Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. február 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/117/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200440
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4016200440.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu

JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárska pôda s.r.o.,
Žehrianska 3179/3, Bratislava, IČO: 44 138 369, zastúpeného advokátskou kanceláriou LawService,
s.r.o., Stráž 3/223, Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda
69, Nitra, za účasti: S. N., nar. XX. XX. XXXX, E. XXX/XX, F., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. Vo 23/2016-4/To, OU-NR-OOP5-2016/017416-4/To, k: V 5189/2015 zo dňa 24. 03. 2016,
takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra

nehnuteľností č. Vo 23/2016-4/To: OU-NR-OOP5-2016/017416-4/To k: V 5189/2015 zo dňa 24. 03. 2016
a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Pribratému účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil a mal za preukázané, že dňa 01. 07. 2015 bol
Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru (ďalej len správny orgán prvého stupňa) doručený návrh
zo dňa 24. 06. 2015 (podaný S. N., nar. XX. XX. XXXX, E. XXX/XX, F. ako predávajúcim a žalobcom ako
kupujúcim) na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej
zmluvy č. 2015/6/C11 zo dňa 17. 06. 2015 uzavretej medzi predávajúcim - S. N. a kupujúcim - žalobcom,
predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti v katastrálnom území F., vedenej na liste vlastníctva č. XXXX

ako parcela registra C č. 2920 - orná pôda o výmere 683 m2 v podiele 1/1. Podaním zo dňa 17. 07.
2015 (doručeným dňa 20. 07. 2015) žalobca doložil k vyššie uvedenej kúpnej zmluve Dodatok č. 1 zo
dňa 17. 07. 2015.

2. Dňa 23. 07. 2015 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie č. V 5189/15, ktorým povolil vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu k vyššie uvedenej nehnuteľnosti v
katastrálnom území F..

3. Uvedené rozhodnutie č. V 5189/15 zo dňa 23. 07. 2015 bolo následne napadnuté protestom
prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra č. Pd 262/15/4403-2 zo dňa 23. 10. 2015. O uvedenom protesterozhodol Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor rozhodnutím č. UP 69/2015-7 zo dňa 05. 11. 2015 tak,
že predmetnému protestu vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil.

4. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 15. 01. 2016 rozhodnutie č. V 5189/2015-11, ktorým
predmetné administratívne konanie prerušil, a to s poukazom na predkupné právo štátu v zmysle § 3
ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií
a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5. Dňa 02. 02. 0216 bolo správnemu orgánu prvého stupňa od právneho zástupcu S. N. doručené
podanie zo dňa 02. 02. 2016 označené ako „Prehlásenie o neponúknutí nehnuteľnosti štátu, ktorý má na
vec predkupné právo“. Dňa 16. 02. 2016 bolo správnemu orgánu prvého stupňa od žalobcu doručené
vyjadrenie k rozhodnutiu o prerušení konania zo dňa 15. 02. 2016.

6.Rozhodnutímč.V5189/2015-15zodňa17.02.2016správnyorgánprvéhostupňazastavilkatastrálne

konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva na podklade kúpnej zmluvy kúpnej zmluvy č. 2015/6/
C11 zo dňa 17. 06. 2015 k nehnuteľnosti v katastrálnom území F., vedenej na liste vlastníctva č.
XXXX ako parcela registra C č. 2920 - orná pôda o výmere 683 m2 v podiele 1/1, podľa § 31b ods.
1 písm. f/ zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. V odôvodnení rozhodnutia okrem

iného uviedol, že dňom 08. 07. 2015 vzniklo zo zákona predkupné právo štátu s poukazom na ust. §
3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií
a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a táto právne významná skutočnosť
má vplyv na katastrálne konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností. Je povinnosťou
správnehoorgánunatútoskutočnosťprihliadaťavsúčinnostisúčastníkmikonaniapreveriť,čištátvyužil

svoje predkupné právo. Z toho dôvodu bolo konanie prerušené a správny orgán prvého stupňa vyzval
účastníkov konania na preukázane skutočnosti, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Skonštatoval,
že účastníci konania nepreukázali, že štát svoje predkupné právo nevyužil, v dôsledku čoho správny
orgánprvéhostupňakonaniezastavil,nakoľkoúčastnícikonaniavurčenejlehoteneodstránilinedostatky
návrhu na vklad, prípadne jeho príloh.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.

II.

8. Rozhodnutím č. Vo 23/2016-2/To, OU-NR-OOP5-2016/017416-4/To, k: V 5189/2015 zo dňa 24.
03. 2016 žalovaný ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného
úradu Nitra, katastrálneho odboru zo dňa 17. 02. 2016 č. V 5189/2015-15, ktorým Okresný úrad Nitra,

katastrálny odbor zastavil katastrálne konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva na podklade
kúpnej zmluvy č. 2015/6/C11 zo dňa 17. 06. 2015 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015 k
nehnuteľnosti v katastrálnom území F., vedenej na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra C
č. 2920 - orná pôda o výmere 683 m2 v podiele 1/1, podľa § 31b ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny

zákon) v znení neskorších predpisov. Vo svojom rozhodnutí žalovaný uviedol, že po vyhodnotení obsahu
odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu a vo
vzťahu k obsahu administratívneho spisu nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a
relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská

pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa stotožňuje.

III.

9. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal žalobu zo dňa 02. 05. 2016, ktorou žiadala,
aby súd rozhodnutie žalovaného zo dňa 24. 03. 2016 zrušil. Poukázala na to, že návrh na vydanie
osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom Vybudovanie strategického parku bolschválený uznesením vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015 a v nadväznosti na uvedené
následne Ministerstvo hospodárstva SR v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. vydalo osvedčenia
o významnej investícii dňa 13. 07. 2015. Súčasťou návrhu osvedčenia bol aj zoznam pozemkov, na

ktorých sa má realizovať schválená stavba, pričom žiadna z prevádzaných nehnuteľností uvedených
v kúpnej zmluve, ktorá je podkladom pre návrh zápisu vlastníckeho práva sa však v tomto zozname v
čase podpisu kúpnej zmluvy, ako ani v čase podania návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností nenachádzala. Z uvedeného je zrejmé, že v čase podpisu kúpnej zmluvy a zároveň v
čase podania návrhu na vklad vlastníckeho práva (dňa 17. 06. 2015) nešlo o pozemky, na ktorých sa má

realizovať významná investícia, a teda ani žiadne predkupné právo štátu v rozhodnom čase nemohlo
existovať.

10. Ďalej sa žalobca v podanej žalobe zaoberala pojmom pravej retroaktivity, pričom uviedla, že pravá
retroaktivita vyvoláva právne účinky na vzťahy už existujúce predtým, ako daný retroaktívny prameň
nadobudol platnosť a od adresátov vyžaduje, aby svoje správanie usmernili v zmysle budúcej, v tom

čase ešte neexistujúcej úpravy. V Slovenskej republike je všeobecne pravá retroaktivita zakázaná.
Nemožno od právnych subjektov očakávať, aby vopred poznali budúcu právnu normu a zároveň im
nemožno niečo prikazovať alebo zakazovať spätne, keď už nemajú možnosť svoje správanie zmeniť
tak, aby bolo v súlade so zákonom. V jednom z novších nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky
je konštatované, že aj nepravá retroaktivita môže byť v rozpore s princípom ochrany právnej istoty,

ak výrazne do budúcnosti zhoršuje doterajšiu právnu pozíciu jednotlivca bez adekvátneho verejného
záujmu. Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky v prípade pravej i nepravej retroaktivity je
nevyhnuté si všímať nadobudnuté práva, ktoré by mali byť pre budúcnosť zlepšované, a nie rušené,
prípadne zhoršované.

11. K začleneniu pozemkov, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, do strategického plánu prišlo dňa
21. 07. 2015. Obligačný vzťah medzi kupujúcim a predávajúcim založený kúpnou zmluvou vznikol
dňa 17. 06. 2015, t. j. pred vznikom zákonného predkupného práva štátu. V čase pred vznikom
obligačno-právneho vzťahu teda neexistovalo predkupné právo štátu k predmetným nehnuteľnostiam a
neexistovala preto povinnosť na strane predávajúcej vyzvať štát na uplatnenie predkupného práva.

12. Žalovaný spája ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa
prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení
zákona č. 154/2015 Z. z. účinného od 07. 07. 2015 (predkupné právo štátu k dotknutým nehnuteľnostiam
vzniklo dňa 08. 07. 2005 v zmysle uznesenia vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015) s absolútnou

neplatnosťou právneho úkonu (samotnej kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti) uzatvoreného dňa 17.
06. 2015. V tejto súvislosti sa žalobkyňa zaoberala definíciou právneho úkonu a otázkou jeho platnosti,
resp. absolútnej neplatnosti.

13. Významným momentom v prejednávanej veci je tá skutočnosť, že právny úkon vznikol dňa 17. 06.

2015, t. j. v čase, kedy žiadne predkupné právo štátu k predmetnej nehnuteľnosti neexistovalo. Prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti prebieha v tzv. intabulačnom režime nadobúdania vlastníckeho
práva. Titulom je zmluva, ktorá má obligatórne kauzálny charakter a je nevyhnutným predpokladom pre
nadobudnutie vlastníckeho práva. K titulu musí pristúpiť i modus, t. j. zápis do príslušného registra, v
ktorom sa evidujú vlastnícke práva k nehnuteľnostiam. Obligačná zmluva je to, čo zakladá právny vzťah

medzi predávajúcim a nadobúdateľom.

14. Podľa žalobcu, v čase uzavretia zmluvy (17. 06. 2015) neexistovali žiadne dôvody, pre ktoré by
mala byť zmluva neplatná, nakoľko v tom čase neexistovalo predkupné právo štátu, a to vzhľadom na
okamihy rozhodné pre uzavretie zmluvy a okruh pozemkov, ktorých sa dotýkalo predkupné právo štátu

v čase uzavretia zmluvy. Predávajúci v čase uzavretia zmluvy nebol povinný (a ani nemohol, nakoľko v
čase uzavretia zmluvy neexistovalo) uplatniť predkupné právo štátu, pričom túto povinnosť, vzhľadom
na viazanosť svojím obligačným prejavom nemala ani v priebehu vkladového konania. Opačný výklad
by podľa názoru žalobkyne predstavoval neprimeraný zásah do vlastníckeho práva tak, ako je chránené
v článku 20 Ústavy Slovenskej republiky.

15. Právna norma (ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) neobsahuje
žiadne ustanovenie, z ktorého by vyplývala absolútna neplatnosť právneho úkonu, napr. znením„inak je právny úkon neplatný“ a ani žiadne ustanovenie „zákazu“ nakladania s majetkom, ktoré by
mohlo zakladať napr. relatívnu neplatnosť. Uvedená právna norma teda neurčuje absolútnu neplatnosť
právneho úkonu (navyše uskutočneného v čase, kedy takéto ustanovenie neexistovalo).

16. Žalobca ďalej uviedol, že napriek tomu, že v čase vzniku právneho úkonu predkupné právo
štátu neexistovalo, príslušná právna úprava nespája porušenie predkupného práva štátu s absolútnou
neplatnosťouprávnehoúkonuabližšieneustanovujeďalšiepodmienkyvýkonuapostupupriuplatňovaní
tohto predkupného práva, len takéto právo všeobecne konštatuje. Zákon č. 175/1999 Z. z. o

niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov teda vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva, ktoré je ako
občianskoprávny inštitút, ktorý je vymedzený v Občianskom zákonníku, a to komplexne. Predkupné
právo môže mať charakter vecnoprávny alebo záväzkovoprávny.

17. Predkupné právo štátu je upravené i v ust. 23 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového

fondu v znení neskorších predpisov. Ďalšie odseky relatívne upravujú ďalší postup uplatnenia tohto
predkupného práva. Dôležité je však v tomto smere priame prepojenie na ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ktoré riešia problematiku zmluvného predkupného práva.

18. Žalobca ďalej poukázal na zodpovednosť štátu a na jeho pochybenie, keď bezodkladne po vzniku

predkupného práva neinformoval Okresný úrad v Nitre, katastrálny odbor a nepožiadal o jeho zápis
tak, ako mu to ukladá ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa
prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a tým
teda relevantným spôsobom spochybnil právnu istotu svojich občanov a narušil princíp hodnovernosti
údajov katastra. Na podporu svojej argumentácie žalobkyňa dala do pozornosti správneho súdu i návod

Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v rámci Katastrálneho bulletinu č. 2/2014
a odpoveď na otázku číslo 37. V nadväznosti na uvedené nepovažovala žalobkyňa dôvody správneho
orgánu za dostatočné, pričom bola toho názoru, že ich možno označiť ako nedôvodné a spočívajúce na
nesprávnom právnom posúdení, čo spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia.

19. Žalobca sa tiež zaoberal prechodnými ustanoveniami zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých
opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, konkrétne ust. § 6b ods. 2. Bol toho názoru, že vychádzajúc z logického a
gramatického výkladu tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca mal na mysli všetky
druhy konaní, samozrejme aj tie, ktoré súvisia so žiadosťou o vydanie osvedčenia o významnej investícii,

tak ako uvádza dôvodová správa. Vzhľadom k tomu, že vznik predkupného práva štátu podľa zákona
č. 154/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich
sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov sa zapisuje do katastra nehnuteľností, tak prechodné ustanovenia

sa nesporne vzťahujú i na tieto správne konania. Z daného teda vyplýva, že ak pred účinnosťou novely
existovali podania na katastri, tak všetky začaté konania sa dokončia podľa právnych predpisov dovtedy
platných, t. j. bez ohľadu na fakt vzniku predkupného práva štátu, ktoré vzniklo až po začatí správneho
konania. V tomto smere teda zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predstavuje normu

lex specialis k všeobecnejším právnym predpisom, napr. zákon č. 162 /1995 Z. z. (lex generalis).

20. Zákonodarca mal v úmysle, aby konania začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto
zákonasadokončilipodľadoterajšíchpredpisovatýmsledovalochranuvšetkýchsubjektovvjednotnosti
právnej úpravy, na základe ktorej začali všetky konania tak, aby za účelom právnej istoty bola táto právna

úprava zachovaná počas celých týchto konaní, a to až do ich právoplatného ukončenia

IV.

21. K podanej žalobe sa žalovaný vyjadril vo vyjadrení zo dňa 08. 12. 2016, pričom navrhol, aby ju
súd zamietol. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom (ne)platnosti predmetnej kúpnej zmluvy, žalovaný
poukázal na svoju argumentáciu v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej „čo satýka poukazu Poľnohospodárska Pôda s.r.o. na § 6b ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z., podľa tohto
ustanoveniakonaniazačatéaprávoplatneneskončenépredúčinnosťoutohtozákonasadokončiapodľa
doterajších predpisov. V dôvodovej správe k tomuto ustanoveniu sa uvádza, že navrhované znenie

prechodných ustanovení zabezpečí plynulý proces posudzovania žiadostí o vydanie osvedčenia o
významnej investícii, ktorý bol začatý pred platnosťou a účinnosťou navrhovaného zákona a neskončený
pred účinnosťou navrhovaného zákona." Z dôvodovej správy k príslušnej právnej norme je zrejmý zámer
zákonodarcu upraviť otázku relevantnej právnej úpravy vzťahujúcej sa na proces posudzovania žiadostí
o vydanie osvedčenia o významnej investícii. Aj z ďalších ustanovení § 6b zákona č. 175/1999 Z. z.

vyplýva, že sa týkajú problematiky osvedčenia o významnej investícii. Nie je teda možné aplikovať
ustanovenie § 6b ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. vo vzťahu ku konaniu o návrhu na vklad.

22. Pokiaľ ide o námietky žalobcu ohľadne problematiky predkupného práva štátu, žalovaný uviedol, že
má za preukázané, že dňa 08. 07. 2015 bol uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 401 schválený
Návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie

strategického parku“. Uvedeným dňom teda vzniklo zo zákona predkupné právo s poukazom na § 3
ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií
a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999
Z. z. na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3
tohto právneho predpisu, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie

osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností
na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám.

23. Žalovaný ďalej poznamenal, že je povinnosťou katastrálneho odboru Okresného úradu Nitra
postupovať pri rozhodovaní v konaní o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa § 31

ods. 1 katastrálneho zákona. V čase opätovného rozhodovania o návrhu na vklad (po právoplatnom
rozhodnutí o vyhovení protestu prokurátora voči rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností v tejto veci) musel v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona prvostupňový
správny orgán na túto skutočnosť prihliadnuť - správny orgán rozhodujúci o návrhu na vklad je totiž
povinný prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Uvedená právne významná skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie o návrhu na vklad práva do
katastra nehnuteľností, pričom je povinnosťou okresného úradu, katastrálneho odboru naň prihliadať a
v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát využil svoje zákonné predkupné právo (bez ohľadu na
skutočnosť, či došlo k zápisu existujúceho zákonného predkupného práva do katastra nehnuteľností). V
tejto súvislosti je potrebné uvedomiť si, že prevod vlastníckeho práv k nehnuteľnosti na základe zmluvy

je dvojfázový proces - v prvej fáze dochádza k uzatvoreniu zmluvy, ktorá predstavuje titul nadobudnutia
vlastníckeho práva, v druhej fáze potom pristupuje modus v podobe vydania rozhodnutia o povolení
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Až povolením vkladu do katastra nehnuteľností a
vykonaním vkladu dochádza k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

24. Predkupné právo štátu je upravené v § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach
týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Podľa tejto právnej normy na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať
významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia
návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Právny úkon, ktorý nie je v súlade s touto

právnou normou, nepochybne odporuje zákonu, pričom v rámci konania o návrhu na vklad práva do
katastra nehnuteľností je potrebné posúdiť, či v prípade právneho úkonu, ktorý odporuje tejto právnej
norme, ide o absolútnu alebo relatívnu neplatnosť. Nakoľko rozpor právneho úkonu s touto právnou
normou nemožno subsumovať pod žiadny z prípadov uvedených v § 40a Občianskeho zákonníka,
a ani z iných ustanovení Občianskeho zákonníka alebo osobitného právneho predpisu nevyplýva,

že takýto právny úkon je relatívne neplatný, ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V prípade
právneho úkonu, ktorým bolo porušené predkupné právo štátu podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o
niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, nemožno uvažovať o analógii s prípadom porušenia predkupného práva
spoluvlastníka; štát totiž v predmetnej právnej veci nebol spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a teda ide o

úplne odlišnú právnu a skutkovú situáciu. Podľa vyjadrenia žalobcu v danom prípade bolo potrebné
aplikovať § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý definuje následky porušenia predkupného práva.
Avšakustanovenie§603Občianskehozákonníkaupravujepodmienkypredkupnéhoprávadojednaného
ako záväzkovoprávny vzťah alebo podmienky predkupného práva dojednaného ako vecné právo. Vdanom prípade však ide o zákonné predkupné právo, na ktoré nemožno aplikovať § 603 Občianskeho
zákonníka. V tejto súvislosti je potrebné prihliadať aj na účel ustanovenia predkupného práva štátu,
ktorým je usporiadanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v súvislosti s významnou investíciou v

nadväznosti na dohodu s vlastníkom nehnuteľnosti, ktorý má záujem o prevod vlastníckeho práva.

25. Žalovaný ďalej uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava tejto svojej argumentácie, pričom poukázal
aj na skutočnosť, že kúpna zmluva č. 2015/6/C11 medzi S.R. ako predávajúcim a žalobcom ako
kupujúcim bola uzavretá dňa 17. 06. 2015 v znení jeho Dodatku č. 1, pričom Dodatok č. 1 ku kúpnej

zmluve bol uzavretý až po uznesení Vlády Slovenskej republiky č. 401 zo dňa 08. 07. 2015 o schválení
Návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie
strategického parku“.

26. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 08. 12. 2016 sa vo vyjadrení zo dňa 18. 01. 2017 vyjadril
žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Poukázal na tvrdenie žalovaného o tom, že v

čase opätovného rozhodovania o návrhu na vklad (po právoplatnom rozhodnutí o vyhovení protestu
prokurátora voči rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v tejto veci)
musel v zmysle § 31 katastrálneho zákona prvostupňový správny orgán na vznik predkupného práva ako
právnu skutočnosť prihliadnuť. Podľa názoru správneho orgánu uvedená právne významná skutočnosť
má vplyv na katastrálne konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností, pričom je povinnosť

okresného úradu, katastrálneho odboru naň prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či
štát využil svoje zákonné predkupné právo (bez ohľadu na skutočnosť, či došlo k zápisu existujúceho
zákonného predkupného práva do katastra nehnuteľností). Podľa názoru žalobcu správny orgán vec
nesprávne právne posúdil, nakoľko zakotvenie inštitútu predkupného práva do zákona č. 175/1999 Z. z.
o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov

niejeprávnaskutočnosť.Vdanomprípadepretoskonštatovať,ženastalaprávnaskutočnosťpredvídaná
právnou normou, ako sa domnieva správny orgán, ale bola prijatá nová právna norma, ktorá ustanovila,
že štát má zákonné predkupné právo k predmetným pozemkom a to dňom prijatia Návrhu na vydanie
osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom Vybudovanie strategického parku.
Právny vzťah môže vzniknúť na základe právnej normy alebo na základe právnej skutočnosti. V danom

prípade vznikol právny vzťah na základe vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. Správny orgán
následne nesprávne právne posúdil o. i. aj obsah, účinky a výkon predkupného práva.
Podľa názoru žalobcu z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu je potrebné aj na zákonné predkupné právo
vyplývajúce z ust. § 3 ods. 5 do zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov aplikovať (uplatnením analógie legis v znení

ust § 853 Občianskeho zákonníka) všeobecnú úpravu o predkupnom práve podľa ust § 602 až § 606
Občianskeho zákonníka.
Zo zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zrejmé, že ohľadne predkupného práva
neobsahuje špecifickú úpravu, preto nie je dôvod sa odkloniť od logických argumentov uvádzaných vo

vyššie uvedených judikátoch, v ktorých boli prejednávané skutkovo obdobné veci.
Ako bolo konštatované aj v žalobe, správny orgán sa nesprávnym právnym posúdením neodôvodnene
postavil na stranu štátu a to konštatovaním, že predmetná zmluva je právnym úkonom absolútne
neplatným. V zmysle vyššie uvedenej argumentácie sa však jedná o relatívnu neplatnosť právneho
úkonu.

Ako ďalší argument absolútnej neplatnosti uviedol správny orgán odporovanie zmluvy uzavretej medzi
účastníkmi konania zákonu v zmysle ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Podľa právnej teórie
pod pojem „odporovanie zákonu“ možno zaradiť také právne úkony, ktoré nespĺňajú napr. aj formálne
náležitosti stanovené zákonom. Tiež sa môže jednať o právne úkony, ktoré zákon vyslovene zakazuje,
teda keď sú právne úkony v rozpore so zákonným zákazom. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999

Z. z. neobsahuje žiaden zákaz. Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyslovil názor,
že právny úkon, ktorý nie je v súlade s touto právnou normou (§ 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.
z.), nepochybne odporuje zákonu. Bližšie však neuvádza, v čom by malo odporovanie spočívať a bez
relevantných právnych argumentov subsumuje daný skutkový stav pod ust. § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona len konštatovaním jeho porušenia.

Správnym výkladom relevantných právnych noriem je možné dôjsť k záveru, že správny orgán bol
povinný vklad povoliť. Rozhodnutie o zastavení vkladového konania založené na nesprávnom právnom
posúdení je nezákonným rozhodnutím.27. Žalovaný sa vo vyjadrení zo dňa 08. 03. 2017 vyjadril k vyjadreniu žalobcu zo dňa 18. 01.
2017. Uviedol, že trvá na svojom vyjadrení zo dňa 08. 12. 2016, ktorým sa vyjadril k podanej
žalobe. Skonštatoval, že pokiaľ právny úkon odporuje zákonu (je contra legem), je ako nedovolený

absolútneneplatný.Predmetnákúpnazmluvapredloženávkonanísp.zn.V5189/2015odporujezákonu
č. 175/1999 Z. z. (konkrétne ustanoveniu § 3 ods. 5). Nakoľko účastníci konania nedoložili listiny
preukazujúce skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil, katastrálne konanie V 5189/2015
bolo zastavené podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona. Na skutočnosť, či zmluva neodporuje
zákonu, je správny orgán povinný prihliadať podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.

Žalobca vo svojom vyjadrení dospel k záveru, že aj keď predkupné právo neobsahuje špecifickú úpravu
k obsahu právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným patrí právo oprávneného subjektu kúpiť vec
od povinného subjektu, za predpokladu že povinný chce vec predať, príp. scudziť iným spôsobom.
Nakoľko platná právna úprava nespája s porušením zákonného predkupného práva štátu (na rozdiel
od zákonného predkupného práva spoluvlastníka podľa § 140 Občianskeho zákonníka) ako následok

relatívnu neplatnosť (dôvody taxatívne uvedené v § 40a a § 775 Občianskeho zákonníka), je následkom
porušenia tohto predkupného práva absolútna neplatnosť.
Aj žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že nedostatky, v ktorých spočíva dôvod relatívnej neplatnosti,
majú menšiu závažnosť a v prevažnej miere sa týkajú individuálnych záujmov konkrétneho subjektu,
a preto neexistuje dôvod, aby v ich prípade nastali následky absolútnej neplatnosti právneho úkonu. V

prípade porušenia, resp. obchádzania zákonného predkupného práva štátu k nehnuteľnostiam, ktorých
sa týka vládou osvedčená významná investícia, ide porušením skôr o dotknutie verejného záujmu
nemalého rozsahu. Účelom zákonnej úpravy predkupného práva štátu je verejný záujem na rýchlom,
zákonnom a hospodárnom usporiadaní vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam, ktorých sa významná
investícia týka.

28. Predmetné vyjadrenie žalovaného zo dňa 08. 03. 2017 bolo následne zaslané právnemu zástupcovi
žalobcu na vedomie, od ktorého bolo následne súdu doručené vyjadrenie zo dňa 20. 03. 2017. Žalobca
vo svojom vyjadrení poznamenal, že z hľadiska právnej teórie rozoznávame zmluvné predkupné právo
a zákonné predkupné právo (typicky napr. predkupné právo podielového spoluvlastníka podľa § 140

Občianskeho zákonníka). Predkupné právo upravené v ustanoveniach § 602 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ktoré možno označiť za všeobecnú právnu úpravu predkupného práva a preto použiteľnú
všade tam, kde zákonom ustanovené predkupné právo neobsahuje osobitnú právnu úpravu, je
zmluvným predkupným právom. Z dôvodu subsidiárnej použiteľnosti tohto ustanovenia budú tieto
ustanovenia aplikovateľné aj na prípady zákonného predkupného práva napríklad predkupného práva

podielových spoluvlastníkov podľa § 140 Občianskeho zákonníka. Ak je predkupné právo dojednané
ako vecné právo (resp. pri vzniku zo zákona má povahu vecného práva), má charakter absolútneho
práva, ktoré pôsobí erga omnes a jeho predmetom môžu byť len nehnuteľnosti. Z vecnoprávnej povahy
predkupného práva takisto vyplýva, že má účinky aj voči tretím osobám, ktoré vec nadobudli do
vlastníctva od povinnej osoby. Ak osoba povinná z predkupného práva vec scudzí bez toho, aby ju

predtým ponúkla osobe oprávnenej z predkupného práva, nemá to za následok neplatnosť právneho
úkonu [neplatnosť úkonu by fakticky vylučovala možnosti, ktoré zákon pripúšťa pre prípad porušenia
predkupného práva), ale oprávnený sa môže od nadobúdateľa veci domáhať,, aby mu vec ponúkol na
predaj. Predkupné právo môže vzniknúť na základe zmluvného dojednania alebo zo zákona. Spôsob
vzniku t j. zo zmluvy či na základe zákona nijako nedefinuje obsah predkupného práva. Opačný výklad

by bol v rozpore so zásadou rovnosti pred zákonom. V posudzovanej veci ide o posúdenie obsahu
predkupného práva a následkov s tým spojených v spojitosti s ustanovením § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona.

Žalobca pripomenul, že žalovaný uvádza, že katastrálne konanie má byť podľa § 31a písm. c)

katastrálneho zákona prerušené a účastníci konania musia byť vyzvaní, aby doložili listiny preukazujúce
tú skutočnosť, že štát svoje predkupné právo vyplývajúce mu z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č.
175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení
niektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov nevyužil.Podľadôvodovejsprávyboladoustanovenia
§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona prevzatá aj formulácia, ktorá poisťuje absenciu prípadného porušenia

zákona z procesného hľadiska tým, že je povinnosťou Okresného úradu prihliadať na skutkové a
právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu a ktoré mohli nastať po uzavretí
zmluvy samotnej, ak aj po podaní návrhu. K odkazu k ustanoveniu § 31 ods. 1 katastrálneho zákona
je uvedený napr. zákon NR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústavefinančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon NR SR č. 233/1995 o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti, zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a zákon č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácii. Žalobca skonštatoval, že správny orgán vec nesprávne právne posúdil.

Ustanovenie § 31 ods. 1 katastrálneho zákona je potrebné vykladať vo väzbe na ustanovenie § 30
ods. 5 písm. a) katastrálneho zákona. Verejnou alebo inou listinou preukazujúcou právo k nehnuteľnosti
sa rozumie napr. rozhodnutie o dedičstve, listina preukazujúca právne nástupníctvo po určitej osobe,
rozhodnutie súdu atď. Predávajúci bol oprávnený s predmetom kúpnej zmluvy nakladať, jeho povinnosť
z predkupného práva je iného charakteru.

Žalobca ďalej poznamenal, že v katastrálnom zákone absentuje zákonné zmocnenie správneho orgánu
na to, aby žiadal účastníkov konania preukázať tú skutočnosť, či štát svoje predkupné právo využil resp.
nevyužil. V tejto súvislosti žalobca poznamenal, že správny orgán nesprávne právne posúdil obsah a
oprávnenia z predkupného práva.

Správny orgán pri svojej úvahe neaplikoval všetky relevantné všeobecne záväzné právne predpisy,
predovšetkým Občiansky zákonník. Žalobca mal za to, že v tomto smere je potrebné vychádzať
predovšetkým z koncepcie a účelu inštitútu predkupného práva ako takého. Zákon č. 175/1999 Z.
z. vymedzuje len spôsob vzniku predkupného práva (predkupné právo vzniká buď zo zákona alebo
na základe zmluvy). Spôsob vzniku predkupného práva nemá vplyv na obsah inštitútu, teda práva

a povinnosti z neho vyplývajúce. Predkupné právo je občianskoprávny inštitút, ktorý je vymedzený v
Občianskom zákonníku, a to komplexne.

Záverom žalobca uviedol, že správny orgán bol povinný vklad povoliť.

29. Pribratý účastník konania S.R. sa k podanej žalobe a k vyjadreniu žalobcu zo dňa 18. 01. 2017
nevyjadril.

V.

30. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. §10, § 13 SSP), viazaný rozsahom a
dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej
len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie

žalovaného, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, na pojednávaní pričom dospel k záveru,
že podaná žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP
zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom
na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.

31. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), práva k nehnuteľnostiam 8) zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1
sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

31.1. Podľa § 31 ods. 1, 3 katastrálny zákon, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne

skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

32. Podľa § 3 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných
investícií a o doplnení niektorých zákonov

(1) Príslušné ministerstvo predloží vláde na schválenie návrh na vydanie osvedčenia o významnej
investícii na základe žiadosti podniku, ktorá spĺňa podmienku podľa § 1 ods. 2 písm. a), § 1 ods. 3 písm.
a) alebo písm. b) do 60 dní od podania žiadosti, ktorá obsahuje náležitosti podľa § 2b ods. 2.(2) Príslušné ministerstvo vydá osvedčenie o významnej investícii do 15 dní od schválenia návrhu na
vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Ak vláda návrh na vydanie osvedčenia o významnej
investícii neschváli, príslušné ministerstvo žiadosť zamietne

(3) V osvedčení o významnej investícii sa uvádza
a) údaj o tom, že ide o významnú investíciu,
b) identifikačné údaje o držiteľovi osvedčenia,
c) identifikačné údaje o podnikovom pozemku,

d) opis stavby, ktorá má stáť na podnikovom pozemku,
e) údaj o sume investičných nákladov, ak ide o stavbu podľa § 1 ods. 2.

(4) Osvedčenie o významnej investícii je dokladom, ktorý podnik dokladá k návrhu na začatie územného
konania,1b)knávrhunazačatievyvlastňovaciehokonania2)aknávrhunazačatiestavebnéhokonania.

(5) Na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3,
vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej
investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného
ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám.

(7) Predkupné právo štátu podľa odseku 5 zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu
na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie
konanie.

33. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech

nejde nad návrhy strán), ktorá vyplývala z ust § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z., teda
konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným
rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu.
Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva správneho
orgánu. Konanie správneho súdnictva však nie je pokračujúcim správnym konaním, súd nevykonáva

dokazovanie (nenahrádza činnosť správneho orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je
rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia a posudzuje iba otázky napadnutého postupu
alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

34. Z Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní

kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej
moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Krajský súd, po vyhodnotení
závažnosti žalobných dôvodov vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam žalovaného a vo vzťahu k obsahu
pripojeného administratívneho spisu, dospel k záveru, že žalovaný ako orgán verejnej moci neuplatnil
svoju kompetenciu v súlade so zákonom.

35. Katastrálny odbor okresného úradu je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je
v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do
katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Z ust. § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona vyplýva, že
sa v katastrálnom konaní postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon

alebo iný zákon neustanovuje inak, t. j. podľa Správneho poriadku. To znamená, že na katastrálne
konanie sa vzťahujú aj všeobecné zásady správneho konania, ktoré sú zakotvené v ustanovení § 3
zákona o správnom konaní (najmä zásada zákonnosti a zásada materiálnej pravdy a pod.).

36. Zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo

spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 správneho
poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 47). Z obsahu predmetnej
zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené
všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí
zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali

skutočnosti a ustanoveniam správneho poriadku zakotvujúce finálne štádium správneho konania, t. j.
vydanie rozhodnutia (§ 46 a nasl.).37. Medzi účastníkmi konania zostal sporný skutkový stav a otázka výkladu ust. § 31 katastrálneho
zákona pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva podaný dňa 01. 07. 2015 S.R., nar. XX.
XX. XXXX., E. XXX/XX, F. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim na zápis vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy č. 2015/6/C11 zo dňa 17. 06. 2015
uzavretejmedzipredávajúcim-S.R.akupujúcim-žalobcom,predmetomktorejbolprevodnehnuteľnosti
v katastrálnom území F., vedenej na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra C č. 2920 - orná pôda
o výmere 683 m2 v podiele 1/1. Podaním zo dňa 17. 07. 2015 (doručeným dňa 20. 07. 2015) žalobca
doložil k vyššie uvedenej kúpnej zmluve Dodatok č. 1 zo dňa 17. 07. 2015, a na základe predložených

listín navrhovateľom vkladového konania, v spojení s § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých
opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov (účinného od
07.07.2015)opredkupnompráveštátunapozemok(bodč.1rozsudku),následne povyhoveníprotestu
prokurátoraazrušenírozhodnutiač.V5189/2015-15zodňa17.02.2016opovolenívkladu vlastníckeho
práva v prospech žalobcu, v čase vydania rozhodnutia dňa 17. 02. 2016 o zastavení konania podľa
§ 31b ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných

práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov.

38. Súd považuje za potrebné uviesť, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup,
pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje
komplexne skutkové a právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona),

ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho postupu je rozhodnutie
o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad (Rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 12. decembra 2007, sp. zn. č. 8 Sžo 17/2007).

39. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné práva k

nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Vkladové konanie ako návrhové
správne konanie sa začína na návrh účastníka konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje obligatórne
náležitostinávrhu,ktorémáúčastníkvkladovéhokonaniaspolusnávrhomnapovolenievkladupredložiť.
Vpriebehuvkladovéhokonaniasprávnyorgánposudzujepodstatnénáležitostilistínajpodľapríslušného
zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v § 31 ods. 1 a 3 katastrálneho zákona a

preto posudzuje skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu v čase
rozhodovania o návrhu.

40. V danej veci nie je sporné a správny súd mal za preukázané, že správny orgán prvého stupňa o
návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08. 07. 2015 (doručený dňa 09.

07. 2015) rozhodol rozhodnutím dňa 23. 07. 2015 pod č. V 5189/2015 tak, že vklad povolil. Správny
orgán takto rozhodol v čase, keď mal už vedomosť o uznesení Vlády Slovenskej republiky č. 401 zo
dňa 08. 07. 2015, ktorým bol vládou schválený Návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii
na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“ a uložila ministerstvu hospodárstva
vydať osvedčenie pre spoločnosť MH Invest, s.r.o. do 22. 07. 2015.

41. Ministerstvo hospodárstva SR podľa § 13 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. vydalo dňa 13. 07. 2015
Osvedčenie č. 20801/2015-1000-33509 pre stavbu s názvom „Vybudovanie strategického parku“ pre
spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia podľa § 1 ods. 12 citovaného
zákona na realizáciu významnej investície na pozemkoch o celkovej výmere 7.329.253 m2, ktoré sa

nachádzajú v katastrálnom území U., M., Z., T., F. a T..

42. Dňa 22. 07. 2015 Ministerstvo hospodárstva SR doručilo prvostupňovému správnemu orgánu
(katastrálna odbor OU) žiadosť zo dňa 20. 07. 2015 o zápis predkupného práva štátu podľa § 3 ods.
5 zákona č. 175/1999 Z. z. Predmetná žiadosť bola zaevidovaná na správnom orgáne prvého stupňa

pod sp. zn. Z 5113/2015 pre kat. úz. F. a tento spis bol predložený správnemu súdu v konaní vedenom
na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/16/2016 (zoznam obdobných žalôb žalobcu na tunajšom súde, na
č. l. 17).

43. Niet teda pochýb, že dňom 08. 07. 2015 vzniklo zo zákona predkupné právo štátu s poukazom na §

3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií
a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 175/1999 Z. z. je vo vzťahu k
zákonu o katastri nehnuteľností ale aj k Občianskemu zákonníku osobitným predpisom (so špeciálnou
úpravou ), čo nakoniec vyplýva z ust. § 3 ods.5 zákona, keďže predkupné právo štátu sa zapisuje dokatastra nehnuteľností (na návrh príslušného ministerstva). Teda ak zákonodarca takéto „predkupné
právo štátu“ upravil priamo v zákone, je potrebné ho rešpektovať a pri rozhodovaní o návrhu na vklad
do katastra nehnuteľností na to prihliadať v rámci skúmania podmienok na vklad v zmysle § 31 ods. 1

katastrálneho zákona, lebo ide o skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu,
ak v čase rozhodovania katastrálny odbor zistí, že predmetom návrhu na vklad vlastníckeho práva
na základe kúpnej zmluvy je pozemok, ktorý je súčasťou významnej investície na realizáciu stavby s
názvom „Vybudovanie strategického parku“ v zmysle uznesenia Vlády Slovenskej republiky č. 401 zo
dňa 08. 07. 2015 a správny orgán nedisponuje listinným dôkazom príslušného ministerstva v zmysle

§ 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., ako realizoval toto zákonné predkupné právo štátu, v prospech
koho a kedy.

44. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám (napr. odvodeným právom), ale
je to právo štátu zriadené priamo zákonom pri splnení podmienok vlády a príslušného ministerstva podľa
zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o

doplnení niektorých zákonov. Táto zákonná ochrana predkupného práva štátu ale nie je neobmedzená,
je časovo limitovaná, čo vyplýva z ust. § 3 ods. 7 cit. zákona, že predkupné právo štátu podľa odseku 5
zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii
vládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie konanie.

45. Úprava predkupného práva štátu v zákone č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich
sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie
je samoúčelná. Touto zákonnou úpravou zákonodarca sledoval predovšetkým upraviť a zjednodušiť
usporiadanie vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou v
zmysle rozhodnutí Vládny SR a k tomuto zjednodušeniu vlastníckych vzťahov má podľa názoru súdu

prispieť i existencia zákonného predkupného práva štátu, ktoré vzniká dňom prijatia uznesenia vlády
SR o schválení návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii, a ktoré sa zapisuje do katastra
nehnuteľností, čím sa odlišuje napr. od predkupného práva spoluvlastníkov a jeho trvanie je obmedzené
zákonom.

46. V preskúmavanej veci rozhodnutie č. V 5189/2015 zo dňa 23. 07. 2015 bolo napadnuté protestom
prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra č. Pd 262/15/4403-2 zo dňa 23. 10. 2015, pre nerešpektovanie
predkupného práva štátu s poukazom na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., o ktorom rozhodol
Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor rozhodnutím č. UP 69/2015-7 zo dňa 05. 11. 2015 tak, že
predmetného protestu vyhovel a napadnuté rozhodnutie č. V 5189/2015 zo dňa 23. 07. 2015 zrušil.

Účastníci konania nepodali odvolanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.12.2015.

47. Po právoplatnosti rozhodnutia o vyhovení protestu prokurátora bol vo veci V 5541/2015 katastrálny
odbor povinný opätovne skúmať podmienky na vklad vlastníckeho práva v zmysle § 31 ods. 1
katastrálneho zákona a s prihliadnutím na § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach

týkajúcich sa prípravy významných investícií, keďže predmetom prevodu podľa predloženej kúpnej
zmluvy bol pozemok nachádzajúci sa v katastrálnom území F., na ktorom sa má realizovať významná
investícia v zmysle uznesenia Vlády Slovenskej republiky č. 401 zo dňa 08. 07. 2015 a prihliadať
na túto skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu. Správny orgán prvého
stupňa (Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor) získal vedomosť o existencii tohto práva k pozemkom v

katastrálnom území F. najneskôr dňa 22. 07. 2015.

48.Katastrálnyodbor následneprerušilkonanieavyzvalúčastníkovkatastrálnehokonanianadoloženie
listiny preukazujúcu, že štát svoje právo vyplývajúce z § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých
opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií nevyužil. Na túto výzvu reagoval žalobca a

dňa 16. 02. 2016 doručil správnemu orgánu odpoveď, že nedisponuje požadovanou listinou a na takúto
povinnosť mal byť vyzvaný oprávnený z predkupného práva. Právny zástupca predávajúceho oznámil,
že predávajúci nikdy neponúkol štátu nehnuteľnosť na odpredaj. Prvostupňový správny orgán považoval
dokazovanie za skončené a dňa 17. 02. 2016 vydal rozhodnutie, ktoré na odvolanie žalobcu žalovaný
potvrdil.

49. Hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné. Podľa
názoru súdu môže správny orgán pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia
dôkazov len potom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. To platíaj pre odvolací správny orgán, keďže v zmysle ustálenej judikatúry správneho súdnictva sa jednoznačne
zastáva právny názor, že prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok. Žalovaný
ako odvolací orgán rozhodoval vo veci podľa § 59 SP teda na základe apelačného princípu, ktorý

smeruje predovšetkým proti nedostatkom skutkového základu, ale aj proti právnym nedostatkom a podľa
výsledku konania môže napadnuté rozhodnutie potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť.

50. Správny súd sa stotožňuje s tým, že pre rozhodnutie v predmetnej veci bolo potrebné, resp.
nevyhnutné predloženie listiny preukazujúcej, či si štát svoje zákonné predkupné právo uplatňuje, resp.

neuplatňuje. Správny orgán si však mohol takúto listinu vyžiadať od orgánu oprávneného vyjadriť
sa v mene Slovenskej republiky, či ako štát využíva, resp. nevyužíva svoje predkupné právo, na čo
mu zákon dáva dostatočné (rozsiahle) kompetencie. Vyhlásiť, či štát ne/využíva, resp. ne/uplatňuje
svoje predkupné právo môže len štát konajúci prostredníctvom orgánu, ktorý je na takéto vyhlásenie
kompetentný (poverený). Pokiaľ správny orgán skutočnosť, či štát využíva alebo nevyužíva svoje
zákonné predkupné právo nezisťoval u príslušného štátneho orgánu, (ktorý je oprávnený za štát konať a

k tejto skutočnosti sa vyjadrovať), ale u účastníkov kúpnej zmluvy a katastrálneho konania, jednoznačne
pochybil. Súd v tejto súvislosti poukazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn.
1Sžr/31/2012 zo dňa 09. 04. 2013, ktorý riešil obdobnú právnu problematiku predkupného práva štátu
a jeho uplatnenia, resp. neuplatnenia.

51. Podľa názoru krajského súdu rozhodnutiu žalovaného (potvrdil rozhodnutie katastrálneho odboru
ako vecne správne a skutkový stav dostatočne zistený) chýbajú podklady k vydaniu rozhodnutia, o
ktoré opiera svoje rozhodnutie, preskúmateľná úvaha a preto vec nesprávne posúdil po právnej stránke.
Preto záver správneho orgánu o zastavení konania podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho konania,
vzhľadomnaobsahadministratívnehospisunemáoporuvzákone. Akúčastnícikatastrálnehokonaniav

určenej lehote nedoložili listinu preukazujúcu, že štát svoje predkupné právo nevyužil, a teda neodstránili
nedostatky návrhu a jeho príloh. Za týmto účelom sa mal správny orgán obrátiť na príslušný orgán štátu,
ktorý je oprávnený vyjadriť sa za Slovenskú republiku k otázke sa môže právne relevantným spôsobom
vyjadriť len príslušný orgán štátu, ktorý je oprávnený v predmetnej veci za štát konať, a preto bude
potrebné toto vyjadrenie si vyžiadať od príslušného orgánu štátu.

52. Krajský súd preto námietku žalobkyne týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci vyhodnotil
ako dôvodnú, nakoľko žalovaný správny orgán riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a
zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I
ÚS 241/07, I ÚS 342/2010, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010 a

pod.). Uviedol, že procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého
procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru), ktoré vylučujú ľubovôľu pri
rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje
rozhodnutie náležite odôvodniť. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

53. Vzhľadom na vyššie uvedené, podľa názoru krajského (správneho) súdu záver oboch správnych
orgánov (rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa), že v čase posudzovania
návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pod č. V 5189/2015 k nehnuteľnosti v
katastrálnom území Lužianky, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 17. 06. 2015 v znení Dodatku

č. 1 zo dňa 17. 07. 2015 neboli splnené podmienky uvedené v ust. § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.
z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)
v znení neskorších predpisov na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, avšak
administratívny spis nevytváral jasné východiská pre prijatie záveru správneho orgánu prvého stupňa
(katastrálneho odboru) o splnení podmienok na postupom podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho

konania a konanie zastaviť.

54. Správny súd, vzhľadom na vyššie uvedené, námietku žalobkyne v podanej žalobe, že v čase
uzavretia kúpnej zmluvy, t. j. dňa 17. 06. 2015 neexistovalo predkupné právo štátu k predmetnej
nehnuteľnosti považuje za nedôvodnú a právne irelevantnú (vzniklo dňa 08. 07. 2015. Taktiež za

nedôvodnú považoval i námietku žalobkyne týkajúcu sa prechodného ust. § 6b ods. 2 zák. č. 175/1999
Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého „konania začaté a právoplatne neskončené
pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov“. Z uvedeného je podľa názorusúdu zrejmé a celkom jednoznačné, že toto prechodné ustanovenie sa vzťahuje na konania podľa vyššie
citovaného zákona, a teda nie konania podľa katastrálneho zákona. Z textu dôvodovej správy k ust. §
6b vyššie citovaného zákona „navrhované znenie prechodných ustanovení zabezpečí plynulý proces

posudzovania žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej investícii, ktorý bol začatý pred platnosťou
a účinnosťou navrhovaného zákona a neskončený pred účinnosťou navrhovaného zákona“, na ktorú
poukazoval i žalovaný vyplýva, že zákonodarca mal na zreteli konania v súvislosti s posudzovaním
žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej investícii, teda nie katastrálne konania. Ďalšími námietkami
sa správny súd nezaoberal, keďže predmetom súdneho rozhodnutia bolo procesné rozhodnutie a oba

správne orgány sa nad rámec svojho rozhodnutia zaoberali otázku výkladu absolútnej, resp. relatívnej
neplatnosti kúpnej zmluvy.

55. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, ktorý je viazaný právnym názorom súdu (ust. § 191
ods. 6 SSP), opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa
v intenciách vyššie uvedených, doplniť dokazovanie a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 47

ods. 2, 3 Správneho poriadku tak, aby výrok rozhodnutia mal oporu v zabezpečených dôkazoch a vo
vykonanom dokazovaní. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia
môže zasiahnuť do práv a povinností účastníka konania.

56. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu zrušiť

ako nezákonné a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa ust. § 191 ods. 2, písm. c) SSP pre jeho
nesprávne právne posúdenie veci.

57. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech (súd žalobe
vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške

náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

58. O trovách pribratého účastníka súdneho konania rozhodol správny súd tak, že mu nepriznal náhradu
trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady

trov pre ďalšieho účastníka konania. Správny súd v zmysle zákona č. 162/2015 Z. z. uznesením pribral
do súdneho konania účastníkov administratívneho konania, ale neuložil im žiadnu povinnosť v súvislosti
s plnením ktorej by im vznikli trovy konania.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje

inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej
sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na

preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie
je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť

len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)

a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.