Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Róbert Foltán

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zrušené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/47/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200691
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2013200691.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobcu B. D. S., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Y. XX/XX, B., Poľská republika, zastúpeného spoločnosťou V4 Legal, s.r.o.,
Tvrdého783/4,ŽilinaprotižalovanémuSociálnapoisťovňa,ústredie,ul.29.augustač.8a10,Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7422-3/2013-BA zo dňa 07.08.2013 za účasti G.
U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XX-XXX O., Poľská republika, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. 7422-3/2013-BA zo dňa 07.08.2013 z r u š u j e
a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.

III. Účastníkovi konania G. U. sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 7422-3/2013-BA zo
dňa 07.08.2013, ktorým žalovaný zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočka Senica č. 23298-1/2011-Sž zo dňa 22.08.2011 vyslovujúce, že mu účasť na nemocenskom
poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 01.08.2010 nevznikla. Namietal, že

žalovanýpotvrdilrozhodnutieprvostupňovéhosprávnehoorgánuvydanépouplynutízákonnej60dňovej
lehoty (§ 210 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z.) a sám o odvolaní rozhodol po uplynutí takmer 2 rokov od jeho
podania. Má súčasne za to, že žalovaný vo svojom procesnom postupe neúplne zistil skutkový stav veci
a aplikoval naň nesprávny hmotnoprávny predpis, pričom svoje rozhodnutie prakticky neodôvodnil, keď
iba poukázal na ustanovenia právnych predpisov a dôsledne sa nevysporiadal s individuálnou situáciou
žalobcu. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že výsledkami vykonanej kontroly nebolo preukázané,
že by žalobca vykonával činnosť na území Slovenskej republiky, pričom však podkladom rozhodnutia

neboli relevantné zistenia kontroly jeho zamestnávateľa vykonanej dňa 24.06.2011, počas ktorej
bola správnemu orgánu predložená všetka existujúca dokumentácia zamestnanca (pracovná zmluva,
výplatné listiny, mzdové listiny, evidencia dochádzky, mesačné výkazy odvodov poistného, registračné
listy) a zo záverov ktorej vyplýva, že nedostatky vo výkone činnosti zamestnancov zistené neboli.
Poukazovalnato,žekoordináciasystémusociálnehozabezpečeniajeokreminéhozaloženánaprincípe
rovnakého zaobchádzania, v zmysle ktorého podliehajú migrujúce osoby na území členských štátov
rovnakým povinnostiam a využívajú rovnaké výhody ako štátni občania dotknutého štátu. Zakazuje sa

akákoľvek diskriminácia na základe štátneho občianstva, čo žalovaný porušuje svojim diskriminačným
postupom voči zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľska. K porušeniu tohto princípu došlo tiež tým,
že u iných zamestnancov toho istého zamestnávateľa za rovnakých pracovných podmienok Sociálna
poisťovňa rozhodla, že podliehajú slovenskej legislatíve ako legislatívne uplatniteľnej. Diskriminačnýcharakter má tiež oznámenie žalovaného týkajúce sa spoločností, ktoré na území Slovenska vykonávajú
činnosť ako tzv. schránkové firmy, podľa ktorého: „ u zamestnancov uvedených firiem, u ktorých
doteraznebolorozhodnuté,akýmprávnympredpisompodliehajú,pričomnazákladekontrolvykonaných

Sociálnou poisťovňou bolo konštatované, že ide o tzv. schránkové firmy a na území SR nedochádza k
reálnemu výkonu činnosti ich zamestnancov, príslušná pobočka Sociálnej poisťovne vydá rozhodnutie
o nevzniku poistenia, t.j. že nepodliehajú slovenským právnym predpisom“. Uvádzané podľa žalobcu
evokuje a smeruje k vydávaniu šablónových rozhodnutí bez spoľahlivo zisteného skutkového stavu.

2.
Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukazoval na to, že riešenie zamestnancov
zamestnávateľa G. U. PROJEKT PLUS prebiehalo pomerne dlhé obdobie a Sociálna poisťovňa
akceptovala návrh poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava, na uzatvorenie dohody
v súlade s článkom 16 (4) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, v zmysle

ktorej je v prípade týchto zamestnancov určené poľské zákonodarstvo. Pri určovaní uplatniteľnej
legislatívy je rozhodujúci nielen status osoby ako zamestnanca, ale aj reálny výkon činnosti za účelom
zamedzenia manipulácii s uplatniteľnými predpismi a ich zneužívaniu. Kontroly zamerané na reálny
výkon činnosti zamestnancov na území SR, ktorí majú bydlisko v Poľskej republike, začala Sociálna
poisťovňa vykonávať na základe podnetov ZUS Varšava odôvodnených vznikom firiem, cieľom činnosti

ktorých nebol výkon zamestnania mimo hraníc Poľska, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne
zabezpečenie v Poľskej republike z podnikateľskej činnosti, ktorú v Poľskej republike vykonávajú.

3.

Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, sa dňa 24.06.2011 pokúsila vykonať kontrolu v mieste sídla
zamestnávateľa žalobcu, pričom zistila, že adresou jeho podnikania v obci Sobotište je starý
neobývaný domček. Podľa vyjadrenia Obecného úradu Sobotište zamestnávateľ žalobcu v obci nemal
zriadenú prevádzku a nevykonával tam podnikateľskú činnosť, podľa výsledku šetrenia súhlas majiteľa
nehnuteľnosti so zriadením sídla podnikateľa bol odvolaný od 30.05.2011. Na základe tejto kontroly

sa nepodarilo preukázať, že zamestnávateľ zamestnancom prácu prideľoval a že na území Slovenskej
republiky bola skutočne vykonávaná. V dňoch 21.-22.09.2011 bola vykonaná kontrola zameraná na
odvod poistného na sociálne poistenie, zistenia z ktorej nemajú vplyv na posúdenie uplatniteľnej
legislatívy. Podľa pracovných zmlúv predložených až po vydaní rozhodnutí vo veci vzniku sociálneho
poistenia bol pracovný pomer dojednaný na 8 hodín mesačne a mzdu vo výške 30,- eur mesačne. Na

základe týchto skutkových zistení Sociálna poisťovňa dospela k záveru, že zamestnávateľ žalobcu
nespĺňa kritéria stanovené na určenie registrovaného sídla alebo miesta podnikania, a z tejto skutočnosti
je nutné vychádzať aj vo vzťahu k jednotlivým zamestnancom.

4.
V súvislosti s námietkou týkajúcou sa oneskoreného vydania rozhodnutí žalovaný poukazoval na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 7Sžso/20/2010 a skutočnosť, že lehota na rozhodnutie o odvolaní
neplynula z dôvodu prerušenia konania za účelom zistenia relevantných skutočností potrebných pre
rozhodnutie.

5.
Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 31.03.2015 rozhodnutie žalovaného zo dňa 07.08.2013 zrušil
podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. ako prijaté na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci

a súčasne ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

6.
Na základe odvolania žalovaného správneho orgánu bol rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 31.03.2015

zrušený uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžso/128/2015 z dôvodu
procesného pochybenia spočívajúceho v nepribratí G. U. do konania ako účastníka správneho konania,
ktorého práva a povinnosti mohli byť zrušením napadnutého rozhodnutia dotknuté.7.
Pozrušenírozsudkuavrátenívecitunajšiemusúdusúduznesenímzodňa20.10.2016pribraldokonania

G. U. a vec následne za splnenia procesných podmienok prejednal postupom podľa § 23 ods. 2 písm.
b) a § 114 v spojení s § 491 ods. 1 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) v neprítomnosti účastníkov konania a po
oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, opätovne
dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

8.
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 07.08.2013 bolo rozhodnutie, ktorým žalovaný zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č. 23298-1/2011-Sž z 22.08.2011
vyslovujúce, že zamestnancovi S. B. D., nar. XX.XX.XXXX - žalobcovi nevznikla účasť na nemocenskom
poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 01.08.2010, so stručným

odôvodnením, podľa ktorého u zamestnávateľa G. U. PROJEKT PLUS nebolo možné ani fyzickou
kontrolou preukázať reálny výkon činnosti zamestnanca, u zamestnávateľa nevznikol poistný pomer odo
dňa 01.08.2010, preto žalobcovi ako zamestnancovi účasť na nemocenskom a dôchodkovom poistení
a poistení v nezamestnanosti odo dňa 01.08.2010 nevznikla.

9.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaného od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa
od 01.05.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, Nariadenie Rady
(EHS) č. 1408/71, zo 14.06.1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané

osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č.
574/1972, z 21.03.1972.

10.

Od 01.05.2010 sa uplatňujú nové koordinačné nariadenia, Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a
Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a
vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.09.2009, ktorým sa
vykonáva nariadenie č. 883/2004 (ďalej len „vykonávanie nariadenie“).

11.
Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovené v hlave II základného nariadenia majú za úlohu
zabezpečiť,abysanazamestnancaasamostatnezárobkovočinnúosobunevzťahovalilegislatívydvoch

alebo viacerých členských štátov, v ktorých vykonávajú činnosti, resp., aby nedošlo k situácii, že sa na
nich nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu.

12.

Podľa článku 11 (3) (a) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca
činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym
predpisom tohto členského štátu.

13.
V súvislosti s pravidlom uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu, základné nariadenie v
článku 13 ustanovuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba vykonávajúca činnosti v dvoch alebo
viacerých členských štátoch.

14.
Podľa článku 13 (1) základného nariadenia v znení účinnom do 27.06.2012 osoba, ktorá zvyčajne
vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch podlieha:a)právnympredpisomčlenskéhoštátubydliska,aktakátoosobavykonávapodstatnúčasťsvojejčinnosti
v tomto členskom štáte, alebo ak je zamestnaná vo viacerých podnikoch, alebo ju zamestnáva viacero
zamestnávateľov, ktorých registrované sídlo alebo miesto podnikania je v odlišných členských štátoch,

alebo
b) právnym predpisom členského štátu, v ktorom je registrované sídlo alebo miesto podnikania podniku
alebozamestnávateľazamestnávajúcehodanúosobu,aktátoosobanevykonávapodstatnúčasťsvojich
činností v členskom štáte svojho bydliska.

15.
Podľa článku 13 (3) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná
osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha
právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva
takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s

článkom 13 (1) základného nariadenia.

16.
Pri určovaní uplatniteľnej legislatívy nie je rozhodujúci len status osoby ako zamestnanca, resp.

samostatne zárobkovo činnej osoby, ale aj výkon činnosti. Preto je dôležité skúmať pri aplikácii
osobitného pravidla, ktorého cieľom je zabezpečenie uplatniteľnej legislatívy len jedného členského
štátu, nie len status osoby, ale aj reálny výkon činnosti za účelom zamedzenia manipulácii s
uplatniteľnými právnymi predpismi a ich zneužívania v tejto oblasti. Napriek tomu, že pojem reálneho
výkonu činnosti nie je explicitne zadefinovaný v základnom nariadení, v pravidlách určujúcich

uplatniteľnúlegislatívuustanovenýchvhlaveIIzákladnéhonariadeniajepojemreálnehovýkonučinnosti
jedným z faktorov na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia.

17.

Sociálnej poisťovni bola doručená informácia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava,
že v posledných rokoch vznikli na území Slovenskej republiky firmy, ktoré sprostredkovávajú pre
poľských samostatných podnikateľov zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch. V mnohých
prípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej
republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti,

ktorú vykonávajú v Poľskej republike.

18.
Na účely správneho vykonávania základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia z rozhodnutia

správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H5 z 18.03.2010 o spolupráci
v boji proti podvodom a omylom v rámci nariadenia Rady (ES) č. 883/2004 a Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 987/2009 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia vyplýva, že orgány a inštitúcie
členských štátov spolupracujú v oblasti boja proti podvodom a omylom. Na zabezpečenie riadneho
vykonávania základného nariadenia sú príslušné orgány a inštitúcie členských štátov na základe článku

76 základného nariadenia povinné navzájom spolupracovať, vzájomne sa informovať o relevantných
skutočnostiach, poskytovať svoje služby a komunikovať medzi sebou. Preto inštitúcia sociálneho
zabezpečenia ZUS Varšava bola oprávnená požadovať preukázanie relevantných skutočností na
určenie uplatniteľnej legislatívy a súvzťažne Sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná inštitúcia na
určenie uplatniteľnej legislatívy na území Slovenskej republiky, bola povinná rozhodujúce skutočnosti

preskúmať.

19.
Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, oznámila zamestnávateľovi, že dňa 24.06.2011 vykoná kontrolu

zameranú na preukázanie skutočného výkonu činnosti na území Slovenskej republiky každého
zamestnanca s bydliskom v Poľskej republike. Výzvu na vykonanie kontroly zamestnávateľ neprevzal
v odbernej lehote a zásielka sa vrátila neprevzatá. Aj napriek tejto skutočnosti sa Sociálna poisťovňa,
pobočka Senica, pokúsila vykonať kontrolu v mieste sídla zamestnávateľa, pričom zistila, že naadrese podnikania 906 05 Sobotište 17, je len starý, neobývaný domček. Z vyjadrenia Obecného
úradu Sobotište vyplýva, že podnikateľský subjekt G. U. - PROJEKT PLUS, v obci nevykonáva
žiadnu podnikateľskú činnosť a podľa dostupných informácií ani v minulosti takúto činnosť na

území obce nevykonával, resp. nemal v obci zriadenú žiadnu prevádzku. Šetrením bolo zistené, že
objekt na adrese Sobotište 17, bol zamestnávateľovi prenajatý, avšak od 30.05.2011, bol vlastníkom
nehnuteľnosti odvolaný súhlas so sídlom živnostníka „G. U. - PROJEKT PLUS“, z čoho vyplýva,
že bol prenájom nehnuteľnosti, v ktorej má zamestnávateľ vedené sídlo podnikania, zrušený. Na
základe kontroly sa nepodarilo preukázať, že zamestnávateľ prideľoval zamestnancom prácu počas

trvania pracovnoprávneho vzťahu, a že zamestnanci na území Slovenskej republiky prácu skutočne
vykonávali. Pracovné zmluvy a ďalšie doklady potrebné ku kontrole odvodu poisteného zamestnávateľ
predložil až po vydaní rozhodnutí vo veci vzniku sociálneho poistenia. V pracovných zmluvách bol
dojednanýpracovnýpomernakratšípracovnýčas-8hodínmesačne,pričomzamestnancimalipriznanú
mesačnú mzdu vo výške 30,- eur. Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, následne v dňoch 21.09.2011
až 22.09.2011, vykonala kontrolu, ktorá však nebola zameraná na preukázanie reálneho výkonu činnosti

zamestnancov zamestnávateľa na území Slovenskej republiky, ale na odvod poistného na sociálne
poistenie za obdobie od 01.08.2010 do 30.06.2011, ktorú pobočka Sociálnej poisťovne vykonala v
súlade s § 242 a nasl. zákona o sociálnom poistení. Z protokolu č. 700-0710013511-AG02/11 o vykonaní
kontroly odvodu poistného na sociálne poistenie vyplýva, že prerokovania výsledkov uvedených
v protokole sa zúčastnil splnomocnený zástupca zamestnávateľa, čo potvrdil svojim podpisom.

Zamestnávateľ dňom, kedy Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, začala vykonávať kontrolu odvodu
poistného na sociálne poistenie ukončil podnikateľskú činnosť. O prerokovaní predmetného protokolu
bola vyhotovená zápisnica, ktorá bola tiež podpísaná splnomocneným zástupcom zamestnávateľa dňa
04.10.2011. Kontrolné zistenia vyplývajúce z kontroly odvodu poistného na sociálne poistenie nemajú
však vplyv na posúdenie uplatniteľnej legislatívy v súlade so základným nariadením a vykonávacím

nariadením.

20.
Na základe výsledkov kontroly vykonanej pred vydaním napadnutého rozhodnutia nebolo preukázané,

že účastník konania vykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, a preto nemôže
byť poistený na území Slovenskej republiky ani podľa jedného z vyššie citovaných článkov základného
nariadenia, t.j. článku 11 (3) (a), článku 13 (1) a článku 13 (3), čoho dôsledkom sa na neho nevzťahujú
slovenské právne predpisy sociálneho zabezpečenia.

21.
Podľa § 196 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení organizačná zložka sociálnej poisťovne
hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

Podľa § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej
poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri
hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

22.
Preskúmavané rozhodnutie je v danom prípade rozhodnutím odvolacieho orgánu o opravnom
prostriedku proti rozhodnutiu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne zo dňa 22.08.2011, v odôvodnení
ktorého absentujú podstatné náležitosti vyžadované ustanovením § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z.. Vo
vzťahu k významu rozhodnutia neprimerane stručnom odôvodnení Sociálna poisťovňa, pobočka Senica,

neuviedla žiaden dôkaz potvrdzujúci prijatý záver o nedostatku vzniku účasti žalobcu na poistení a,
logicky, ani spôsob jeho vyhodnotenia.

23.

O odvolaní rozhodujúci žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia síce popísal vnútroštátnu i
medzinárodnú právnu úpravu posudzovaného nároku, obsah spolupráce s orgánmi sociálneho
zabezpečeniaPoľskejrepublikyispôsobvykonávaniašetreniavtomtokonkrétnomprípade,vkonečnom
dôsledku však svoje potvrdzujúce stanovisko zhrňujúco odôvodnil iba tým, že výsledkami kontrolyvykonanej pred vydaním napadnutého rozhodnutia nebolo preukázané, že by žalobca na území
Slovenskej republiky vykonával činnosť ako zamestnanec.

24.
Žalovaný zrejme mal na mysli výsledok kontroly, ktorá mala byť vykonaná dňa 24.06.2011, záznam
o ktorej sa však v obsahu administratívneho spisu nenachádza. Odhliadnuc už od tejto skutočnosti,
žalovaný v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, ako v súvislosti so záverom o nepreukázaní reálneho

výkonu práce žalobcom v roku 2010, majúcim pre rozhodnutie zásadný význam, vyhodnotil jednotlivé
dôkazy a zistenia vykonané v nasledujúcich rokoch a týkajúce sa sídla a prevádzky zamestnávateľa
žalobcu, či výsledku kontroly odvodov vykonanej v dňoch 21.-22.2011, neuviedol, čím boli vyvrátené
tvrdenia žalobcu o skutočnom výkone pracovnej činnosti podložené listinnými dôkazmi.

25.
Žalovaný tak neodstránil nedostatky odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, prvého stupňa, v
súvislosti s čím možno konštatovať, že hoci samotné parametre tvrdeného pracovného pomeru žalobcu
(pracovná doba, mzda, vzdialenosť miesta výkonu práce od bydliska žalobcu), v rozhodnutí správnych
orgánov inak žiadnym spôsobom nehodnotené, a zistenia správnych orgánov vzbudzujú pochybnosti o

reálnom výkone pracovnej činnosti a naznačujú iný účel prihlásenia žalobcu do slovenského sociálneho
systému, správne orgány to nezbavuje povinnosti vykonať relevantné dokazovanie a prijaté rozhodnutia
odôvodniť v súlade s požiadavkami zákona.

26.
Nakoľko priebeh konania vo veci po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia odvolacím súdom nedáva
súdu základ pre zmenu jeho právneho názoru týkajúceho sa zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia,
súd rozhodnutie žalovaného zo dňa 07.08.2013 z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok
dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. d) SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere.

27.
V konaní úspešnému žalobcovi súd priznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods.1 SSP, s
tým, že o výške náhrady bude podľa § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej.

28.
O náhrade trov konania ďalšieho účastníka G. U. súd rozhodol s poukazom na skutočnosť, že tomuto

v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.