričom konzum alkoholických nápojov

je častým symptómom týchto duševných porúch) je žalovaný pre žalobkyňu ako aj jej maloletého
syna nebezpečný. V súčasnej dobe je diskutabilné, či sa žalovaný lieči a či prestal s požívaním
alkoholických nápojov. Žalovaný svojím konaním, závažným spôsobom zasahuje do telesnej a najmä
duševnej integrity žalobkyne a aj ich maloletého syna, na ktorého takéto správanie vplýva v útlom veku
veľmi negatívne. Tomuto nebezpečenstvu nevie žalobkyňa zabrániť žiadnym iným účinným spôsobom

ako nariadením neodkladného opatrenia, na základe ktorého by žalovaný mal zákaz vstupovať do
predmetných nehnuteľností, mal zákaz približovania sa k žalobkyni na menej ako 15 metrov a mal zákaz
žalobkyňu kontaktovať akýmikoľvek prostriedkami. Na základe vyššie uvedeného má žalobkyňa za to,
že je viac než potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi žalobkyňou a žalovaným tak, aby bola
žalobkyňa a ich maloletý syn chránený pred negatívnymi následkami duševných porúch žalovaného

a jeho správania. Nakoľko uvedené nebezpečenstvo opätovných zásahov do telesnej a duševnej
integrity žalobkyne nie je možné inými prostriedkami odstrániť a tak ochrániť práva a oprávnené záujmy
žalobkyne a maloletého syna, považuje žalobkyňa nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom
znení za najvhodnejšie opatrenie. Neodkladné opatrenie by nebolo vhodné obmedzovať na určitý čas
alebonapodaniežalobyarozhodnutievovecisamej,nakoľkožalobkyňapoprávnejstránkenedisponuje

žiadnymhmotnoprávnymustanovením,nazákladektoréhobydokázalachrániťsvojeprávaaoprávnené
záujmy v konaní vo veci samej. Z uvedených dôvodov navrhla, aby súd nariadil neodkladné opatrenie
bez časového obmedzenia a bez obmedzenia na podanie žaloby vo veci samej, nakoľko podľa § 334
CSP zruší neodkladné opatrenie, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Podmienky, ktoré
existovali v čase vydania Uznesenia o neodkladnom opatrení existujú aj ku dňu podania tohto návrhu,

pričom na základe ďalších predložených dôkazov je žalobkyňa toho názoru, že sú prítomné dôvody a
skutočnosti osvedčujúce potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.

4. Žalobkyňa k návrhu priložila výpis z listu vlastníctva Č.. XXXXX, návrh na začatie konania vo
veci 11C/47/2017, lekársku správu J.. L. zo dňa 12.1.2017 v preklade do slovenského jazyka,

potvrdenie súdu zo dňa 8.8.2017 o podaní návrhu na rozvod manželstva, potvrdenie o vykázaní
zo spoločného obydlia zo dňa 8.4.2017, prepúšťaciu správu FN TT z hospitalizácie trvajúcej od
11.12.2016 do 22.12.2016, rodný list maloletého, sobášny list, upovedomenie OR PZ TT o odstúpení
trestnéhostíhaniazodňa31.10.2017,uznesenietunajšiehosúduč.k.21C/38/2017-32zodňa21.4.2017,
uznesenie tunajšieho súdu č.k. 11C/47/2017-103 zo dňa 27.10.2017, zápisnicu o výsluchu vo veci sp.

zn. 11C/47/2017 zo dňa 12.10.2017, oznámenie prokurátorky krajskej prokuratúry vo veci žiadosti o
preskúmanie zákonnosti postupu vo veci Okresnej prokuratúry Trnava sp. zn. 1Pn568/17/2207 zo dňa
4.10.2017, navrhla tiež vykonať dokazovanie pripojením vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-840/01-TT-
TT-2017, pripojením spisov tunajšieho súdu sp. zn. 11C/47/2017 a 21C/38/2017.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi priloženými žalobkyňou k
návrhu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav.6. Zo sobášneho listu zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa XX.XX.XXXX
P. U. O. T..

7. Z rodného listu zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobkyni a žalovanému sa dňa XX.XX.XXXX B.
U. T.U. T..

8. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX L. W.. Ú. O., C. O., C. O. vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností, a to rodinného domu s garážou s.č. XXXX B. L. XXXXX/XXX, pozemkov parc.

č. XXXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 151 m2, parc. č. XXXXX/XXX zastavané plochy
a nádvoria o výmere 78 m2, parc. č. XXXXX/XXX orná pôda o výmere 97 m2, L.. Č.. XXXXX/XXX orná
pôda o výmere 31 m2.

9. Z potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, Obvodné oddelenie PZ v Trnave č. ČVS-ORP-
OPP3-840/01-TT-TT-2017 o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 08.04.2017 vyplýva, že podľa § 27a

ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. bol dňa 08.04.2017 o 19:00 hod žalovaný vykázaný zo spoločného obydlia
žalobkyne ako ohrozenej osoby, vykázanie sa vzťahuje na rodinný dom na adrese C. Č. Č.. XX/A P. O.,
dvoru rodinného domu ako aj vstupných brán spredu domu ako aj zo zadnej strany na dobu 10 dní.

10. Z prepúšťacej správy FN O. Psychiatrické oddelenie zo dňa 22.12.1016 vyplýva, že žalovaného

diagnózy sú X61.0 St.p úmyselnom sebapoškodení intoxikáciou, F31.4 Bipolárna afektívna porucha,
opakované suicidálne pokusy - intoxikácia liekmi, obesením, otravou výfukovými plynmi, abúzus
alkoholu, F31 bipolárna afektívna porucha, F60.3 Hraničná porucha osobnosti.

11. Z rozhodnutia tunajšieho súdu č.k. 21C/38/2017-32 zo dňa 21.04.2017 vyplýva, že súd na základe

vykonaného dokazovania v rámci skutkového stavu zistil zo Zápisnice Okresného riaditeľstva PZ v
Trnave, Obvodného oddelenia PZ v Trnave o trestnom oznámení ČVS:ORP-840/01-TT-TT-2017 zo
dňa 08.04.2017, že žalobkyňa podala trestné oznámenie o spáchaní prečinu nebezpečného vyhrážania
žalovaným.

12. Z upovedomenia OR PZ Trnava zo dňa 21.10.2017 vyplýva, že navrhovateľka bola upovedomená
o tom, že spisový materiál vedený pod ČVS: ORP-840/02-TT-TT-2017 vo veci prečinu nebezpečného
vyhrážania bol na základe pokynu Okresnej prokuratúry Trnava odstúpený na odbor kriminálnej polície
OR PZ TT pre podozrenie z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby.

13. Z odpovede Krajskej prokuratúry Trnava vo veci žiadosti o preskúmanie zákonnosti postupu
Okresnej prokuratúry Trnava vo veci vedenej pod ČVS: ORP-840/01-TT-TT-2017 zo dňa 4.10.2017
(čl. 28) vyplýva, že za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu a prešetrenia oznamovaných
skutočností, z ktorých zjavne vyplýva dôvodné podozrenie zo spáchania trestnej činnosti žalovaným je
nevyhnutné realizovať prípravné konanie, v rámci ktorého budú všetky zabezpečené vyšetrovacie úkony

riadne zadokumentované a procesne vyhodnotené, a teda žiadosť o preskúmanie zákonnosti postupu
prokurátora v trestnom konaní bola vyhodnotená ako opodstatnená.

14. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „Civilného sporového poriadku“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane

uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej
je dôvodne podozrivá z násilia.
17. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) Civilného sporového poriadku , neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko
alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu

alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.

18. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno
strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkamiúplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť
takým konaním ohrozená.

19. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe,
ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

20. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

21. Podľa § 326 ods. 2 Civilného sporového poriadku, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré

sa odvoláva.

22. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi
neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

23. Podľa § 328 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý
spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.
e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

24. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

25. Podľa § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude

trvať len po určený čas.

26. Podľa § 332 ods. 2 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm.
e) je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

27. Podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím
konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci
samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

28. Podľa § 337 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred
začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa
neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych
následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.(1) Súd vo výroku uznesenia podľa
odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj

nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej
výkonom neodkladného opatrenia.(2)

29. Žalobkyňa sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala vydania
neodkladného opatrenia v zmysle ustanovení § 325 ods. 2 písm. f), resp. v zmysle doplnenia návrhu e),

g) a h) Civilného sporového poriadku, ktorým by súd uložil žalovanému, aby nevstupoval do rodinného
domu a garáže na ul. C. Č., U..Č.. XXXX/ XXA P. O., B. U. B. L. G. „. L..Č.. XXXXX/XXX, Z. L. H. B. C.
P. XXX T., H. H. B. L. L. G. „. - L..Č.. XXXXX/XXX, Z. L. H. B. C. P. XX T.,- L..Č.. XXXXX/XXX, C. L. C.
P. XX T., - L..Č.. XXXXX/XXX, C. L. C. P. XX T., P. B. U. Z. B. I. Č..XXXXX, L. W.. Ú. O., C. O., C.. O.,
aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 m a nekontaktoval žalobkyňu písomne,

telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami.30. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 21C/38/2017-32 zo dňa 21.04.2017 tunajší súd nariadil na návrh
žalobkyne neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e), g) a h) Civilného sporového poriadku,
ktorým uložil žalovanému dočasne do rozhodnutia súdu vo veci samej:

- nevstupovať do rodinného J. H. R. B. D.. C. Č., U..Č.. XXXX/XXA P. O., B. U. B. L. G. S.-W., L. Č.
XXXXX/XXX, Z. L. H. B.Á. C. P. XXX T., H. H. B. L. L. G. S.-W., L. Č. XXXXX/XXX, Z. L. H. B. C. P. XX
T., L. Č. XXXXX/XXX, C. L. C. P. XX T., L. Č.Í. XXXXX/XXX, C. L. C. P. XX T., ktoré nehnuteľnosti sú
zapísané B. I. Č.. XXXXX, L. W..Ú.. O.,
- nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov,

- nekontaktovať žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami.
Súčasne tunajší súd vo výroku III. uvedeného uznesenia uložil žalobkyni povinnosť, aby v lehote
30 dní podala na súd žalobu vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania predmetnej
nehnuteľnosti. Uznesenie č.k. 21C/38/2017-32 zo dňa 21.04.2017 nadobudlo právoplatnosť dňom
23.10.2017, vykonateľnosť dňom 21.4.2017. Uvedené uznesenie o neodkladnom opatrení stratilo
účinnosť právoplatným skončením konania vo veci samej začatého na základe žaloby žalobkyne

podanej do 30 dní od nariadenia pôvodného neodkladného opatrenia, t.j. právoplatným skončením
konania vedeného pod sp. zn. 11C/47/2017 dňa 15.11.2017. Uvedené konanie bolo skončené pre
späťvzatie žaloby žalobkyňou (navrhovateľkou) z dôvodu právneho názoru súdu, že vo veci samej
nemôže rozhodnúť ňou žiadanými výrokmi, nakoľko hmotnoprávny základ na takéto rozhodnutie je
daný len v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Tunajší súd mal v predchádzajúcom

konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vedeného pod sp. zn. 21C/38/2017 dôvody na nariadenie
neodkladného opatrenia v znení uplatňovanom žalobkyňou aj v tomto konaní za dané. Rozhodnutie
tunajšieho súdu o nariadení neodkladného opatrenia bolo na odvolanie žalovaného následne potvrdené
rozhodnutím Krajského súdu v Trnave.

31. Z lustrácií v súdnom registri súd zistil, že na tunajšom súde sa v súčasnosti vedie pod. sp. zn.
39P/6/2017 konanie o rozvod manželstva žalobkyne a žalovaného, s ktorým je zo zákona spojené
konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému T.. Taktiež sa na súde vedie konanie pod. sp.
zn. 32P/60/2017 o úpravu práv a povinností k maloletému Markusovi na čas do rozvodu manželstva.
Uvedené konania nie sú právoplatne skončené.

32. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná
úprava pomerov medzi účastníkmi a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Z neodkladného
charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí a pre krátkosť času ani nemôže súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutí vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí

byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pri vydaní neodkladného opatrenia
účastníci nemusia byť vypočutí. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnuté, aby v návrhu
na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. K návrhu musia byť pripojené všetky

listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana i nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy musia
byť aspoň osvedčené, nemusia byť dokázané. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že
súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce skutočnosti). Pre nariadenie neodkladného opatrenia zakazujúceho vstup do bytu

či domu je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo
vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f),
g) a h) Civilného sporového poriadku je chrániť fyzickú a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť
ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie uvedených neodkladných opatrení
musí žalobca osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním

žalovaného ohrozená. Základnými dôkazmi na osvedčenie uvedených skutočností budú predovšetkým
lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby /svedka/ a podobne. Dôkazné
bremeno zaťažuje samotného žalobcu. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/
Civilného sporového poriadku je eleminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne
podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh

smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva.

33. Úvaha súdu pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vo vecnej rovine pozostáva z
nasledovných komponentov, od splnenia ktorých závisí rozhodnutie o návrhu:a) osvedčenie existencie práva navrhovateľky
b) bezprostredne hroziaca a objektívne vnímateľná ujma na subjektívnom práve navrhovateľky
c) proporcionalita zásahu (obmedzenia) do práv účastníka, ktorému má byť uložená povinnosť, vo

vzťahu k možnej ujme navrhovateľa

34. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou a má za to, že jej návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, aj keď nie v celom rozsahu. V časti o uloženie
povinnosti nevstupovať do nehnuteľnosti, v ktorej žalobkyňa býva, má súd za to, že sú splnené

podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd sa v tejto časti stotožnil so skutkovými a
právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj názorom o osvedčení práva
majúceho sa chrániť za pomoci neodkladného opatrenia, keďže proti žalovanému sa naďalej vedie
trestné stíhanie, aktuálne pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby (upovedomenie OR PZ čl. 19),
ktorého sa mal dopustiť voči žalobkyni bývajúcej v spornej nehnuteľnosti - citovanom rodinnom dome.
Žalovaný je tak voči žalobkyni dôvodne podozrivý z násilia. Pri existencii dôvodného podozrenia z

násilia má tiež súd za automaticky dané aktuálne ohrozenie integrity dotknutej osoby. O uvedenom boli
súdu predložené dostatočné dôkazy, a to Potvrdenie Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, Obvodné
oddelenie PZ v Trnave č. ČVS-ORP-OPP3-840/01-TT-TT-2017 o vykázaní zo spoločného obydlia zo
dňa 08.04.2017 ako aj upovedomenie OR PZ čl. 19 a odpoveď Krajskej prokuratúry Trnava vo veci
žiadosti o preskúmanie zákonnosti postupu vo veci Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 4.10.2017

(čl. 28). Dosiaľ bola žalobkyňa chránená vo vzťahu k žalovanému neodkladným opatrením, ktorého
účinky však zanikli a v súčasnosti tak jej ochrana v tejto podobe nie je daná. Navrhovateľka je v
katastri nehnuteľností zapísaná ako výlučná vlastníčka dotknutých nehnuteľností. Vzhľadom na trvanie
manželstva sporových strán v čase zápisu nehnuteľností do katastra je možné, že napriek uvedenému
zápisu by nehnuteľnosť mohla byť v bezpodielovom spoluvlastníctve sporových strán, ktorú otázku však

súd vzhľadom na charakter konania nemôže jednoznačne posúdiť, avšak zdôrazňuje že pre nariadenie
uvedeného neodkladného opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo
iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Prípadná existencia takého práva má
význam len z hľadiska posudzovania prípadnej neproporocionality nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorá však podľa názoru súdu zásadne nemôže byť daná pri osvedčení dôvodného podozrenia z násilia.

V časti o uloženie povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni a nekontaktovať ju, vychádzajúc z § 11
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy“ má súd za to, že navrhovateľka má právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia
ako aj súkromia, a v prípade, ak považuje vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti kontakt,

či priblíženie manžela za zásah do svojej vlastnej integrity, ktorý ju ohrozuje a neželá si ho v obave o
svoje zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je pre ňu násilného charakteru, je uvedené dostačujúce
na to, aby súd vydal zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov a zákaz kontaktovania
žalobkyne.Súdprihliadalpriurčovanírozsahu,vktoromzakážežalovanémupribližovaťsaakontaktovať
žalobkyňu na to, aby zásah do práv žalovaného, tohto obmedzoval v čo najmenšej možnej miere

nevyhnutnej na dosiahnutie účelu zamýšľaného žalobkyňou (proporcionalita nariadeného neodkladného
opatrenia), prihliadajúc na prirodzene existujúci záujem žalovaného na prípadnom styku s maloletým
Markusom pochádzajúcim z manželstva strán, ako aj na prebiehajúce civilné a trestné konania, v súlade
s čím vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia a kontaktovania nebude vzťahovať, umožňujúc
stretávanie v konaní pred súdom, prípadne orgánmi činnými v trestnom konaní, kde je bezpečnosť

žalobkyne zabezpečená prítomnosťou úradných osôb a Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného
zboru, ako aj kontaktovanie nevyhnutné na realizáciu prípadného súdom upraveného styku s maloletým
Markusom, ktoré kontaktovanie umožnené žalovanému výlučne na účely realizácie súdom prípadne
v budúcnosti upraveného styku s maloletým nezasiahne do práv žalobkyne tak ako by absolútny
zákaz kontaktovania zmaril, resp. sťažil praktickú realizáciu styku žalovaného s maloletým, čo by

nebolo ani v záujme samotného maloletého. Súd sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že je potrebné
nariadiť neodkladné opatrenie bez obmedzenia doby trvania, nakoľko toto by taktiež nepovažoval
za proporcionálne, nakoľko by takto formulované neodkladné opatrenie nezabezpečilo ochranu práv
a oprávnených záujmov oboch sporových strán, ale neúmerne situácii zaťažilo žalovaného, ktorý
je stále osobou, na ktorú sa vzťahuje prezumpcia neviny. Medzi žalobkyňou a žalovaným bežia v

súčasnosti viaceré súdne konania ako aj prebieha trestné stíhanie žalovaného, pričom súd má za to,
že lehota 9 mesiacov, na ktorú trvanie neodkladného opatrenia obmedzil je dobou dostatočne dlhou na
zabezpečeniežalobkyňoužiadanéhopocitubezpečia,pričommázato,žepočasnasledujúcichdeviatich
mesiacov príde k vyriešeniu vzájomných rozporov, stabilizácii situácie a ukončeniu konania o rozvod aúpravu práv a povinností k maloletému. V prípade, ak by ohrozenie žalobkyne aj po tejto dobe naďalej
pretrvávalo,mámožnosťpodaťkedykoľvekďalšínávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniaapodložiť
ho listinnými dôkazmi preukazujúcimi aktuálnu situáciu a stav jej ohrozenia, pričom súd takéto riešenie

považuje za dostačujúce na ochranu jej záujmu a zároveň prihliadajúce na záujem žalovaného, ktorý by
v prípade zániku dôvodov nariadeného neodkladného opatrenia pri nekonaní žalobkyne bol sám nútený
podávať návrh a preukazovať dôvodnosť zrušenia neodkladného opatrenia.

35. Súd konštatuje, že pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrrenia nevykonával

žalobkyňou navrhované dokazovanie pripojením vyšetrovacieho spisu, ani oboznamovaním obsahu
ostatných navrhovaných spisov, nakoľko tento návrh na vykonanie dokazovania nebol dostatočne určitý,
a tak ani realizovateľný, navrhované dokazovanie by bolo vlastne vyhľadávaním dôkazov samotným
súdom, čo je v kotradiktórnom procese neprípustné, pričom pri všetkých týchto spisoch ide o spisy, ku
ktorým má prístup i žalobkyňa ako účastníčka konania, ktorá mohla a mala ňou predpokladané dôležité
súčasti spisu predložiť priamo s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, prípadne čo sa

týka spisov vedeným tunajším súdom minimálne označiť konkrétne listiny z daných spisov, ktoré majú
v tomto konaní slúžiť ako dôkaz.

36.Povinnáosobajevykonateľnýmuznesenímoneodkladnomopatreníviazanáajehonerešpektovanie
môže naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia

podľa § 349 TZ.

37. Aplikácia neodkladného opatrenia v danom prípade je veľmi aktuálnym a účinným prostriedkom
preventívneho riešenia problematiky násilia a pri jeho aplikácii sa ohrozenej osobe poskytuje rýchla
ochrana,vďakaktorejnemusíďalejzotrvávať vspoločnomobydlísnásilnouosobou,aninemusíopúšťať

svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby, nemusí žiť v strachu a obavách
o svoj život a zdravie a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia sú skutočnosťami osvedčujúcimi potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu

a hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, žalobkyňa
predložila súdu dôkazy o násilnom správaní žalovaného a o tom, že duševná a telesná integrita
žalobkyne môže byť ohrozená konaním žalovaného, čím je jej nárok osvedčený.

39. Vzhľadom na to, že súd žalobkyni neuložil povinnosť podať v určitej lehote po nariadení

neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej, poučil v zmysle § 337 ods. 1 a 2 CSP žalovaného o
možnosti podať žalobu vo veci samej o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom
neodkladného opatrenia vznikla (výrok IV.)

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.(2)

42. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov konania, keď prihliadol na to, že žalobkyňa bola v konaní úspešná v
časti o uloženie povinnosti zákazu vstupu do nehnuteľnosti, čiastočne úspešná pri uložení zákazu jej
kontaktovania a nepribližovania sa k nej, kde súd vymedzil výnimky a súčasne jej nebolo vyhovené

v nariadení neodkladného opatrenia bez časového ohraničenia. Po celkovom posúdení úspechu a
neúspechu strán v konaní, má potom súd za to, že tento možno považovať za vyrovnaný, a preto
rozhodol tak ako je uvedené vo výroku V. rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresnom súde Trnava.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.