Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 15, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/173/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215204780
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:1215204780.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudkýň JUDr.

Magdalény Krajčovičovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: D.
Z., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, Z., zastúpená procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov: matka - U. Z., nar. X.X.XXXX, bytom G. X, N., t.č. ÚVTOS Levoča
a otec - H. C., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX/XX, S., zastúpený JUDr. Tiborom Haárom, advokátom,
so sídlom Hlavná 5931/80, Dunajská Streda, maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti
O. O., nar. X.XX.XXXX, bytom T. XXX, Z., o návrhu otca na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti O.
O. a zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného

súdu Galanta zo dňa 5. apríla 2017, č.k. 35P/30/2016-155, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol návrh otca zrušenie náhradnej
osobnej starostlivosti a na zverenie maloletej D. do jeho osobnej starostlivosti a o trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 28 ods. 1, § 36 ods. 1, § 44 ods. 1, § 45
ods. 1, § 47 ods. 1 a 2, § 62 ods. 2 a 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že návrh otca dieťaťa je nedôvodný. Maloletá D. bola do náhradnej
osobnej starostlivosti O. O. zverená rozsudkom súdu právoplatným 21.9.2005, pričom fakticky sa v jej
starostlivosti nachádzala od apríla 2004, teda od veku 8 mesiacov, až doposiaľ. V čase pôvodného
rozhodovania súdu obaja rodičia súhlasili so zverením dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Podľa
odôvodnenia rozsudku otec uvádzal, že nedokáže zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa, nakoľko

často cestuje, a jeho manželka, ktorej bola v tom čase zverená do starostlivosti staršia dcéra rodičov
maloletej U., odmietla prevziať starostlivosť aj o maloletú D.. V tomto konaní otec prejavil záujem sa v
budúcnosti s maloletou kontaktovať a navštevovať ju. Otec maloletej svojím návrhom žiadal o zrušenie
náhradnej osobnej starostlivosti a zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti, z dôvodu, že po smrti
jeho manželky došlo na jeho strane k zmene pomerov a v súčasnosti je schopný opäť zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloletú. Pokiaľ ide o vymedzenie osobnej starostlivosti, je potrebné vychádzať z
ustanovenia§28ods.1Zákonaorodine,ktorýdemonštratívnevymedzujerodičovsképrávaapovinnosti

vo vzťahu k maloletému dieťaťu, medzi ktoré patrí sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie,
výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Potreby každého dieťaťa sú individuálne a jeho vývinom
a dospievaním sa postupne menia a rozširujú. Na formovanie a následne riadne uspokojovanie týchto
potrieb výrazne vplýva stabilita prostredia, v ktorom maloleté dieťa vyrastá, a kvalita väzieb, ktoré mádieťa v tomto prostredí vytvorené. V prípade maloletej D. súd považoval za nevyhnutné prihliadať na to,
že od mimoriadne útleho veku 8 mesiacov sa maloletá nachádzala v náhradnej osobnej starostlivosti O.
O., ktorá zabezpečovala výchovu a výživu maloletej, zastupovala ju a spravovala jej majetok v bežných

veciach sústavne po dobu takmer 13 rokov, teda prevažnú časť života maloletej. Vzťah a emociálna
väzba maloletej k p. O. (a naopak) sú vo svojom rozsahu a hĺbke totožné so vzťahom dieťaťa k matke,
čo potvrdila tak p. O., ako aj samotná maloletá, ktorá p. O. vníma ako „maminu“. Z predložených správ
z prešetrenia pomerov bolo zistené, že náhradná osobná starostlivosť plní svoj účel a je v prospech
maloletej. Situácia v rodine p. O. sa po tom, ako bola v máji 2014 prepustená z výkonu trestu odňatia

slobody, stabilizovala, v spoločnej domácnosti žije s partnerom, s ktorým dobre vychádza aj maloletá
a ktorého vplyv pozitívne hodnotí aj otec maloletej. Pani O. dôverne pozná zdravotný stav maloletej,
zvýšené nároky spojené so vzdelávaním maloletej, pri riešení ktorých aktívne spolupracuje so školou
a špeciálnymi pedagógmi či psychológmi, podporuje ju v jej mimoškolských aktivitách. Pani O. reálne
a dostatočne kriticky vníma aj problémy, ktoré sú spojené s tým, že maloletá je v pubertálnom veku a
uvedomuje si potrebu ich riešiť, v záujme ochrany maloletej. Materiálne a emocionálne potreby maloletej

sú v domácnosti p. O. uspokojované v požadovanom rozsahu, starostlivosť je pozitívne hodnotená zo
strany ošetrujúcej lekárky maloletej a ako vzorná zo strany školy. Tvrdenia otca maloletej o tom, že p.
O. naďalej užíva drogy, neboli ničím podložené a v dôsledku toho na ne súd neprihliadal. Rozhodnutie o
zverení maloletej do starostlivosti p. O. bolo vydané so súhlasom otca maloletej, ktorý v tom čase nebol
schopný zabezpečiť starostlivosť o maloletú. Ako sa sám vyjadril aj v tomto konaní, bol rád, že dieťa

mohol niekde nechať. Zároveň toto riešenie uprednostnil v záujme nevyvolávania nezhôd vo vlastnej
rodine, keďže jeho vtedajšia manželka so starostlivosťou o maloletú nesúhlasila. Podľa názoru súdu
naďalej trvajú dôvody, pre ktoré bola nariadená náhradná osobná starostlivosť nad maloletou, pričom
predovšetkým prihliadal na záujem maloletej vyrastať v stabilnom prostredí, v ktorom sú rešpektované a
riadne uspokojované jej individuálne potreby. Vytrhnutie z tohto prostredia, ktoré by maloletá pociťovala

ako násilné a s ktorým nie je stotožnená, by mohlo mať negatívny vplyv na zdravý vývoj maloletého
dieťaťa, predovšetkým po psychickej stránke. V konečnom dôsledku by takéto rozhodnutie mohlo
deštruktívne pôsobiť aj na vzťahy, ktoré si maloletá v súčasnosti vytvára k otcovi a ostatným rodinným
príslušníkomavprehlbovaníktorýchbypodľavlastnéhovyjadreniachcelapokračovať.Ztýchtodôvodov
súd návrh navrhovateľa na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a na zverenie maloletej do jeho

osobnej starostlivosti zamietol. Súd sa vzhľadom na vyjadrenie otca na informatívnom výsluchu dňa
7.10.2015 zaoberal aj jeho návrhom na zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti na maloletú. Ten bol
naposledy upravený rozsudkom z 11.8.2005 na sumu 2.500,- Sk (82,98 Eur). Súd v konaní vychádzal
zo zistenia, že otec maloletej má príjem vo forme vdovského dôchodku vo výške 136,70 Eur a vo
forme príspevku za opatrovanie vo výške 144,78 Eur, t.j. spolu 281,48 Eur. Zároveň na strane maloletej

vychádzal z jej odôvodnených potrieb, náklady na uspokojovanie ktorých p. O. vyčíslila na sumu okolo
200 Eur. Je zrejmé, že vzhľadom na výrazný časový odstup od ostatnej úpravy výživného došlo k
podstatnému nárastu všeobecných životných nákladov ako aj nákladov spojených s uspokojovaním
potrieb maloletej primeraných jej veku. Pokiaľ ide o matku maloletej ako druhú povinnú osobu, tá sa
v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, kde nie je pracovne zaradená. V dôsledku

toho na výživu maloletej žiadnym spôsobom neprispieva. Väčšiu časť potrieb maloletej tak pokrýva p.
O. za pomoci jej snúbenca a rodiny. V tejto situácii dospel súd k záveru, že je dôvodné, napriek tomu,
že príjem otca sa od ostatnej úpravy znížil, ponechať rozsah vyživovacej povinnosti nezmenený. Súdna
prax vymedzila rozpätie pre stanovenie sumy výživného na 20 - 30% z príjmu povinného rodiča. V
danom prípade sa výživné vo výške 82,98 Eur približuje k hranici 30% (30% zo sumy 281,48 Eur je 84,40

Eur), súd však prihliadal na to, že otec maloletej žije v spoločnej domácnosti s ďalšími štyrmi dospelými
osobami, ktoré majú príjem a ktoré sa podieľajú na krytí potrieb spoločnej domácnosti (družka, syn a
dcéra poberajú invalidný dôchodok, zať je zamestnaný). Z týchto dôvodov súd návrh aj v tejto časti
zamietol. O trovách konania rozhodol súd v súlade s §52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktoré odvolanie
odôvodnil tým, že súd nesprávnym postupom mu znemožnil uplatňovať jemu patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Trval na návrhu na zverenie maloletej
do jeho osobnej starostlivosti, ako aj návrhu na zrušenie obmedzenia rodičovských práv a súčasne o

určenie návštevných dní.

4. K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadrila matka maloletej, ktorá navrhla napadnutý rozsudok
potvrdiť. Uviedla, že maloletá je zvyknutá na O. O. od jej útleho detstva, ktorá maloletej vynahradilavšetko to, čo rodičia zanedbali. O. O. je pre maloletú mama a H. C. otec. Prejavila želanie, aby maloletá
aj naďalej ostala v osobnej starostlivosti O. O..

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - otec dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah
a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca dieťaťa nie je dôvodné,

pretože napadnutý rozsudok je vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 35P/30/2016 je zrušenie náhradnej
osobnej starostlivosti O. O. a zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca. Rozsudkom napadnutým
odvolaním súd prvej inštancie návrh otca v celom rozsahu zamietol a o trovách konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

7. Podľa čl. 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonnými orgánmi.

8. Podľa čl. 12 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne
vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať
patričná pozornosť zodpovedajúca ich veku a úrovni.

9. Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj
názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku
a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

10. Podľa § 47 ods. 1 písm. e) Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť zaniká právoplatným

rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti.

11. Podľa § 47 ods. 2 Zákona o rodine, súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov,
najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva
maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.

12. Súd má povinnosť zrušiť náhradnú osobnú starostlivosť len vtedy, ak sa preukážu vážne dôvody
pre takéto rozhodnutie. Príkladmo možno vypočítať, ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do
náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva zverené dieťa alebo ak porušuje svoje povinnosti. Vždy
tak musí urobiť v prípade, ak o to náhradný rodič požiada, lebo nikoho nemožno nútiť, aby sa staral o

cudzie dieťa. Keďže výpočet dôvodov ustanovený v § 47 je len exemplifikatívny, súd zruší náhradnú
osobnú starostlivosť aj vtedy, ak náhradný rodič prestal spĺňať predpoklady ustanovené zákonom na
výkon tejto funkcie.

13. Ustanovenie § 47 ods. 2 Zákona o rodine možno chápať ako povinnosť súdu v prípade, ak sa

preukážu vážne dôvody pre zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti. Patrí medzi ne prípad, kedy
osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva zverené dieťa
a porušuje svoje povinnosti. Pokiaľ by súd zistil, že náhradný rodič svoje práva vyplývajúce z výkonu
náhradnej osobnej starostlivosti zneužíva a zanedbáva tak, že život dieťaťa, jeho zdravie alebo priaznivý
vývoj je vážne ohrozený alebo narušený, môže aj bez návrhu alebo na návrh orgánu sociálnoprávnej

ochrany detí nariadiť neodkladným opatrením dočasné zverenie dieťaťa do starostlivosti inej fyzickej
osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí. Ak súd zistil, že dôvody, pre ktoré nariadil náhradnú
osobnú starostlivosť, stále trvajú, potom musí prijať opatrenie v záujme dieťaťa tak, aby jeho riadna
výchova bola zabezpečená.

14. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že z vykonaného dokazovania v
predmetnej veci vyplynulo, že v danom prípade náhradná osobná starostlivosť maloletej plní svoj účel,
neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti náhradného rodiča o dieťa a aj samotné dieťa prejavilo
záujem zotrvať v starostlivosti náhradného rodiča, ktorého považuje za svoju matku.15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na

vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i
správne právne posúdil. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie náležite, podrobne a logicky odôvodnil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho
odôvodnením a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

16. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil,
pričom sa dostatočným spôsobom vyporiadal i s námietkami otca dieťaťa a vzhľadom na to, že tento ani
v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť,
ktoré by spochybnili správnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP).

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.

19. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).