Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 23, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8C/268/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616215558
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616215558.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v právnej veci žalobkyne X.. W. Q.,

nar. X.XX.XXXX, bytom V. S. W., U. XXXX/XX, právne zast. advokátkou Mgr. Vandou Durbákovou, AK
Košice, Krivá 23, proti žalovanému Mestu Spišská Nová Ves so sídlom Radničné námestie 7, Spišská
Nová Ves, právne zast. Beňo & partners advokátska kancelária s.r.o., Nám. sv. Egídia 93, Poprad, o
zaplatenie nemajetkovej ujmy v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný sa svojím konaním dopustil vo vzťahu k žalobkyni porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania z dôvodu jej etnickej príslušnosti.

II. Žalovaný je povinný do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku zaslať doporučene žalobkyni
na adresu jej trvalého pobytu list v tomto znení: "Vážená pani X.. Q., týmto sa Vám ospravedlňujeme
za diskriminačné konanie Mesta Spišská Nová Ves v súvislosti s priebehom a výsledkami výberového
konania zo dňa 19.10.2010 kedy ste rozhodnutím výberovej komisie napriek tomu, že ste spĺňali nami
vyhlásené a požadované kritéria neboli zaradená medzi úspešné uchádzačky a následne ste neboli
prijatá na uvedenú pracovnú pozíciu. Takýto zásah do Vašich práv bol protiprávny a ja sa Vám v mene
Mesta Spišská Nová Ves zaň touto cestou hlboko ospravedlňujem".

III.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobkyninemajetkovúujmuvovýške2.500,-Eur,ktorávzniklažalobkyni
v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania pri prístupe k zamestnaniu a to do 3 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.

IV. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

V. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasasvojímžalobnýmnávrhomzodňa26.8.2011,podanýmnatunajšomsúdedomáhala,aby
súd rozhodol, že žalovaný sa dopustil vo vzťahu k jej osobe porušenia zásady rovnakého zaobchádzania
vo forme priamej diskriminácie a zároveň ho zaviazal k zaplatenie nemajetkovej
ujmy vo výške 5 000,- Eur, ktorá jej v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania vznikla.
Ďalej požadovala písomné ospravedlnenie od primátora Mesta Spišská Nová Ves
a náhradu trov konania. V priebehu konania upravila petit žaloby a žiadala o pripustenie jeho zmeny
tak, aby súd rozhodol, že žalovaný sa svojim konaním dopustil vo vzťahu k žalobkyni porušenia zásady

rovnakého zaobchádzania z dôvodu jej etnickej príslušnosti a aby bola žalovanému
uložená povinnosť zaslať jej doporučene v 3-dňovej lehote od právoplatnosti rozsudku list, ktorým by sa
jej ospravedlnil za diskriminačné konanie Mesta Spišská Nová Ves v súvislosti s priebehom a výsledkami
výberového konania zo dňa 19.10.2010, kedy rozhodnutím výberovej komisie, napriek tomu, že spĺňalanimi vyhlásené a požadované kritéria, nebola zaradená medzi úspešné kandidátky a následne nebola
prijatá na uvedenú pracovnú pozíciu. Takýto zásah do jej práv bol protiprávny a primátor Mesta Spišská
Nová Ves sa jej mal v mene Mesta Spišská Nová Ves zaň, touto cestou, hlboko ospravedlniť. Ostatné

časti pôvodného výroku mali ostať nezmenené.

2. Uznesením 11C/137/2011-333, zo dňa 15.3.2012 súd úpravu petitu žalobného návrhu pripustil.

3. Uviedla, že sa dňa 19.10.2010 zúčastnila výberového konania na pozíciu terénna sociálna

pracovníčka (ďalej len TSP), pričom išlo o projekt Fondu sociálneho rozvoja Bratislava (ďalej len FSR)
s tým, že výberové konanie realizoval žalovaný, ako prijímateľ nenávratného finančného príspevku.
Vyhlásenie výberového konania obsahovala zoznam kritérií pre výber sociálneho pracovníka a zoznam
dokladov, ktoré musel žiadateľ predložiť. Išlo o kvalifikačný predpoklad - ukončené vysokoškolské
vzdelanie minimálne I. stupňa (Bc.) prednostne v odbore sociálna práca, resp. sociálna a misijná
práca v rómskych komunitách, osobnostné kritéria - empatia, schopnosť pracovať v tíme, schopnosť

riešiť konflikty, flexibilita, zodpovednosť a podobne, bezúhonnosť, komunikačné schopnosti, životopis
a motivačný list. Výhodou boli napr. skúseností v oblasti terénnej sociálnej práce, prípadne práce v
komunitách ohrozených alebo postihnutých sociálnym vylúčením, osobný záujem doplniť si vzdelanie.
Ona splnila všetky kritéria, ktoré boli prijímateľovi nariadené v zmysle nariadenia FSR 6/2010, avšak
nebola zaradená medzi úspešných uchádzačov. Obsadzované boli tri pracovné miesta na pozíciu

sociálneho pracovníka, jedno na miesto jeho asistenta. Podľa vyjadrenia žalovaného skončila až na
štvrtom mieste, pričom z tohto je zrejme, že žalovaný nezobral do úvahy dĺžku jej praxe ani ovládanie
rómskeho jazyka, čo bolo považované za výhodu pre uchádzačov. Na základe uvedeného teda podala
FSR sťažnosť, ktorý však preveroval iba formálny postup výberového konania, neskúmal, či došlo
k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, pričom v záveroch kontroly konštatoval, že nie je

vylúčené, že k porušeniu došlo. Uviedla, že sa domnieva, že došlo k jej priamej diskriminácii z dôvodu
jej príslušnosti k rómskej etnickej skupine. Celé výberové konanie pozostávalo z troch časti, písomnej,
ústnej a osobného pohovoru, pričom osobný pohovor jej pripadal skôr ako disciplinárne konanie.
Predseda komisie ju v tejto časti oslovil v tej súvislosti, že ma indície, že v minulosti mala zdravotné
problémy, pre ktoré nechcela chodiť do terénu. Na to sa ona obrátila priamo na zapisovateľa výberového

konania, E.. Q., ktorý bol v minulosti jej nadriadeným, aby vysvetlil, či v minulosti tento problém mala.
Odpovedal jej, že on mal v minulosti v pozícii podriadených sedem žien, ktoré si niekedy aj poplačkali,
ale nakoniec bolo dobre. Ďalšou členkou komisie bola jej bývala kolegyňa z Okresného
úradu v Spišskej Novej Vsi, F.. W., ktorá sa jej tiež opýtala, ako bude chodiť do terénu, keď ma zdravotný
problém. Ona jej vysvetlila, že v roku 2008 absolvovala operáciu bedrového kĺbu a hneď po návrate

z PN riadne začala chodiť do terénu a to napriek tomu, že mala doklad od lekárky, ktorý predložila aj
svojmu nadriadenému, že polroka do terénu chodiť nesmie. V minulosti pracovala vo funkcii terénny
soc. pracovník, zúčastnila sa niekoľkých projektov ako TSP pre žalovaného. Prvý projekt pre mesto
začal 9.5.2005 a skončil v marci 2007, avšak ona plynule prešla do iného, ktorý pokračoval. Takto pre
žalovaného pracovala až do 31.3.2010. Poslednou členkou komisie bola E.. Z., ktorá ju oslovila s tým,

že ma indície, že je konfliktný typ. Keďže v minulosti nemala s E.. Z.Á. žiaden osobný kontakt ani konflikt
ohradilasa,čoonapovažovalazahrubésprávaniezjejstrany.Opýtalasajej,čivieriešiťkonflikty,pričom
ona argumentovala, že v rokoch 2002-2007 sa zúčastnila rôznych psychologických sociálnych
výcvikoch, v roku 2005-2007 školenia zameraného na riešenie konfliktov a záťažových situácií. Pre
ňu bola zarážajúca táto komunikácia, pretože podľa toho o čom sa rozprávala s ďalšími uchádzačmi,

nikomu neboli kladené otázky takéhoto typu. Podľa toho sa domnievala, že bola v porovnaní s
ostatnými uchádzačmi znevýhodnená napriek tomu, že spĺňala všetky kritéria aj výhody FSR a mrzelo
ju, že minimálne jedna u uchádzačiek, a to konkrétne p. M., ktorá nespĺňala kvalifikačné predpoklady, je
zamestnaná u žalovaného. Podľa jej názoru je v hrubom rozpore s cieľom projektu
zameraného na marginalizované sociálne skupiny, že vo výberovom konaní neuspela

žiadna Rómka napriek tomu, že tam boli tri. V minulosti práca terénneho sociálneho pracovníka pre
Mesto Spišská Nová Ves spočívala v návšteve troch rómskych osád Vilčurňa, Hájik a Podskala, kde
navštevovali jednotlivé rodiny, komunikovali s nimi, snažili sa pomôcť pri riešení problémov, komunikácii
s poisťovňami, exekútormi, úradom práce soc. vecí a rodiny i samotným žalovaným. Prácu realizovali
pešo alebo autobusovými spojmi. Podľa jej názoru je pre túto pozíciu dôležité ovládanie rómskeho

jazyka, pretože mnoho ľudí ma rečovú bariéru, nevedia sa dobre slovensky vyjadrovať. Nemajetkovú
ujmu vo výške 5 tis. Eur požadovala preto, že ukončením posledného projektu si bola istá, že vo
výberovom konaní uspeje, skončí minimálne medzi troma úspešnými uchádzačmi, ak nie prvá, takže jej
takýmtospôsobomušielzárobokazmenilasajejfinančnásituácia.PoukončeníprojektunastúpilanaPNvzhľadom na zdravotné problémy, tieto však v zamestnaní nikdy nezneužívala. Za predchádzajúce
obdobie sa zúčastnila asi 10 výberových konaní, avšak neúspešne. Nemajetkovú ujmu teda požaduje
preto, že splnila kvalifikačné predpoklady aj výhody a bola jej odopretá možnosť zamestnať sa a zároveň

preto, že výberová komisia mala na ňu rôzne otázky a výsledky výberového konania sa šíria aj medzi
občanmi čím môže byť znížená jej vážnosť u spoluobčanov.

4. Žalovaný navrhol súdu žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Konštatoval, že Mesto Spišská Nová
Ves uskutočnilo výberové konanie ako prijímateľ nenávratného finančného príspevku v rámci projektu

UZOL 5P - platforma pre podporu posilňovanie a permanentnosť prevencie soc. vylúčenia za obdobie
od 9/2010 do 2/2011. Podmienky výberového konania sa riadili projektom a poznali ich všetci účastníci
konania. Komisiu vymenoval primátor mesta 13.10.2010 a táto mala troch členov. E.. Q. sa výberového
konania zúčastňoval ako zapisovateľ, nemal hlasovacie právo, ani do činnosti komisie nezasahoval. Q..
V., zástupca primátora sa zúčastnil výberového konania iba ako pozorovateľ, bez hlasovacieho práva.
Externý pokyn č. 6/2010 FSR bol presne dodržaný. Do konania sa prihlásilo 10 uchádzačov na pozíciu

sociálnehopracovníka,14uchádzačovnapozíciuasistentasociálnehopracovníka.Podľaprojektumohli
byť prijatí traja uchádzači na miesto soc. pracovníka, jeden na miesto asistenta. Výberové konanie,
ktoré sa uskutočnilo 19.10.2010 pozostávalo z troch častí, písomný test, ústna časť a osobný pohovor
s uchádzačmi. Po jeho ukončení komisia zostavila poradie umiestnenia jednotlivých uchádzačov, ktoré
bol žalovaný povinný rešpektovať. Žalobkyňa skončila na štvrtom mieste na pozíciu terénny sociálny

pracovník a do úvahy neprichádzalo použitie bodu 3.2. externého pokynu FSR 6/2010, pretože iba
v prípade porovnateľných kandidátov na pozíciu mal mať prednosť uchádzač rómskej menšiny. Prvé
tri uchádzačky mali v teste viac bodov ako žalobkyňa a lepšie uspeli aj v
ostatných častiach výberového konania. Vzhľadom na sťažnosť žalobkyne bola FSR vykonaná kontrola,
ktorá konštatovala, že neboli zistené žiadne nedostatky v procese výberového konania. Jeho výsledky

neboli nijakým spôsobom spochybnené a majú za to, že ak by tak bolo, došlo by k zrušeniu celého
výberového konania. Poukázal zároveň na uznesenie Ústavného súdu SR IV.ÚS
16/09 o v zásade rovnakého zaobchádzania, že iba subjektívny názor sťažovateľa na diskrimináciu jeho
osoby nie je dôvodom na prijatie záveru, že vo vzťahu k nemu mohlo dôjsť k diskriminačnému postupu.
Zároveň poukázal na ustanovenie §11 ods. 2 antidiskriminačného zákona, podľa ktorého

žalobca musí prioritne uniesť dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností, z ktorých možno odvodiť, že
došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii jeho osoby a predložiť také dôkazy, z
ktorých je možno usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Musí zároveň uviesť,
čo bolo pohnútkou diskriminačného konania. Až následne dôjde k presunutiu dôkazného bremena na
žalovanú stranu. Keďže v konaní toto nebolo preukázané, úspešnosť vo výberovom

konaní nie je právom jeho účastníkov, ale záleží na výsledkoch, ktoré posudzuje výberová komisia,
nebolo možné uprednostniť žalobkyňu pred ostatnými uchádzačkami, ktoré dosiahli lepšie výsledky,
pretože takýmto konaním by došlo k priamej diskriminácii voči týmto osobám. Vzhľadom na uvedené
je teda žaloba nedôvodná a z toho dôvodu je irelevantná i náhrada nemajetkovej ujmy, ktorá by podľa
vyjadrenia žalobkyne, mala kompenzovať nepriaznivú životnú situáciu nie kompenzovať zásah do jej

osobnej, mravnej integrity a tiež písomné ospravedlnenie primátorom mesta.

5. Súd 1. stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie na základe ktorého dňa 18.4.2012 rozsudkom
11C/137/2011-405 v spojení s dopĺňacím rozsudkom 11C/137/2011-406 zo dňa 25.4.2012 rozhodol,
tak že žalobu zamietol a náhradu trov konania nepriznal ani stranám ani Slovenskej republike. Proti

rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa, pričom odvolací súd rozsudkom 6Co/165/2012-434 zo dňa
18.6.2013 rozhodnutie súdu I. stupňa potvrdil.

6. Žalobkyňa sa však následne dňa 2.10.2013 obrátila so sťažnosťou na Ústavný súd Slovenskej
republiky, ktorou namietala porušenie článku 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "ústava"),

základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života,
zaručeného článkom 19 ods. 2 ústavy, základného práva na súdnu ochranu, zaručeného článkom č. 46
ods. 1 ústavy, základného práva na rovnosť účastníkov konania zaručeného článkom 47 ods. 2 ústavy,
práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných ľudských slobôd (ďalej len "dohovor"), práva na rešpektovanie súkromného

a rodinného života zaručeného článkom 8 dohovoru, práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného
článkom 13 dohovoru, zákazu diskriminácie zaručeného článkom 14 dohovoru, práva na rovnosť pred
zákonom bez rozlišovania podľa rasy, farby pleti, národnostného alebo etnického pôvodu pri používaní
práva na prácu zaručeného článkom 5 písm. e/ medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriemrasovej diskriminácie (ďalej len "dohovoru o odstránení diskriminácie") a práva na účinnú ochranu
pred všetkými činmi rasovej diskriminácie zaručeného článkom 6 dohovoru o odstránení diskriminácie
postupom a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18.6.2013 sp. zn. 6Co 165/2012-434.

7. Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dňa 1.12.2015 prerokoval túto sťažnosť a
rozhodol, že základné právo X.. W. Q. (v tomto konaní žalobkyne) na súdnu ochranu zaručené článkom
46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky,základnéprávonarovnosťúčastníkovkonaniazaručenéčlánkom
47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie zaručené článkom 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na účinný prostriedok nápravy
zaručené článkom 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach z 18.6.2013 č.k. 6Co 165/2012-434 porušené boli. Rozsudok Krajského
súdu v Košiciach z 18.6.2013 č.k. 6Co 165/2012-434 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajskému
súdu v Košiciach uložil povinnosť uhradiť X.. W. Q. trovy. Vo zvyšnej časti sťažnosti X.. W. Q. nevyhovel.

8. V dôvodoch nálezu Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že dospel k záveru o porušení
základných práv sťažovateľky garantovaných ústavou a jej práv zaručených dohovorom tak, ako sú tieto
uvedené vo výroku nálezu z dôvodov podrobne popísaných v tomto náleze, preto zrušil
napadnutý rozsudok krajského súdu a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Krajskému súdu
uložil, aby po vrátení veci opätovne prejednal odvolanie sťažovateľky proti prvostupňovému rozsudku

okresného súdu o rozhodol o ňom. Uložil mu riadne sa vyporiadať s explicitne formulovaným odvolacím
dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. na ktorom sťažovateľka svoje odvolanie založila, čo si
bude vyžadovať dôkladný prieskum prvostupňového postupu i rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska
ich súladu s § 132 a § 157 ods. 2 O.s.p.. Za dôležité považoval, aby krajský súd vo svetle uvedeného
odvolacieho dôvodu neopomenul ani tie dôkazy, ktoré svedčia v prospech sťažovateľky a aby sa s nimi

vyporiadal tak, ako to vyžaduje § 157 ods. 2 O.s.p.. Nesmie pritom ignorovať stabilné judikované črty
antidiskriminačných sporov týkajúce sa hodnotenia dôkazov predložených alebo navrhnutých žalobcom
(sťažovateľkou), a to predovšetkým v rovine ich dôkaznej sily. Neopomenuteľnou
požiadavkou je v tomto smere hodnotenie dôkazov a skutočností, ktoré vyšli počas konania najavo,
nielen jednotlivo, ale aj v ich vzájomných súvislostiach. Až na základe rešpektovania formulovaného

právneho názoru ústavného súdu bude možné, aby krajský súd rozhodol o spôsobe, akým o odvolaní
sťažovateľky rozhodne.

9. Uznesením 9Co/54/2016-462 zo dňa 24.8.2016 Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok súdu I.
stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V zrušujúcom rozhodnutím

konštatoval,žesúdI.inštancienepostupovaldôsledne prihodnotenídôkazov,predovšetkým
neprihliadol na stanovisko Fondu sociálneho rozvoja zo dňa 17.12.2010, nevyhodnotil skutočnosť,
že žalovaný bezprostredne po výberovom konaní uzavrel pracovný pomer s inou uchádzačkou L. M.
a tiež skutočnosť či do rozhodovania výberovej komisie nezasahovala ďalšia osoba a to E.. Q.
v pozícii zapisovateľa. Preto v ďalšom konaní bude nutné opätovne vyhodnotiť výsledky vykonaného

dokazovania príp. ho doplniť a následne vo veci rozhodnúť.

10. Po vrátení veci odvolacím súdom, súd I. stupňa poskytol obom procesným stranám procesné
poučenie v zmysle nového procesného kódexu, účinného od 1.7.2016 a to Civilného sporového poriadku
a vyzval ich na zmierlivé vyriešenie sporu resp. aktuálne vyjadrenie k veci a doplnenie návrhov

na vykonanie dokazovania. Žiadne nové dôkazy procesné strany neprodukovali.

11. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 3.7.2017 na podanej žalobe i argumentácii zotrvala.
Poukázala na fakt, že ako uchádzačka o pozíciu terénnej sociálnej pracovníčky u žalovaného
na výberovom konaní dňa 19.10.2010 spĺňala všetky predpoklady, dokonca spĺňala aj výhody stanovené

externým pokynom Fondu sociálneho rozvoja. Žalovaný však napriek tomu prijal iné uchádzačky, pričom
dve z nich mali nižšie vzdelanie a objektívne bola ona skúsenejšia ako ostatné uchádzačky. Namietala
samotný priebeh výberového konania, v priebehu ktorého vznikli pochybnosti o jeho
objektivite, preukázateľne sa ho totiž zúčastnili osoby, ktoré neboli členmi hodnotiacej komisie, avšak
evidentne mali vplyv na jej rozhodovanie. Navyše úspešné uchádzačky mali vzťah k niektorým členom

komisie, napr. úspešná uchádzačka J., mala priateľský vzťah k členke komisie k E.. Z., a taktiež úspešná
uchádzačkaA.konštatovala,žejejmanželaE..Q.súdlhoročnýmikolegami.Spochybňovalaiodbornosť
vypĺňaného písomného testu ako aj zisťovanie osobnostných predpokladov na výkon pracovnej pozície.
Pochybnosti o transparentnosti výberového konania vyvoláva i prijatie L. M.,neúspešnej kandidátky v rámci výberového konania na asistenta sociálneho pracovníka na pracovnú
pozícii referentky sociálnych vecí u žalovaného. Mala teda za to, že v konaní prima facie preukázala, že
k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo a teda dôkazné bremeno uniesla. Súčasne tvrdí,

že pohnútkou diskriminačného konania bola jej etnické príslušnosť, avšak uvedenú pohnútku v zmysle
právnych predpisov a ustálenej judikatúry súdov preukazovať nemusí. Následne teda prešlo dôkazné
bremenonažalovaného,ktorývšaknevyvrátilpochybnostitýkajúcesapriebehuavýsledkovvýberového
konania a tiež nezdôvodnil uprednostnenie prijatia iných uchádzačiek. Zároveň požadovala priznanie
nemajetkovej umy v peniazoch, pričom toto má plniť nielen kompenzačnú funkciu ale aj funkciu sankčnú,

resp. preventívnu.

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 23.1.2017 konštatoval, že výberové konanie, ktorého sa
zúčastnila aj žalobkyňa, bolo vyhlásené žalovaným v súlade s projektom UZOL 5P, pričom podmienky
výberového konania sa riadili projektom. Formálne postupy pri výberovom konaní, ako
aj podmienky zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku neboli porušené, čo v konaní

nebolo rozporované. Žalovaný oznámil vyhlásenie výberového konania, v ktorom uviedol kvalifikačné
predpoklady, kritériá ako aj výhody uchádzačov, pričom pri jeho vyhlásení sa pridržiaval príručky pre
prijímateľa v rámci dotknutej výzvy v časti "Kritériá pre výber sociálneho pracovníka". Ďalšie kritériá
boli ponechané na rozhodnutí vyhlasovateľa výberového konania, preto boli uvedené v príručke len
demonštratívne a bolo na samotnom žalovanom ako vyhlasovateľovi výberového konania, ktoré z

ďalších kritérií zahrnie do tohto konania. Skutočnosť, že do výberového konania žalovaný nezahrnul
kritérium "príslušnosť k rómskej menšine" alebo "znalosť rómskeho jazyka", hoci nešlo o kritériá, ktoré
mali byť povinne zaradené medzi podmienkami, ktoré mal spĺňať úspešný uchádzač, nemôže byť
vyhodnotená v neprospech žalovaného. Poukázal na to, že aj ak by k tomuto tvrdenému zúženiu
výhod nedošlo, žalobkyňa by v konaní nemohla byť úspešná, nakoľko hodnotenie výhod vo výberovom

konaní prichádzalo do úvahy len ako podporné kritérium, teda v prípade, ak by viacerí uchádzači
mali rovnaký počet bodov pri hodnotení tých kritérií, ktoré boli v zmysle príručky povinnými kritériami
a ktorých uplatnenie si žalovaný pri vyhlásení výberového konania nemohol zvoliť, ani ich nemohol
akýmkoľvek spôsobom modifikovať. K tvrdeným zásahom iných osôb ako členov výberovej komisie do
priebehu výberového konania poukázal na fakt, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že iné osoby

do výsledkov výberového konania nijakým spôsobom nezasahovali, ani jeho priebeh neovplyvňovali.
E.. Q. sa výberového konania zúčastnil len ako zapisovateľ bez práva hlasovať. Zástupca primátora
Q.. V. sa výberového konania zúčastnil len ako pozorovateľ. Čo sa týka uzavretia pracovného pomeru
žalovaným s uchádzačkou L. M., toto nie je diskriminačným konaním, pretože
menovaná bola prijatá na miesto referentky sociálnych vecí, pričom táto pozícia je odlišnou pracovnou

pozíciou od tej, ktorá bola obsadzovaná podľa výberového konania. Od počiatku konania teda tvrdí,
že zásadu rovnakého zaobchádzania v súvislosti s predmetným výberovým konaním vo
vzťahu k žalobkyni neporušili. Žalobkyňa pri bodovom hodnotení prvej časti (písomnej) bola až na 4.
mieste, nakoľko získala 9 bodov z 11, teda menej ako prvé 3 uchádzačky. Argumentácia žalobkyne,
že očakávala, že bude úspešná pre jej prax, príslušnosť k etniku a znalosť rómskeho jazyka, je podľa

názoru žalovaného ničím nepodložená a subjektívna. Podľa žalovaného žalobkyňa nebola za žiadnych
okolností diskriminovaná, nakoľko žalovaný s ňou v rámci výberového konania nezaobchádzal inak
ako s ostatnými uchádzačkami - komparátorkami. V zmysle ustálenej právnej teórie a súdnej praxe
k porušeniu zákazu diskriminácie dochádza vtedy, ak s rôznymi subjektmi, ktoré sa nachádzajú v
rovnakom alebo porovnateľnom postavení, sa zaobchádza rozdielnym spôsobom, napriek tomu, aby

tu existovali rozumné a objektívne dôvody na uplatnenie rozdielneho prístupu. K naplneniu týchto
podmienok však v danom prípade nedošlo. Žalovaný vzhľadom na uvedené navrhol žalobu žalobkyne
zamietnuť.

13. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 23.3.2013 a tohto sa zúčastnila žalobkyňa i jej

právna zástupkyňa a právny zástupca žalovaného.

14. Žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe v celom rozsahu. Podľa jej názoru žalovaný vo výberovom
konaní konanom ešte v roku 2010 postupoval vo vzťahu k nej diskriminačne. Vyhlásil výberové konanie,
pričom podmienky konania boli v rozpore s pokynmi fondu sociálneho rozvoja. Tieto boli zúžené s tým,

že výhoda ako etnicita a ovládanie rómskeho jazyka doporučené fondom sa do kritérií nepremietli. Ona
sa uchádzala o pozíciu terénnej sociálnej pracovníčky, kde spĺňala nielen predpoklady, ale aj výhody
vyhlásené vo výberovom konaní, je príslušníčkou rómskeho etnika, ovláda
aktívne rómsky jazyk, má v tejto oblasti dlhodobú prax. Výberové konanie vyhraliuchádzačky, ktoré mali preukázateľné nižšie vzdelania, a to dve z nich, kratšiu prax a samotný Fond
soc. rozvoja, ako aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva konštatovali možnosť diskriminácie
v tomto výberovom konaní. Vzniesla pochybnosti o objektivite výberového konania, pretože prítomné

boli i osoby, ktoré neboli členmi výberovej komisie, zasahovali do výberového konania, ovplyvňovali
rozhodnutie komisie. Žalovaný argumentoval tým, že výsledky testu žalobkyne ju posunuli na 4. miesto,
avšak už otázky formulované v teste sa javia ako účelové, nesúvisia s prácou, ktorú mal úspešný
uchádzač vykonávať, ide o otázky z fungovania miestnej samosprávy a pod. Po výberovom konaní
zamestnal jednu z neúspešných uchádzačiek a to p. M., pričom jej náplň bola totožná s tou, ktorú by ona

vykonávala v pracovnej pozícii, na ktorú sa hlásila. Konštatovala, že v tomto konaní uniesla svoju časť
dôkazného bremena v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 Antidiskriminačného zákona, čím bolo
dôkazné bremeno následne prenesené na žalovaného. Tento pochybnosti o diskriminačnom konaní vo
vzťahu k nej nevyvrátil, teda neuniesol svoju časť dôkazného bremena. Čo sa týka
priznania náhrady nemajetkovej ujmy, vychádzala z toho, že jej priznanie má mať nielen kompenzačnú
ale aj satisfakčnú funkciu, aby sa do budúcna žalovaný subjekt takéhoto konania vystríhal.

15. Právny zástupca žalovaného požadoval, aby súd rozhodol rovnako ako vo svojom prvom rozsudku,
nakoľko žiadne z rozhodnutí súdu vyššej inštancie ani súdu ústavného nemá meritórny charakter.
Poukázal na záver rozhodnutia Ústavného súdu, ktorý pri odôvodnení práva na nemajetkovú ujmu v
sťažnostnom konaní výslovne uviedol: "že rešpektovanie právnych názorov ústavného súdu nemusí

nevyhnutne viesť k úspechu sťažovateľky v predmetnom súdnom konaní". Nad všetku
pochybnosť zrejmé, že k zrušeniu rozhodnutia súdu 1. inštancie, ako aj pôvodného rozhodnutia súdu
odvolacieho došlo len z procesných dôvodov a to konkrétne pre nevysporiadanie sa súdov s okolnosťou
rómskeho jazyka ako podmienky výberového konania a s okolnosťou zamestnania p. M. na oddelení
sociálnom Mesta Spišská Nová Ves. Súd 1. inštancie sa však aj s týmito dôkazmi oboznámil už pred

vydaním svojho prvého rozhodnutia (i keď možno sa vo svojom odôvodnení s nimi nevysporiadal),
zvažoval ich predtým, než dospel k svojmu názoru, že k diskriminácie nedošlo. Ohľadom samotnej
existencie diskriminačného konania vo vzťahu k žalobkyni uviedol, že hoci v tomto konaní má dôkazné
bremeno žalovaný, žalobkyňa má minimálne povinnosť tvrdenia a táto vo svojom výsluchu v roku
2011 ani výsluchu dňa 23.3.2017 nedokázala uviesť dôvod, pre ktorý sa cíti diskriminovaná. Existencia

diskriminačného prvku je nevyhnutným predpokladom právneho záveru o diskriminácii. Pokiaľ sa táto
sťažuje na nevhodné, hrubé, s vecou nesúvisiace alebo iné správanie členov
výberovej komisie, nemôže byť toto samo o sebe dôvodom konštatovania diskriminácie a to dokonca
ani v tom prípade, ak by to bola pravda. Žalobkyňa nepredniesla jediné zmysluplné tvrdenie z ktorého
by bolo možno pochopiť, že žalovaný ju diskriminoval preto, že je Rómka. Okolnosti zdravotného

stavu, okolnosti osobnej povahy určite nie sú v žiadnej súvislosti s príslušnosťou k rómskemu etniku. V
súvislosti s príslušnosťou k rómskemu etniku nie je ani znalosť rómskeho jazyka, a to preto, lebo znalosť
rómskeho jazyka nebola vo výberových podmienkach uvedená pre všetkých uchádzačov, a tiež preto,
lebo znalosť rómskeho jazyka môžu vykazovať aj Nerómovia, nakoľko romistika sa na území Slovenskej
republiky študuje a tohto štúdia sa zúčastňujú aj Nerómovia. Ak teda žalovaný skutočne nepojal do

celkového hodnotenia znalosť rómskeho jazyka, došlo by týmto jeho konaním k znevýhodneniu všetkých
uchádzačov, ktorí touto prednosťou disponovali, rovnako Rómov aj Nerómov. Pre
konštatovaniediskrimináciebolipotrebné,abysatakstaloformoupriamejalebonepriamejdiskriminácie.
O priamu diskrimináciu nepochybne nešlo, to zrejmé netvrdí ani samotná žalobkyňa, nakoľko nikde
nebolo uvedené, že výberového konania sa nemôže zúčastniť Róm, nešlo však ani o nepriamu

diskrimináciu, t.z. nastavenie zdanlivo rovnakých podmienok, ktoré v skutočnosti znevýhodňujú určitú
skupinu. Z tvrdení žalobkyne jednoznačne vyplýva, že sa cítila frustrovaná, výlučne z toho dôvodu, že z
hľadiska profesionálnej kvality mala lepšie predpoklady ako ostatný uchádzači. Aj v prípade, ak by toto
tvrdenie bolo pravdivé, nemôže to zakladať právnu kvalifikáciu diskriminácie, môže to zakladať nanajvýš
kvalifikáciu výberového konania ako konania v rozpore so zákonom a v tomto zmysle nič

nebránilo žalobkyni podať žalobu o neplatnosť výberového konania a odôvodniť ju okolnosťami, ktoré
tvrdí v tomto konaní. O takýchto žalobách rozhodujú všeobecné súdy a v prípade pravdivosti tvrdenia
žalobkyne mohla byť v podaní úspešná. Bez existencie diskriminačného prvku, t.z. príčinnej
súvislosti medzi konaním žalovaného a príslušnosťou ku konkrétnej menšine, v tomto prípade rómskej,
nie je možné dospieť k názoru o diskriminačnom konaní. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, zdôraznil jej

nemajetkovúpovahu,tedajejodlišnosťonáhradeškody.Posudzujesatedasubjektívnenazákladetoho,
čo poškodená osoba v dôsledku diskriminácie prežila. Významne o tom vypovedá samotná žalobkyňa,
ktorá na pojednávaní uviedla, že si nepamätá na základe čoho dospela k názoru, že bol diskriminovaná
ako Rómka. Intenzita zásahu do jej práv aj v prípade, že by súd dospel k názoru, že k nemudošlo je preukázateľne minimálna, čo by bolo dôvodom na zamietnutie žaloby v tejto časti v prípade,
aby súd dospel k názoru, že žaloba je dôvodná.

16.Vpredmetnejvecisúdvykonalrozsiahledokazovanievýsluchomžalobkyne,svedkov,oboznámením
obsahu listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

17. Žalobkyňa vo výsluchu na pojednávaní konanom dňa 23.3.2017 opätovne konštatovala, že sa
zúčastnila výberového konania dňa 19.10.2010, pričom s marginalizovanými

skupinami pracovala pre Mesto Spišská Nová Ves už aj v predchádzajúcom
období. Pomer Rómov a Nerómov v tejto funkcii v predchádzajúcom období bol 5 Nerómov, 2 Rómovia.
Konštatovalažeovládarómskyjazyk,jetojejmaterinskýjazyk,zároveňmáajštátnuskúškuzromológie.
Priamo pred komisiou nadobudla pocit, že je diskriminovaná ako Rómka.

18. Svedkyňa L. Š. - teta žalobkyne konštatovala, že bola tiež jednou z účastníčok

výberového konania a to na pozíciu asistent soc. pracovníka. Na postup komisie rovnako ako žalobkyňa
podávala sťažnosť, našťastie keďže sa jej podarilo nájsť prácu v štátnej správe, kde
úzko spolupracuje so žalovaným od sťažnosti upustila. Ona už v minulosti v pozícii
asistentky soc. pracovníka pracovala a to 18 mesiacov. Stalo sa jej, že v čase, keď sa
realizoval predchádzajúci projekt, prišiel do jej kancelárie pán M., ktorý potľapkal po stole jej kolegyne

a povedal, že na tomto mieste raz bude sedieť. Počas výberového konania tam "trčala" od 9,00 hod. do
14,00 hod., ale vedela že prišla iba zahrať divadlo, pretože mala vedomosť, že spomínaný pán M. má
blízky vzťah k členom komisie, teda tam má "tlačenku". Správu o výsledku neobdržala poštou, takže sa
išla na úrad opýtať osobne, pričom pracovníčkou žalovaného jej bolo odpovedané, či nevedela o tom, že
nespĺňa na predmetné miesto kritéria. Ona si preštudovala kritéria u predchádzajúceho Projektu SOVA,

pričom v tomto bolo uvedené, že na pracovné pozície majú participovať Rómovia i nerómovia v pomere
50:50. Čo sa týka tohto konkrétneho projektu tu si nejaké údaje vyhľadala na internete, kde tiež bolo
uvedené, že na funkciách by mali participovať i Rómovia, takže sa domnievala, že žalobkyňa by mala
byť v konkurze úspešná, pretože ako jediná disponovala magisterským titulom, služobne bola u žalobcu
najdlhšie a ich dve najčastejšie navštevovali klienti. Ona síce v miestnosti na pohovore so žalobkyňou

nebola, ale tvrdila, že žalobkyňa bola jednoznačne diskriminovaná pretože je Rómka, lebo v čase krízy
je potrebné najprv zamestnať bielych a až potom Rómov. Tí nech sedia doma, učia sa kradnúť a zabíjať.
Ďalej popísala výberové konanie skladajúce sa z písomného testu a ústnej časti, v ktorej
si ťahali otázku, na ktorú bolo potrebné konkrétne odpovedať a následne pokračoval osobný pohovor.
Jej komisia kládla otázky týkajúce sa vzťahov s kolegyňami, zdravotného stavu, ako sa jej páčilo v

pred. projekte, či už ma ukončené stredoškolské štúdium. Po vstupe do miestnosti im bola predstavená
výberová komisia, ktorá pozostávala z predsedu, E.. Q., po jeho pravej strane sedela E.. Z. a Q.. V. a po
pravej strane F.. W.. E.. Q. bol predstavený ako zapisovateľ. Po výberovom konaní už na
chodbe bolo vidno, kto sa usmieval, komu žiarili očička, teda kto to už mal vyhraté. Keď žalobkyňa vyšla
z miestnosti mala slzy v očiach, vyzerala ako keby bola vypočúvaná na kriminálke a

nevychádzala z výberového konania.

19. Svedkyňa X. Š. uviedla, že sa zúčastnila výberového konania na terénneho
soc. pracovníka. Mala záujem v prípade že by neuspela i o funkciu jeho asistenta. Prvé čo ju na
výberovom konaní prekvapilo bolo, že písomný test sa týkal obecnej samosprávy, nie práce soc.

pracovníka. Písali ho všetci naraz a následne boli po jednom prizývaní do miestnosti. Na začiatku
výberového konania boli predstavení všetci prítomní. Kto bol členom komisie si však nepamätala. V
ústnej časti si ťahala otázku, ktorú zodpovedala a následne jej boli kladené otázky napr. typu ako bude
do práce dochádzať, keďže je cezpoľná. Mala pocit, že nebude vybratá, pretože komisii vadilo, že je
dochádzajúca. Domnievala sa, že hľadajú skôr ľudí, ktorí poznajú teritórium, v ktorom mali do budúcna

pôsobiť. Ďalšie otázky boli zamerané na skúseností s prácou s Rómami v obci v ktorej žije. Bolo jej
oznámené, že Rómovia, s ktorými prichádzala do kontaktu v Spišskej Novej Vsi, sú sociálne slabší ako
Rómovia vo Švedlári. Výsledok je prišiel poštou. Ona prišla do kontaktu so žalobkyňou vtedy, keď vyšla
z miestnosti rozhorčená, že s ňou komisia preberala otázky, že je problémový typ a že mala v minulosti
problémy s kolegami. Bolo jej žalobkyne ľúto, pretože mala potrebnú prax, ovládala rómsky jazyk, pričom

ona výsledky jej písomného testu ani ústneho pohovoru nepoznala.
20. Svedok X. Ž. konštatoval, že žalobkyňu navštevoval na Mestskom úrade v Sp. Novej Vsi
ako sociálnu pracovníčku. Navštevoval ju v bežných záležitostiach, kde potreboval pomôcť. Táto bola
verejne známa medzi Rómami, chodili za ňou s rôznymi záležitosťami. Mal s ňou dobre skúseností,vyhľadával ju väčšinou v práci, avšak manželka ju navštevovala častejšie, bola u nej aj doma. Odkedy
z úradu odišla navštívil ho iba raz. Podľa jeho názoru je výhoda, že ovládala rómsky jazyk, pretože
množstvo Rómov úradným jazykom nehovorí.

21. Svedkyňa X. Z. uviedla, že navštevovala kanceláriu žalobkyne vždy keď niečo potrebovala,
pomáhala jej s písomnosťami, 2x jej pomohla nájsť prácu. Nevedela, že žalobkyňa ukončila svoju
činnosť, dozvedela sa to až z návštevy iných sociálnych pracovníkov. V súčasnosti sa obrátila so
žiadosťou o pomoc na iných pracovníkov, táto jej však poskytnutá nebola, preto oslovila žalobkyňu

súkromne. Ma s ňou dobre skúseností, vyhľadávala jej pomoc nielen na úrade, ale aj v súkromí,
konkrétne v meste. Pri komunikácii s Rómami je podľa jej názoru dôležité ovládať rómsky jazyk.

22. Svedkyňa O. P. uviedla, že žalobkyňa je dobrá pracovitá žena, ktorá jej veľakrát pomohla. Ona je už 6
rokov vdovou a po smrti manžela v čase keď bola vystresovaná jej žalobkyňa so všetkými záležitosťami
pomáhala. Chodila za ňou na úrad, ale stretávali sa aj v meste.

23. Svedkyňa A. Z. uviedla, že žalobkyňu pozná od obdobia kedy pracovala na aktivačných prácach
v Meste Spišská Nová Ves. Potom sa na ňu viackrát obrátila keď potrebovala vypísať nejaké papiere,
žiadosť na odpad a podobne. Teraz pri návšteve mestského úradu sa stalo, že
tam aj nikoho nezastihla a keď chcela vypísať žiadosť na odpad musela odísť s tým, že už jednu mala

vypísanú. V minulosti jej žalobkyňa stále pomohla. Ona sama v minulosti komunikovala so žalobkyňou
v rómskom jazyku.

24. Svedkyňa W. P. uviedla, že žalobkyňu pozná dlhšie obdobie, pretože jej pomáhala vybavovať
aktivačné práce a ďalšie záležitostí, ktoré potrebovala. S jej prácou ma dobré skúsenosti a to nie len

ona, ale aj jej tri vydaté dcéry. Teraz bola na mestskom úrade, avšak nikto jej nepomohol, pretože všetci
boli v teréne.

25. Svedkyňa F. Z. uviedla, že žalobkyňu pozná už 7 rokov z mestského úradu,
pretože keď potrebovala niečo vybaviť navštívila p. Z.. Táto jej veľa pomohla, pretože predtým bola iba

domáca, až následne ju práve žalobkyňa zoznámila s mnohými ľuďmi a tak sa stala
členkou Spišského rómskeho spolku, obč. združenia SPOLU. Obohatila jej život, naučila ju pracovať
na počítači, dokonalejšie rozprávať slovensky. Žalobkyňa chodila nie len k nej, ale aj k iným rodinám,
stretávali sa aj v teréne. Žalobkyňa je Rómka, preto vie pochopiť rómske problémy. Komunikovali spolu
rómsky, na verejnosti však slovensky.

26. Svedkyňa F.. R. W. uviedla, že bola členkou výberovej komisie v predmetnom výberovom
konaní a to z toho dôvodu, že podmienkou FSR bolo, aby jeden z členov bol
zástupca ÚPSVaR. Okrem nej bola členkou E.. Z., predsedom E.. Q.. E.. Q. vybavoval organizačné
záležitostí okolo výberového konania, prítomný bol aj Q.. V.. Na úvod boli do miestnosti pozvaní všetci

uchádzači, ktorým bola predstavená komisia a boli oboznámení s priebehom výberového konania.
Toto pozostávalo z dvoch časti písomnej a ústnej, pričom v ústnej si uchádzači
ťahali odbornú otázku a potom sa vykonával osobný pohovor. Osobný pohovor bol dôležitý z toho
dôvodu, že jedným z kritérií bolo zistenie osobnostných predpokladov na výkon
obsadzovanej funkcie. Presné otázky na žalobkyňu si nepamätala, ale štandardne zisťovali motiváciu

pre túto prácu, skúsenosti a podobne. Ona konkrétne sa pýtala uchádzačov, či vedia v čom spočíva
práca soc. pracovníka, že ide o prácu v teréne bez ohľadu na počasie, veľmi náročnú čo sa týka
fyzickej i psychickej kondície. K rómskemu etniku sa z uchádzačov hlásila žalobkyňa a ešte jedna či
dve ženy. Na výhody vyhlásené vo výberovom konaní si nepamätala, pamätali si iba kritéria, ovládanie
rómskeho jazyka kritériom nebolo. Osobnostné predpoklady ako empatiu schopnosť pracovať v tíme,

riešiť konflikty zisťovali práve osobným pohovorom, pretože iba týmto spôsobom sa to zistiť dá a
práve tieto predpoklady sú podľa jej názoru predpokladmi kvalitnej sociálnej práce. Pri výberovom
konaní sa riadili zákonnými predpismi, pokyny FSR nepoznala. Žalobkyňu osobne poznala, niektorých
uchádzačov poznala z bežných pracovných kontaktov, keďže viacerí pracovali v tejto oblasti. Písomná
časť bola riadne vyhodnotená administratívou žalovaného a následne si každý člen komisie počas

osobných pohovorov robil poznámky, tieto boli skonfrontované a urobilo sa poradie úspešnosti. Čo
sa týka kvalifikačných predpokladov - a to konkrétne kritéria vysokoškolského vzdelania, tu nebolo
možné postaviť magisterské vzdelanie nad bakalárske, pretože sa vyžadovalo vzdelanie minimálne I.
stupňa. Čo sa týka praxe, nebola rozhodujúca jej dĺžka. Podľa jej názoru výsledky výberového konaniazodpovedali dosiahnutým výsledkom jednotlivých účastníkov, nikto z účastníkov nebol niektorým z
členov komisie diskriminovaný, odmietla porušenie zásady rovnakého zaobchádzania.

27. Svedkyňa, E.. F. Z., konštatovala, že sa dňa 19.10.2010 zúčastnila jedného z mnohých
výberových konaní, keďže Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske otázky, u ktorého je zamestnaná,
je strategickým partnerom FSR. Bola členkou výberovej komisie spolu so zástupkyňou ďalšieho
strategického partnera ÚPSVaR Spišská Nová Ves, pričom predsedom komisie bol prednosta
Mestského úradu Spišská Nová Ves. Ďalším zúčastneným bol E.. Q., ako budúci nadriadení úspešných

kandidátov, ktorý bol zároveň zapisovateľom výberovej komisie, a staral sa o písomností tak ako to
ukladá príručka FSR a prítomný bol aj viceprimátor Mesta Spišská Nová Ves, p. V., ktorému spadala
táto oblasť a rómskej problematike sa venuje aj v mestskom zastupiteľstve. Všetkým uchádzačom boli
prítomní predstavení pred začatím výberového konania. Žalobkyňu si pamätala a to z
toho dôvodu, že v tejto oblasti fungovala a následne i z toho dôvodu, že po výberovom konaní napísala
na jej osobu niekoľko sťažností, ku ktorým sa vyjadrovala, z čoho vznikol celý elaborát. Výberové

konania majú štandardne svoju kultúru a takto to bolo aj v tomto prípade. Skladalo sa z troch častí,
písomného testu vyhodnoteného pracovníčkou MÚ, otázky, ktorú si pred komisiou účastníci ťahali a
zodpovedali a osobného pohovoru s jednotlivými uchádzačmi. Tu boli zisťované kvalifikačné, ľudské,
osobnostné predpoklady a komunikačné zručnosti. V osobnom pohovore boli kladené rôzne otázky
a taktiež časový interval bol individuálny. Keďže v tejto oblasti dlhodobo pôsobili uvedomovali si, že

účastníci sú vo veľkom strese a tak im boli poskytované tzv. psychologické barličky,
aby nedošlo k ich zrúteniu. Výberového konania sa zúčastnili aj osoby hlásiace sa k rómskemu etniku,
neprehliadnuteľnou bola p. Z., p. Š., ktorá na ňu veľmi dobre zapôsobila a ďalšie dve Rómky, ktoré žijú
integrovane a ktoré samé zvážili, že pri komunikácii s miestnou komunitou by mali problém. Členka
komisie F.. W. so žalobkyňou viedla veľmi milý, ľudský rozhovor, dokonca ju oslovovala menom W..

Táto sa jej pýtala, keďže mala vedomosť, že je po ťažkej operácii bedrového kĺbu, či si je vedomá,
že ide o prevažne prácu v teréne a s rovnakou otázkou sa na ňu obrátil i prednosta Mestského
úradu. Nešlo o sugestívne otázky zo strany členov komisie. Sama žalobkyňa
deklarovala svoj zdravotný stav tým, že chodí s francúzskou barlou, absolvovala operáciu a bývalý
zamestnávateľ zaregistroval jej PN z dôvodu operácie, určité obmedzenia týkajúce sa práce v teréne.

Konštatovala, že ona sama sa snaží skôr pozitívne diskriminovať Rómov, pomôcť im nájsť vhodné
pozície, preto v emočne vypätej situácii, kedy žalobkyňa neadekvátne reagovala na
otázky komisie, sa jej snažila poskytnúť spomínanú psychologickú barličku. Ta spočívala v tom, že sa
jej opýtala, či si je vedomá, že devízou soc. pracovníka je práve nekonfliktnosť a teda ako ona zvláda
konfliktné situácie. Táto reagovala, že ona žiadne konflikty s kolegyňami nemá, že tieto majú iba oni.

Svedkyňu mrzelo, že žalobkyňa jej pomoc nepochopila, následne na ňu podala písomnú sťažnosť, že ju
verbálne napadla. Ani jeden z členov komisie a ani zapisovateľ nespochybnil kvalifikačné predpoklady
žalobkyne, ani schopnosť viesť písomnú agendu, znížené bodové ohodnotenie bolo zaznamenané
práve pri osobnostných predpokladoch. Táto sa ocitla prvá pod čiarou, a ona sama navrhla ostatným
členom komisie, aby zvážili jej umiestnenie, dokonca s možnosťou vytvorenia detašovaného pracoviska

blízko osady Vilčurňa, avšak bezúspešne. Členovia komisie si uvedomujú ako strašne bolí, keď majú
oznámiť neúspech kandidátom a to najmä v regióne, kde je prebytok absolventov soc. práce a
nedostatok pracovných príležitostí. V tomto projekte boli obsadzované 4 miesta v oblasti soc. práce,
pričom na predchádzajúcom projekte pracovali 7 ľudia a ostatní, ktorí prácu nedostali sa taktiež
mohli cítiť diskriminovaní. Prejavila radosť z toho, že práve integrovaní Rómovia sa snažia pomáhať

neintegrovanej rómskej komunite, avšak objektívne v tomto prípade nebolo možné rozhodnúť inak.
Pri výberovom konaní je vždy "bibliou" príručka FSR v rámci operačného programu zamestnanosť
a soc. inklúzia, právne normy SR a EÚ a vlastné svedomie. Ona absolvovala množstvo výberových
konaní, kde sa vždy drží taxatívnych vymedzení stanovených zákonom. Je legitímnou pracovníčkou
Úradu vlády, ma adekvátnu odbornú spôsobilosť, takže špeciálne poučenia pri tomto výberovom konaní

nepotrebovala. Je vecou prijímateľa ako si stanoví ďalšie kritéria, ako sú osobnostné predpoklady,
bezúhonnosť, či iné zručnosti. Pri vyhodnocovaní jednotlivých uchádzačov si urobili členovia výberovej
komisie ľudovo povedané "tri chlieviky", pričom v prvom boli uvedené výsledky písomného testu, v
druhom obodovaná ústna odpoveď na ťahanú otázku, v treťom výsledky osobného pohovoru. Body si
členovia komisie navzájom neporovnávali, odovzdali ich zapisovateľovi a následne vzniklo poradie na

základe aritmetického priemeru. Najväčšie disproporcie vznikli v poslednom okienku,
pretože toto zahŕňalo istú mieru subjektivity členov komisie. Zásadne odmietla porušenie podmienok
výberového konania, pretože ak by sa tak stalo, nepodpísala by zápisnicu. Čo sa týka samotnéhovýberového konania, podľa jej názoru tu boli zaznamenané práve náznaky pozitívnej diskriminácie vo
vzťahu k rómskym uchádzačom.

28. Svedok E.. Q. Q., predseda výberovej komisie, konštatoval, že žalobkyňu registruje ako bývalú
pracovníčku Mestského úradu Spišská Nová Ves. Na výberové konanie si pamätá matne, pretože
každé dva týždne robil nejaké. Pamätal si, že komisia bola trojčlenná, ďalšími členmi bola F.. W. a
E.. Z.. Zapisovateľom bol E.. Q. a prítomný bol Q.. V., ktorého povolal zrejme primátor. Výberové
konanie pozostávalo z testov a ústneho pohovoru. V teste išlo o odborné otázky týkajúce sa mesta.

Nasledovala odborná ústna otázka, týkajúca sa konkrétnej práce. Potom bol vykonaný osobný pohovor.
Pamätal si, že sa žalobkyne niekto pýtal, či je schopná vykonávať túto prácu, pretože prišla s barličkou.
Odpovedala, že áno. Výberového konania sa zúčastnilo asi 10 uchádzačov. To, či sa hlásia k rómskej
príslušnostisaichnepýtali,pretožepodľajehonázorubyišloodiskrimináciu.Vizuálnebyvšakniektorých
uchádzačov hodnotil ako príslušníkov rómskej menšiny. Pred výber. konaním dostali pokyn, ktorým sa
riadili. Napr. pokyn týkajúci sa zloženia výberovej komisie. On osobne uchádzačov nepoznal, nezisťoval

ovládanie rómskeho jazyka, pretože to nebolo podmienkou a predpokladal, že na Slovensku každý vie
po slovensky. Jednotlivým uchádzačom prideľovali body a potom ich vyhodnotili tak ako pri každom
výber. konaní. Následne body spočítali a určilo sa kto vyhral.

29.SvedokQ..X.V.,uviedol,žežalobkyňupoznáeštezčias,keďpôsobilnafakulteazjednéhoprojektu.

Do 31.12.2011 pôsobil ako zástupca primátora Mesta Spišská Nová Ves. Momentálne je poslancom
mestského zastupiteľstva. Výber. konanie z 19.10.2010 registroval, bol tam ako prísediaci,
bez práva hodnotenia a kladenia otázok. Výberová komisia bola trojčlenná, E.. Q. bol prítomný ako
zapisovateľ. Konanie sa skladalo z písomnej a ústnej časti, pričom v ústnej časti uchádzači prezentovali
predstavy o ich budúcej činnosti. On účastníkom otázky nekládol. Mesto sa rado

zúčastňovalo projektov, ktoré by mohli byť pre jeho obyvateľov osožné. V predchádzajúcom projekte
pôsobilo 7 pracovníčok, teraz mali byť vybraté iba 4, preto im záležalo na tom, aby bolo vybraté dobre.
Presný počet uchádzačov bolo od 8 do 10, pričom k rómskej etnickej skupine sa hlásila žalobkyňa, na
ostatnýchsinepamätá.Osobnostnépredpokladynavykonávaniepozíciesazisťovaliústnouvýpoveďou.
Na výberovom konaní boli prítomní ľudia, vrátane žalobkyne, ktorí boli znalí problematiky. Túto činnosť

už v minulosti vykonávali, takže vedeli čo sa od nich čaká, aké prostredie budú navštevovať. Čo sa
týka hodnotenia, toto si nepamätal, ale uviedol, že šablóna je vždy rovnaká, urobí sa hárok, vyhodnotí
sa test ak ma výberové konanie písomnú časť, a ak ide o ústnu časť, tu každý člen komisie urobí
bodové hodnotenie jednotlivých uchádzačov, ktoré sa následne vyhodnotí. Hodnotenie, resp. zápisnica
sa predkladá primátorovi. Čo sa týka ľudí, ktorí sú zvonku potrebuje sa ich komisia viacej pýtať ako ľudí,

ktorí boli už predtým v projekte zamestnaní a sú o nich poznatky. O žalobkyni sa zjavovali
nejaké výhrady týkajúce sa práce v teréne.

30. Svedok E.. Ľ. Q. uviedol, že sa zúčastnil výber. konania ako zapisovateľ. Výberová komisia bola
riadne schválená a vymenovaná a konania sa zúčastňoval aj Q.. V.. Jeho úlohou bolo organizačne

pripraviť celé výb. konanie, spracovať ho a ukončiť, až po poslednú komunikáciu s FSR. Na kladenie
otázok bola iba vymenovaná komisia, či nejaké kládol on si nepamätal, nebolo to jeho povinnosťou.
FSR stanovil podmienky, ktoré sa týkali výb. konania, tieto on vyhodnotil, zverejnil a predložil fondu
na schválenie. Po realizácii boli výsledky zaslané fondu a následne došlo k uzavretiu zmluvy. Konanie
pozostávalo z dvoch časti písomnej a ústnej. Písomná bola zostavená odbornými pracovníkmi úradu,

ústna pozostávala z odpovede na ťahanú otázku a osobného pohovoru. Tieto dve časti sa hodnotili
spoločne, pričom otázky smerovali k overeniu praktických a teoretických skúseností uchádzačov.
Následne boli obe časti vyhodnotené a výberová komisia stanovila poradie jednotlivých uchádzačov.
Spomínal si, že dve z uchádzačiek boli Rómky a osobnostné predpoklady zisťovali členovia komisie
otázkami. Dĺžka praxe nebola podmienkou. On bol v rokoch 2008-2010 a aj v rokoch predtým s nejakými

prestávkami nadriadeným žalobkyne. Mali bežné názorové rozdiely, ktoré neriešili v rámci napomenutí.
Nespomínal si, že by voči práci žalobkyne boli výhrady. Faktom však bolo, že do terénu chodila menej
ako ostatní. V priebehu konania boli spomenuté zdravotné problémy žalobkyne, avšak jej zdravotný stav
zisťovaný nebol. Sedem z uchádzačov sa zúčastnilo na predch. projekte, pričom žalobkyňa
bola jednou z nich. Náplň práce bola u všetkých rovnaká, maximálna pozornosť však mala byť venovaná

práve práci v teréne, s ktorou mala žalobkyňa problém. Znalosť rómskeho jazyka sa nezisťovala, nebolo
to jedno z kritérií. Každý člen komisie si robil svoje poznámky, uchádzača obodoval. Bodové hodnotenie
sa na záver spočítalo a urobilo sa poradie uchádzačov. Poznámky členov komisie sa neuchovávali. Pani
M. je momentálne zamestnankyňou Mesta Spišská Nová Ves ako referentka oddelenia soc. vecí. Onbol prítomný pri kontrole vykonanou FSR, kde komisia konštatovala, že k porušeniu podmienok výb.
konania nedošlo. On ako nestanný pozorovateľ konštatoval, že podmienky porušené neboli, k žiadnej
diskriminácii nedošlo.

31. Svedkyňa F. J. uviedla, že bola jednou z uchádzačiek na pozíciu terénneho sociálneho pracovníka
vo výberovom konaní vypísanom Mestom Spišská Nová Ves. Konanie pozostávalo z dvoch častí a to
písomného testu a ústnej časti. V ústnej časti si ťahali otázku zo zákona o obecnom zriadení, resp.
sociálnej oblasti a následne im členovia komisie kládli otázky. Komisia sa jej pýtala či vie v čom tkvie

práca terénneho soc. pracovníka, či je ochotná chodiť do terénu, či ma vedomosť s akou cieľovou
skupinou sa bude stretávať, že sa s jej príslušníkmi bude stretávať v meste, môže sa stať, že ju budú
klienti navštevovať doma. Ona spĺňala kvalifikačné predpoklady, pretože mala vysokoškolské vzdelanie
I. stupňa v odbore soc. práca s rómskou komunitou, mala dvojročnú prax, pretože pracovala na predch.
projekte, vedela do čoho ide. V predch. projekte ich pracovalo sedem. Tréningy týkajúce sa predmetu jej
práce v minulosti neabsolvovala. Nevedela identifikovať, kto z uchádzačov sa hlásil k rómskej etnickej

príslušnosti, vedela však niektoré uchádzačky identifikovať ako Rómky, a to bývalé kolegyne W. Z. a L.
Š.. Komisia bola trojčlenná, E.. Q. bol v miestnosti ako zapisovateľ. S týmito osobami už v
minulosti prišla do kontaktu. S E.. Z. mala pracovný i priateľský vzťah, pretože u nej, konkrétne na
Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity predtým deväť mesiacov pracovala. Komisia sa
jej pýtala, či vie, že bude musieť dennodenne chodiť do terénu, či je si tejto skutočnosti

vedomá. Na ovládanie rómskeho jazyka sa jej nepýtali. Výsledky obdržala písomne. So žalobkyňou
v minulosti vychádzala rovnako ako s ostatnými kolegyňami, problémy vo vzťahu vznikli iba preto, že
odmietala chodiť do osady Vilčurňa a to pravdepodobne z toho dôvodu, že v tejto lokalite žijú zaostalejší
spoluobčaniaakovinýchosadách.Podľajejnázoruvýberovékonanieprebehlokorektne,niktozkomisie
jej žiadne nevhodné otázky nekládol.

32. Svedkyňa X.. L. A. uviedla, že rovnakú prácu vykonávala v minulosti v Komunitnom centre v Levoči
a to predchádzajúce dva roky, kedy pôsobila ako asistentka terénneho soc. pracovníka. Na výberovom
konaní boli prítomní E.. Z., F.. W., E.. Q., E.. Q. a Q.. V.Š.. Okrem Q.. V. boli ostatní členmi komisie.
Výberové konanie pozostávalo z dvoch časti a to testu a ústnej časti. V tejto si najprv ťahali otázky,

potom viedli ústny pohovor. Otázky sa týkali práce v teréne, jej konkrétne sa pýtali ako sociálni pracovníci
v Levoči boli nápomocní pri povodniach. Nemala vedomosť či osoby uchádzajúce sa o pozíciu spĺňali
požadované kritéria, ani koľko ich bolo, nepamätala si, či to boli Rómky. E.. Q. sedel bokom, bol
zapisovateľ komisie, k ničomu sa nevyjadroval. O výsledkom výberového konania bola
informovaná písomne. Ona mala ukončené vysokoškolské vzdelanie s titulom Mgr. v odbore sociálna

práca. Počas VŠ absolvovala tréningy týkajúce sa sociálnej práce. Z prítomných na výberovom konaní
poznala iba E.. Q., aj to nie osobne, iba z počutia, vzhľadom k tomu, že s jej manželom sú dlhoročnými
kolegami. Žalobkyňu nepoznala aj keď táto tvrdí, že ona ju osobne veľmi dobre pozná. Jej brat bol
osobne prítomný pritom ako žalobkyňa na jej osobu nadávala, ohovárala ju, z toho dôvodu, že bola vo
výberovom konaní úspešná.

33. Svedkyňa U. E. uviedla, že komisia na výb. konaní, ktorého sa zúčastnila bola trojčlenná, E.. Q. sa
zúčastňoval konania ako zapisovateľ. Po písomnej časti nasledovala ústna časť, kde si ťahali po dve
otázky, potom sa ich ešte komisia niečo pýtala. Jedna otázka bola zo zákona o soc. službách, druhú
si nepamätala. Komisia sa jej pýtala na prax a skúsenosť s touto činnosťou. Ona ma prax v odbore od

roku 2008, keďže pracovala na predchádzajúcom projekte. V čase VK mala dosiahnuté vysokoškolské
vzdelanie I. stupňa s titulom Bc. Momentálne ukončila magisterské štúdium. Na predchádzajúcom
projektepracovali7ľudia,ato4TSPa3asistentiTSP.KoľkozuchádzačovboloRómovuviesťnevedela,
poznala žalobkyňu. Momentálne na pozícii TSP nepracuje žiaden Róm. Ona nemala vedomosť o tom,
kto z uchádzačov nesplnil požadované kritéria. Odpoveď jej prišla poštou. Počas vysokoškolského

štúdia absolvovala rôzne psychologické cvičenia, školenie o obchodovaní s ľuďmi.
Ona v minulosti so žalobkyňou nemala konflikty, nebola svedkom toho, že by nadriadení riešili nejaký
problém so žalobkyňou. Na začiatku predchádzajúceho projektu boli vzťahy korektné, potom začali
vznikať problémy súvisiace s návštevami jednotlivých lokalít. Q.. Š. a Z. niekedy odmietali isť do osady
Vilčurňa. Podľa jej názoru z toho dôvodu, že je to najďalej, nie je tam autobusový spoj, ide o najväčšiu a

najproblémovejšiu oblasť. Klienti ich ako sociálne pracovníčky poznali, takže nebol problém keď oslovili
hociktorú z nich.34. Svedkyňa L. M. uviedla, že sa prihlásila do výb. konania, pričom uchádzala sa o obe pracovné
pozície. Keď bola upozornená, že o obe miesta sa uchádzať nesmie, žiadala o pozíciu asistenta TSP,
vzhľadom k tomu, že v tom čase nemala ukončený ani I. stupeň vysokoškolského vzdelania. Ona

pracovala aj v rámci predchádzajúceho projektu a to ako TSP, napriek tomu, že nemala vysokoškolské
vzdelanie, pretože toto v predchádzajúcom období potrebné nebolo. Po výberovom
konaní jej prišiel list, kde bola predvolaná na Mestský úrad v Spišskej Novej Vsi a bola jej ponúknutá
práca referentky soc. vecí pre Mesto Spišská Nová Ves na 80 %. Od 1.11.2010 na výkon tejto práce
nastúpila. Náplňou jej práce bola opäť terénna práca, spolupráca s úradom práce, soc. poisťovňou a

inými inštitúciami, pomoc ľuďom v hmotnej núdzi, starším spoluobčanom a podobne. V rámci
predchádzajúceho projektu pracovali siedmi, pričom sedeli v jednej kancelárii. So žalobkyňou
mala dobrý vzťah. Problém vznikol iba z toho dôvodu, že žalobkyňa odmietala navštevovať lokalitu
Vilčurňa, kde sa riešili najťažšie problémy, bola najhoršia, niekedy vzhľadom na životné podmienky bolo
veľmi nepríjemné vstúpiť do prostredia, v ktorom žijú jednotlivé rodiny. Problém sa
však snažili riešiť iba medzi sebou, nežalovali ho nadriadeným. V čase keď nastúpila pracovať na prvý

projekt navštevovala s p. E.J. najmä lokalitu Vilčurňa, po čase, vzhľadom k tomu, že všetci pracovníci
mali rovnaké pozície, žiadala, aby bol terén rozdelený rovnomerne. Žalobkyňa zvyčajne vybavovala
klientov v kancelárii. Uviedla, že po výberovom konaní sa o svojich pocitoch i o otázkach rozprávali a
to i so žalobkyňou, ona sa domnieva, že žalobkyňa hovorila, že ma z konania dobrý pocit, že dobre
zodpovedala otázky. Konštatovala, že v súčasnosti sedí v kancelárii s terénnymi soc.

pracovníkmi a jej nadriadeným je i naďalej E.. Q.. Momentálne chodí do terénu s p. E. a s p. M., ktorý
ma na starosti umiestňovanie starších spoluobčanov do domova dôchodcov.

35. Zo zriaďovacej listiny Fondu sociálneho rozvoja /ďalej len FSR/ súd zistil, že podľa článku III písm. h,
listiny, je predmetom činnosti fondu, okrem iného i tvorba rozvojových projektov a realizácia programov

na podporu rozvoja regionálnej zamestnanosti a zvyšovania zamestnanosti schválených ministerstvom.
Podľa písm. r, citovaného článku listiny je predmetom i prijímanie a hodnotenie žiadostí o poskytnutie
finančného príspevku na projekty realizované lokálne pre ohrozené cieľové skupiny.

36. Z Výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok OP ZaSI-FSR-2009/2.1/09,

zverejnenej dňa 23.12.2009 súd zistil, že FSR vyhlásil v rámci operačného programu Zamestnanosť a
sociálna inklúzia výzvu, aby oprávnení prijímatelia predkladali žiadosti o nenávratný finančný príspevok
v rámci programu a to do 23.2.2010. Minimálna dĺžka projektu bola stanovená na 12 maximálna na 24
mesiacov od začiatku realizácie projektu.

37. Z externého pokynu FSR č. 6/2010 - Príručky pre prijímateľa súd zistil, že zorganizovať výberové
konanie pre novoobsadzované pozície sociálnych pracovníkov a ich asistentov mal prijímateľ príspevku
a tento zodpovedal i za realizáciu výberového konania. Administráciu projektu mal zabezpečiť
výhradne riadiaci - administratívny personál. V rámci tohto pokynu bol ďalej upravený postup pri
realizácii výberového konania, náležitostí, ktoré ma obsahovať oznam o výberovom konaní, zloženie

a postup výberovej komisie a jej rozhodovanie, zápis z výberového konania a ďalší postup. V
bode 3.2 citovaného pokynu boli uvedené kritéria pre výber sociálneho pracovníka a to kvalifikačné
predpoklady a ďalšie kritéria. Kvalifikačným predpokladom bolo vysokoškolské vzdelanie minimálne I.
stupňa v odbore sociálna práca resp. sociálna a misijná práca v rómskych komunitách,
sociálna práca v rómskych komunitách a iné vzdelanie humanitárneho zamerania so súhlasom fondu.

Ďalšími kritériami boli osobnostné predpoklady, napr. empatia, schopnosť pracovať v tíme, riešiť
konflikty, flexibilita, zodpovednosť, bezúhonnosť, motivácia pre prácu s členmi marginalizovaných
skupín, organizačné schopnosti, komunikačné schopnosti, životopis a motivačný list. V tomto bode boli
zároveň demonštratívne uvedené niektoré výhody a to že, uchádzač je príslušníkom rómskej menšiny,
ktorý má v prípade porovnateľných kandidátov na pozíciu prednosť , účasť na predchádzajúcich

vzdelávacích a komunitných aktivitách, skúsenosti v oblasti terénnej sociálnej práce, príp. práce v
komunitách ohrozených alebo postihnutých sociálnym vylúčením, znalosť jazyka cieľovej skupiny,
osobný záujem doplniť si vzdelanie.

38. Z oznámenia o vyhlásení výb. konania vydaného Mestom Spišská Nová Ves dňa 22.9.2010 súd

zistil, že na základe výzvy FSR OP ZaSI-FSR-2009/2.1/09 žalovaný vyhlásil VK na obsadenie miesta
soc. pracovníka na deň 19.10.2010. V tomto oznámení boli presne stanovené kritéria pre výber soc.
pracovníka, výhody uchádzačov a taktiež bol zverejnený zoznam dokladov, ktoré mal žiadateľ predložiť.39. Z písomnosti zo dňa 13.10.2010 súd zistil, že žalovaný vymenoval na proces výb. konania výberovú
komisiu v zložení E.. Q. Q., prednosta MÚ - predseda komisie, F.. R. W., zástupkyňa ÚPSVaR, členka
komisie a E.. F. Z., zástupkyňa Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity, členka komisie.

40. Z dokladov žalobkyne predložených k výberovému konaniu súd zistil, že táto splnila kvalifikačné
predpoklady na výkon funkcie soc. pracovníka a predložila všetky žalovaným požadované doklady. Zo
sťažnosti na postup výberovej komisie zo dňa 27.10.2010 súd zistil, že žalobkyňa L. Š. a F. W. podali
sťažnosť na postup výberovej komisie pri výberovom konaní konanom dňa 19.10.2010.

41. Zo zápisnice o výsledku prešetrenia sťažnosti č. 8/2010 prešetrovanej FSR a zo
záznamu o výsledku kontroly prevedenej FSR súd zistil, že komisia dospela k záveru, že sťažnosť bola
neopodstatnená.

42. Z dokladov predložených do výberového konania troma prijatými uchádzačkami a X.. L. Z., ktorá sa

umiestnila ako piata súd zistil, že tieto uchádzačky splnili kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie soc.
pracovníka a predložili všetky žalovaným požadované doklady.

43. Zo zápisu z výber. konania zo dňa 19.10.2010 súd zistil, že jeho priebeh bol riadne v zmysle pokynov
FSR zaznamenaný a komisia zostavila poradie uchádzačov na obe obsadzované pracovné pozície. Na

miesto soc. pracovníka bolo stanovené poradie: 1. M.. L. J., 2. X.. L. A., 3. M..
U. E., 4. X.. W. Z., 5. L. Z., 6. X.. C. Ď. a 7. X. Š..

44. Z prezenčnej listiny z výberového konania súd zistil, že výberového konania sa okrem uchádzačov
zúčastňovala trojčlenná komisia, pričom prítomní boli i E.. Ľ. Q. a Q.. X. V. Q..

45. Z výsledkov písomnej časti výber. konania súd zistil, že žalobkyňa získala v
písomnom teste deväť z jedenástich možných bodov. Prvá prijatá uchádzačka získala plný počet bodov,
ďalšie dve po 10 bodov.

46. Z knihy príchodov a odchodov a zo správ o činnosti z predchádzajúceho projektu SOVA súd zistil,
aká bola dochádzka zamestnankýň predchádzajúceho projektu do
zamestnania a tiež frekvencia návštev jednotlivých sledovaných lokalít.

47. Z dokladu vyhotoveného FSR zo dňa 27.10.2010 súd zistil, že fond schválil proces a výsledky

výberového konania, konaného dňa 19.10.2010 a súhlasil s uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu
prijímateľa s vybranými uchádzačmi.

48. Z pracovnej zmluvy zo dňa 29.10.2010 súd zistil, že s L. M. bola žalovaným uzavretá pracovná
zmluva na kratší pracovný čas na pozíciu referentka soc. vecí a to počnúc od 1.11.2010 do 31.10.2011.

Z Dohody č. 1/2011, zo dňa 19.10.2011 bolo zistené, že pracovná zmluva bola predlžená do 31.10.2012.
Z náplne práce zo dňa 2.11.2010 súd zistil, že menovaná vykonáva sociálnu činnosť v teréne vrátane
poskytovania soc. poradenských služieb v rámci obce.

49. Zo žiadosti o platbu zo strany žalovaného zo dňa 29.11.2011 súd zistil, že z

prostriedkov FSR v rámci operačného programu zamestnanosť a soc. inklúzia sú platené X.. L. A., M..
U. E. a M.. L. J..

50. Z korešpondencie medzi Slovenským národným strediskom pre ľudské práva Bratislava a FSR
Bratislava súd zistil, že postup pri výberovom konaní organizovanom žalovaným dňa 19.10.2010 bol

preverovaný i Slovenským národným strediskom pre ľudské práva Bratislava. FSR vo svojom stanovisku
zo dňa 17.12.2010 uviedol, že nemôže vylúčiť, že napriek dodržaniu formálnych postupov pri výberovom
konaní i podmienok zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku mohlo dôjsť
k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, prístupu k zamestnaniu z dôvodu etnicity.

51. Podľa článku 12 ods.1, 2 Ústavy Slovenskej republiky, ľudia sú slobodní a rovní v
dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a
nezrušiteľné. Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu
na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebosociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie.
Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

52. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z., o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a
o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov /antidiskriminačný zákon/,
dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia,
náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine,
zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti,

jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo
iného postavenia.

53. Podľa § 2a ods. 1 - 4 Antidiskriminačného zákona, diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama
diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na
diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu. Priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri

ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa
mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. Nepriama diskriminácia je
navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú osobu v porovnaní s inou
osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne
odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého

záujmu. Obťažovanie je také správanie, v dôsledku ktorého dochádza alebo môže dôjsť k vytváraniu
zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo
urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo
ľudskej dôstojnosti.

54. Podľa § 2a ods. 11 písm. b, Antidiskriminačného zákona, sa za diskrimináciu z
dôvodurasovéhopôvodu,národnostnéhoaleboetnickéhopôvodusapovažujeajdiskrimináciazdôvodu
vzťahu k osobe určitého rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu,

55. Podľa § 6 ods. 2 písm. a, Antidiskriminačného zákona, zásada rovnakého zaobchádzania podľa

odseku1sauplatňujelenvspojenísprávamiosôbustanovenýmiosobitnýmizákonminajmävoblastiach
prístupu k zamestnaniu, povolaniu, inej zárobkovej činnosti alebo funkcii, vrátane požiadaviek pri
prijímaní do zamestnania a podmienok a spôsobu uskutočňovania výberu do zamestnania.

56.Podľa§9ods.2-4Antidiskriminačnéhozákona,každýsamôžedomáhaťsvojichprávnasúde,aksa

domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách
nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal
zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny
stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie. Ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce,
najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť,

spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s
prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej
vzniku. Právo na náhradu škody alebo právo na inú náhradu podľa osobitných predpisov nie je týmto
zákonom dotknuté.

57. Podľa § 11 ods. 1 Antidiskriminačného zákona, konanie vo veciach súvisiacich s porušením
zásady rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté
porušením zásady rovnakého zaobchádzania (ďalej len "žalobca"). Žalobca je povinný v návrhu označiť
osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania (ďalej len "žalovaný").

58. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zákona, žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu
rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať,
že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.

59. Predmetom tohto konania je spor, týkajúci sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania
žalovaným vo vzťahu k žalobkyni, podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou, teda podľa zákona č. 365/2004 Z.z., o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach
a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. /antidiskriminačnýzákon/. U antidiskriminačných sporov je špecifické práve rozloženie dôkazného bremena zakladajúce
sa na povinnosti žalobcu oznámiť súdu skutočnosti z ktorých možno dôvodne usudzovať že k
porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo (§ 11 ods. 1 Antidiskriminačného zákona), teda

že pohnútkou diskriminačného konania bola rasa, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine,
zdravotné postihnutie a podobne. Diskriminácia pritom môže spočívať v zámernom znevýhodňovaní a
vytváraní nerovných podmienok, pričom pod pojmom diskriminácia možno vo všeobecnosti rozumieť
zaujaté neuznávanie rovnosti rozlišovania osôb pri priznávaní práv, výhod a podobne. O diskrimináciu
ide vtedy, ak dochádza k rozdielnemu zaobchádzaniu s jednotlivcami, ktorí

sa nachádzajú v obdobných situáciách bez objektívneho a rozumného zdôvodnenia. Za objektívne a
rozumnézdôvodneniesapovažujezdôvodnenie,ktorésledujelegálnycieľarešpektujerozumovýrámec
primeranosti medzi použitými prostriedkami a zamýšľaným cieľom. (IV.ÚS 16/09) Po splnení uvedeného
sa dôkazné bremeno presúva na žalovaného (§ 11 ods. 2 Antidiskriminačného zákona),
ktorého povinnosťou je preukázať, že zásadu rovnakého zaobchádzania neporušil.

60. Súd vykonal vo veci dokazovanie v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu a z
výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že na základe Výzvy na predkladanie žiadostí
o nenávratný finančný príspevok OP ZaSI-FSR-2009/2.1/09, zverejnenej dňa 23.12.2009 Fondom
sociálneho rozvoja v rámci operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia sa dňa 19.10.2011
uskutočnilo výberové konanie na dve pracovné pozície a to konkrétne na obsadenie troch miest

sociálneho pracovníka a jedného miesta asistenta sociálneho pracovníka. Výberové konanie bolo
vyhlásené a organizačne zabezpečované žalovaným, ako oprávneným prijímateľom nenávratného
finančného príspevku, pričom postup pri jeho realizácii, náležitosti, ktoré ma obsahovať oznam, zloženie
a postup výberovej komisie, jej rozhodovanie, zápis z konania, ale i kritéria pre výber sociálneho
pracovníka a to kvalifikačné predpoklady, ďalšie kritéria a niektoré výhody boli upravené v externom

pokyne FSR č. 6/2010 - Príručka pre prijímateľa. V bode 3.1.4 externého pokynu bolo uvedené,
že výberová komisia uskutoční osobný pohovor s uchádzačmi, ktorí
spĺňajú predpoklady, ktorým overí ich spôsobilosť na vykonávanie daných funkcií a na základe tohto
zostaví poradie úspešných uchádzačov. Žalovaný síce kritéria pre výber sociálneho pracovníka prevzal
z uvedeného pokynu, avšak výhody zúžil z piatich príkladmo uvedených na dve, pričom

vylúčil napriek tomu, že išlo o prácu takmer výlučne s marginalizovanou rómskou komunitou, príslušnosť
uchádzačov k rómskemu etniku, účasť na predchádzajúcich vzdelávacích a komunitných aktivitách a
znalosť jazyka cieľovej skupiny. Ako samostatne hodnotenú časť výberového konania žalovaný zaradil
písomný test. Už z uvedeného zúženia "výhod uchádzačov " výberového konania Mestom Spišská
Nová Ves oproti "výhodám" uvedeným v externom pokyne FSR č. 6/2010 možno dôvodne usudzovať,

(teda nie bez pochybností ustáliť), že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania mohlo dôjsť už v
štádiu prípravy výberového konania.

61. Následne sa súd zaoberal zákonnosťou priebehu samotného výberového konania. Do výberového
konania na pozíciu sociálneho pracovníka sa prihlásilo 10 uchádzačov, pričom niektorí z nich pracovali

u žalovaného v predchádzajúcom projekte, ďalší mali skúseností z rovnakých projektov z iných miest
a obcí. Výberová komisia bola trojčlenná, zložená zo zástupcu prijímateľa - E.. Q., úradu práce, soc.
vecí a rodiny - F.. W. a úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity - E.. Z., ako strategických
partnerov, a podľa pokynu Fondu sociálneho rozvoja iba títo mali právo rozhodovať. Prítomné však boli
i ďalšie osoby a to E.. Q., ako zapisovateľ a Q.. V., ako prísediaci. Z predložených listinných dôkazov,

najmä zo stanoviska E.. Z. ku sťažnosti žalobkyne zo dňa 1.12.2010 (čl. 70), jej svedeckej výpovede
na pojednávaní dňa 14.3.2012, svedeckej výpovede zástupcu primátora žalovaného Q.. V., ako aj z
výpovede samotného E.. Q. z toho istého dňa, však vyplynulo, že napriek tomu, že E.. Q. ako zapisovateľ
nemal právo hlasovať a zasahovať do výberového konania, v jeho priebehu
odpovedal na otázky členov komisie týkajúce sa uchádzačov ktorých poznal, adresoval im hodnotiace

úsudky. Podľa vyjadrenie E.. Z. na adresu žalobkyne uviedol, "že za akýchkoľvek podmienok (prijatia či
neprijatia) budú s p. Z. problémy". Toto zasahovanie do výberového konania zo strany
štvrtej osoby taktiež evokuje porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, najmä v situácii
osobnostné predpoklady uchádzačov na výkon funkcie boli bodované samostatne, jednotlivými členmi
komisie, ktorých názor mohol byť týmto spôsobom výrazne ovplyvnený. Rovnako možno za konanie

v príkrom rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania považovať konanie vo vzťahu k neúspešnej
uchádzačke L. M., ktorej bolo ešte umožnené pred výberovým konaním vybrať si preferovanú pracovnú
pozíciu (uchádzala sa o pozíciu sociálneho pracovníka i asistenta sociálneho pracovníka)
a po neúspechu vo výberovom konaní jej bolo žalovaným ponúknuté pracovné miesto"referent sociálnych vecí" s totožnou pracovnou náplňou, ako sa obsadzovalo v rámci vyhláseného
projektu, čo potvrdila i ona samotná vo svojej výpovedi dňa 15.3.2012.(čl. 336)

62. Vychádzajúc z uvedeného mal súd zato, že žalobkyňa splnila svoju povinnosť vyplývajúcu jej z
ustanovenia §11 ods. 1 Antidiskriminačného zákona, uniesla dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností,
z ktorých možno dôvodne usudzovať, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu zásady rovnakého
zaobchádzania týkajúcej sa jej osoby a to už v štádiu určovania kritérií a výhod výberového konania,
následne transparentnosti samotného výberového konania resp. i konaním žalovaného bezprostredne

po ňom (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 880/2015). Týmto sa v súlade s ust. § 11
ods. 2 Antidiskriminačného zákona presunula povinnosť dôkazného bremena na žalovaného. Tento
v konaní neprodukoval žiadne nové dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, nevyvrátil pochybnosti
o tom, že žalobkyňu nediskriminoval a neporušil tak zásadu rovnakého zaobchádzania. Racionálnymi
argumentmi nevysvetlil zúženie výhod výberového konania, ani existenciu preukázaných zásahov iných
osôb, konkrétne E.. Q., na rozhodnutie výberovej komisie, ktoré malo negatívny dopad na osobu

žalobkyne, napriek tomu, že mala preukázateľne vyššie vzdelanie, ako dve úspešné uchádzačky i
dlhšiu prax. Skutočnosť, že žalobkyňa je príslušnosťou rómskeho etnika a ovláda rómsky jazyk, ako
jazyk materinský, by boli veľkou devízou pri sociálnej práci takmer výlučne s rómskou komunitou, túto
výhodu však žalovaný do vypísaného výberového konania bez racionálneho vysvetlenia nezaradil.
Taktiež presvedčilo nevysvetlil preferenčné zaobchádzanie s L. M., ktorú aj po neúspechu vo

výberovom konaní žalovaný uprednostnil pred žalobkyňou, pričom žalobkyňu napriek sa vo výberovom
konaní umiestnila na štvrtom mieste, po troch úspešných kandidátkach, do pracovného pomeru neprijal.
L. M. mala preukázateľne nižšie vzdelanie i kratšiu prax ako žalobkyňa. Vzhľadom na uvedené teda súd
konštatuje, že žalovaný neuniesol svoju časť dôkazného bremena a preto žalobe vyhovel, tak ako je to
uvedené v bode I a II výroku rozsudku.

63. Následne sa súd zaoberal dôvodnosťou priznania peňažného zadosťučinenia vo
forme náhrady nemajetkovej ujmy žalobkyni v súlade s ust. § 9 ods. 2,3 Antidiskriminačného
zákona. Vychádzal z toho, že priznanie finančného zadosťučinenia nemá kompenzovať prípadnú
škodu, ktorá žalobkyni neúspechom vo výberovom konaní vznikla, ale zmierniť nedôvodný zásah

do jej osobnostných práv garantovaných platnou právnou úpravou, predovšetkým Ústavou Slovenskej
republikyavnútroštátnymizákonmi,zaručenýmimedzinárodnýmidohodami,predovšetkýmDohovorom
o odstránení diskriminácie. V tejto časti súd uvádza, že iba samotné konštatovanie, že k porušeniu
zásady rovnakého zaobchádzania týkajúcej sa osoby žalobkyne došlo a následne ospravedlnenie zaň,
nepovažuje za dostačujúce a adekvátne, pretože konaním žalovaného došlo k zásahu do

ľudskej dôstojnosti žalobkyne. Bol toho názoru, že akákoľvek diskriminácia je pre dotknutú
osobu objektívne ponižujúca a bolestná. Peňažné zadosťučinenie má plniť nielen kompenzačnú a
satisfakčnú funkciu, ale aj funkciu sankčnú a má pôsobiť na povinný subjekt preventívne, aby sa do
budúcna diskriminačného konania vystríhal a nedopúšťal, pretože ide o konanie obzvlášť nebezpečné
a spoločensky neprípustné. Na základe uvedeného teda priznal žalobkyni právo na zaplatenie sumy

2 500,- Eur, ktorá je podľa názoru súdu adekvátna na zmiernenie jej nemajetkovej ujmy a zároveň
dostatočne sankčne pôsobí na žalovaného. V prevyšujúcej časti uplatnenej nemajetkovej
ujmy súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

64. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

65. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

66. Žalobkyňa v žalobe uplatnila nárok na určenie, že sa k nej žalovaný dopustil diskriminačného
konania, vrátane písomného ospravedlnenia žalovaným a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5 000,-
Eur. Úspešná bola čo do určovacieho výroku a ospravedlnenia a v polovici uplatnenej nemajetkovej

ujmy, ktorá predstavuje 75 % z uplatneného nároku a neúspech mala čo do zaplatenia
sumy 2 500,- Eur, čo predstavuje 25 % z uplatneného nároku. Žalobkyňa mala teda úspech
v 50 % (75 % mínus 25 %).67. V súlade s vyššie citovaným ustanovením § 255 ods. 2 C.s.p. vzhľadom na
prevažný úspech žalobkyne v spore jej súd priznal nárok na náhradu trov konania podľa úspechu vo
veci vo výške 50 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 Civilný sporový poriadok).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

Civilný sporový poriadok).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilný sporový poriadok).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.