Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6C/157/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816215926
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3816215926.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrievidzasudkyňouJUDr.MiriamKohútovou,PhD.vprávnejvecižalobcu:Unionzdravotná

poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 29A, IČO: 36 284 831, zast. Advokátska kancelária
Balázs Fábián s.r.o. so sídlom Nové Zámky, Krížna 24, IČO: 47 238 739 proti žalovanému: K. N., nar.
XX.XX,XXXX, bytom Q. XXX, t.č. G. S., zast. JUDr. Erich Loja, advokát so sídlom Prievidza, Bojnická
5,7, v konaní o zaplatenie 1.055,99 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Prievidza dňa 13.12.2016, sa žalobca domáhal voči

žalovanému zaplatenia 1055,99 eur spolu s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že si uplatňuje
za poskytnutie inej ako neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ktorá bola žalovanému poskytnutá
poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti aj uhradená, suma
v celkovej výške 1055,99 eur. Žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 09.05.2016 na úhradu
vynaložených liečebných nákladov nad rozsah neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Túto povinnosť si
žalovaný nesplnil. Žalobca si uplatnil aj trovy právneho zastúpenia.

2. Súd žalobe vyhovel vydaním Platobného rozkazu č. 6C 157/2016-12 zo dňa 28.12.2016, voči
ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný odpor. V odpore uviedol, že niektoré platby sa nezakladajú
na pravde, pretože lieky v lekárňach OCULUS s.r.o. Centrum RK s.r.o. v sume 9,42 eur a v sume
16,42 eur boli zakúpené prostredníctvom ÚVTOS a boli stiahnuté z jeho osobného konta. V čase od
08.04.2014-27.02.2015 sa nenachádzal vo väzenskej nemocnici. Má za to, že niekde sa stala chyba.
Súd uznesením 6C 157/2016-26 zo dňa 22.02.2017 platobný rozkaz zrušil.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom zástupcov strán sporu, listinnými dôkazmi, a to výzvou
na úhradu vynaložených nákladov zo dňa 09.05.2016, predžalobnou upomienkou zo dňa 02.08.2016,
písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 07.03.2017, 11.09.2017, 18.01.2018, vyčíslením vynaložených
nákladov, registrom žalovaného, písomným vyjadrením žalovaného č.l. 51,52,64, zmluvou č. 3001NSP
1000114 o poskytovaní zdravotnej starostlivosti zo dňa 24.03.2014, výpisom z účtu žalobcu č.l. 90-98,
kartou žalovaného, mailovou korešpondenciou žalobcu, na základe čoho zistil ten skutkový a právny
stav:

4. Žalovaný bol zverejnený v zozname dlžníkov na webovej stránke zdravotnej poisťovne v čase
poskytnutia spornej zdravotnej starostlivosti. Žalovanému v období od 29.01.2014 do 30.07.2015 bola
poskytnutá neodkladná zdravotná starostlivosť a to lekáreň OCULUS s.r.o. v čase od 29.1.2014 do24.4.2014 v sume 9,42 eur, nemocnica pre obvinených a odsúdených v čase 8.4.2014 do 27.2.2015
v sume 473,39 eur, Fakultná nemocnica Trenčín v čase od 23.1.2015 do 26.01.2015 v sume 556,73
eur, lekáreň Centrum Ružomberok v čase od 30.07.2015 do 30.07.2015 v sume 16,42 eur, v celkovej

sume 1055,99 eur.

5. Právny zástupca žalobcu vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach uviedol, že svoj nárok
opiera o poskytnutie inej ako zdravotnej starostlivosti, ktorá bola poskytnutá žalovanému, a žalobcom
poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti aj uhradená v celkovej výške 1055,99 eur. Žalovaný ako

poistenec nezaplatil poisťovni poistenie, ktoré bol povinný platiť, za čo mu vznikol nedoplatok na poistení
a od tohto momentu mal nárok v zmysle zák. 580/2004 len na úhradu neodkladnej zdrav. starostlivosti,
ktorá žalovanému nebola poskytnutá. Podľa výkazu nedoplatkov č. 1110046956 je v sume 214,70 eur,
ktorý bol poskytnutý na vymáhanie EÚ Mgr. Vladimír Cipár, exekučné konanie je bez úhrady. Žalovaná
suma predstavuje odkladné úkony zdrav. starostlivosti, ktoré boli žalovanému poskytnuté v období od
29.1.2014 do 30.7.2015. Právny zástupca žalovaného nespochybnil to, že žalovaný bol neplatičom ZP,

taktiež tento nedoplatok je vymáhaný exekučne nakoľko nebol k dnešnému dňu uhradený, v zmysle
zák. 580/2004 má žalovaný nárok len na neodkladnú starostlivosť. Pokiaľ si on tento nedoplatok
nevysporiada, tak stále bude mať nárok len na neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Ustanovenie § 9
ods. 6 zák.č. 580/2004, hovorí, to čo sa jedná o neodkladnej zdravotnej starostlivosti posudzuje ZP. Nie
je v kompetencii poskytovateľom zdravotnej poisťovni vyhodnotiť, či uvedené výkony sú neodkladnou

zdravotnou starostlivosťou alebo nie. Neznalosť zákona neospravedlňuje.

6. PZ žalovaného vo svojich vyjadreniach uviedol, že odmieta uplatnený nárok, tak ako bol špecifikovaný
v podanej žalobe, pretože je nedôvodný. Zo strany poisťovne Union ako žalobcu ako aj zo
strany jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (PZS), ktorí podľa tvrdenia žalobcu mali

žalovanému poskytovať zdrav. starostlivosť mimo rámec neodkladnej zdrav. starostlivosti, porušili
viaceré ustanovenia zák.č. 581/2004 o zdrav. poisťovniach ako aj samotné jednotlivé záväzkové vzťahy
vzájomne uzavreté medzi Union a jednotlivými PZS. Skutočnosť, že žalovaný bol neplatič, medzi
stranami nie je sporná. K dátumu, kedy mala byť poskytnutá prvá zdravotná starostlivosť žalovanému,
bol zaradený do zoznamu neplatičov a teda v zmysle zákona o zdravotnom poistení má nárok len na

neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Žalovaný v tom čase bol vo výkone trestu odňatia slobody, poistné v
tomto čase za neho platil štát a teda ústav na výkon zdravotnej starostlivosti a žalovaný mal v tomto čase
zato,žezdravotnástarostlivosť,ktorejsapodrobil,budemuposkytnutávplnomrozsahu.Pokiaľbymalv
čase jednotlivých PZS, tak ako si to uplatňuje žalobca, informáciu o tom, že má nárok len na poskytnutie
neodkladnej zdravotnej starostlivosti a že úkony, ktoré jednotliví PZS voči nemu vykonávajú, by tento

charakter nemali, t.j. že by si ich musel zaplatiť, žalovaný by uskutočnenie týchto úkonov odmietol
resp. zvážil možnosti alternatívnej prípadne finančne menej náročnej liečby v prípade poskytnutia
zdrav. starostlivosti. Pokiaľ by jednotliví PZS sa riadne spravovali jednak zákonom a jednak samotným
záväzkovým vzťahom so spol. Union už pred samotným poskytnutím jednotlivých zdravotných úkonov
muselibyzistiť,žežalovanýpodľaúdajovzozoznamudlžníkovmalnároklennaposkytnutieneodkladnej

zdravotnej starostlivosti (NZS) a teda žiaden zdravotný výkon mu nemal byť poskytnutý resp. ak mal
byť poskytnutý PZS mali si vzájomne vyriešiť vzťah akým spôsobom žalovaný uhradí náklady za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Ide tu o porušenie ustanovení čl.4 bod 4.6 písm. h/ jednotlivých
zmlúvoposkytovanízdravotnejstarostlivosti,kdejednotlivíPZSmajúpovinnosťnevykazovaťzdravotnej
poisťovni na úhradu zdravotné výkony a s nimi súvisiace vyšetrenia poistenca, ktoré sú indikované

v súvislosti s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou, ktorá nie je uhrádzaná na základe verejného
zdravotného poistenia. V zmluvách o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je upravený aj spôsob
fakturácie a predplácania jednotlivých zdravotných výkonov. Z týchto zmlúv medzi Union a jednotlivými
PZS je zrejmé, že PZS vystavia faktúru, túto faktúru poisťovňa preskúma, preskúma oprávnenosť
indikovaných lekárskych výkonov ako aj sumu, ktorú si jednotlivý PZS uplatňuje na zaplatenie a v

prípade, že táto suma ako aj indikácia zdravotného výkonu je správna faktúra sa preplatí. V prípade,
že to tak nie je, poisťovňa je povinná zaslať jednotlivým PZS tzv. protokol sporných dokladov, v rámci
ktorého je uvedené, ktoré výkony odmieta preplatiť a z akého dôvodu. Poukazuje na to, že v predmetom
období bol klient vo výkone trestu odňatia slobody a v tomto prostredí sa zvyknú vyskytovať osoby, ktoré
majú problémy s platením ZS a preto najmä jednotliví PZS, ktorí prichádzajú do styku s takýmto klientom

musia byť obzvlášť dôslední pri kontrolingu a to preverovaní si informácií ohľadne samotného poistenca,
či má nárok na odkladnú alebo neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Právny zástupca žalovaného má
za to, že žalobca nie je aktívne legitimovaný v tomto spore, uhradil PZS niečo, na čo PZS nemal
nárok a ak mal niekto žalovaného žalovať, mala to byť PZS za predpokladu, že si splnil všetky svojezákonné ako aj zmluvné povinnosti vyplývajúce z poisťovňou Union. Tento prípad považuje za čistý
biznis, PZS nesplnil si svoju povinnosť, neprelustrujú osobu, u ktorej je reálny predpoklad, že môže byť
neplatičom, neupozornia ho na skutočnosť, že je neplatičom, neoznámia mu výšku predpokladaných

nákladov na poskytnutie zdravotnej starostlivosti a poisťovňa nehospodárne nakladá s prostriedkami
verejného zdravotného poistenia ak takýto výkon PZS vôbec preplatí. Žalovaný v rámci porady v ÚVTOS
uviedol, že sa rozpamätal, že niekedy v r. 2012 -2013, keď mu bol doručený výkaz nedoplatkov, resp.
doklad od exekútora vo vzťahu k oprávnenému poisťovni Union, poprosil priamo alebo prostredníctvom
sestry, a to listom, to si presne nepamätá, svojho švagra p. B., bytom Q. aby za neho uhradil dlh na

poistení vo vzťahu k poisťovni Union. Či sa tak stalo to nevie, v tom čase bol vo väzení, mal však za to,
že v tom čase je to uhradené, keďže nikto od neho peniaze za ošetrenie nepýtal. Či táto suma skutočne
bola jeho švagrom Ľ. Y. uhradená, v súčasnosti už nedokáže verifikovať, pretože táto osoba medzi
tým zomrela. Z dokladov predložených žalobcom a to najmä e-mailovej komunikácie s R. A., z úseku
právneho (ide o komunikáciu, ktorú predložil žalobca, zo dňa 11.9.2017) je zrejmé, že poisťovňa Union
si dlhodobo neplnila svoje povinnosti vo vzťahu k evidencii zoznamu dlžníkov, boli tu viaceré nedostatky,

pričom až na nariadenie ÚnZS z jesene 2017, jej bolo priamo nariadené, aby si urobila poriadok. Z tejto
komunikácie je ďalej zrejmé, že až do marca 2016 poisťovňa Union nevymáhala nedoplatky od osôb,
ktoré boli neplatičmi poistného, a že tak urobila až na základe predmetného nariadenia ÚnZS. Priamo v
tejto e-mailovej komunikácii je uvádzané, že pred nariadením v jeseni 2015 bol systém poskytovania ZS
a preplácania úkonov poskytovateľom nastavený tak, že aj poistenec, ktorý nebol vedený na zozname

dlžníkov, tak aj dlžník mali nárok na poskytnutie plnej zdravotnej starostlivosti, čím boli všetky úkony
vykázané do poisťovne poskytovateľom hradené. Od zmluvy o poskytnutí ZS s dátumom platnosti od
1.4.2014, o ktorú sa opiera žalobca, bola až o 3 roky neskôr prijatá ďalšia zmluva s týmto subjektom,
s platnosťou od 1.7.2017, kedy až viac-menej skoro dva roky potom, čo ÚnZS nariadil niečo, tieto
skutočnosti boli zakomponované do textu zmluvy, najmä do ustanovenia čl. 6 bod 4.6 písm. e/ zmluvy,

kdesaužpriamopíše,žeposkytovateľsimusíoveriťjednakvzťahpoistencakzdravotnejpoisťovni,akoi
rozsahnárokupoistencanaúhraduzdravotnejstarostlivostizverejnéhozdravotnéhopoistenia.Mázato,
že poisťovňa Union si neplnila svoje zákonné povinnosti a to hospodárne, účelne a efektívne vynakladať
prostriedky zo všeobecného zdravotného poistenia a PZS preplácala úkony, ktoré nemala preplácať.
Zároveň v rozpore so zákonom o zdrav. poisťovniach, § 9 kontrolná činnosť nevykonávala v riadnom

rozsahu svoje povinnosti, ktoré jej ukladá tento zákon. V § 9 ods. 4 je uvedené, že kontrolná činnosť
zdrav. poisťovne je zameraná na účelnosť, efektívnosť, hospodárnosť vynakladania prostriedkov VZP,
rozsah a kvalitu poskytovania ZS a dodržiavanie zmlúv o poskytovaní ZS. Zároveň poisťovňa porušila aj
všeobecnú prevenčnú povinnosť, ktorá jej vyplýva z § 415 Obč.zák., kde každý je povinný predchádzať
škodám. Má za to, že žalovanému nemôže byť kladené za vinu to, že ako osoba, ktorá bola umiestnená

do ÚVTOS, kde nemala možnosť priamo verifikovať si situáciu v zozname dlžníkov, za situácie, keď bol
dobromyseľný,žejehodlhnapoistnomjeužuhradený,zasituácie,keďsiUnionneplnilasvojepovinnosti
a riadnym spôsobom neviedla zoznam dlžníkom, tak ako jej to vytýka ÚnZS a tak ako sama pripúšťa,
že do r. 2016 nevymáhala žiadne nedoplatky dlhu od dlžníkov, aby tento subjekt, t.j. žalovaný musel
poisťovni zaplatiť sumu uplatnenú v návrhu. Pokiaľ by si poisťovňa Union riadne plnila svoje povinnosti,

ktoré jej vyplývajú zo zákona, minimálne v rozsahu všeobecnej prevenčnej povinnosti, predsa už pri
prvomposkytnutízdravotnejstarostlivostiodsubjektu,ktorýsiuplatnilnajväčšiupohľadávku,t.z.ÚVTOS
malzistiť,kedyviedolriadneasprávnezoznamdlžníkov,žetejtosubjektmalnároklennaneodkladnúZS
a v ďalšom, pokiaľ by išlo o opakovú faktúru, resp. ďalšiu faktúru tohto ústavu, výkon PZS nemal preplatiť
azároveňvrámciprotokoluospornýchdokladochmaltomutosubjektuoznámiť,žemenovaný-žalovaný

nemá zaplatené poistenie a má nárok len na neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Povinnosti poisťovne
Union boli porušené aj vo vzťahu k jednotlivým PZS, kedy si poisťovňa neplnila riadne svoj kontroling
a príslušné ustanovenia, ohľadne spôsobu akým sa bude postupovať v prípade ak má byť ošetrený
subjekt, ktorý nie je platiteľom zdrav. poistenia, v prípade ak má nedoplatky na zdravotnom poistení,
akým spôsobom sa bude k nemu pristupovať, tak ako to urobila až v zmluve s ÚVTOS s platnosťou od

1.7.2017. Za zásadnú skutočnosť v tomto vyjadrení považuje to, že hoci v minulosti navrhovateľ tvrdil,
že PZS nemali povinnosť u navrhovateľa, t.j. poisťovne Dôvera, overiť si tú skutočnosť, či ide v prípade
osoby uvedenú v zozname dlžníkov, prípadne či v danom prípade ide o NZS /neodkladnú zdravotnú
starostlivosť/, pričom v tomto poslednom vyjadrení priamo uvádza, že PZS sú zo zákona povinní overiť
si skutočnosť, či ide o NZS u osôb, ktoré sú vedené v zozname dlžníkov v § 79a ods. 1 písm. a

zák.578/2004. Týmto v podstate žalobca potvrdil nimi dlhodobo uvádzané skutočnosti a právne tvrdenie,
že v danom prípade jednotliví PZS si v prípade jeho klienta mali overiť poistný vzťah ako aj to, či v jeho
prípadeideoNZSatopriamoužalobcuatospoukazomna§79ods.a/zák.č.578/2004,t.j.zákonoPZS
a zdrav. pracovníkov. Skutočnosť, že žalobca na splnení tejto povinnosti nebazíroval je len dokladom adôkazom toho, že si riadnym spôsobom neplnil svoju kontrolingovú činnosť tak, ako mu to ukladá zákon,
v prípade nakladania prostriedkov z verejného zdravotného poistenia. Poukazuje na to, že zdravotná
poisťovňa nedisponuje s vlastnými prostriedkami, ale disponuje s prostriedkami verejného zdravotného

poistenia,priktorýchmusípostupovaťhospodárne,efektívneaúčelne.Mázato,žekebyjednakPZSako
i poisťovňa Dôvera postupovali v zmysle zákona, a to najmä s poukazom na ust. § 79a zák. 578/2004,
poskytovateľ mal u jeho klienta overiť si v systéme jeho poistný vzťah, rozsah poistného vzťahu. Pokiaľ je
pravdivétvrdeniežalobcuotom,ževpredmetnomobdobíjehoklientbolužuvedenývzoznamedlžníkov,
tak PZS mal zistiť túto skutočnosť a mal sa dopytovať s poukazom na § 79a zák. 578/2004 v zdravotnej

poisťovni o potvrdení skutočnosti, či ide o NZS v prípade indikovaných zákrokov. Zdravotná poisťovňa
na základe tohto oznámenia PZS mala predpokladané zdrav. výkony preskúmať, mala zistiť, či skutočne
ide o NZS. V opačnom prípade mala PZS oznámiť, že v danom prípade ide o NZS, t.z. NZS, ktorá jeho
klientovi bez dohody o úhrade nemala byť poskytnutá. Nedostatky v tomto prípade vidia tak na strane
PZS, ako aj na strane poisťovne Dôvera, ktorá pravdepodobne podcenila, prípadne nedostatočným
spôsobom zvážila ust. § 79a zák. 578/2004, vzhľadom na možné vymáhanie pohľadávok od neplatiča.

Súd by mal posúdiť, či za situácie, keď iné subjekty t.z. PZS ako i poisťovňa Dôvera si nesplnia svoje
zákonné povinnosti, a to overiť si poistný vzťah ako aj rozsah poskytnutia zdrav. starostlivosti u jeho
klienta, či za tejto situácie je z pohľadu zákona prípustné, ako i z pohľadu morálky, takúto pohľadávku
vymáhať od žalovaného. PZS nebránilo nič v tom, aby u žalovaného preskúmal rozsah zdravotnej
starostlivosti, zistil, že je evidovaný v zozname dlžníkov, ak sú pravdivé skutočnosti Dôvery, že to tak

bolo a aby následne PZS s touto skutočnosťou oboznámil jeho klienta a povedal mu, že daný zákrok
nie je možné realizovať bez toho, aby si ho zaplatil, prípadne uzavrel nejakú dohodu o splátkach. V
tomto konaní nepovažuje zdravotnú poisťovňu Dôvera za aktívne legitimovanú a to práve s poukazom
na ust. § 79a zák. 578/2004. Poisťovňa Dôvera nemala zákrok PZS preplatiť, nakoľko tento si nesplnil
svoje zákonné povinnosti, pričom PZS nič nebránilo v tom, aby si prípadne pohľadávku za zdravotnú

starostlivosť uplatňoval u jeho klienta z titulu bezdôvodného obohatenia. Dôvera porušila všeobecnú
prevenčnú povinnosť uvedenú v § 415 Obč.zák., ktorá ukladá každému povinnosť predchádzať škodám.
Nestotožňuje sa s tvrdením žalobcu, že je len na jeho zvážení, či bude predmetnú pohľadávku vymáhať
alebo nie, pokiaľ pohľadávka žalobcu by bola oprávnená, túto povinnosť mu ukladá zákon, nakoľko ide
o prostriedky verejného zdravotného poistenia.

7. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec,
ktorý nezaplatil príslušnej zdravotnej poisťovni preddavok na poistné ( § 16) za tri mesiace v príslušnom
kalendárnom roku, nedoplatok za poistné (ďalej len "nedoplatok"), poistné, ktoré bol povinný uhradiť
odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia do dňa potvrdenia

prihlášky príslušnou zdravotnou poisťovňou, alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla
preukázateľnevdôsledkuporušenialiečebnéhorežimualeboužitiaalkoholualeboinejnávykovejlátky,v
rozsahu ustanovenom osobitným predpisom v sume vyššej ako 10 eur a ktorý je z tohto dôvodu uvedený
v zozname.

8.Podľa§25ods.1písm.e)druhéhobodu,máprávolennaúhraduneodkladnejzdravotnejstarostlivosti
(ďalej len "neodkladná starostlivosť"); to neplatí, ak poistenec je zamestnancom, za ktorého nezaplatil
preddavok na poistné zamestnávateľ. Neodkladnú starostlivosť uhrádza príslušná zdravotná poisťovňa.
Skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje príslušná zdravotná poisťovňa poistenca.

9. Podľa § 79a ods. 1 písm. a zák.578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v platnom
znení, je poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe povinný , vyžiadať si od zdravotnej poisťovne potvrdenie skutočnosti, či ide o
neodkladnú zdravotnú starostlivosť pri poskytnutí neodkladnej zdravotnej starostlivosti osobe, ktorá je
zaradená v zozname dlžníkov.

10.Vdanomprípadenebolosporné,žepredmetomjeposkytnutieinejakozdravotnejstarostlivosti,ktorá
bola poskytnutá žalovanému. Aj to, že žalobca poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti uhradil celkovú
výšku 1055,99 eur. Žalovaný ako poistenec nezaplatil poisťovni poistenie, ktoré bol povinný platiť, za čo
mu vznikol nedoplatok na poistení a od tohto momentu mal nárok v zmysle zák. 580/2004 len na úhradu

neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ktorá žalovanému nebola poskytnutá. Podľa výkazu nedoplatkov
č. 1110046956 je nedoplatok v sume 214,70 eur, ktorý sa vymáha cestou EÚ Mgr. Vladimír Cipár.
Žalovaná suma predstavuje odkladné úkony zdravotnej starostlivosti, ktoré boli žalovanému poskytnuté
v období od 29.1.2014 do 30.7.2015. Súd žalobu zamietol z dôvodu, že sa stotožňuje s argumentácioužalovaného ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu domáhať sa žalovaného nároku. Žalobca
podľa názoru súdu nie je nositeľom žiadneho práva, ktoré by vyplývalo z § 9 ods. 2 zákona č. 580/2004
Z.z. o zdravotnom poistení. Je nesporné, že za obdobie, počas ktorého bola žalovanému poskytnutá

zdravotná starostlivosť v rozsahu ako uvádza a preukazuje žalobca, nebol žalovaný zdravotne poistený
z dôvodov, ktoré súdu vysvetlil. Rovnako nebolo sporné, že výkony zdravotnej starostlivosti nespadali
pod neodkladnúzdravotnústarostlivosť.Pokiaľsažalovanýbránil,ženebolinformovanýpredsamotným
poskytnutím zdravotnej starostlivosti o tom, že tieto výkony zdravotnej starostlivosti sú nad rámec
neodkladnej zdravotnej starostlivosti a v tom prípade nemá na takúto zdravotnú starostlivosť bezplatne

nárok, súd považuje túto obranu za dôvodnú. Z § 79a ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z. o
poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti vyplýva povinnosť poskytovateľa vyžiadať si od zdravotnej
poisťovne potvrdenie skutočnosti, či ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť pri poskytnutí neodkladnej
zdravotnej starostlivosti osobe, ktorá je zaradená v zozname dlžníkov podľa osobitného predpisu,
pričom žalovaný takouto osobou bol. Účelom tohto ustanovenia je práve predchádzať situáciám,
aby poskytovateľ zdravotnej starostlivosti túto neposkytol tam vymedzeným osobám, hoci na takúto

starostlivosť nemajú právo. V konaní bolo preukázané, že poskytovateľ porušil túto zákonnú povinnosť,
nevyžiadal si potvrdenie skutočnosti ohľadom neodkladnej starostlivosti od poisťovne a túto zdravotnú
starostlivosť žalovanému poskytol. Porušenie tejto povinnosti však podľa názoru súdu nezakladá
právo poisťovne bez ďalšieho uplatňovať si svoj nárok, či už ako regresný nárok alebo nárok na
náhradu škody priamo od osoby, ktorej bola starostlivosť poskytnutá. Z § 9 ods. 2 citovaného zákona

nevyplýva priamo právo poisťovne uplatňovať si akékoľvek plnenie voči prijímateľovi zdravotnej
starostlivosti.Uvedenéustanovenielenupravujeneexistenciuprávavymedzenýchosôbnaurčitýrozsah
zdravotnej starostlivosti. Žalobca nakoniec ani v priebehu konania konkrétne neoznačil svoj nárok
či už ako regresný nárok, nárok na náhradu škody alebo bezdôvodného obohatenia. Preto podľa
názoru súdu z uvedeného ustanovenia nevyplýva právo poisťovne a z toho dôvodu nie je v konaní

aktívne legitimovaná. Ďalej súd konštatuje, že porušením povinnosti poskytovateľa preveriť si informáciu
a žalobcu ako poisťovne pri preplatení vykonanej zdravotnej starostlivosti overiť si skutočnosť, či
zdravotná starostlivosť bola vykonaná oprávnene alebo nie, zanedbali svoje povinnosti tieto subjekty
a možno uvažovať len o prípadnom nároku medzi týmito subjektmi. Žalovaný správne uvádza, že sa
nedopustil porušenia žiadnej povinnosti, nebol o ničom informovaný, preto mu nemožno ukladať žiadnu

povinnosť zo zákona, resp. v medziach zákona. Z tohto dôvodu považuje súd žalobu za neodôvodnenú,
pretožezovzťahumedzižalobcomažalovanýmnemožnovyvodiťžiadnupovinnosťnaplnenienastrane
žalovaného, žalobca nie je vo veci aktívne legitimovaný.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný

bol v konaní úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V zmysle
ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský

súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach (§ 357 písm. d)
CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.