Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. november 2016

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 2C/216/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714202978
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Michaláčová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2016:2714202978.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci žalobcu: Československá

obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, zast.: HMG LEGAL,
s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, proti žalovaným: 1/ Ľ.V. C., H.. XX.X.XXXX, C.
Z. XX, XXX XX K., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Machová s.r.o., Sasinkova 886/16, 909 01
Skalica, 2/ E. Z., H.. XX.X.XXXX, C. C. XX/XXX, XXX XX D., 3/ Q. Z., H.. XX.X.XXXX, C. C. XX/XXX,
XXX XX E., žalovaní v 2. a 3. rade zastúpení advokátom: JUDr. Ján Pekar, AK so sídlom Potočná, 909
01 Skalica, o zaplatenie sumy 27.573,07 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná v 1. rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 20.344,13 € spolu s úrokom z omeškania vo

výške 8,25 % ročne zo sumy 20.344,13 € od 16.4.2014 do zaplatenia, a to všetko v splátkach vo výške
230,- € mesačne splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci, pod následkom straty výhody splátok pri
nezaplatení jednej z nich.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v 1. rade v rozsahu 47,56 %

celkových trov konania žalobcu.

IV. Žalovanej v 2. rade a žalovanému v 3. rade súd priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14.5.2014 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaných v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 27.573,07 €, riadny úrok
vo výške 5,90 % ročne zo sumy 22.656,53 € od 16.4.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
8,25 % ročne zo sumy 25.407,53 € od 16.4.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania. V žalobe

uviedol, že žalobca a žalovaní uzatvorili Zmluvu o poskytnutí úveru č. 219154, na základe ktorej došlo
k poskytnutiu úveru vo výške 36.500 € za účelom kúpy a rekonštrukcie nehnuteľnost1. Zmluvné strany
sa dohodli, že úver bude úročený úrokovou sadzbou 4,90 % p.a. a že dlžník splatí úver najneskôr
do 24 rokov a 6 mesiacov od termínu jeho dočerpania v mesačných splátkach 213,46 € splatných
k 15. dňu každého mesiaca. V zmysle čl. IX bod 8 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ak dlžník
poruší svoje povinnosti dohodnuté zmluvou, môže banka od zmluvy odstúpiť či požadovať okamžité
splatenie istiny úveru a príslušenstva. Úver bol zabezpečený záložným právom, predmetom ktorého

bola nehnuteľnosť: byt č. XX, X. p, vchod XX na ul. Z. H. N. D., v bytovom dome súp. č. XXXX, na parc.
CKN XXXX/X, XXXX/X, XXXX a p.č. XXXX a podiel 3087/100000 na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, všetko zapísané na LV č. XXXX, k.ú. D.. Záložné právo bolo zriadené na základe
Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. Č. 219154/Zal/1 zo dňa 7.11.2011, účastníkmiktorej bol žalobca ako záložný veriteľ, žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci a Ing. K. D. ako záložca.
Žalovaní sa dostali do omeškania so splácaním úveru, žalobca úver zosplatnil ku dňu 15.7.2013. Skorší
záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva dražbou. Žalobca si prihlásil svoju pohľadávku do

dražby prihláškou zo dňa 12.8.2013. K uskutočneniu dražby došlo dňa 28.10.2013 spoločnosťou Aukčný
Dom, s.r.o., ktorá vydražila nehnuteľnosť za 19.900 €, pričom po uspokojení nákladov dražby a odmeny
dražobnej spoločnosti a skoršieho záložného veriteľa, bol zvyšok ceny dosiahnutej vydražením zložený
do notárskej úschovy JUDr. Adriany Vorelovej v celkovej výške 13.073,38 €. Táto suma bola na základe
uplatnenej pohľadávky vydaná žalobcovi, ktorý ju zaúčtoval na istinu, čím došlo k jej zníženiu na sumu

22.656,53 €. Ku dňu 15.4.2014 bol celkový zostatok pohľadávky 27.573,07 €, z toho istina 22.656,53 €,
riadne úroky 2.622 €, úroky z omeškania 2.165,54 € a poplatky v sume 129 €.

2. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o úvere, dodatkom k zmluve,
sadzobníkom poplatkov, žiadosťou o čerpanie úveru, žiadosťou o uzavretie zmluvy o úvere, výpisom
z účtu, čestným prehlásením o súhlase s výplatou prostriedkov, zmluvou o zriadení záložného práva,

rozhodnutím Správy katastra Skalica, oznámením o zosplatnení, oznámením o začatí výkonu záložného
práva, notárskou zápisnicou č. N 1062/2013, NZ 38298/2013, NCRls 39003/2013, protokolom o
uspokojení pohľadávky, oznámením notárky JUDr. Adriany Vorelovej, výsluchom strán sporu a ich
právnych zástupcov, výsluchom svedka Z. C., a ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

3. Zo Zmluvy o poskytnutí úveru reg. č. 219154 zo dňa 7.11.2011 mal súd preukázané, že bola uzavretá
medzi žalobcom ako veriteľom a na strane dlžníka boli v zmluve označení žalovaný v 1. 2. a 3. rade, ktorí
na poslednej strane zmluvy pripojili svoje vlastnoručné podpisy. V zmluve sa pod identifikačnými údajmi
žalovaných uvádza, že ďalej budú v zmluve označení len ako „Dlžník“. Súčasťou zmluvy sú Obchodné
podmienky Banky pre poskytovanie hypotekárnych a ďalších úverov a Všeobecné podmienky Banky.

4. Z formulára Žiadosti o uzatvorenie zmluvy o úvere (hypotekárneho typu) č. 219154 mal súd
preukázané, že žiadosť o účelový spotrebiteľský úver na kúpu nehnuteľnosti podpísali žalovaní v 1. až
3. rade dňa 21.10.2011. V žiadosti sú uvedené osobné údaje a informácie o zamestnaní a majetkových
pomeroch všetkých žalovaných, ktorí žiadali o úver vo výške 39.180 € s tým, že objektom úveru mala

byť nehnuteľnosť (byt č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX v D.).

5. Zo Žiadosti o čerpanie hypotekárneho/spotrebiteľského úveru zo dňa 16.11.2011 mal súd preukázané,
že táto žiadosť bola podpísaná žalovanou v 1. rade Ľ. C., pričom žiadala o čerpanie sumy 36.500 € s
dátumom čerpania dňa 25.11.2011 na číslo účtu vedeného u žalobcu. Žalovaná žiadosť podpísala dňa

16.11.2011. Podpisy ani identifikačné údaje žalovaných v 2. a 3. rade sa na žiadosti nenachádzajú.

6. Podľa čl. II. bod 1. zmluvy, na základe tejto zmluvy sa Banka zaväzuje poskytnúť Dlžníkovi Úver
vo výške 36.500 € a Dlžník sa zaväzuje Úver splatiť, zaplatiť úroky a ďalšie príslušenstvo Úveru, a to
za podmienok uvedených nižšie. Podľa bodu 2. úver sa použije na tento účel: Kúpa nehnuteľnosti +

rekonštrukcia nehnuteľnost1. Objektom úveru podľa bodu 3. je byt č. XX, X. p, vchod XX na ul. Z. H.Š.
N. D., v bytovom dome súp. č. XXXX, na parc. CKN XXXX/X, XXXX/X, XXXX a p.č. XXXX a podiel
3087/100000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, všetko zapísané na LV č. XXXX,
k.ú. D. (ďalej len „Byt“).

7. Podľa čl. III. bod. 1. zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že poskytnutý Úver bude úročený úrokovou
sadzbou vo výške 4,90 % p.a., ktorá bude platná do 18.11.2014.

8. Podľa čl. IV. (Čerpanie úveru) bod. 1. zmluvy, Banka a Dlžník sa dohodli, že posledný možný termín
čerpania úveru bude deň 15.5.2012. Predĺženie tohto termínu je možné dohodnúť písomným dodatkom,

uzatvoreným najneskôr 5 pracovných dní pred vyššie uvedeným dňom, na základe písomnej žiadosti
Dlžníka, a to za poplatok v zmysle Sadzobníka banky.

9. Podľa čl. IV. (Čerpanie úveru) bod 2. zmluvy, Dlžník je povinný najmenej 5 pracovných dní pred
dňom požadovaného čerpania písomne požiadať Banku o čerpanie Úveru. Podmienkou každého

čerpania Úveru je uhradenie všetkých splatných záväzkov Dlžníka voči Banke, najmä však poplatku
za spravovanie Úveru podľa Sadzobníka banky, ako aj splnenie ďalších podmienok uvedených v tomto
článku v článku V. Zmluvy. Banka zrealizuje čerpanie Úveru najneskôr do 5 pracovných dní odo dňa
splnenia podmienok uvedených v predchádzajúcej vete.10. Podľa čl. IV. bod 4. zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že neuplatnenie nároku na čerpanie Úveru zo
strany Dlžníka predstavuje rozväzovaciu podmienku v zmysle ustanovenia § 36 Občianskeho zákonníka

v platnom znení a Zmluva zaniká dňom uvedeným v ods. 1 tohto článku. V takomto prípade je Dlžník
povinný uhradiť Banke všetky dlžné čiastky podľa tejto Zmluvy, a to do 10 pracovných dní od zániku
tejto Zmluvy.

11. Podľa čl. V. (Podmienky čerpania Úveru a záväzky Dlžníka) bod 1. zmluvy, podmienkou čerpania

Úveru je:
f) predloženie originálu právoplatne uzavretej kúpnej zmluvy k Objektu Úveru, kde na strane kupujúceho
bude Ľ. C. a v ktorej nebude dohodnuté žiadne iné záložné právo či vecné bremeno, okrem záložného
práva podľa § 15, vecného bremena podľa § 23 Zák.č. 182/93 Z.z. a záložného práva v prospech
Banky pre zabezpečenie tohto Úveru. V prípade, že bude časťou kúpnej ceny splácaná ťarcha viaznuca
na nehnuteľnosti špecifikovanej v článku VI1. tejto Zmluvy, je potrebné, aby boli takto dohodnuté aj

podmienky úhrady kúpnej ceny v kúpnej zmluve.
g) poukázanie minimálne jednej mesačnej mzdy Ľubici Blažkovej bezhotovostným prevodom od
zamestnávateľa Kohi Market SK, s.r.o. na účet špecifikovaný v čl. V1. tejto Zmluvy
h) predloženie Dlžníkom podpísanej žiadosti o čerpanie Úveru v súlade s požadovanými dokladmi
preukazujúcimi účelovosť.

12. Podľa čl. VI. bod 1. zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že Dlžník splatí úver najneskôr do 24 rokov a
6 mesiacov od termínu jeho dočerpania. Peňažný záväzok Dlžníka vyplývajúci zo Zmluvy zanikne jeho
splatením.

13. Podľa čl. VI. bod 2. zmluvy, Dlžník sa zaväzuje splácať Úver formou Anuitných splátok Úveru v Deň
splatnosti Úveru, ktorým je vždy 15. deň každého mesiaca, a to vo výške 213,46 EUR za predpokladu,
že Dlžník dočerpá celý Úver v termíne podľa čl. IV. ods. 1 tejto Zmluvy.

14. Podľa čl. VII. bod 1. zmluvy, Dlžník sa zaväzuje zabezpečiť Úver zriadením záložného práva v

prospech Banky k nehnuteľnosti byt č. XX, X. p, vchod XX, ul. Z. H., D., v bytovom dome súp. č. XXXX,
na parc. CKN XXXX/X, S..Č.. XXXX/X, p.č. XXXX a p.č. XXXX a podiel 3087/100000 na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, všetko zapísané na LV č. XXXX podľa výpisu z LV zo dňa
19.10.2011, vydanom Správou katastra Skalica v katastrálnom území Holíč.

15.Podľačl.IX.bod1.zmluvy,zaspracovanieúveru,zaďalšieslužbyspojenésúveromasjehosprávou,
ako aj za ostatné služby, ktoré Banka poskytuje Dlžníkovi, patrí Banke odplata, ktorú predstavujú
poplatky vo výške a so splatnosťou podľa Sadzobníka Banky, a dlžník sa zaväzuje tieto uhradiť, a to aj
v prípade, že nedôjde k čerpaniu Úveru, pokiaľ nie je v tejto Zmluve dohodnuté inak.

16. Podľa čl. IX. (Spoločné a záverečné ustanovenia) bod 2. Dlžník sa zaväzuje uhradiť Banke najmä
tietopoplatkyvzmysleplatnéhoSadzobníkaBanky:poplatokzaspracovanieÚveru,poplatokzavedenie
úveru (mesačný paušál), poplatok za potvrdenie vystavené na základe žiadosti klienta, poplatok za
zmenu zmluvných podmienok zo strany klienta, poplatok za predčasné splatenie (úplné alebo čiastočné)
mimoriadnou splátkou, poplatok za upomienku, poplatok za výzvu, poplatok za vyhotovenie duplikátu

výpisu z úverového účtu na žiadosť klienta, poplatok za preverenie stavu stavby bankou, poplatok
za spracovanie úveru formou prevzatia dlhu, poplatok za čerpanie úveru (prvé čerpanie je zdarma),
poplatok za potvrdenie o podmienkach vzdania sa záložného práva alebo o vzdaní sa záložného práva
formou písomného vyhlásenia, poplatok za nedočerpanie úveru, poplatok za urgentné spracovanie
úveru (max. do výšky 165 000 €) do 5 hodín - posúdenie úveru, poplatok za urgentné čerpanie úveru do

2 hodín, poplatok za nezrealizovanie mimoriadnej splátky úveru z dôvodu nedostatku finančných zdrojov
na účte klienta, poplatok za spracovanie akreditívu. Pokiaľ využije aj ďalšie služby Banky, zaplatí za tieto
služby poplatky v zmysle platného Sadzobníka Banky.

17. Podľa čl. IX. bod 4., zmluvné strany sa dohodli, že ak si Dlžník nesplní svoje povinnosti, ktoré mu

vyplývajú zo Zmluvy, Podmienok a súvisiacich zmluvných dokumentov, ak nie je Úver splácaný riadne
a včas, patrí Banke úrok z omeškania z dlžnej sumy, ktorý je splatný ihneď, a v ostatných prípadoch aj
zmluvné pokuty a poplatky vo výške a so splatnost'ou dohodnutou v Zmluve, Podmienkach, súvisiacich
zmluvných dokumentoch alebo v Sadzobníku Banky. Výška sadzby úroku z omeškania je určená vPodmienkach, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy. Ku dňu podpisu Zmluvy je úrok z omeškania vo výške
9,25 % p.a. a Banka je oprávnená ho meniť v zmysle Podmienok.

18. Podľa bodu 8. tohto článku, zmluvné strany sa ďalej dohodli, že ak Dlžník poruší svoje povinnosti
dohodnuté Zmluvou, Podmienkami alebo súvisiacimi zmluvnými dokumentmi, môže Banka v súlade s
Podmienkami od Zmluvy odstúpiť či požadovať okamžité splatenie istiny Úveru a Príslušenstva.

19. Podľa bodu 4.1. Obchodných podmienok ČSOB pre poskytovanie hypotekárnych a ďalších úverov

„Anuitná splátka úveru“ je pravidelná splátka Úveru v rovnakej výške počas dohodnutej doby platnosti
a pre dohodnutú výšku úrokovej sadzby úveru, a to s prihliadnutím na celkovú výšku a dobu splatnosti
úveru, obsahujúca čiastku určenú pre vrátenie (postupné splácanie) istiny úveru a čiastku pre zaplatenie
úroku. Úroky v tomto type splátky Banka vypočítava na báze roka s 360 dňami a mesiaca s 30 dňami.

20. Podľa sadzobníka poplatkov žalobcu platného od 1.7.2012, poplatok za vedenie hypotekárneho

úveru je 3,50 €, poplatok za upomienku 10 € a za výzvu 35 €.

21. Podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 219154/Zal/1 uzavretej medzi
žalobcom ako záložným veriteľom, Ing. K. D. ako záložcom a žalovanými v 1. až 3. rade v zmluve
spoločne označenými ako „Dlžník“, zmluvné strany zriadili záložné právo k Bytu na zabezpečenie

pohľadávok Záložného veriteľa voči Dlžníkovi, vyplývajúcich zo Zmluvy o poskytnutí úveru reg. č.
219154, uzatvorenej dňa 7.11.2011 vo výške 36 500 €, a to na zabezpečenie splatenia istiny Úveru a
príslušenstva.

22. Z kúpnej zmluvy mal súd preukázané, že bola uzavretá medzi predávajúcou Silviou Hájnikovou a

žalovanou v 1. rade ako kupujúcou, predmetom zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. XX, H.
X. p, vchod XX, ul. Z. H. N. D., v bytovom dome súp. č. XXXX, ako aj podielu na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu. Podpis predávajúcej bol overený dňa 15.11.2011.

23.Podľačestnéhoprehláseniaosúhlasesvýplatouprostriedkov,Ing.K.D.ažalovanáv1.radesúhlasili

s poukázaním kúpnej sumy uvedenej v kúpnej zmluve o dňa 28.10.2011 na úverový účet XXXXXXXXXX/
XXXX vedený na meno Ing. K. D..

24. Zo zostavy záznamov na čerpanie úverov vyhotovenej dňa 29.11.2011 mal súd preukázané, že
žalobca vyplatil dňa 29.11.2011 sumu 35.000 € na účet č. XXXXXXXXXX a sumu 1.500 € na účet č.

XXXXXXXXXX. Transakcie boli označené ako „čerpanie C.“.

25. Rozhodnutím číslo vkladu: V 2072/2011 zo dňa 28.11.2011 Správa katastra Skalica povolila vklad
záložného práva do katastra nehnuteľností k založenej nehnuteľnosti v prospech žalobcu.

26. Listom zo dňa 19.7.2013 adresovaným každému zo žalovaných žalobca oznámil, že vyhlásil celú
svoju pohľadávku zo zmluvy o úvere č. 219154 zo dňa 7.11.2011 za splatnú dňom 15.7.2013 a vyzval
dlžníkov na zaplatenie celej zvyšnej čiastky, ktorá ku dňu 18.7.2013 predstavuje 37.148,03 € vrátane
príslušenstva, do 29.7.2013. Oznámenie o zosplatnení si riadne prevzali do vlastných rúk len žalovaní
v 2. a 3. rade.

27. Listom zo dňa 23.7.2013 spoločnosť Aukčný Dom, s.r.o. oznámila žalobcovi začatie výkonu
záložného práva na Byt jeho predajom na dražbe na základe plnej moci udelenej záložným veriteľom -
vlastníkmi bytov v bytovom dome súp. č. XXXX v Holíči z dôvodu neplatenia do fondu prevádzky, údržby
a opráv, nezaplatenia úhrad za služby a plnenia, a to formou dobrovoľnej dražby. Žalobca si prihlásil

svoju pohľadávku zo Zmluvy o poskytnutí úveru reg. č. 219154 do dražby listom zo dňa 12.8.2013 s
tým, že výšku pohľadávky vyčísli ku dňu konania dražby.

28.Znotárskejzápisniceč.N1062/2013,NZ38298/2013,NCRls39003/2013napísanejdňa28.10.2013
na Notárskom úrade v Hlohovci notárkou JUDr. Adrianou Vorelovou mal súd preukázané, že notárka

osvedčila vykonanie dražby Bytu. Cena predmetu dražby bola stanovená znaleckým posudkom na
sumu 25.900 €. Vydražením bola dosiahnutá cena 19.900 eur s tým, že vydražiteľ je povinný ju zaplatiť
najneskôr do 15 dní od skončenia dražby.29. Z protokolu o uspokojení pohľadávky zo dňa 8.11.2013 mal súd preukázané, že cena 19.900 €
dosiahnutá vydražením Bytu bola rozvrhnutá nasledovne: 1.461,05 € náklady dražby, 818,28 € odmena
dražobnej spoločnosti, 455,87 € DPH, 4.091,42 € OSBD Senica a zostatok výťažku dražby - suma

13.073,38 € bola zložená do notárskej úschovy JUDr. Adriany Vorelovej.

30. Z oznámenia notárky JUDr. Adriany Vorelovej zo dňa 22.1.2014 adresovaného žalobcovi mal súd
preukázané, že notárka zostatok hodnoty výťažku z predaja zálohu zložený do jej notárskej úschovy
vydala záložnému veriteľovi (žalobcovi), a to poukázaním sumy vo výške 13.073,38 € na účet žalobcu.

31. Z výpisu z účtu klienta Ľ. C., účet č. XXXXXXXXXX, úver č. 219154 mal súd preukázané, že za
obdobie od 7.11.2011 do 15.4.2014 boli na úver vykonané úhrady v celkovej výške 16.155,87 €, z toho
naistinusuma13.843,47€(vobdobíod16.1.2014-17.2.2014suma13.073,38€ akovýťažokzdražby),
na riadne úroky suma 1.927,04 €, na úroky z omeškania suma 21,76 €, na poplatky suma 363,60 €. Ku
dňu 15.4.2014 bola dlžná suma 27.573,07 € (istina 22.656,53 €, riadne úroky 2.622 €, úroky z omeškania

2.165,54 €, poplatky 129 €). Po zosplatnení boli vyrubené riadne úroky v celkovej výške 1.405,75 €.
Splátky boli započítavané na istinu aj na príslušenstvo. Z prehľadu nie je zrejmé, v ktorý konkrétny deň
boli splátky vykonané.

32. Žalovaná v 2. rade sa k žalobe vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo

dňa 29.1.2015. Uviedla, že s návrhom nesúhlasí. Podľa nej zo žaloby nie je zrejmé, na základe akých
skutočnostísiuplatňujenárokvnímpožadovanejvýškearozsahu,žalobcaneuniesoldôkaznébremeno.
Má vedomosť o tom, že žalovaná v l. rade úver nesplácala riadne. Vyjadrila sa, že svoj dlh voči žalobcovi
minimálne v čiastočnom rozsahu splnila. Čiastočnú úhradu pohľadávky uskutočnil aj žalovaný v 3. rade
z titulu ručenia. Dňa 22.03.2012 vložil na účet žalobcu sumu 748,40 Eur a dňa 25.05.2012 vložil sumu

508.19 Eur. Žalobca bližšie nešpecifikoval priznanie nároku vo výške 129,- Eur z titulu poplatku. Úrok
vo výške 4,90 % p. a. zo sumy 22.656,53, Eur od 16.04.2014 do zaplatenia nie je možné priznať,
zosplatnením úveru ku dňu 15.07.2013 došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu, po zosplatnení úveru dňa
15.07.2013 vznikol medzi žalobcom a žalovanými v l. - 3. rade nový právny vzťah, ktorý nie je upravený
zmluvne. Žalobca môže požadovať nanajvýš úrok z omeškania. Požadovanie úroku z omeškania vo

výške 8,25 % nie je v súlade so zákonom, právny vzťah vznikol zosplatnením pohľadávky dňa 15.7.2013,
vzťahuje sa naň sadzba úrokov z omeškania v právnych vzťahoch vzniknutých po 1.2.2013, ku dňu
16.4.2014 bola výška úrokov z omeškania 5,25 %. K vyjadreniu doložila potvrdenia o vklade v prospech
účtu XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX, var. symbol: XXXXXXXXXX, a to sumy 748,40 € dňa 22.3.2012 a
sumy 508,19 € dňa 25.5.2012, vklady uskutočnené žalovaným v 3. rade.

33. Žalobca pohľadávku špecifikoval podaním zo dňa 29.1.2015. Uviedol, že uplatňovaná suma
27.573,07 € pozostáva z istiny 22.656,53 €, riadnych úrokov 2.622 €, úrokov z omeškania 2.165,54
€ a poplatkov vo výške 129,- €. Istina predstavuje nezaplatenú časť poskytnutého úveru, teda
neuhradených splátok úveru a neobsahuje iné položky. Priebeh jej čerpania a splácania vyplýva z

podrobnej špecifikácie pohľadávky. Nezaplatené riadne úroky vo výške 2.622,00 EUR boli účtované
odo dňa prvého čerpania finančných prostriedkov za obdobie od 16.11.2011. Základom pre výpočet
riadneho úroku bol aktuálny zostatok na úverovom účte (t.j. aktuálna výška čerpaného úveru). Úroky
z omeškania vo výške 2.165,54 EUR boli počítané z nedoplatkov na splátkach a riadnych úrokoch.
Prvýkrát sa odporca dostal do omeškania s platením splátky a riadnych úrokov splatných k 15.12.2011.

Jednotlivé sumy úrokov a úrokov z omeškania, obdobie ich účtovania, percentuálna sadzba a základ pre
ich výpočet vyplýva z predloženej špecifikácie pohľadávky. Nezaplatené poplatky vo výške 129,- EUR
predstavujú súčet poplatkových úkonov: 16.01.2013 -15.02.2013 48,50 EUR tvoriacich 3,50 € správa
úveru + 10 € upomienka + 35 € výzva, 16.02.2013 -15.03.2013 38,50 EUR tvoriacich: 3,50 správa
úveru + 35,00 výzva, 16.03.2013 - 15.04.2013 38,50 EUR tvoriacich: 3,50 správa úveru + 35,00 výzva,

16.04.2013 - 15.05.2013 3,50 EUR za správu úveru. Nárok žalobcu na poplatky vyplýva zo Zmluvy o
poskytnutí úveru zo dňa 07.11.2011 podľa čl. IX bod 2. a teda podľa sadzobníka poplatkov účinného v
čase vykonania poplatkového úkonu. Zároveň žalobca opravil chybu v písaní pri koncipovaní žalobného
petitu v časti výšky zmluvného úroku z nesprávnej výšky 4,90 % ročne, na správnu sadzbu vo výške
5,90 % ročne. V súlade s čl. V. bod 6 zmluvy dôjde v prípade nesplnenia tam uvedenej podmienky k

zvýšeniu úrokovej sadzby určenej v čl. II1. bod 1. Nakoľko došlo k porušeniu uvedeného ustanovenia
zmluvy, došlo v období 11/2012 k zvýšeniu dohodnutej výšky zmluvného úveru 1 % na úrokovú sadzbu
5,90 % ročne. Z pripojeného Sadzobníka poplatkov mal súd preukázané, že v sadzobníku platnom od1.7.2012 bol poplatok za vedenie hypotekárneho úveru 3,50 €, poplatok za výzvu 35 € a poplatok za
upomienku 10 €.

34. Podľa žalobcu bol nárok vyplývajúci zo Zmluvy o poskytnutí úveru č. 219154 dostatočne preukázaný
v návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 09.05.2014 a bližšie špecifikovaný vo vyjadrení k výzve
súdu zo dňa 29.01.2015, prílohou ktorého bola aj podrobná špecifikácia pohľadávky za obdobie od
07.11.2011 do 15.04.2014. Zo špecifikácie jasne vyplýva priebeh čerpania a splácania úveru, a takisto
sú v nej zahrnuté aj splátky žalovaného v 3. rade ku dňu 16.04.2012 a 15.06.2012, ktoré boli zarátané na

splátku istiny a jej príslušenstva. Uviedol, že sa jedná o solidárny dlh, žalobca nebol povinný posudzovať
splátky jednotlivo. Nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že splátky zo dňa 22.03.2012 a 25.05.2012
uhradil žalovaný v 3. rade z titulu ručenia, žalovaní v 1. - 3. rade sú všetci spoludlžníkmi úverového
vzťahu, čo vyplýva zo Zmluvy. Zosplatnením úveru dňa 15.07.2013 nevznikol medzi žalobcom a
žalovanými v 1. - 3. rade nový právny vzťah. Žalobca využil svoje zmluvné aj zákonné právo na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého úveru, nakoľko žalovaní porušili svoju zmluvnú povinnosť

a dostali sa do omeškania s riadnym splácaním úveru. S pojmom zosplatnenie úvere nie je možné
spájať zánik záväzkového vzťahu a vznik nového zmluvného záväzku. Dlžník je aj napriek zosplatneniu
povinný vrátiť veriteľovi poskytnuté finančné prostriedky, ako aj dohodnutý zmluvný úrok. Žalobca sa
nestotožňuje s tvrdením žalovaného v 2. rade, že má právo len na zákonný úrok z omeškania a to len
zo sumy 2.656,53 EUR. Úrok z omeškania je sankciou, ktorú má veriteľ právo požadovať, ak dlžník svoj

peňažný záväzok riadne a včas veriteľovi nevrátil. Veriteľovi patrí riadny úrok z úveru do jeho celkového
splatenia. Úroky z omeškania boli správne stanovené vo výške 8,25 % p.a. zo sumy 25.407,53 EUR od
16.04.2014 do zaplatenia, nakoľko záväzkový vzťah vznikol dňa 07.11.2011, teda pred nadobudnutím
účinnosti novelizácie nariadenia č. 87/1995 Z.z.

35. Vo vyjadrení zo dňa 7.12.2015 právny zástupca žalovaných v 2. a 3. rade uviedol, že pohľadávky
žalobcu nie je možné priznať v celom rozsahu. Podľa vyčíslenia pohľadávky k 15.04.2014 bola na istinu
doteraz splatená suma 16.155,87 €. Žalobca vyplatil žalovanej v 1. rade sumu 36.500 €, istina by tak
mala v súčasnosti predstavovať sumu 20.344,13 €. Vo zvyšnej časti nie je žaloba dôvodná. Podľa §
566 ods. 2 OZ platí, že pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv

na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Žalobca započítal čiastočné plnenia vždy najskôr
na príslušenstvo pohľadávky, uvedený postup je v rozpore so zákonom. Zmluvný úrok nie je vyčíslený
správne. Zo zmluvy o úvere tiež nie je zrejmé, aká časť splátky predstavuje plnenie na istinu a aká
časť splátky predstavuje plnenie na zmluvné úroky. Do uskutočnenia úkonu mimoriadneho zosplatnenia
je dlžník oprávnený disponovať s finančnými prostriedkami veriteľa a tieto užívať. Zosplatnením úveru

nastanemedzidlžníkomaveriteľomtakásituácia,kedydlžníkužniejeoprávnenýdisponovaťfinančnými
prostriedkami veriteľa, ale je povinný v určitej lehote vrátiť celé jemu poskytnuté plnenie. Veriteľ tak už
logickynemôžepožadovaťoddlžníkaodplatuzadisponovaniesposkytnutýmplnením.Právopožadovať
po dlžníkovi príslušenstvo z príslušenstva veriteľ nemá. Tieto právne závery potvrdzuje Najvyšší súd ČR
v rozsudku sp. zn. 35 Odo 11/2002 zo dňa 24.03.2004. Pokiaľ ide o poplatky za vedenie úverového účtu,

možnosť požadovať poplatok je síce obsiahnutá v čl. IX bod 2. Zmluvy, toto zmluvné ustanovenie je
však nutné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že dlžník je povinný platiť poplatok,
ktorého výška je jednostranne určená a menená veriteľom, dlžníkovi nie je poskytnutá žiadna služba
za ním poskytnuté plnenie. Tieto poplatky majú charakter zmluvnej pokuty, ktorá dohodnutá nebola. Na
základezmluvysažalobcazaviazalposkytnúťdlžníkovi(tedaosobám:Ľ.C.,E.Z.B.Q.Z.)úvervovýške

36.500 Eur. Finančné prostriedky predstavujú deliteľné plnenie. Žalovaní v 1. až 3. rade ako veritelia
mohli každý požadovať len svoj diel s poukazom na § 512 ods. 1 OZ. Medzi účastníkmi neexistovala
žiadnazmluva,zktorejbyvyplývalo,žežalovanísúoprávnenízozmluvyoúverespoločneanerozdielne,
preto bol žalobca oprávnený plniť každému z veriteľov rovnaký diel. Žalovaní v 2. a 3. rade o čerpanie
úveru nikdy nepožiadali ani nesplnomocnili žalovanú v 1. rade, aby požiadala o čerpanie úveru za nich.

Z uvedeného dôvodu došlo k naplneniu rozväzovacej podmienky obsiahnutej v čl. IV bod 4. zmluvy,
zmluva zanikla dňa 15.05.2012. Žalovaným v 2. a 3. rade nebol úver vôbec vyplatený, nemohli sa stať
dlžníkmi žalobcu.

36. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaných podaním zo dňa 15.2.2016. Uviedol, že zmluva o úvere

je inštitútom upraveným výlučne v Obchodnom zákonníku (ďalej len "OBZ"), ako absolútny obchod sa
spravuje výlučne ust. § 497 a nasl. OBZ. Zároveň poukázal, že Zmluva o poskytnutí úveru reg. č. 219154
bola uzatvorená za účelom kúpy a rekonštrukcie nehnuteľnosti, z uvedeného dôvodu sa na ňu neaplikujú
ani ustanovenia z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Skutočnosť, že zmluva o úvere jeabsolútnym obchodom, vyplýva aj z ustálenej judikatúry (uznesenie Krajského súdu v Košiciach, spis.
zn. 9Co/120/2015 zo dňa 20.05.2015). Pokiaľ ide o započítanie splátok, povinnosťou žalobcu nebolo
započítavať úhrady najprv na istinu, a až potom na úroky. Pri tomto závere žalobca poukázal na definíciu

anuitnej splátky úveru v článku II. Obchodných podmienok ČSOB pre poskytovanie hypotekárnych a
ďalších úverov platných k 15.9.2011. Uvedenie v zmluve, aká časť splátky predstavuje plnenie na
istinu a aká časť splátky predstavuje plnenie na zmluvné úroky nepatrí medzi podstatné náležitosti
Zmluvy o úvere. Povinnosť dlžníka platiť zmluvné úroky zosplatnením úveru nezaniká. Poukázal na
komentár k Obchodnému zákonníku, podľa ktorého aj povinnosť platiť úrok z nevrátenej časti úveru

vyplýva zo zmluvy o úvere a trvá aj po účinnosti odstúpenia veriteľa od zmluvy, k uvedenému citoval aj
rozhodnutia všeobecných súdov (Krajský súd Prešov sp. zn. 14Co/83/2012, Krajský súd Žilina sp. zn.
5Co 17912014, Okresný súd Skalica sp. zn. 1C/150/2012, Krajský súd Trnava sp. zn. 23Co/19912013
a ďalšie). Žalobca tvrdí, že má nárok na úroky z úveru až do času reálneho vrátenia poskytnutých
peňazí. Zosplatnením nevzniká nový právny vzťah, ale modifikuje sa len povinnosť splatnosti úveru, čo
potvrdzuje aj judikatúra Najvyššieho súdu ČR, rozsudok zo dňa 09.02.2010, sp. zn. 33 Cdo 113/2008.

Žalobca požadoval úroky z omeškania vždy zo splátky, ktorú žalovaní riadne neuhradili. Poukázal tiež
rozsudokKrajskéhosúduvŽilinezodňa28.03.2012,sp.zn.7Co/276/2011,podľaktoréhožalobcovipatrí
aj úrok z omeškania z nezaplatených úrokov z úveru, ktoré nie sú sankciou ale odplatou za požičanie
peňazí patriace veriteľovi, stávajú sa súčasťou peňažného záväzku dlžníka. Preto aj omeškanie s ich
platením zákon sankcionuje povinnosťou platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania. Tento záver

vyslovil aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí pod sp. zn. 40bo 143/98. Pokiaľ ide o poplatky, ustanovenia
zmluvy a všeobecných obchodných podmienok boli žalovaným pred podpísaním zmluvy známe, ich
znenie nenamietali, ani nepožadovali ich úpravu. Žalobca nevymeriaval výšku poplatkov svojvoľne, ale v
súlade so zmluvou a sadzobníkom poplatkov účinným v čase vykonania poplatkového úkonu. Žalobcovi
v súvislosti so správou úveru ako aj s vymáhaním pohľadávky vznikajú náklady. Poplatok za správu

úveru nie je neprimerane vysoký. Za správu úveru je možné považovať takú činnosť veriteľa, ktorá nie
je pokrytá inými dohodnutými platbami (úrokmi a poplatkami za ostatné služby) a na základe ktorej
úverový veriteľ poskytuje poradenský a klientsky servis, informácie o úverovom vzťahu, zmeny zmluvy,
vydávanie rozličných potvrdení. Tvrdenia žalovaných, že finančné prostriedky predstavujú deliteľné
plnenie a žalobca bol povinný plniť každému z nich rovnaký diel, sú tendenčné. Zo zmluvy nevyplýva, že

by bol žalobca povinný plniť každému zo žalovaných časť plnenia. Žalovaní v 1. až 3. rade sú zaviazaní
spoločne a nerozdielne a jedná sa o solidárny dlh. Žalobca jednoznačne preukázal, že zmluvu uzatvoril
so žalovanými v 1., 2. ako aj 3. rade, skutočnosť, že žalovaní v 2. a 3. rade osobne nepožiadali o zaslanie
žiadosti o poskytnutie úveru je absolútne irelevantná.

37. Právny zástupca žalovaných v 2. a 3. rade vo vyjadrení zo dňa 29.3.2016 uviedol, že vychádza
z ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy o poskytnutí úveru s tým, že pre spotrebiteľa je jednoznačne na prospech, ak sa na právny vzťah
medzi žalovanými v 2. a 3. rade a žalobcom aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Obchodné
podmienky nie je možné v danej veci aplikovať, keďže tieto neboli žalovanými podpísané, neboli s nimi

oboznámení, nemohli ovplyvniť ich obsah. Žalobca po zosplatnení úveru nemá právo na zmluvné úroky,
ani na úroky z omeškania aj z riadnych úrokov. Podľa ustanovenia čl. IV zmluvy o poskytnutí úveru bolo
potrebné, aby o čerpanie úveru požiadal dlžník, ktorý je v zmluve o poskytnutí úveru označený ako Ľ.
C., E. Z. B. Q. Z.. Bolo teda potrebné, aby o čerpanie úveru požiadali všetky tri osoby. Zo žiadosti o
čerpanie hypotekárneho úveru zo dňa 16.11.2011 je jednoznačne preukázané, že žiadosť podpísala len

Ľ. C.. Došlo teda k naplneniu rozväzovacej podmienky obsiahnutej v čl. IV bod 4 zmluvy o poskytnutí
úveru a zmluva zanikla.

38. Podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa 15.2.2016, úver vo výške 36.500 EUR bol v súlade so žiadosťou
o čerpanie hypotekárneho úveru zo dňa 16.11.2011 poskytnutý na č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX suma

35.000 EUR a na č.ú.: XXXXXXXXXXXXXXX, suma: 1.500 EUR. Pokiaľ ide o neplatnosť všeobecných
podmienok, zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že tak Všeobecné obchodné podmienky, ako aj Obchodné
podmienky sú jej súčasťou a skutočnosť, že sa s nimi žalovaní dostatočne neoboznámili nemožno
klásť za vinu žalobcovi. K zániku zmluvy nástupom rozväzovacej podmienky uviedol, že zo zmluvy
jednoznačne vyplýva, že zo strany dlžníka bolo nutné uplatniť nárok na čerpanie úveru. Žalovaná v 1.

rade ako jeden z dlžníkov uplatnila nárok na čerpanie úveru formou žiadosti o čerpanie hypotekárneho
úveru, ani jeden zo žalovaných vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 31.3.2016 nenamietal, že úver
čerpala len žalovaná v 1. rade. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené
slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právnyúkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 31.07.2012, sp. zn. 3Cdo 81/2011. Žalovaní sa len snažia vyhnúť splneniu svojej
povinnosti argumentom, že úver vyčerpala len žalovaná v 1. rade (ktorej samotnej by ako dlžníkovi zo

strany žalobcu úver nebol poskytnutý). Žalovaný v 1 až 3. rade sú ako solidárni dlžníci povinní splniť
svoju povinnosť voči žalobcovi spoločne a nerozdielne. Bolo by v rozpore so zásadou právnej istoty,
pokiaľbynaúhraduzáväzkubolazaviazanálenžalovanáv1.rade,nakoľkobolúverposkytnutývšetkým
žalovaným a žalobca nebol povinný skúmať dôvody dohody medzi žalovanými. K podpísaniu Dodatku
č. 1 reg. číslo 219154 ku zmluve došlo dňa 28.11.2011, tzn. 21 dní po podaní žiadosti, pričom žalovaným

musela byť známa skutočnosť, že žalovaná v 1. rade uplatnila nárok na čerpanie úveru, túto skutočnosť
nenamietali.Vôľoužalovanýchbolo,abykčerpaniuúverudošlotak,akosaajskutočnestalo.Akžalovaní
zmluvu nečítali a boli presvedčení, že v zmluvnom vzťahu vystupujú ako ručitelia, aj tak by museli splniť
povinnosť dlžníka a uhradiť dlžnú čiastku, v súdnom konaní by sa ich povinnosti voči žalobcovi touto
skutočnosťou nijako nezmenili. Žalobca postupoval obozretne a v súlade s dobrými mravmi, keď úver
poskytol až po splnení všetkých podmienok.

39. Zástupca žalovaných v 2. a 3. rade vo svojom podaní zo dňa 9.5.2016 uviedol, že je povinnosťou
žalobcu, aby každého svojho klienta dôkladne oboznámil so svojimi všeobecnými obchodnými
podmienkami a tieto aj klientovi zrozumiteľne vysvetlil. Žalovaným neboli všeobecné podmienky zo
strany žalobcu vysvetlené, žalobca postupoval v rozpore s odbornou starostlivosťou. V danom prípade

nie je pochybnosť o tom, ktoré osoby boli označené ako dlžník, a teda mali o čerpanie úveru požiadať. Z
uvedeného dôvodu sa rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.07.2012 na prejednávanú vec nevzťahuje.
V prípade spotrebiteľského právneho vzťahu je v prípade vzniku pochybností o obsahu právneho úkonu
potrebné aplikovať ust. § 54 ods. 2 OZ. Aj podľa ust. § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka platí, že
pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú

týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvu pripravil a jej obsah
naformuloval sám žalobca. Zo žiadosti o čerpanie úveru je nepochybné, že túto podpísala len žalovaná
v 1. rade. Žalovaní v 2. a 3. rade nemali ako vedieť, či žiadala alebo nežiadala o čerpanie úveru. Žalobca
v rámci zmluvy o úvere rozlišuje medzi osobami označenými ako Dlžník a Ľubicou Blažkovou. Žalovaní
v 2. a 3. rade trvajú na tom, že nie sú dlžníkmi žalobcu.

40. Právna zástupkyňa žalovanej v 1. rade sa vyjadrila k žalobe písomným podaním zo dňa 18.5.2016,
ktorým žiadal žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že v Zmluve o poskytnutí úveru reg. Č.
219154 zo dňa 07.11.20 11 boli ako "Dlžník" označené nasledovné osoby: Ľ. C., E. Z., Q. Z.. V zmysle
označenia Dlžníka tak mala byť podľa zmluvy suma 36.500 Eur vyplatená spoločne všetkým žalovaným

v súlade s ust. § 512 ods. 1 OZ. Keďže medzi Dlžníkom a bankou neexistovala žiadna iná dohoda, bol
žalobca povinný vyplatiť každému dlžníkovi rovnaký diel. Zo strany žalobcu neprišlo k splneniu predmetu
zmluvy v tom smere, že by poskytol Dlžníkovi (t. j. Ľ. C., E. Z. B. Q. Z.) úver tak, ako sa k tomu zaviazal.
V zmysle čl. IV bod 1. zmluvy mohol Dlžník čerpať úver do 15.05.2012. K čerpaniu úveru zo strany
Dlžníka nikdy neprišlo. Zmluva teda v nadväznosti na ust. čl. IV bod 4.1 v spojení s bodom 1.1 čl.

IV Zmluvy zanikla dňa 15.05.2012. K poskytnutiu sumy 36 500 Eur žalovanej v 1. rade neprišlo na
základe zmluvy, žalobca môže požadovať vrátenie 36.500 Eur po odpočítaní doteraz vykonaných úhrad
spolu v sume 16.155,87 Eur, 1. j. sumy 20.344,13 Eur, titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaná v
1. rade vzniesla námietku premlčania žalovaného nároku, keď k čerpaniu úveru prišlo dňa 29.11.2011
a k premlčaniu práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia prišlo dňa 29.11.2013. Pokiaľ súd

dospeje k záveru, že nárok žalobcu nie je premlčaný, žiadala o možnosť splácania v splátkach v sume
nie vyššej než 213,46 Eur.

41. Žalobca uviedol v písomnom vyjadrení zo dňa 9.6.2016, že žiaden zo žalovaných nepoprel, že
ich vôľou bolo, aby úver vyčerpal len žalovaný v 1. rade, pričom žalovaní v 2. a 3. rade podpísali

úverovú zmluvu len z dôvodu, že žalovaná v 1. rade by sama vzhľadom na výšku svojho príjmu úver
v poskytnutej výške nedostala. Žalovaná v 1. rade podstatným spôsobom zmenila svoju výpoveď zo
dňa 31.03.2016, keď v podanom vyjadrení tvrdí, že úver mal byť poskytnutý rovným dielom každému
zo žalovaných. Úverová zmluva bola uzatvorená platne. Pokiaľ by súd posúdil nárok ako bezdôvodné
obohatenie,poukazujenajudikátRc16/2005,podľaktoréhovzťahbezdôvodnéhoobohateniazískaného

prijatím plnenia z neplatnej zmluvy o úvere je obchodným záväzkovým vzťahom, právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v 4-ročnej premlčacej dobe podľa § 397 ObZ. Splátky vo výške
213,46 € považuje za neprimerané.42. Podľa právneho zástupcu žalovaných v 2. a 3. rade (podanie zo dňa 10.10.2016), z výsluchu svedka
C. vyplýva, že záväzkový vzťah medzi žalovaným v 2. a 3. rade na jednej strane a žalobcom na druhej
strane nikdy nevznikol. Vôľa žalobcu bola taká, že úver mala splácať len žalovaná v 1. rade ako tzv.

hlavný dlžník, teda povinnosť splniť záväzok mala len žalovaná v 1. rade. V zmysle ust. § 488 OZ teda
vznikol záväzkový právny vzťah len medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade. Žalovaní v 2. a 3. rade neboli
oprávnení disponovať s úverom, ani požiadať o čerpanie úveru. Právny úkon je neplatný v zmysle § 39
OZ v spojení s § 488 OZ. Zmluva o úvere č. 219154 svojím obsahom obchádza ust. § 488 OZ. Za dlžníka
sú v zmluve označené osoby, ktoré v skutočnosti dlžníkom nemali byť. Bežnou praxou žalobcu bolo,

že ak zistil, že potenciálny dlžník nespĺňa podmienky pre poskytnutie úveru, boli do úverového vzťahu
pribraté ďalšie osoby, ktoré doplnili jeho bonitu. Tieto osoby boli vyzvané splácať úver až v prípade, keď
prišlo k omeškaniu tzv. hlavného dlžníka so splácaním dlhu. Žalobca tak poskytoval úvery i osobám, o
ktorých vedel, že nespĺňajú podmienky pre poskytnutie úveru.

43. Žalovaná v 1. rade pred súdom vypovedala, že úver skutočne čerpala, tak ako bolo dohodnuté v

zmluve, tento aj prestala splácať. Úver čerpala sama a je si toho aj vedomá. Je ochotná pristúpiť k
splácaniu, ale len formou splátok najviac vo výške 230 € mesačne vzhľadom na jej finančné pomery,
keď u zamestnávateľa dosahuje zárobok vo výške 550-600 € mesačne. Zmluvu o úvere mala záujem
uzatvoriť len ona, mala nízky zárobok a banka by jej úver neposkytla, preto požiadala žalovaných v 2.
a 3. rade, či by išli ručiť na úver. Mala za to, že žalovaní v 2. a 3. rade za úver len ručil1. Úver bol v

celom rozsahu vyplatený len jej na účet. Nepamätá si presne, či v banke boli jeden krát a podpísali
všetky listiny. Žiadosť o čerpanie úveru podpísala, nevie prečo ju nepodpísali aj žalovaní v 2. a 3. rade.
Úver mala splácať len ona, nezvládala riadne splácať. Žalovaných v 2. a 3. rade touto skutočnosťou
nezaťažovala. Pri podpisovaní zmluvy si vôbec nevšimla, že žalovaní v 2. a 3. rade nie sú uvedení ako
ručitelia. Zmluvu čítala len zbežne. Nevie, aký je rozdiel medzi dlžníkom a ručiteľom. Uviedla, že jej bola

vyplatená suma 36.500 €. Na pojednávaní dňa 19.5.2016 doplnila, že suma 35.000 € bola poukázaná na
účet predávajúcej, od ktorej kupovala byt a druhý bol jej osobný účet, na ktorý išla zvyšná suma úveru.

44. Žalovaná v 2. rade uviedla vo svojej výpovedi, že žalovaná v 1. rade je jej sestra. Mala záujem o
úver na kúpu bytu, avšak povedala im, že má nízky príjem a úver by jej nedali, či by boli ochotní ručiť.

S manželom súhlasili, pretože žalovaná v 1. rade ich ubezpečovala, že bude úver riadne splácať. V
banke boli len raz, zo strany banky im bolo povedané, že ide o hypotekárny úver, že bude vyplatený len
žalovanej v 1. rade, nebolo im vysvetlené, aké budú mať postavenie v tomto zmluvnom vzťahu. Zmluvu
nečítala, podpísala ju, dôverovali zamestnancovi banky. Ďalšie otázky na banku nemali. Nepamätá si,
či niečo povedali ohľadom ich postavenia v danom vzťahu. Myslela si, že ručia za žalovanú v 1. rade.

Nevie presne, čo znamená inštitút ručenia, ale asi ručí za splácanie úveru dlžníkom a v prípade, ak ho
nespláca musí platiť ručiteľ. Banka im poslala výzvy, že nie sú zaplatené splátky úveru, volala žalovanej
v 1. rade, ktorá jej povedala, že si to vyrovnala. Výzvy prišli opätovne, preto išli s manželom do banky
dlh vyrovnať, prvý 700 € a neskôr zaplatili 800 €, viacej neplatili.

45. Žalovaný v 3. rade vypovedal pred súdom, že súhlasí s výpoveďou žalovanej v 2. rade, išli podpísať
zmluvu, boli tam všetci traja. Zamestnanec banky im predložil zmluvu s vysvetlením, že sa jedná o
úver pre p. C.. On si zmluvy nečítal, má skúsenosti s uzatváraním hyp. zmluvy so SLSP, dôveroval
zamestnancovi banky, že to tak skutočne je. Nepamätá si, že by im bolo povedané, že budú ručitelia,
ani že je potrebné napísať žiadosť o čerpanie finančných prostriedkov. Na otázku právnej zástupkyne

žalobcu, či namietal, komu má byť vyplatený úver a na aký účet uviedol, že nenamietal, úver mal byť
vyplatený p. C., ona sa zaviazala, že bude úver splácať.

46. Zástupkyňa žalobcu Mgr. Dlhopolčeková pred súdom uviedla, že žalobca uzatvoril so žalovanými v
1., 2. a 3. rade dňa 7.11.2011 zmluvu o úvere, jedná sa o hypotekárny úver. Podmienky poskytovania

úveru sú upravené v obchodnom zákonníku, jedná sa o absolútny obchod, v danom prípade aj o
spotrebiteľskúzmluvu.Kposkytnutiuúverudošlonazákladepísomnejžiadosti,ktorúpodpísalažalovaná
v 1. rade. Jedná sa o solidárny záväzok žalovaných, postačuje, ak túto žiadosť podpísala len jedna
zo žalovaných. Všetci traja žalovaní podpísali zmluvu o úvere aj dodatok k zmluve o úvere zo dňa
28.11.2011, ktorý bol podpísaný po podpísaní žiadosti. Trvá na tom, že ide o solidárny dlh, ktorý vyplýva

z § 511 ods. 1 vzhľadom na povahu plnenia. Žalovaní boli uvedení v zmluve o úvere ako dlžníci, všetci
traja boli spoludlžníkmi, vyplýva to tak z obsahu zmluvy. Žalovaní v 2. a 3. rade uviedli, že to bola ich
vôľa, aby bol žalovanej v 1. rade poskytnutý úver. Banka si splnila svoju povinnosť podľa zmluvy, keďposkytla úver. Poukázala na § 294 Obch. zák. z ktorého vyplýva, že ak na to isté plnenie zaviazaných
viacero dlžníkov, tak pri pochybnostiach sa predpokladá, že sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.

47. Právny zástupca žalovaných v 2. a 3. rade JUDr. Pekar vo svojich výpovediach pred súdom uviedol,
že v danom prípade sa nejedná o solidárny záväzok, nakoľko tento nevyplýva zo zmluvy o úvere, ani z
dodatku. Žalovaní v 2. a 3. rade sami uviedli, že úver mal byť poskytnutý žalovanej v 1. rade, solidárny
záväzok nevyplýva ani z povahy plnenia, pretože v samej zmluve o úvere je uvedený účel úveru, ktorý
mal byť poskytnutý na kúpu nehnuteľnosti a rekonštrukciu, pričom kúpnu zmluvu uzatvorila len žalovaná

v 1. rade. Pri uzatvorení zmluvy o úvere pochybila banka, keď uviedla ako dlžníkov všetkých troch
žalovaných, pričom mal k dispozícii kúpnu zmluvu, kde bol uvedený ako kupujúci len žalovaná v 1.
rade. Na pojednávaní dňa 6.9.2016 doplnil, že žalovaní sa stávajú dlžníkmi až vtedy, ak im je vyplatená
peňažná suma a až vtedy vzniká záväzok. Ak bola suma 36.500 € vyplatená v prospech žalovanej, bola
jej vyplatená v rozpore so zmluvou o úvere.

48.SvedokZ.C.napojednávanídňa6.9.2016uviedol,žebolzamestnanýužalobcu napobočkeSkalica
od roku 2004, od roku 2007 ako hypotekárny špecialista. Postup pri uzatváraní zmlúv o úvere bol taký, že
záujemcovia prvý krát navštívia pobočku banky a informujú sa o možnosti poskytnutia úveru. Pracovník
banky sa najskôr len ústne informuje o ich príjme a následne sa z toho vychádza doba splatnosti a
výška splátky. Povie sa im, aké doklady majú priniesť, pokiaľ súhlasia s ponukou. Keď prinesú všetky

podklady, ktoré sú pre banku potrebné, banka vypíše žiadosť o uzatvorenie zmluvy o úvere. Žiadatelia
musia doložiť doklady totožnosti, kúpnu zmluvu resp. list vlastníctva, na základe ktorej sa má poskytnúť
úver na nehnuteľnosť. Žiadosť o uzatvorenie zmluvy podpisuje osoba, ktorá žiada o poskytnutie úveru,
ale môže pribrať aj ďalších dlžníkov, ktorí nekupujú nehnuteľnosti z dôvodu, aby mala dostatočný príjem
na splácanie úveru. Celá zložka sa zasiela na ústredie do Bratislavy, kde sa následne pripravia zmluvy

o úvere. Túto zmluvu o úvere podpisovali všetci traja dlžníci. Keď prišli zmluvy o úvere na pobočku
banky, dohodli sa s klientmi na termíne, ktorí im vyhovuje na podpis zmluvy. Zmluvy o úvere oboznámil
klientom v tých najdôležitejších bodoch. Vždy sa čakalo na každého dlžníka, aby boli všetci prítomní.
V niektorých prípadoch klienti nepotrebovali úver ihneď, ale až neskôr, preto bola s klientom vyplnená
žiadosť o čerpanie hyp. úveru, vypisuje sa s dlžníkom, ktorý je uvedený ako kupujúci v kúpnej zmluve

a dlžník v 1. rade v úverovej zmluve. Hlavným dlžníkom je ten, kto je v zmluve v 1. rade. Úver spláca
hlavný dlžník, vždy klientom vysvetlí, kto bude splácať úver a nikdy s tým nevznikali problémy. Na otázku
právneho zástupcu žalovaných, podľa čoho vie hlavný dlžník, že má splácať úver, keď nebol uvedený,
že je na 1. mieste, svedok uviedol, že je to ten dlžník, ktorému bol poskytnutý úver, komu sa financuje
nehnuteľnosť. I keď to nie je uvedené v zmluve o úvere, je to klientom vysvetlené na pobočke banky.

On si zmluvu o úvere tak nenaštudoval. Zmluvy prídu nachystané z ústredia a on ich dal podpísať
klientom. Dlžník uvedie banke, aký má príjem a banka vychádza z dokladov od zamestnávateľa o jeho
príjme. Keď banka nemá zdokladované príjmy, ktoré postačujú, je potrebné, aby si dlžník zobral ďalšieho
spoludlžníka, ktorého príjem bude postačovať na splácanie úveru. Tak to bolo asi aj v danom prípade.
Ručitelia sa pri hypotekárnych úveroch nepoužívajú, nevie, aký je rozdiel medzi ručiteľom a dlžníkom.

Pojemručiteľsapoužívalprispotrebiteľskýchúveroch.Bolškolenýnaposkytnutiehypotekárnychúverov
s tým, že klient musí vždy vedieť čo podpisuje. Ak niečo klient nechápe, vždy mu to vysvetlil. Ak dlžník
nepožiada o čerpanie úveru do určeného dňa, úverová zmluva zaniká. Úverová zmluva nezanikla vo
vzťahu žalovaných v 2. a 3. rade, i keď nepožiadali o čerpanie úveru, pretože žiadosť o čerpanie úveru
podpisuje len dlžník na 1. mieste, ak sú manželia a ak uplatnil nárok čerpania úveru jeden z nich, bolo

to postačujúce. Zmluvu o úvere predčítaval klientom, nie je možné, aby si niektorí z nich mysleli, že sú
ručitelia. Ak sa nespláca úver, písomné upomienky sa zasielali všetkým dlžníkom.

49. Právna zástupkyňa žalovanej v 1. rade vo svojej záverečnej reči uviedla, že so žalobu nesúhlasí.
Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že úver potrebovala len žalovaná v 1. rade za účelom

nadobudnutia nehnuteľností. Celá komunikácia ohľadom zmluvy prebiehala len so žalovanou v 1. rade,
dlžníkom mala byť len žalovaná v 1. rade, žalovaný v 2. a 3. rade mali byť pôvodne len ručiteľmi. Zmluva
o úvere nereflektuje skutočnú vôľu žalovaných. Zo správania žalobcu je nepochybné, že i žalobca
považoval za svojho dlžníka výlučne žalovanú v 1. rade. Čestné prehlásenie o súhlase s výplatou
prostriedkovpodpisovalalenžalovanáv1.radebezplnomocenstvaodžalovanýchv2.a3.rade,žiadosť

o čerpanie úveru podpisovala len žalovaná v 1. rade, záložné právo zaisťujúce pohľadávku žalobcu bolo
zriadené len na nehnuteľnosť, ktorú nadobudla žalovaná v 1. rade, len ona bola povinná poukázať min. 1
mesačnú mzdu na účet žalobcu. Úverový účet bol vedený len na meno a rodné číslo žalovanej v 1. rade.
Postupom žalobcu, kedy predložil žalovaným zmluvu o úvere, kde boli žalovaní v 1. až 3. rade uvedeníako dlžníci, došlo k obchádzaniu zákona v zmysle § 488 OZ. Dňa 15.5.2012 došlo k zániku zmluvy, i keď
žalovaná v 1. rade požiadala o čerpanie úveru, avšak nemala splnomocnenie od ostatných, nemohla
samostatne disponovať s týmto úverom. Podľa § 39 OZ je zmluva o úvere neplatná. Žalovaní v 2. a

3. rade sa stali účastníkmi zmluvného vzťahu so žalobcom v postavení dlžníka len z toho dôvodu, že
žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaná v 1. rade nemá dostatočný príjem. Ak by žalobca postupoval
s odbornou starostlivosťou, nikdy by žalovanej v 1. rade úver neposkytol. Žalobca vedel, že žalovaná v
1. rade nebude zvládať úver splácať a že skôr budú žalovaní v 2. a 3. rade vyzvaní k splácaniu úveru,
ktorý im v skutočnosti nebol poskytnutý. Takýto postup žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ

súd dospeje k záveru, že zmluva o úvere bola uzatvorená platne, táto v zmysle čl. 4 bod 1 v spojení
s bodom 4 zmluvy zanikla dňa 15.5.2012. Žalobca môže poskytnutú sumu požadovať len na základe
bezdôvodného obohatenia, právo na jeho vydanie sa premlčalo dňa 29.11.2013. Trvá na vznesenej
námietke premlčania. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že žalovaná je povinná vrátiť dlžnú sumu, žiada,
aby súd umožnil splácanie dlhu v splátkach.

50. Právny zástupca žalovaných v 2. a 3. rade vo svojej záverečnej reči zdôraznil, že žalovaní v 2. a
3. rade nie sú pre dané konanie pasívne vecne legitimovaní. Nikdy od žalobcu žiadny úver nečerpali,
ani o čerpanie úveru nikdy nežiadali, ani nepodpísali žiadnu listinu, v rámci ktorej by udelili súhlas
na vyplatenie úveru, nesplnomocnili žalovanú v 1. rade na uskutočnenie takýchto úkonov. Na základe
Zmluvy o úvere v spojení so žiadosťou o čerpanie úveru sa najskôr banka stáva dlžníkom žiadateľov o

úver a je povinná plniť v ich prospech. Až po vyplatení sumy úveru sa dostávajú žiadatelia do pozície
dlžníka. Keďže žalobca nikdy neposkytol peňažné plnenie v prospech žalovaných v 2. a 3. rade, títo sa
nikdy nestali reálnym dlžníkom žalobcu. Keďže žalovaní v 2. a 3. rade nepožiadali o čerpanie úveru,
zmluva o úvere zanikla dňa 15.05.2012. Žalobca mal od počiatku vedomosť o tom, že žalovaná v 1. rade
nebude vedieť úver sama splácať, a teda bude žalobca následne požadovať plnenie od žalovaných v

2. a 3. rade. Tento postup je v rozpore s dobrými mravmi.

51. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

52. Podľa § 500 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený uplatniť nárok na poskytnutie
peňažných prostriedkov v lehote určenej v zmluve. Ak táto lehota nie je v zmluve určená, môže dlžník
tento nárok uplatniť, dokiaľ poskytnutie úveru niektorá strana nevypovie.

53. Podľa § 501 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky
poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez
zbytočného odkladu.

54. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

55. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

56. Podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov
alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

57. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.58. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

59. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie
je v rozpore s jazykovým prejavom.

60.Podľa§36ods.2,vetadruháObčianskehozákonníka,podmienkajerozväzovacia,akodjejsplnenia

závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.

61. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

62. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,

je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

63. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

64. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

65. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka,
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

66. Podľa § 54 Občianskeho zákonníka,
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

67. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v

znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere.

68. Podľa § 1 ods. 3 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom nie sú: úver zabezpečený
záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv
k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti.

69. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzatvorenia zmluvy,
predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní

služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.70. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky sú
zakázané.

71. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje
za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného

člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

72. Podľa § 2 písm. u) cit. Zákona, na účely tohto zákona sa rozumie odbornou starostlivosťou úroveň
osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo
vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery
uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

73. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

74.Podľa§566ods.2Občianskehozákonníka,pričiastočnomplnenípeňažnéhodlhusaplneniedlžníka
započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

75. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

76. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že žalobe je možné vyhovieť len čiastočne.
Súd dospel k právnemu záveru, že žalobca si vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade nepočínal poctivo a
nekonal s odbornou starostlivosťou, keď predložil žalovaným v 2. a 3. rade na podpis úverovú zmluvu,
kde účelovo označil žalovaných v 2. a 3. rade ako spoludlžníkov s cieľom minimalizovať svoje riziká
a viacnásobne zabezpečiť splatenie svojej pohľadávky, hoci z okolností predchádzajúcich uzavretiu

zmluvymuselobyťveriteľoviznáme,žeskutočnýmúmyslomžalovanýchv2.a3.radenebolovystupovať
v právnom vzťahu so žalobcom ako priamy dlžník, keď oni úver nepotrebovali a ani nemali dôvod
žiadať o poskytnutie úveru na kúpu nehnuteľnosti. Z obsahu zmluvy o úvere možno vyvodiť, že len
žalovaná v 1. rade mala záujem na poskytnutí peňažných prostriedkov na konkrétne dohodnutý účel -
kúpu a rekonštrukciu nehnuteľnosti. Tomu zodpovedajú aj podmienky čerpania úveru stanovené bankou

a povinnosti, ktoré sú v zmluve uložené osobitne len žalovanej v 1. rade (napr. predloženie kúpnej
zmluvy, kde bude ako kupujúca žalovaná v 1. rade, poukázanie jednej mesačnej mzdy žalovanej v 1.
rade, predloženie výpisu z LV, kde bude zapísaná ako vlastník). Súd dospel k právnemu záveru, že
medzi žalobcom a žalovanými nedošlo k vzájomnej, dvojstrannej dohode o podstatných náležitostiach
zmluvy o úvere tak, ako to predpokladá § 497 Obchodného zákonníka. Hoci koncepcia Občianskeho

zákonníka sa zakladá na princípe záväznosti zmluvných prejavov, záväzným by mal byť pre zmluvnú
stranu len prejav vôle platný, vyjadrený vážne, smerujúci k uzavretiu zmluvy a teda k vzniku tých
práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Zmluva o úvere je zmluvou
konsenzuálnou, vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické
poskytnutie úverových prostriedkov. Na vznik konsenzuálneho kontraktu je potrebná dohoda strán o

podstatnýchčastiachzmluvy.Vykonanýmdokazovaním,najmävýpoveďamižalovanýchasvedkaC.mal
súd preukázané, že k dohode o obligatórnych náležitostiach zmluvy o úvere došlo len medzi žalobcom
a žalovanou v 1. rade, nakoľko len táto žiadala o úver a bola si vedomá svojho záväzku poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. O tom svedčí aj skutočnosť, že pravidelné splátky úveru
poukazovala (aspoň zo začiatku) len žalovaná v 1. rade. Podstatnými časťami zmluvy o úvere sú a)

určenie zmluvných strán, b) určenie sumy, do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, c) záväzok
veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky, d) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky
a zaplatiť úroky. Ak nedôjde k dohode hoci lej jednej z podstatných častí, nemožno hovoriť o vzniku
úverovej zmluvy. Súd má za to, že žalovaní v 2. a 3. rade už na začiatku pred podpisom zmluvy nemaliúmysel nadobudnúť vo svoj prospech zo strany žalobcu akékoľvek peňažné prostriedky, ani úmysel tieto
vrátiť a platiť úroky, prípadne dohodnúť konkrétnu sumu úveru. Žalovaní v 2. a 3. rade nevykonali žiadnu
dohodnutú splátku úveru. Výšku úveru ani nemali od čoho odvodzovať, keď tento mal byť poskytnutý

na kúpu nehnuteľnosti realizovanej len žalovanou v 1. rade. Žalovaný v 3. rade síce vykonal dve
jednorazové úhrady na účet žalobcu, avšak až na výslovnú žiadosť veriteľa, zrejme odvodzujúc svoju
povinnosť z ručiteľského záväzku. Súd na základe vykonaného dokazovania posudzuje i to, aká bola
skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy a aká bola vôľa konajúcej osoby možno usudzovať tiež
z okolností, za ktorých došlo k podpísaniu zmluvy, resp. ktoré predchádzali jej uzavretiu, z faktického

konania zúčastnených. Z výpovedí žalovaných v 2. a 3. rade je zrejmé, že títo nevedeli, aké právne
následky bude mať prejav vôle zachytený na písomnej úverovej zmluve, pod ktorý sa podpísali, teda
že budú priamym dlžníkom žalobcu a vzniká im záväzok vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky
bez toho, aby muselo najprv dôjsť k porušeniu tejto povinnosti žalovanou v 1. rade, čo by vyplývalo z
ručiteľského záväzku, ktorý v skutočnosti mali v úmysle prijať. Pre ručenie je charakteristická akcesorita
a subsidiarita, ručiteľ ručí voči veriteľovi za splnenie dlhu síce popri hlavnom dlžníkovi, ale iba až za

ním, t.j. iba vtedy, ak svoju povinnosť nesplní hlavný dlžník, hoci bol na to vyzvaný. Ak žalovaní mienili
vstúpiť do vzťahu so žalobcom a žalovanou v 1. rade len ako ručitelia záväzku žalovanej v 1. rade zo
zmluvy o úvere, konanie žalobcu, ktorým v zmluve ním pripravenej a žalovaným predloženej na podpis,
označil žalovaných v 2. a 3. rade ako dlžníkov, možno považovať za konanie v rozpore s požiadavkou
odbornej starostlivosti, a teda ako nekalú obchodnú praktiku, ktoré sú zakázané (§ 7 ods. 1, 2 zákona

č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Výkonu práv po použití nekalej obchodnej praktiky nemožno
poskytnúť súdnu ochranu (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Svedok C. vypovedal, že zmluvy sú
pripravované v centrále a následne sa zasielajú na pobočku, kde ich podpíšu všetci účastníci. Samotná
skutočnosť, že na zmluve pripravenej veriteľom je zachytený taký prejav vôle, na základe ktorého mal
vzniknúť priamy záväzkový vzťah titulom zmluvy o úvere aj medzi žalobcom a žalovanými v 2. a 3. rade,

nie je dôkazom toho, že skutočne došlo aj medzi týmito žalovanými a žalobcom k dohode o podstatných
náležitostiach zmluvy o úvere, keď títo v skutočnosti nemali vôľu peňažné prostriedky od veriteľa získať,
ani ich vrátiť. Možno tu usudzovať aj na nedostatok vážnosti vôle žalovaných v 2. a 3. rade podľa §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť v časti, ktorou boli za
dlžníkov(spoludlžníkov)označeníazozmluvyzaviazanížalovanív2.a3.rade,atonásledkomnekalého

konania žalobcu. Súd poukazuje i na to, že žalobcovi boli známe príjmy žalovanej v 1. rade a keďže
vedel, že tieto sú nedostačujúce pre splácanie úveru, nemal jej úver poskytnúť, avšak namiesto toho
„zazmluvnil“ i žalovaných v 2. a 3. rade, hoci títo skutočný záujem o poskytnutie úveru nemali a ani
ho nepotrebovali, a to len na doplnenie bonity žalovanej v 1. rade, ktorá jediná mala o úver záujem.
Takéto konanie žalobcu síce v konečnom dôsledku vyhovelo požiadavke žalovanej v 1. rade, avšak

rozhodne nemohlo byť v súlade so záujmami žalovaných v 2. a 3. rade. Žalovaní pri podpisovaní zmluvy
preukázateľnenekonaliprivýkoneobchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti,pretomohlidoprávneho
vzťahu so žalobcom vstupovať jedine ako spotrebitelia a dodávateľ v spotrebiteľských vzťahoch je
povinný určite, prehľadne a zrozumiteľne informovať spotrebiteľa o všetkých náležitostiach, ktorá zmluva
musí obsahovať, ako aj o následkoch právnych úkonov. Súd nemal preukázané, že žalovaní v 2. a 3.

rade skutočne boli poučení o obsahu právneho úkonu predloženého im na podpis, že mu rozumeli, bol
im náležite vysvetlený a že si boli vedomí následkov z neho plynúcich. Hoci svedok Bellay vypovedal, že
zmluvu o úvere predčítaval klientom, a preto museli vedieť, čo podpisujú, na druhej strane potvrdil, že si
zmluvu o úvere tak nenaštudoval, tieto prídu nachystané z ústredia a že sám nevie, aký je rozdiel medzi
ručiteľom a dlžníkom. Potom je zrejmé, že nemohol význam týchto pojmov (ručiteľ, dlžník) a rozdiel v

právnych následkoch náležite žalovaným vysvetliť. V danom prípade ťaží žalobcu dôkazné bremeno
na preukázanie, že žalovaným boli skutočne poskytnuté náležité poučenia a vysvetlenia v súvislosti
s uzatváraním zmluvy alebo o existencii takého ich vzdelania, pri ktorom by bolo potrebné nazerať
na nich ako na nadpriemerného spotrebiteľa, u ktorého poučovanie o právnych aspektoch veci nemá
opodstatnenie. Samotný zámer žalobcu dosiahnuť lepšiu vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním zmluvy

aj žalovanými v 2. a 3. rade ako priamymi dlžníkmi súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku (§ 7
ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z.), keď pri podpísaní zmluvy boli naplnené zákonné znaky tohto inštitútu, a
to nedostatok odbornej starostlivosti na strane žalobcu, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa
pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade
dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Spotrebiteľ vystupuje v spotrebiteľských vzťahoch ako

slabšia zmluvná strana, pre ktorú je charakteristické, že je voči druhej strane záväzkového vzťahu
v nevýhode spočívajúcej predovšetkým v nedostatku profesionality, v obmedzenej informovanosti, v
obmedzenom prístupe k právnej pomoci a pod. O úmysle žalovaných v 2. a 3. rade vstúpiť do pozície
priamych dlžníkov nesvedčí ani podpísanie žiadosti o uzatvorenie zmluvy o úvere, ktorá bola taktiežvyplnená a vopred pripravená žalobcom, čo potvrdil i svedok C. a vyplýva to i z formulárovej formy
žiadosti. Z uvedených dôvodov súd žalobu voči žalovaným v 2. a 3. rade zamietol, pretože im voči
žalobcovi žiadny záväzok nevznikol, pričom zaviazať ich na zaplatenie žalovanej sumy nemožno ani

titulom ručenia, nakoľko nebola preukázaná existencia ich písomného vyhlásenia, ktorým ručiteľ berie
na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník (§ § 546 Občianskeho
zákonníka).

77. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že k platnému vzniku záväzkového

vzťahu titulom uzavretia zmluvy o úvere došlo len medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade. Žalovaná v
1. rade jednoznačne vypovedala, že úver skutočne čerpala sama, tak ako bolo dohodnuté v zmluve,
len ona mala záujem uzatvoriť zmluvu o úvere, úver mala splácať len ona. Žalovaná teda dohodu so
žalobcom o podstatných náležitostiach zmluvy o úvere nepoprela, o úver v dohodnutej výške 36.500
€ požiadala, čerpala ho a vedela o svojom záväzku poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť
žalobcovi úroky. Potom je bez významu, že požiadala o čerpanie úveru len žalovaná v 1. rade, keď

prejav vôle aj žalovaných v 2. a 3. rade v tomto smere nebol potrebný, keďže oni podľa názoru súdu
neboli zmluvou zaviazaní spoločne a nerozdielne so žalovanou v 1. rade. Z toho dôvodu nemohlo dôjsť
k naplneniu rozväzovacej podmienky a zániku zmluvy v zmysle čl. IV. bod 1. a 4. zmluvy, keď žalovaná
v 1. rade o čerpanie úveru včas a platne požiadala. Potom nárok žalobcu je nárokom zo zmluvy o
úvere platne uzavretej so žalovanou v 1. rade, a nie nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o úvere v zmysle ustanovení Obchodného
zákonníka. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy v danom prípade je potrebné úverovú zmluvu
považovať tiež za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka platného v čase
uzavretia zmluvy, nakoľko jej účastníci definične spĺňajú charakteristiku dodávateľa a spotrebiteľa. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,

ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom
spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Úver poskytnutý žalovanej v 1. rade
túto charakteristiku spĺňa. Text zmluvy bol vopred pripravený veriteľom a žalovaná nemala možnosť
žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do obsahu zmluvy a príslušných obchodných podmienok
tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Vzhľadom na uvedené pri právnom posúdení veci je potrebné na

právny vzťah účastníkov zmluvy aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a ostatných
predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru.

78. Súd mal preukázané, že žalobca si svoj záväzok zo zmluvy o úvere splnil, keď žalovanej v 1. rade
poskytol na jej žiadosť peňažné prostriedky vo výške 36.500 €. Žalovaná potvrdila, že financie jej boli

poskytnuté v plnej výške s tým, že časť bola vyplatená na účet kupujúcej zo zmluvy o kúpe bytu. Úver
bol zabezpečený záložným právom žalobcu k nehnuteľnosti, na kúpu ktorej bol žalovanej v 1. rade
úver poskytnutý. Ďalej mal súd preukázané, že žalovaná svoju povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky v splátkach vo výške 213,46 € mesačne postupne porušila, keď nesplácala dohodnuté
splátky úveru riadne a včas, na základe čoho žalobcovi vzniklo právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť

úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka, čo bolo dohodnuté v čl. IX. bod 8. zmluvy. Žalobca úver
zosplatnil ku dňu 15.7.2013. Žalovaná pohľadávka bola vyčíslená ku dňu 15.4.2014 s tým, že pozostáva
z istiny 22.656,33 €, riadneho úroku 2.622 €, úrokov z omeškania 2.165,54 € a poplatkov vo výške
129 €. Z výpisu z úverového účtu vedeného na meno žalovanej v 1. rade vyplýva, že na úvere sú
evidované splátky v celkovej sume 16.155,87 €, z toho úhrady predstavujú 2.312,40 € a suma 13.843,47

€ predstavuje časť výťažku z dražby založenej nehnuteľnosti po uspokojení pohľadávky prednostného
záložného veriteľa a nákladov dražby.

79. Súd zistil z výpisu z úverového účtu, že splátky úveru neboli prednostne započítané na istinu
úveru, ale bolo pomerne uspokojované aj príslušenstvo pohľadávky, a to splatné riadne úroky, splatné

úroky z omeškania a poplatky. Súd zastáva názor, že v spotrebiteľských právnych vzťahoch je v
každom prípade potrebné vždy prednostne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to
na prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (§ 52 ods. 2 OZ). Zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa

najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 OZ). Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri čiastočnom
plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí
inak. Za takéto iné určenie nemožno považovať definíciu anuitnej splátky v obchodných podmienkach(OP), na ktorú poukázal žalobca. Súd poznamenáva, že spotrebiteľ nemôže mať záujem na uhradení
najprv úrokov a až potom istiny, pretože to spôsobuje, že jeho dlh sa neznižuje. V záujme spotrebiteľa
je najprv splácať istinu a až z takto poníženej istiny, o celú sumu splátky, vyrubovať riadne úroky. Pri

započítavaní splátok aj na príslušenstvo sa v tomto rozsahu istina znižuje pomalšie a riadne úroky sú
vyrubované zo sumy vyššej, ako by mali byť. Uvedená podmienka vo OP je v rozpore s ustanovením
§ 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom je v neprospech spotrebiteľa. Pre formulárovú podobu
OP je súd toho názoru, že spotrebiteľ ani nemohol prejaviť právo, dané mu v ustanovení § 566 ods.
2 Občianskeho zákonníka, pretože mohol zmluvu a k nej patriace OP buď ako celok iba prijať alebo

odmietnuť, OP ani neboli žalovanou v 1. rade podpísané. Ak žalobca nepreukázal opak, toto zmluvné
ustanovenie nemožno považovať za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ). Zmluvná podmienka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, preto je neplatná,
keď vylučuje možnosť dlžníka, aby si sám určil, na aké nároky budú jeho splátky započítané. Hoci súd
nepopiera vznik nároku žalobcu aj na úroky, ktoré sú podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere, v danom
prípade nebolo zo strany súdu možné, aby dlžné riadne úroky vyčíslené v žalobe sumou 2.622 € priznal,

nakoľko tieto pre započítavanie splátok aj na príslušenstvo jednoznačne neboli počítané len z čistej
istiny (teda istiny ponižovanej vždy o celú splátku úveru) a pre neunesenie bremena tvrdenia žalobcom
ani nebolo možné nárok na riadne úroky z takejto istiny vypočítať, pretože z výpisu z úverového účtu
nemožno zistiť, ku ktorému konkrétnemu dňu boli vykonávané splátky. V prehľade je uvedené vždy len
obdobie (napr. 16.11.2011 - 15.12.2011), výška úhrad v tomto období, spôsob ich započítania na istinu,

úroky, úroky z omeškania a poplatky a akým spôsobom ku koncu obdobia narástla celková dlžná suma
a jej jednotlivé zložky. Žalobca na výzvu súdu neozrejmil, z akej konkrétnej sumy a za aké obdobie
boli riadne úroky počítané, k uvedenému len doložil výpis z účtu. Nakoľko však z neho nemožno zistiť,
kedy presne boli úhrady vykonané, z predložených listinných dôkazov sa nedalo oddeliť to, čo tvorí
nárokovateľnú sumu na úroku a čo už nie. Uvedené obdobne platí aj pre úroky z omeškania uplatnené

v žalobe sumou 2.165,54 €. Pre nemožnosť zistenia presného dátumu úhrad nie je možné ani vypočítať
nárok žalobcu na úroky z omeškania len z čistej istiny úveru a správne vypočítaných riadnych úrokov.

80. Súd nepriznal žalobcovi ani riadne úroky uplatnené v žalobe vo výške 5,90 % ročne (v zmysle
opravy žaloby) zo sumy 22.656,53 € od 16.4.2014 do zaplatenia, a to z dôvodu, že žalobca nemá

nárok na úroky za čas po splatnosti úveru. Podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých
prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť
úroky z omeškania vo výške stanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom. V opačnom prípade
by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru,

ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.
Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva do rozporu so zákonom. Pokiaľ veriteľ pristúpi k
tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z
omeškania,ktorémajúsankčnúpovahu.Zustanovenia§502a503Obchodnéhozákonníkatotižvyplýva
povinnosť dlžníka na základe zmluvy platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných

prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. Predčasné zosplatnenie úveru
predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať
jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu
zosplatnenia úveru. Veriteľ teda navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva

na dispozíciu s istinou úveru. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu
patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. Veriteľ neposkytuje finančné
prostriedky po lehote splatnosti. Uvedený právny záver potvrdil aj Krajský súd v Trnave v rozsudku č.k.
9Co/424/2015-136 zo dňa 21.9.2016.

81. Pokiaľ ide o dlžné poplatky žalované vo výške 129,- €, tieto pozostávajú z poplatkov za vedenie
úveru a poplatkov za upomienky. Nárok veriteľa na poplatky je len generálne upravený v čl. IX. bode 1.,
2. zmluvy o úvere, tieto nie sú vyčíslené konkrétnou sumou, ale zmluva obsahuje odkaz na Sadzobník
banky. Súd zastáva názor, že tieto poplatky sú pre žalovaného ako spotrebiteľa neprijateľné, neboli s ním

individuálne dojednané, sú upravené len v Sadzobníku poplatkov, ktorý môže žalobca ako dodávateľ
služby meniť bez ohľadu na vôľu dlžníka. Pritom poplatok za upomienku vyjadruje finančný záväzok
spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané, teda nie je mu poskytnuté žiadne
skutočné protiplnenie, banková služba. Navyše výška týchto poplatkov je neprimerane vysoká (35 €, 10€) a už na prvý pohľad podstatne prevyšuje skutočné náklady vynaložené v súvislosti s vyhotovením a
zaslaním upomienok, žalobca nemá nárok účtovať si poplatok za upomienky paušálne. Taktiež poplatok
za správu úveru neslúži potrebám spotrebiteľa, ale v prvom rade interným potrebám banky. Uvedené

poplatky neboli dojednané so žalovanou v 1. rade individuálne a spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán k ujme spotrebiteľa, preto súd žalobu v tejto časti zamietol.
Rovnako tak nebolo prípustné, aby žalobca započítaval splátky na tieto neprijateľné poplatky.

82. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalovanú v 1. rade možno zaviazať len na

zaplatenie sumy predstavujúcej rozdiel medzi poskytnutým úverom a všetkými úhradami na úver, ktoré
súd v súlade s § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítal v celom rozsahu na istinu úveru, teda
súd uložil žalovanej v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 20.344,13 € a vo zvyšku žalovanej
sumy žalobu zamietol, nakoľko poplatky sú neprijateľné, nárok na úroky po splatnosti nevznikol a
uplatnené kapitalizované riadne úroky a úroky z omeškania sú nepreskúmateľné. Žalobca v tejto časti
neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno, súd nemohol tieto úroky prepočítať na správnu

výšku pre nemožnosť zistenia dátumu úhrad zo špecifikácie pohľadávky. Nakoľko žalovaná v 1. rade
sa preukázateľne dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobcovi vznikol nárok aj na úrok
z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil v sadzbe 8,25 % ročne, ktorá neodporuje zákonným úrokom z
omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nar. vlády SR č. 87/1995
Z. z., keď prvým dňom omeškania bol deň nasledujúci po zosplatnení úveru (16.7.2013), kedy bola

platná sadzba 8,50 €, teda žalobca si uplatnil úrok nižší. Záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa preto riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013, a teda základná úroková sadzba ECB sa zvyšuje o 8 percentuálnych
bodov (§ 10c, § 3 Nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z.). Zosplatnením nevzniká nový právny vzťah, ale len
zmenavsplatnostizáväzku.Súdzaviazalžalovanúnazaplatenieúrokuzomeškaniazosúdompriznanej

sumy 20.344,13 € od dátumu 16.4.2014 do zaplatenia v zmysle žaloby, nakoľko súd nemôže prekročiť
žalobný petit. V súlade s § 232 ods. 3, 4 zákona č. 160/2015 Z.z., vzhľadom na výšku súdom priznanej
sumy a nižší príjem žalovanej v 1. rade, súd povolil žalovanej v 1. rade zaplatiť dlžnú sumu v splátkach,
ktorých výšku určil sumou 230 € mesačne, s ktorou súhlasila aj žalovaná a zároveň stanovil podmienky
zročnosti tak, že omeškanie s plnením jednej splátky bude mať za následok zročnosť celého plnenia.

Súd má za to, že žalobca pôsobiaci na trhu bankových úverov nebude priznaním plnenia v splátkach
neprimerane zaťažený.

83. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p.,
keď strany mali vo veci pomerný úspech, pričom žalobca bol v spore úspešný len proti žalovanej v 1.

rade, voči ktorej dosiahol čistý úspech vo výške 47,56 % /úspech 73,78 %, od ktorého sa odpočítava
úspech žalovanej v 1. rade 26,22 %, ktorý je neúspechom žalobcu/, a preto súd žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci (výrok III.) Plne úspešným žalovaným v
2. a 3. rade súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože žaloba nebola voči
nim ani sčasti dôvodná (výrok IV.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na
vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd,
ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).