Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Šuťak
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 6T/25/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115010290
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šuťák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115010290.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Petrom Šuťakom na hlavnom pojednávaní dňa 2. marca 2017
v Prešove takto
r o z h o d o l :
Podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku obžalovaného F. A., nar. XX.X.XXXX v X., trvale bytom X., F.Č. X o s l o
bodzujespodobžaloby prokurátoraOkresnejprokuratúryPrešov,preskutokprávnekvalifikovanýako
prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že 6.7.2013 v X. na ulici O.
Č.. XX dostal od L. G., ktorá prevádzkuje chránenú dielňu L. Q. do užívania stolný počítač zn. Prestigio
na pracovné účely za účelom vytvorenia internetovej stránky tejto dielne, ktorý si s jej súhlasom vzal
do miesta trvalého bydliska, následne v presne nezistenom čase v mesiaci november 2013 s vedomím,
že počítač nie je jeho a bez toho, aby informoval L. G., tento počítač vymenil s neznámym mužom z A.
za notebook zn. ASUS G72GX, čiernej farby, ktorý si ponechal pre seba, čím takto majiteľke stolného
počítača L. G. z X. spôsobil škodu vo výške 500,- €,
pretože skutok nie je trestným činom.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 12.3.2015 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov obžalobu F. A. pre skutok kvalifikovaný
ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného F. A., svedkov L. G.H.,
A. A., J. K. ako aj prečítaním listinných dôkazov obsiahnutých v spise a zistil nasledovné:
Obžalovaný F. A. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a uviedol, že pracoval v chránenej
dielni u L. G., kde jeho náplňou boli vizitky, webová stránka a katalógy, pričom počítač ktorý mal doma,
bol slabý, čiže sa dohodli s L. G., že mu zakúpi nový počítač a keď už mal ten počítač, 300,- Eur
bolo odrobených tou prácou, ktorá vznikla a ďalšie peniaze mu strhávala z platu po 70,- Eur mesačne.
Po splatení počítača ho vymenil za notebook, pričom dátum si nepamätal. Nezhody medzi nimi vznikli
jedného dňa, keď nebol doma a L. G. prišla do bytu, otvoril jej otec, zobrala mu notebook s tým, že je jej
a odišla. Odmietla mu ho vrátiť, tak sa obrátil na políciu. K pracovnému vzťahu obžalovaný uviedol, že
ten mali podchytený tak, že mali pracovnú zmluvu, to bolo cez úrad, čo štát dával príspevky do 26 rokov,
pričom u nej robil hneď po strednej škole, nepamätal si však už dátumy, bol aj na absolventskej praxi,
potom mal normálne zmluvu a pričom zmluvu má doma, ale ona mu dala výpoveď a obžalovaný ďalej
uviedol, že počítač mu zakúpila L. G. jemu ako osobe, pretože tak bola dohoda a tak to aj L. povedala.
K forme dohody uviedol, že sa dohodli, že poškodená mu kúpi počítač, on urobí veci a počítač je jeho,
pričom to bolo len medzi nimi a kde faktúrou od tohto počítača nedisponuje, ani si ho nevyberal on a
hodnota počítača bola podľa neho nejakých 400,- Eur mesačne. Jeho plat bol 300,- Eur v čistom a za
ten počítač mu sťahovala 70,- Eur mesačne, pričom neexistuje doklad, ale peniaze za úradu dostávala
ona na účet, až tak ich dávala jemu, pričom mu dala 230,- Eur. Existujú podľa obžalovaného výplatnépásky na podpis, ale nevie, koľko je na nich, lebo všetko má L. G.. K vzťahu s L. G. uviedol, že zo
začiatku bol výborný, vychádzali dobre, mali kamarátsky vzťah, kde určite z jeho strany nič viac nebolo
a všetko sa to zmenilo, až keď jej povedal, že si chce nájsť inú robotu a odísť a to z dôvodu nízkeho platu.
Obžalovaný F. A. ohľadne dôvodu výmeny počítača uviedol, že notebook bol výkonnejší a k spôsobu,
že došlo to cez inzerciu, pričom podľa neho ho oprávňovalo k tomu to, že počítač bol jeho a podľa neho
bol splatený, lebo webová stránka, vizitky a katalóg boli hotové, funkčné, používané, to bolo 300,- Eur
základ, tú sumu si odrobil a bol štvrtý mesiac, ktorý mu stiahla peniaze, počítač bol splatený v plnej sume
a že neinformovali poškodenú o výmene, z dôvodu, že bol jeho a už u nej ani nepracoval.
Vzhľadom na rozpory, bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že si je
vedomý, že uvedený počítač vymenil v čase, keď nebol jeho, lebo potom ho riadne dosplácal, pričom
rozpory ohľadne deklarovaného vlastníctva predmetného počítača obžalovaný vysvetlil tak, že bol pri
policajtoch bez právneho zástupcu, robili na neho nátlak a nútili ho podpisovať papiere, a čo sú tam,
to nie sú jeho slová.
Obžalovaný F. A. dodal, že finančné vysporiadanie počítača bol návrh poškodenej, pričom dohoda
bola, že predmetný počítač má byť umiestnený u neho doma, kde jeho otec prišiel do firmy pre počítač
a bola aj L. G. a k samotnej dohode, že mu poškodená kúpila ten počítač, došlo tak, že bol to jeho návrh
a ona s tým súhlasila a vziať mu ho chcela z dôvodu, že prestal chodiť do roboty, ale ešte predtým jej
dal vedieť, že prestane chodiť, žiadal o výpoveď, výpoveď ktorú mu odmietla dať.
Bola vypočutá aj poškodená L. G., ktorá vypovedala, že obžalovaný pracoval u nej od 21 rokov približne,
pracovné návyky nemal, zobrala ho, lebo sa dobre poznala s jeho otcom, pomohol jej, keď začali
pracovať so sviečkami. Svedkyňa pokračovala, že podľa nej mal sklony klamať a brať veci, ktoré mu
nepatria, napriek tomu ho
stále nechala v práci, pričom ho zamestnala na dva roky, zobrala z úradu práce financie na neho, pričom
dodala, že rok a pol sa berú financie z úradu práce a pol roka bola povinná ona platiť na neho, ohľadne
počítača uviedla, že kúpila počítač do dielne, pričom si nepamätala, aký to bol a kedy, ale asi ho kúpila v
šiestom mesiaci a stál 680,- alebo 670,- Eur, pričom značku uviesť nevedela, ibaže bol to veľký počítač,
pričom bloček o zakúpení dokladala na políciu, pričom na firmu vedený nebol, kúpila ho súkromne.
Svedkyňa ďalej pokračovala, že s obžalovaným sa dohodli, že počítač bude mať doma, že bude na
ňom robiť veci, ktoré potrebujú urobiť na webovú stránku, ktorú mal robiť priebežne, pričom mu aj
niekoľkokrát povedala, že má aj počítač a nič nerobí a celá stránka bol veľký chaos. Obžalovaného
aj vyzvala, aby jej ho vrátil a to vtedy, kedy prestal chodiť do práce, august - september. K spôsobu
svedkyňa uviedla, že keďže nemohla som sa mu dovolať, tak zavolala jeho otcovi, ktorý jej povedal,
aby prišla tam a keď tam prišla, na stole v izbe bol notebook, nie ten počítač. Keď sa opýtala otca, že
čo teraz, povedal jej, aby si zobrala ten počítač a to kvôli tomu, aby sa jej ozval a vec mohli poriešiť,
pričom nechala som aj v schránke papieriky, aby prišiel za ňou domov, následne prišli policajti, že vzala
počítač. Následne dodala, že zavolala od nich obžalovanému, opýtala sa, že kde je ten počítač, on jej
povedal, že počítač nie je, že ho predal, veď som si na neho vyrobil.
Ohľadne spôsobu vyplácania obžalovaného svedkyňa uviedla, že dostával toľko, koľko mal, to je 330,-
Eur - 340,- Eur s tým, že veľakrát si požičiaval peniaze, tak mu dávala skôr a ten zvyšok sa mu potom
odratával, pričom podľa nej len obžalovaný došiel do nejakej takej zvláštnej ilúzie, že mu odpočítavala
počítač a on si ho splácal a ešte dostával aj viac peňazí na výplatu, ako chodili na výstavy, trhy. Ohľadne
uvádzaných pôžičiek svedkyňa uviedla, že evidenciu pôžičiek si neviedla, lebo ho brala ako svojho syna
a to, čo mu mala strhnúť, si zapísala.
Svedkyňa na hlavnom pojednávaní pokračovala, že jej obchodné meno je L. G. a mali webovú stránku,
L. Q.. Obžalovaný dostával peniaze v hotovosti.
Vzhľadom na rozpory bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania a ku skutočnosti, že obžalovaný
je u nej zamestnaný prostredníctvom ÚPSVaR Prešov, kde čistú mzdu mal 345,- Eur, pričom k tomu
odvody vo výške 549,- Eur, pričom ÚPSVaR jej preplácal sumu 456,- Eur, teda musela za neho doplácať
93,- Eur a tým, že mu dávala výplatu len 300,- Eur, tak mu 43,- Eur stále doplácala, tak nie je pravda, žemu sťahovala 70,- Eur. Uviedla, že si to nepamätá, ale obžalovaný dostával toľko, koľko mal na výplatnej
páske.
Krozporomzprečítanejvýpovedeohľadneskutočnostikomukúpilapočítač,nakoľkoztejtovyplynulo,že
je pravdou ako uviedol obžalovaný, že tento kúpila jemu, kde sa dohodli, že jej bude uhrádzať mesačné
splátky, ale keďže nemal peniaze, tak jej neuhradil žiadnu čiastku, uviedla, že ho kúpila, aby on na
ňom pracoval a tento rozpor vysvetliť nevedela.
Ohľadne predmetného počítača svedkyňa dodala, že do dielne ho priniesol ten, ktorý predáva počítače,
pán K., pričom bloček bol v dielni a sa stratil, iný doklad nemá, lebo ho platila cez prevod a obžalovaný
bol pri odovzdaní toho počítača, ešte sa ho pán K. pýtal, či mu ho má odviezť domov, ale obžalovaný
povedal, že si sám zabezpečí odvoz. Doklad, že počítač dala svedkyňa obžalovanému, ako uviedla
svedkyňa, neexistuje. Dohoda ohľadne užívania toho počítača bola podľa svedkyne taká, že bude mať
doma počítač, že urobí stránku, že dokončí veci, že ten polrok, čo mala za neho platiť a potom čo bude
ešte pracovať a platiť, že si ho nechá, že všetko potom nejako ukončí. Škodu vo výške 500,- Eur si
uplatňuje z dôvodu, že k tej sume nedošla ona, ale nejako na polícii.
Na hlavnom pojednávaní svedok A. A., otec obžalovaného využil svoje právo a nevypovedal, preto bola
prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania. Z tejto vyplynulo, že už si nepamätá presný dátum,
keď prišla L. G. a chcela vedieť, či je obžalovaný doma. Nakoľko mu neverila, že nie je doma, pozval
ju dnu, kde ona vošla do jeho izby a odpojila mu káble z notebooku a povedala, že pokiaľ jej nevráti
počítač, tak si berie notebook. P. G. poznal, lebo spolu 2 roky robili a aj jeho syn je u nej zamestnaný.
Keď ho navštívila, volal synovi, že berie notebook a ten sa vyjadril v tom zmysle, že ide na políciu.
Syn ho nepoveril odovzdať notebook. Ten zobrala na základe tvrdenia, že jej dlží počítač. On jej v tom
nezabránil, lebo nechcel byť k nej agresívny a nech si to vysvetlia s obžalovaným, pričom doma u nich
bola asi 5 minút. Z prečítanej výpovede tiež vyplynulo, že doma mal obžalovaný párkrát nejaký počítač,
na ktorom robil pracovné veci, ale bližšie sa vyjadriť nevedel.
Bol vypočutý aj svedok J. K., ktorý vypovedal, že pokiaľ ide o rok 2013, nebol zamestnaný, pracoval s
počítačmi, bol vedúci zodpovedný za výpočtovú techniku v 2 predajniach a sprostredkoval poškodenej
predaj počítačovej techniky na základe jej požiadaviek resp. jej pracovníka, pre ktorého mal byť
počítač určený a ktorý s ním mal pracovať, kde bola požiadavka na nejaké grafické požiadavky. Počítač
bol donesený do jej predajne, spolu so všetkými dokladmi a následne peňažné prostriedky mu boli
poukázané na účet. Podľa svedka išlo o typ počítača Veža, stolový počítač, konkrétne sa k typu počítača
však nevedel vyjadriť. K odovzdaniu došlo tak, že počítač doniesol na firmu, kde platba bola vykonaná v
rozpätí niekoľkých dní, cenu si už však nepamätal. Zdá sa mu, že dodal iba počítač, nie celú počítačovú
zostavu. K otázke zistenia typu a ceny počítača svedok uviedol, že je to možné, pokiaľ mu to umožní
jeho zdravotný stav, ale nestíha vybavovať osobné veci. Svedok ďalej pokračoval, že pracoval pre firmu
X. L. s.r.o a spolupracoval s ďalšími 3-4 firmami. K parametrom počítača uviedol, že mal mať s 99,9 % -
nou istotou grafickú kartu a vyššie požiadavky. K cenovej relácii sa vyjadriť svedok nevedel, nakoľko to
podľa neho závisí od účelu a softvéru a takisto sa nevedel vyjadriť, akú hodnotu stráca po dobe užívania
z dôvodu, že to závisí od operačného systému, obdobia a typu počítača.
Súd sa vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov obsiahnutých v spise, z ktorých zistil
nasledovné:
Podľazápisniceoprevzatízaistenejvecizodňa12.11.2014bolpoškodenejzaistenýnotebookzn.ASUS
G72GX, čiernej farby. Tento bol následne uznesením povereného príslušníka OOPT Prešov -Sever zo
dňa 26.1.2015, ČVS: H.-XXXX/SE-X.- XXXX vrátený obžalovanému.
Obžalovaný je hodnotený všeobecne a podľa správy vypracovanej L. G. hodnotený tak, že pracovné
návyky nemal, ale mal určitý potenciál na tvorivú prácu. Pracoval u nej od 1.7.2013 ako odborný
pracovník pre materiálové zabezpečenia a zásobovanie a počas obdobia zamestnania nepreukázal
schopnosť samostatnej práce. Mal problémy s dochádzkou, disciplínou.
Podľa správy ÚPSVaR Prešov obžalovanému nie je poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi
Podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov sa obžalovaný dňa 6.10.2010 dopustil priestupku tým,
že úmyselne zničil alebo poškodil občiansky preukaz.
Bola oboznámená aj pracovná zmluva zo dňa 26.06.2013 uzavretá medzi poškodenou ako
zamestnávateľom a obžalovaným ako zamestnancom, kde v bode 4. boli upravené mzdové podmienky,
ktoré predstavovali sumu 405,24 Eur a v nadväznosti na to aj výplatné pásky.Bola oboznámená aj Dohoda č. XXX/XXI/XXXX/§XX zo dňa 25.6.2013 uzavretá medzi ÚPSVaR X. a
zamestnávateľom L. G., kde podľa článku I je účelom dohody úprava práv a povinností pri poskytovaní
finančného príspevku na podporu vytvárania pracovných miest.
Z pripojeného registra trestov je zrejmé, že súdne trestaný doposiaľ nebol, avšak dňa 17.12.2009
rozhodnutím Okresnej prokuratúry Prešov, sp. zn: 3 Pv 306/09 došlo k podmienečnému zastaveniu
trestného stíhania so skúšobnou dobou v trvaní 12 mesiacov do 19.1.2011, pričom k osvedčeniu došlo
dňa 2.3.2011.
Bola oboznámená aj odpoveď svedka J. K. doručená konajúcemu súdu dňa 1.3.2017, z ktorej vyplýva,
že ako už uviedol, na požiadanie L. G., súkromnej osoby odovzdal nový počítač vežového typu, ktorý
vo voľnom čase doniesol a odovzdal v prevádzkarni na O. ulici č. XX. Platbu realizoval v hotovosti ako
bežný zákazník z vlastných finančných prostriedkov. Na základe toho poškodená poukázala peniaze
na jeho súkromný účet podľa sumy z pokladničného dokladu. Tým považoval úlohu za splnenú, tovar
bol s dokladmi odovzdaný a finančne s L. G. vyrovnaný. Z odpovede je ďalej zrejmé, že vzhľadom na
uvádzané skutočnosti, bez dokladov a konkrétnej počítačovej zostavy nie je možné stanoviť nákupnú
cenu, špecifikovanie parametrov počítača, predávajúcu firmu ani dátum kúpy PC.
Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo ako aj v ich súhrnne a zistil nasledovné:
Poškodená L. G. ako súkromná osoba zakúpila počítač značky Prestigio, ktorý odovzdala
obžalovanému, ktorý ho mal využívať na pracovné účely, ktorý však počítač na základe inzerátu vymenil
za notebook značky Asus, ktorý následne používal a ktorý mu zobrala poškodená, ktorej bol uznesením
povereného príslušníka OO PZ X. - Q. zaistený a následne dňa 26.1.2015 bol vrátený obžalovanému.
Obžalovaný spáchanie skutku v celom rozsahu poprel a uviedol, že počítač mu zakúpila poškodená na
výkon práce, ale počítač bol jeho a poškodená mu z platu strhávala po 70,- € a po splatení počítača tento
vymenil za notebook a dátum výmeny si nepamätá. Žil v tom, že počítač je v celom rozsahu splatený
a preto poškodenú neinformoval o výmene.
Rozdielne vypovedá poškodená, ktorá uviedla, že mu kúpila počítač do dielne za sumu 670,- alebo
680,- €, značku uviesť nevedela a kúpila ho súkromne. Nepoprela dohodu, že obžalovaný mal jej súhlas
používať tento počítač doma a následne išla do bytu obžalovaného, kde zobrala notebook s tým, že
tam bol prítomný otec obžalovaného a s obžalovaným si to mali poriešiť. Taktiež poprela v celom
rozsahu dohodu o splácaní počítača s obžalovaným a že následne sa mal stať jeho vlastníctvom. Treba
poukázať na jej výpoveď z prípravného konania, kde uviedla, že počítač kúpila obžalovanému, ktorý jej
mal uhrádzať mesačné splátky, ale žiadnu jej neuhradil a tento rozpor odstrániť nevedela. Doklad o
kúpe nemá, nakoľko bloček bol v dielni, ale tento sa stratil, ale počítač platila prevodom cez účet, z čoho
je zrejmá cena uvedeného počítača.
Z výpovede svedka J. K. vyplynulo, že pre poškodenú sprostredkoval predaj počítačovej techniky a išlo
o stolový počítač a tento mal mať grafickú kartu, ale k typu počítača a jeho technickým požiadavkám
sa nevedel vyjadriť a taktiež sa nevedel vyjadriť k cene samotného počítača, ale peniaze na uvedený
počítač mu poslala prevodom cez účet a následne písomne oznámil, že nevie konkretizovať počítačovú
zostavu, nie je možné stanoviť kúpnu cenu ani špecifikovať parametre počítača.
V tomto konkrétnom prípade je potrebné poukázať na rozpory medzi výpoveďou obžalovaného a
poškodenej, za akým účelom dostal obžalovaný počítač k dispozícii, za akých podmienok, či boli
dohodnuté nejaké splátky a kto sa mal v konečnom dôsledku stať vlastníkom uvedeného počítača,
kde samotná poškodená pripustila, že bola dohoda, že počítač jej mal splácať, ale nezaplatil žiadnu
splátku. Pre rozhodovanie o vine resp. nevine sú podstatné aj tieto rozpory, ale podľa názoru súdu je
podstatnejšie, že nie je jednoznačne preukázané, že čo je predmetom trestného činu, t.j. o aký počítač
išlo a akú mal hodnotu.
Zo spisového materiálu je zrejmé, že z účtu poškodenej L. G. bola realizovaná platba vo výške 670,- €
dňa 6.7.2013 a je iba poznámka, že ide o účet pána K. a iné podrobnejšie doklady neboli predložené a
to doklad o nákupe, bloček z pokladne, faktúra alebo iný daňový doklad.
Je síce pravdou, že v zmysle § 126 ods. 1 Tr. zákona sa pri určení výšky škody vychádza z ceny, ktorá
bola predmetom útoku v čase a mieste činu obvykle predáva. Je potrebné podotknúť, že v rámci celého
konania sa nepodarilo súdu ustanoviť, o aký počítač vlastne ide, aké je jeho technické vybavenie a keď
každá firma vyrába počítač rôznej kvality a rôznych vybaveniach a technických prevedeniach, samotné
označenie počítača je na to nedostatočné. Síce svedok J. K. uviedol, že išlo o počítač, ktorý mal mať
grafickú kartu a vyššie vybavenie, ale taktiež nevedel špecifikovať, o aký druh a typ počítača išlo. Je
možné vychádzať, že v čase výmeny počítača mal tento hodnotu cca 260,- €, ako to vyplýva z odborného
vyjadrenia na č.l. 19, kde počítač ASUS mal hodnotu 260,- € a keď došlo k výmene tohto počítača, ktorý
je predmetom trestného činu, je možné predpokladať, že takúto cenu mohol mať aj počítač, ktorý zaň
vymenil obžalovaný.Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty
prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona, ktorý hovorí, že trestného činu sprenevery sa dopustí
ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu. V
zmysle § 125 ods. 1 Tr. zákona malou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266,- € a v tomto
konaní nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že uvedený počítač mal v čase skutku takúto cenu, keď sa
ho súdu nepodarilo špecifikovať a minimálne zabezpečiť odborné vyjadrenie o jeho hodnote a v zmysle
uvedeného z dôvodu, že nebola ustálená výška škody, ani ďalšími dôkazmi, túto
škodu nie je možné zistiť, preto súd dospel k záveru, že skutok nie je trestným činom, lebo bez
akýchkoľvek pochybností sa nepodarilo preukázať najmä cenu predmetu útoku a preto obžalovaného
podľa § 285 písm.b/ Tr. poriadku spod obžaloby okresného prokurátora oslobodil, pretože skutok nie
je trestným činom.
Uvedený rozsudok neobsahuje výrok o náhrade škody, lebo poškodená si neuplatnila škodu riadne a
včas, lebo pri svojom výsluchu dňa 13.12.2014 uviedla, že si uplatňuje škodu v plnej výške a obdobne
sa vyjadrila aj pri výsluchu 18.12.2014 a obdobe vypovedala aj dňa 24.2.2015 aj keď vo svojej výpovedi
uvádzala, že jej bola spôsobená škoda vo výške 500,- €, ale pri vyjadrení ku otázke uplatnenia škody
uviedla iba, že si uplatňuje škodu v plnej výške a aby bola škoda uplatnená riadne a včas, musí byť
uvedená suma ako aj právny dôvod, na základe ktorého táto škoda vznikla a preto tento rozsudok
neobsahuje výrok o náhrade škody, nakoľko škoda nebola uplatnená riadne a včas.
Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.