Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miriam Štillová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/126/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716204138
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5716204138.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: M.. B. F., G.. XX.X.XXXX,
K. Z. R. XX, XXX XX A., proti žalovanému: Ľubomír Čerňanský, nar. 9.8.1960, Štúrovo námestie 30/15,
036 01 Martin o zaplatenie sumy 1.949,95 € takto
r o z h o d o l :
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v celom rozsahu. O výške týchto trov
konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 18.4.2016 spolu s doplnením žaloby doručeným súdu 30.5.2016
( č. l. 15) domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 1.949,95 € spolu s doplnením žaloby na
vydanie platobného rozkazu (čl. 15 súdneho spisu). Žalobu odôvodnila tým, že na základe zmluvy o
prenájme bytu uzatvorenej dňa 24.5.2012 žalovaný býval spolu so svojou manželkou v prenájme v
trojizbovom byte č. 68 bytového domu, súpisné číslo XXXX, G. F. K. X Z. M., XXX XX, zapísaný na liste
vlastníctvač.3734,katastrálneúzemieMartin.Žalovanýnedodržiavalpodmienkyobsiahnutévnájomnej
zmluve (nezaplatenie nájomného za štyri mesiace), bola mu dňom 28.12.2015 doručená výpoveď z
nájmu bytu. Žalovaný sa vysťahoval a byt odovzdal 8.1.2016. Po viacerých telefonátoch a výzve na
zaplatenie dlhu, ktorú odporca podpísal, dlh nezaplatil ani po uplynutí 30-dňovej lehoty. Následne bolo
žalovanému odoslané uznanie dlhu, dva exempláre so splátkovým kalendárom doporučene na adresu
trvaléhobydliska.Tenvšakžalovanýnevrátil,ikeďpotelefonickomrozhovoresosplátkovýmkalendárom
súhlasil. Z tohto dôvodu žalobkyňa žiadala o vydanie platobného rozkazu na sumu 1.949,95 €.
2.Súdvovecivydalplatobnýrozkaz.Protiplatobnémurozkazupodalžalovanýodpor.Vodporežalovaný
uviedol(čl.43súdnehospisu),žeprijehopodnájme24.5.2012do8.1.2016mužalobkyňanapreplatkoch
za elektrinu, plyn a kúrenie nevrátila cez 2.000,- €. Preto sa postavil proti žalobkyni a žiadal vrátiť
preplatky. Podľa zmluvy mal platiť 380,- € so všetkým. Po roku žalobkyňa oznámila, že sa nájom zvyšuje
o 176,- €. Bytový podnik nezvyšoval žiadne poplatky a do konca nájmu žalovaný platil 400,- eur. Za
posledné štyri mesiace žalobkyni nedal žiadne peniaze a upozornil ju, že keď nevracia preplatky, tak tie
jeho preplatky nech použije na nájomné. Zároveň poukázal na jeho sociálnu a finančnú situáciu.
3. Na uvedený odpor reagovala žalobkyňa podaním doručeným súdu 10.4.2017, kde uviedla, že
žalovanýjeklamár,podvodník,žijenaúkordruhýchľudístým,žetrvalanavšetkýchtýchskutočnostiach,
ktoré uviedla v podanej žalobe.
4. Súd uznesením č.k. 15C/126/2016-45 zo dňa 4.7.2017 vyzval žalobkyňu na opravu svojho neúplného
a nejasného podania ( žaloby), a to tak, aby z podania bolo zrejmé, kto je vo veci žalobcom, nakoľko vzáhlaví žaloby žalobkyňa uviedla, že vystupuje ako splnomocnená žalobkyňa, v žalobe vystupuje ako
samostatná strana sporu. Zároveň ak je žalobkyňa splnomocnený zástupca, je potrebné upraviť žalobu
v časti označenia žalobcu, doložiť plnú moc od prenajímateľa nehnuteľnosti. Predmetné uznesenie
bolo doručené žalobkyni a táto naň reagovala podaním doručeným súdu 25.7.2017. Avšak v zmysle
predmetného uznesenia svoju žalobu v časti označenia ponechala tak, že z nej vyplýva, že je naďalej
žalobkyňou (č. l. 68 súdneho spisu). Zároveň s týmto podaním súdu doručila aj plnú moc podľa
Občianskeho súdneho poriadku na zastupovanie v súdnom konaní od Miriam Fullbrook a Steven
Fullbrook zo dňa 20.7.2017 (čl. 70 súdneho spisu).
5. Súd z podanej žaloby, zo zmeny žaloby, ako aj podania žalobkyne z čl. 53 konštatuje, že v rámci
konania ako žalobca vystupuje M.. B. F.Č., avšak z predložených listinných dôkazov - zmluvy o nájme,
ďalej z výpovede nájmu bytu, ako aj z predloženej plnej moci zo strany prenajímateľov je zrejmé,
že žalobkyňa nie je nositeľom, účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, nakoľko
predmetom je zaplatenie nájomného, ako aj nedoplatku sa služby spojené s užívaním bytu na základe
nájomnej zmluvy. Táto bola uzavretá medzi prenajímateľmi Y. M. Q. Y. A.. Tieto osoby - prenajímatelia
aj splnomocnili žalobkyňu, aby ich zastupovala, ale ako splnomocnený zástupca, nie ako strana sporu.
6. Podľa § 60 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) stranami sú žalobca a žalovaný.
Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a) splnení povinnosti, b) nároku
na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, d) určení
právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
7. Súd právne uzatvára, že žalobkyňa nepreukázala, že je nositeľom práva, ktorého sa v tomto spore
domáha. V civilnom sporovom konaní má žalobca povinnosť preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu,
ktorú si žalobkyňa nesplnila. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom
vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Aktívnou vecnou
legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním
uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo
pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán
sporu nenamieta. Súd teda konštatuje z predložených listinných dôkazov, že aktívne vecne legitimovaní
na podanie žaloby by mali byť prenajímatelia, a to v zmysle zmluvy o nájme bytu, ktorými sú dve osoby, a
to Y. M. Q. Y. A.. Aj plná moc predložená žalobkyňou na procesné zastúpenie nie je v súlade s CSP, a táto
by ju nanajvýš oprávňovala konať ako splnomocnený zástupca prenajímateľov. Žalobkyňa však takýmto
spôsobom žalobu neupravila, nedoplnila a trvala na tom, že je žalobkyňou v rámci tohto konania. Avšak
nepreukázala svoju aktívnu vecnú legitimáciu a nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je vždy
dôvodom pre zamietnutie žaloby. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
8. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti žalobkyni v plnom rozsahu, pretože žalovaný mal
plný úspech vo veci. O ich výške súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.