Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. január 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 46Sa/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200012
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200012.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudkyňou JUDr. Anitou Filovou, v právnej veci žalobkyne :

MUDr. U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. V. XXXX/XX, XXX XX T., právne zastúpenej JUDr. Darinou
Kurňavovou, advokátkou, so sídlom Kapitulská 5, 917 01 Trnava proti žalovanej: Sociálna poisťovňa,
ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovanej č. 44631-2/2016-BA zo dňa 25.11.2016 takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. 44631-2/2016-BA z 25. novembra
2016 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 65408-3/2016 TT z 13. apríla 2016 z r u
š u j e a vec vracia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanej právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava (ďalej aj ako „sociálna poisťovňa“) rozhodnutím č. 65408-3/2016
TT z 13. apríla 2016 rozhodla, že SZČO MUDr. U. Y. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie dňa 30. septembra 2009, ale zaniklo 30. júna 2011.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia sociálna poisťovňa poukazujúc na znenie § 5 zákona č. 461/2003

Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len ako „zákon o sociálnom poistení“) účinnom do 31. decembra 2010,
na znenie tohto ustanovenia účinného od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013, na znenie § 21 ods.
4 v znení účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010 a na znenie § 21 ods. 1 v znení účinnom
od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013 uviedla, že podľa údajov z registra daňových subjektov,
príjem Dr. U. Y. z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo
výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2010 bol 0,00 EUR
(nepodávala daňové priznanie), takže pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo

činnej osoby k 1. júlu 2011, suma za predchádzajúci kalendárny rok nedosahoval požadovanú výšku.

3. Ďalej dôvodila, že Dr. Y. mala postavenie SZČO na základe rozhodnutia vydaného Trnavským
samosprávnym krajom evidovaným pod číslom TA/1586 zo dňa 7. marca 2006, pričom toto oprávnenie
bolo zrušené rozhodnutím TSK evidovaným pod č. TA/1021/2009/OZaHF-004 ku dňu 30.9.2009. V
súvislosti so statusom SZČO ďalej dôvodila, že Dr. Y. mala vydané rozhodnutie na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe zo dňa 24.8.2005 evidované pod číslom L1A/TT/0313/05 s platnosťou od 19.9.2005

do 31.12.2014, kedy bola licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe zrušená rozhodnutím
Slovenskej lekárskej komory zo dňa 11.11.2014 č. LZA/TT/0313/05.4. Na účely statusu SZČO podľa § 5 zákona o sociálnom poistení účinnom od 1. januára 2011 sociálna
poisťovňa poukázala na to, že podľa údajov z registra daňových subjektov bolo zistené, že Dr. U. Y.
je registrovaná na daňovom úrade ako fyzická osoba, ktorá je registrovaná v súvislosti so zárobkovou

činnosťou,ktorázakladádosahovaniepríjmuzpodnikaniaazinejsamostatnejzárobkovejčinnostipodľa
§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov od 24.2.2010.

5. Proti rozhodnutiu sociálnej poisťovne podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom
namietala, že dňa 30.09.2009 oznámila sociálnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného

nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, pričom podľa jej názoru sociálna
poisťovňa rozhodla o zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia vyznačením v spise,
teda, že jej návrhu sa vyhovelo v celom rozsahu. S poukazom na § 222 ods. 3 a 4 zákona o sociálnom
poistení ďalej tvrdila, že sociálna poisťovňa nemôže po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení. Ďalej namietala, že
nemá status SZČO podľa zákona o sociálnom poistení účinného od 1.1.2011 do 31.12.2013, pretože

sa za SZČO považuje fyzická osoba, ktorá je registrovaná v súvislosti so zárobkovou činnosťou, ktorá
zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2
zákona č. 595/2003 Z. z., pričom ona je zaregistrovaná na daňovom úrade od 24.02.2010 z dôvodu
príjmu z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z.

6. Žalovaná napadnutým rozhodnutím odvolanie účastníčky konania (žalobkyne) zamietla a rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 65408-3/2016-TT z 13. apríla 2016 potvrdila. V odôvodnení
svojho rozhodnutia žalovaná s odkazom na ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom
poistení účinného do 31.10.2010 zastala názor, že žalobkyňa mala status SZČO v zmysle § 5 písm.
c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1.8.2006 do 31.10.2010 a to z dôvodu, že bola

držiteľkou licencie L1A podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“) na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe (§ 10) u iných poskytovateľoch zdravotníckej starostlivosti a vzhľadom na príjem z
podnikania za rok 2008 vo výške 49 380,70 EUR, t. j. išlo o vyššiu sumu, ako bola zákonom stanovená

suma [išlo o sumu vyššiu ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 (§ 21 ods.
1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 Z. z.)].

7. Ďalej žalovaná v odôvodnení poukázala na príjem, ktorý dosiahla žalobkyňa za rok 2009, kde jej
príjem z podnikania bol opäť vyšší, ako zákonom ustanovená suma a preto opäť uzavrela, že žalobkyňa,

ako SZČO, splnila podmienky pre vznik povinného sociálneho poistenia aj od 1.7.2010.

8. Pokiaľ ide o status SZČO po 1.1.2011 tento žalovaná vo vzťahu k žalobkyni založila na znení §
5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1.1.2011 do 31.12.2013, v súlade s ktorým sa za
SZČO považovala fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a bola registrovaná podľa osobitného

predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem
fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej
osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. V súvislosti s registráciou žalovaná vychádzala z registrácie
účastníčky konania od 24.2.2010 s prideleným DIČ : 1020863701.

9. Žalovaná s odkazom na § 21 ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2011 do 31. decembra
2013 a na skutočnosť, že žalobkyňa od 1. januára 2011 do 30. júna 2011 nezrušila Licenciu na
výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/TT/0313/05, pričom táto bola zrušená až k 31.12.2014
rozhodnutím Slovenskej lekárskej komory č. LZA/TT/0313/05 z 11.11.2014 a súčasne jej nezanikla
registrácia v registri daňových subjektov SR mala za to, že žalobkyňa podmienky pre zánik povinného

sociálneho poistenia splnila až dňa 30.06.2011, pričom dôvodom bola skutočnosť, že za rok 2010
nedosiahla vyšší príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ako bola zákonom
ustanovená suma. Z uvedených dôvodov preto považovala rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka
Trnava za zákonné.

II. Žalobné body (dôvody žaloby)

10. Rozhodnutie žalovanej napadla správnou žalobou žalobkyňa označiac napadnuté rozhodnutie
vrátane prvostupňového rozhodnutia za nezákonné z dôvodu nesprávneho posúdenia veci tak, ako postránke skutkovej, ako aj po stránke právnej a z dôvodu, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia vo veci samej.

11. Žalobkyňa namietala, že z rozhodnutia žalovanej nie je zrejmé čo bolo podkladom pre rozhodnutie,
aké dôkazy boli vykonané a ako boli zhodnotené, čo zakladá neurčitosť a nepreskúmateľnosť
rozhodnutia; rozhodnutie nebolo vydané v zmysle § 209 zákona o sociálnom poistení a toto nemá
predpísané náležitosti. S poukazom na § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dôvodila, že dňa

30.09.2009 došlo k nespornému zániku sociálneho poistenia, pričom túto skutočnosť takto hodnotila aj
Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava a vyznačila v spise zánik sociálneho poistenia dňom 30.09.2009.
Podľa názoru žalobkyne sociálna poisťovňa v čase rozhodovania o zániku sociálneho poistenia k
30.09.2009 zhodnotila všetky skutočnosti rozhodujúce pre zánik poistenia, ktoré uviedla, a po ich
dôkladnom preskúmaní rozhodla o zániku sociálneho poistenia vyznačením v spise dňom 30.09.2009,
pretože išlo o nesporný prípad zániku poistenia.

12. Ďalej žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané po viac ako šiestich rokoch,
potom ako jej právoplatne zanikla účasť na povinnom nemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom
poistení.

13. Žalobkyňa poukazovala na to, že na základe rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja (ďalej aj
ako „TSK“) č.j. TA/1021/2009/OZaHF-004 zo dňa 18.08.2009 skončila prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia ako fyzická osoba, teda ako SZČO a od 1.10.2009 začala prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadeniaprávnickáosobaatoobchodnáspoločnosťMasMed,spol.sr.o.,vktorejjezamestnaná.Ďalej
poukázala na to, že odo dňa 01.10.2009 sa pre účely zákona o sociálnom poistení platiteľom poisteného

stala táto obchodná spoločnosť, v ktorej je žalobkyňa zamestnancom a odborným zástupcom. V tejto
súvislosti taktiež dôvodila, že nakoľko bolo zrušené povolenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie,
nemohla túto činnosť vykonávať ako fyzická osoba a teda ako SZČO, pretože jednou z podmienok na
prevádzkovanie tejto činnosti je platné a účinné rozhodnutie Trnavského samosprávneho kraja. Ako
dôkaz o zániku štatútu SZČO a súčasne poistenca predložila výpis Štatistického úradu SR z registra

organizácií podľa § 21 ods. 2 zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike.

14. Ďalej uviedla, že od 01.10.2009 nebola držiteľom oprávnenia na vykonávanie SZČO a ani žiadnu
činnosť ako SZČO nevykonávala a to ani na podklade udelenej licencie č. L1A/TT/0313/05 zo dňa
24.08.2005. Žalovanej predložila Čestné vyhlásenie zo dňa 03.05.2016, v ktorom uviedla, že oprávnenie

zo dňa 24.08.2005 /licencia č. L1A/TT/0313/05/ je od 01.10.2009 povinná mať na výkon činnosti v
právnom vzťahu zakladajúcom právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 o dani z príjmov
u zamestnávateľa MasMed spol. s r.o. a na jeho základe vykonávať činnosť výlučne v tomto právnom
vzťahu. Podľa jej názoru sa žalovaná vôbec nevysporiadala s právnym významom tejto licencie, pričom
v odôvodnení poukázala na vyjadrenie Slovenskej lekárskej komory, že účelom licencie L1A je výkon

samostatnej zdravotníckej praxe, teda túto licenciu využije lekár, pokiaľ nemá a neplánuje mať svoje
vlastné súkromné zdravotnícke zariadenie, ale bude poskytovať zdravotnícku starostlivosť u iných
poskytovateľov, ktorí už povolenie na prevádzkovanie zariadenia zdravotnej starostlivosti majú alebo
bude poskytovať zdravotnú starostlivosť na inom mieste ako je zdravotnícke zariadenie. Vychádzajúc
z uvedeného, žalobkyňa zastala názor, že licencia L1A nezakladá štatút SZČO a s poukazom na § 4

zákona č. 578/2004 Z. z. zdôraznila, že nikdy neposkytovala zdravotnú starostlivosť na základe licencie
L1A - teda licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, ale len na základe licencie L1B v spojení
s povolením Trnavského samosprávneho kraja.

15. Žalobkyňa zastala názor, že pre posúdenie danej veci je právne významnou aplikácia § 21 ods.

4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 o zániku povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia a to písm. b), kedy SZČO uvedenej v § 5
písm. b) a c) zaniká zánikom týchto oprávnení a SZČO uvedenej v § 5 písm. c) zákona, odo dňa vzniku
pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinný žalobca mať oprávnenie podľa osobitného
predpisu, ak od tohto dňa nevykonáva činnosť SZČO uvedenej v § 5 písm. c) zákona účinného do

31.10.2010, ktoré ustanovenie však žalovaná nezobrala do úvahy.

16. Žalobkyňa ďalej namietala nedostatočne zistený skutkový a právny stav aj vo veci poskytnutia údajov
o jej príjme z podnikania a z inej zárobkovej činnosti, najmä pokiaľ ide o príjem do 30.09.2009, kedypodala daňové priznanie ako fyzická osoba a ďalej podávala daňové priznanie obchodná spoločnosť
MasMed spol. s r.o. Vo vzťahu k zisteniu skutkového stavu tiež namietla, že žalovaná nesprávne
zhodnotila skutočnosť, ktorú jej oznámil Daňový úrad Trnava, pobočka Piešťany dňa 7.9.2016, keď

uviedol, že žalobkyňa je na Daňovom úrade registrovaná na dani z príjmov fyzických osôb a príjmu z
prenájmu a to na dani z príjmov fyzickej osoby registrovanej od 24.02.2010, pričom príjem z prenájmu
nezakladá účasť na zdravotnom a sociálnom poistení.

17. Ďalšia námietka, ktorou žalobkyňa poukazovala na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia

bola založená na tom, že v danej veci existuje prekážka veci právoplatne rozhodnutej, pretože v
administratívnom spise bolo vyznačené skončenie zániku poistenia dňom 30.09.2009.

18. V súvislosti so zákonnosťou napadnutých rozhodnutí žalobkyňa vychádzajúc z ustanovenia § 195
ods. 1 zákona o sociálnom poistení poukazovala na to, že sociálna poisťovňa pred vydaním rozhodnutia
postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel si obstarala potrebné podklady

na rozhodnutie, pričom v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia podkladom na rozhodnutie sú najmä
podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, avšak z rozhodnutia
sociálnej poisťovne nie je známe, čo bolo podkladom pre rozhodnutie, t.j. aké dôkazy boli vykonané a
ako boli zhodnotené. Preto napadnuté rozhodnutia považovala za neurčité a nepreskúmateľné.

19. Z vyššie uvedených dôvodov považovala žalobkyňa výklad zákona o sociálnom poistení žalovanou
za mechanický bez toho, aby skúmal, či skutočne vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť a či
aplikácia zákona nemôže pre ňu priniesť absurdné výsledky. Zopakovala, že od 01.10.2009 do
30.06.2011 nemala žiaden príjem z výkonu povolania lekára na základe licencie L1A (od roku 2006
vykonávala svoje zdravotnícke povolanie na podklade Rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja

vydaného dňa 07.03.2006 pod č.j. TA/2006/1586, na ktoré bola potrebná licencia L1B) a naďalej si
riadne a včas plnila odvodové povinnosti ako zamestnanec obchodnej spoločnosti a vykonala úkony
z ktorých vyplýva, že nemala záujem ďalej vykonávať činnosť SZČO - zrušenie registrácie pre daň z
príjmu, zrušenie IČO.

20. S poukazom na žalobné body navrhla žalobkyňa, aby správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c), d),
e) a g) Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako
aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 65408-3/2016 TT zo dňa 13.04.2016.

III. Vyjadrenie žalovanej, replika žalobkyne, duplika žalovanej

21. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že do 31.12.2010 bola skutočnosťou rozhodujúcou
na nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia výkon určenej činnosti
alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto činnosti. To znamená, že ak má fyzická osoba oprávnenie
na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu má status SZČO, pričom za osobitný predpis

sa v danom prípade považuje aj zákon č. 578/2004 Z. z., ktorý upravuje podmienky poskytovania
zdravotnej starostlivosti v § 3 ods. 4 zákona, v zmysle ktorého zdravotnícke povolanie možno
vykonávať v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu; na základe povolenia
na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu;
na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe; na základe licencie na výkon lekárskej

posudkovej činnosti a na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu.

22. Poukázala na to, že na základe žiadosti vydáva Slovenská lekárska komora 4 typy licencií -
licencia L1A - na výkon zdravotníckej praxe (§ 10) u iného poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti;
licencia L1B - na účely výkonu zdravotníckeho povolania v povolaní lekár, táto licencia bola potrebná

na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a na základe tejto licencie bolo vydané rozhodnutie TSK
č. TA/2006/1586 zo dňa 7.3.2006; licencia L1C - na výkon odborného zástupcu; licencia L1D - na
výkon lekárskej posudkovej činnosti, pričom v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v
znení účinnom do 31. decembra 2010 sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného
predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status SZČO na účely sociálneho poistenia, považuje povolenie

na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenie vydané podľa osobitného predpisu,
licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe a licencia na výkon lekárskej posudkovej činnosti
vydané podľa zákona č. 578/2004 Z. z.23. Taktiež poukázala na to, že žalobkyni boli na základe jej žiadosti dňa 13. júla 2005 vydané
Slovenskou lekárskou komorou (ďalej aj ako „SLK“) licencia na výkon zdravotníckeho povolania v
povolaní lekár - č. L1B/TT/0266/05 a licencia na výkon odborného zástupcu v povolaní lekár č. L1C/

TT/0266/05 a dňa 24.8.2005 bola SLK vydaná licencia L1A/TT/0313/05, vo vzťahu ku ktorej žalobkyňa
dňa 11.11.2014 požiadala o zrušenie ku dňu 31.12.2014.

24. Žalovaná uviedla, že rozhodnutím TSK č.j. TA/2006/1586 zo dňa 7. marca 2006 bolo vyhovené
žiadostižalobkyneovydaniepovolenianaprevádzkovaniezdravotníckehozariadenia,pričomžalobkyňa

začala prevádzkovať zdravotnícke zariadenie dňa 1.4.2006. Dňa 18.8.2009 TSK vyhovel žiadosti
žalobkyne a vydal rozhodnutie č. TA/1021/2009/OZaHF-004 a zrušil povolenie na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia k 30.9.2009 a súčasne vydal povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia, ktorú prevádzkovala spoločnosť MasMed s.r.o., v ktorej bola žalobkyňa konateľkou. V tejto
súvislosti opakovane poukázala na to, že na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe -
licencia L1A, môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícky pracovníci a tento typ licencie

sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Zároveň zdôraznila, že
licenciu L1A nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom pomere a tiež táto licencia nie je potrebná
na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa § 11 zákona č. 578/2004
Z. z. Na uvedené je potrebná licencia L1B - licencia na výkon zdravotníckeho povolania. Na základe
uvedeného preto zastala názor, že žalobkyňa bola v spornom období považovaná za SZČO v zmysle

§ 5 písm. c) v znení účinnom do 31.12.2010, pretože bola držiteľkou dvoch oprávnení a to povolenia
na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe,
teda na základe obidvoch oprávnení bola žalobkyňa oprávnená dosahovať príjmy z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti.

25. Pokiaľ ide o postavenie žalobkyne ako SZČO podľa zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od
1.1.2011 do 31.12.2013, ktorý vyžadoval dve rozhodujúce podmienky a to podmienku veku a registráciu
podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2
a 3 zákona, tu sa žalovaná odvolávala na list, v ktorom Daňový úrad Trnava, pobočka Piešťany uviedol,
že žalobkyňa je na príslušnom daňovom úrade registrovaná na dani z príjmov FO a príjmu z prenájmu,

pričom to následne spresnil tak, že žalobkyňa bola na dani z príjmov fyzickej osoby registrovaná od 8.
marca 1995 do 1. októbra 2009 a od 24.2.2010, pričom táto registrácia trvá.

26. Následne žalovaná poukázala na to, že samotné nadobudnutie statusu SZČO na účely sociálneho
poistenia automaticky nezakladá SZČO povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie, ale jeho

vznik a zánik závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa § 6
ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. (§ 21 ods. 1 zákona) a posudzuje sa vždy k 1. júlu kalendárneho
roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z
výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne
zárobkovo činná osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov

preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie. V tejto súvislosti poukázala
na to, že z údajov, ktoré sociálnej poisťovni poskytlo Daňové riaditeľstvo SR vyplýva, že žalobkyňa mala
za rok 2008 príjmy z podnikania vo výške 49 380,70 EUR, t.j. išlo teda o vyššiu sumu, ako 12-násobok
vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 (§ 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
zákona č. 555/2000 Z. z.) a preto bola v období od 1. júla 2009 do 30. júna 2010 povinne nemocensky

a dôchodkovo poistenou SZČO. Rovnako príjmy žalobkyne z podnikania za rok 2009 v sume 35 516,22
EUR presiahli zákonom stanovenú sumu a preto žalobkyni vzniklo povinné nemocenské a dôchodkové
poistenie aj v období od 1. júla 2010 do 30. júna 2011. Povinné nemocenské a povinné dôchodkové
poistenie žalobkyni ako SZČO zaniklo v zmysle § 21 ods. 1 dňa 30. júna 2011 a to z dôvodu, že v
rozhodujúcom období, t.j. v roku 2010 nedosiahla príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej

činnosti relevantný na vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia od 1. júla 2011.

27. Žalovaná zdôraznila, že povinné nemocenské a dôchodkové poistenie SZČO vzniká resp. zaniká
len z dôvodov taxatívne ustanovených v § 21 zákona o sociálnom poistení, teda až po naplnení dôvodov
ustanovených zákonom a súčasne poukázala na to, že vznik resp. zánik povinného nemocenského

poisteniaapovinnéhodôchodkovéhopoistenianezávisíodpodaniaRegistračnéholistuFO,tentomálen
deklaratórne účinky. Zároveň uviedla, že právnou skutočnosťou, ktorej dôsledkom bol zánik povinného
nemocenského a dôchodkového poistenia dňa 30.06.2011 bolo nedosiahnutie zákonom ustanovenej
hranice príjmu za rozhodujúce obdobie t.j. za rok 2010.28. Nesúhlasila s námietkou žalobkyne, že zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia č.j. TA/2006/1586 zo dňa 7.3.2006, ku dňu 30.9.2009 nemala žiadne oprávnenie, na základe

ktorého by sa na účely sociálneho poistenia považovala za SZČO, pretože žalobkyňa aj po 30.9.2009
disponovala licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe - licencia L1A/TT/0313/05) vydanou
SLK dňa 24.8.2005 a táto bola zrušená až ku dňu 31.12.2014.

29. Za irelevantné tiež vyhodnotila vyjadrenie žalobkyne, že na základe licencie L1A nevykonávala

zárobkovú činnosť, pretože zákon o sociálnom poistení presne stanovuje podmienky kedy SZČO vzniká
a zaniká povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, pričom nie je rozhodujúce na základe akého
oprávnenia žalobkyňa dosahovala príjem, ale len skutočnosť, že príjem dosiahla ako SZČO.

30. Vo vzťahu k čestnému prehláseniu, ktoré žalobkyňa doručila sociálnej poisťovni dňa 9.5.2016
uviedla, že žalobkyňa zdravotnícku činnosť v pracovnom pomere mohla vykonávať na základe licencie

L1B a nie L1A, preto toto čestné prehlásenie neakceptovala.

31. Ďalej k námietke žalobkyne, že od 1. októbra 2009 vykonávala zdravotnícku činnosť ako
zamestnanec uviedla, že zákon o sociálnom poistení nevylučuje súbeh poistení a preto nadobudnutie
právneho postavenia zamestnanca nemá za následok zánik povinného nemocenského a dôchodkového

poistenia ako SZČO.

32. Žalovaná zastala názor, že práve vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola držiteľkou licencie
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A), ktorá ju oprávňovala na výkon alebo
prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení aj po

30.9.2009, kedy bolo žalobkyni TSK zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia,
žalobkyni dňom 30.9.2009 nezaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4
zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 a rovnako jej toto poistenie nezaniklo ani
po 1.1.2011, nakoľko bola registrovaná na príslušnom daňovom úrade v súvislosti s výkonom zárobkovej
činnosti a súčasne mala v rozhodujúcom období aj príjmy, ktoré presiahli zákonom stanovenú hranicu.

33. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že rozhodnutie vydala až po uplynutí šiestich rokov uviedla, že
zákonosociálnompoisteníjejneukladálehotu,vktorejjepovinnározhodnúťovzniku,prerušeníazániku
sociálneho poistenia v sporných prípadoch, pričom v tejto súvislosti ďalej uviedla, že z ustanovenia § 178
ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení, sa rozhodnutie vydáva iba v sporných prípadoch,

čo znamená, že v nesporných prípadoch sa rozhodnutie nevydáva. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava
vydala dňa 13.4.2016 č. 65408-3/2016TT rozhodnutie, ktorým rozhodla o zániku poistenia žalobkyne v
spornom prípade prvý krát, teda do uvedeného dátumu neexistovalo žiadne právoplatné rozhodnutie vo
veci zániku sociálneho poistenia žalobkyne.

34. V súvislosti s námietkou, ktorou žalobkyňa poukazovala na to, že konanie nebolo riadne začaté,
nebolo jej umožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia žalovaná uviedla, že konanie vo veciach
sociálneho poistenia je osobitné konanie upravené v § 172 a nasl., ide o nedávkové konanie, ktoré
možno s poukazom na § 184 ods. 8 zákona začať aj z podnetu organizačnej zložky SP, pričom konanie
je začaté odo dňa, keď bol voči účastníkovi konania urobený prvý úkon. V tejto súvislosti poukázala aj na

rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24. februára 2011, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že
zákon o sociálnom poistení nekonkretizuje o aký úkon má ísť, a preto je možné za prvý úkon považovať
aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi
pre rozhodnutie. Zároveň dôvodila tým, že zákon o sociálnom poistení ustanovuje špeciálnu právnu
úpravu konania vo veciach sociálneho poistenia, pričom § 172 ods. 1 vylučuje použitie všeobecného

predpisu o správnom konaní.

35. Z uvedených dôvodov preto navrhla, žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

36. Žalobkyňa v replike zotrvala na dôvodoch správnej žaloby a zopakovala, že svoje zdravotnícke

povolanie ako SZČO vždy vykonávala na podklade licencie SKL č. L1B/TT/0266/05 zo dňa 13.07.2005,
právoplatnej a vykonateľnej dňa 02.08.2005, ktorá bola podkladom pre vydanie TSK č.j. TA/2006/1586
zo dňa 07.03.2006 dodajúc, že nikdy nevykonávala samostatnú zdravotnícku prax v povolaní lekár na
základe licencie SKL č. L1A/TT/0313/05.37. Žalovaná v duplike poukazujúc na to, že žalobkyňa v replike neuviedla žiadne skutočnosti, ku
ktorým by bolo potrebné sa vyjadriť, odkázala na svoje vyjadrenie k žalobe zo dňa 17.2.2017, v ktorom

vyčerpávajúcim spôsobom reagovala na všetky námietky žalobkyne.

IV. Konanie na správnom súde a relevantná práva úprava
38. Podľa § 199 ods. 3 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“), ak nie je v tejto hlave
ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej

správnej žalobe.
39.Podľa§202ods.2vetyprvejSSP,správnužalobufyzickejosobysprávnysúdposudzujeneformálne.
40. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
41. Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, samostatne
zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá

a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je
zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu,
b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť,
c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v
pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu,

d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti,
e) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere,
f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu.

42. Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení z. v znení účinnom od 1. januára 2011 do 31. decembra

2013, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov
veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3
ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie
vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

43. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. augusta 2006
do 31. decembra 2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy,
samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a
samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v
ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, 21) ak od tohto dňa

podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm.
c).

44. Podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2011 do 31. decembra
2013, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej

osobe zaniká vždy dňom, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej
v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie
samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nemá oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti
uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká dňom zrušenia registrácie podľa osobitného predpisu.

45. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od
1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s
inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného

v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý
jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo
výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok
vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.

46. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2011 do 31. decembra
2013, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej
osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z
podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 6) alebo výnos súvisiacis podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom
roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu

6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-
násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.

47. Podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, nedávkové konanie sa začína na základe písomnej
žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

48. Podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, Konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne
urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.

49. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred

vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie.

50. Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania,
návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne

známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

51. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri
posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či
svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

52. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať
zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný
pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a)].

53. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z., samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je
poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na
základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom
zariadení.

54. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z., samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 nie je
poskytovanie lekárskej služby prvej pomoci a poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach
sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

55. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., licencie sa vydávajú

a) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný
lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, masér, logopéd, liečebný pedagóg a psychológ,

b) na výkon zdravotníckeho povolania [§ 3 ods. 1 písm. a)] zdravotníckym pracovníkom v povolaní
lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky
laborant, asistent výživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik
pre zdravotnícke pomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný
pedagóg, fyzik a laboratórny diagnostik,

c) na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár,
farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, asistent
výživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik pre zdravotnícke
pomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a

laboratórny diagnostik,

d) na výkon lekárskej posudkovej činnosti podľa § 7a zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár.56. Krajský súd v Trnave, ako súd správny, preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane rozhodnutia
orgánu verejnej správny nižšieho stupňa, priebeh administratívneho konania, vychádzajúc zo stavu,
ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), neviazanúc rozsahom a dôvodmi

žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP), pričom na prejednanie veci samej nariadil podľa § 107 ods. 1 písm.
a) SSP pojednávanie, ktorého sa zúčastnili účastníci konania a dospel k záveru, že správna žaloba je
dôvodná.

57. V danej veci bolo medzi účastníkmi konania sporné, či žalobkyňa mala v období od 1.10.2009 do

30.6.2011 status SZČO resp. ktorým dňom je zaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové
poistenie ( 30.9.2009 alebo 30.6.2011).

58. Na posúdenie tejto právnej otázky je rozhodujúca jednak aplikácia ustanovenia § 5 písm. c) zákona
o sociálnom poistení účinného do 31.10.2010 a účinného od 1.1.2011 do 31.12.2013 a jednak aplikácia
ustanovení § 21 ods. 1 a § 21 ods. 4 písm. b) účinných do 31.12.2010 a § 21 ods. 4 písm. b) účinného

od 1.1.2011 do 31.12.2013.

59. Na strane druhej v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa disponovala licenciami L1A, L1B a L1C,
ktoré boli vydané Slovenskou lekárskou komorou, pričom držiteľkou licencie L1A bola do 31.12.2014.
Rovnako v správnom súdnom konaní nebolo sporné, že rozhodnutím TSK č.j. TA/2006/1586 zo dňa 7.

marca 2006 bolo vyhovené žiadosti žalobkyne o vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia, pričom žalobkyňa začala prevádzkovať zdravotnícke zariadenie dňa 1.4.2006. Povolenie na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia bolo vydané na základe licencie L1B. TSK dňa 18.8.2009
vyhovel žiadosti žalobkyne rozhodnutím č. TA/1021/2009/OZaHF-004, ktorým zrušil povolenie na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia k 30.9.2009 a súčasne vydal povolenie na prevádzkovanie

zdravotníckeho zariadenia, ktorú prevádzkuje spoločnosť MasMed s.r.o., v ktorej je žalobkyňa
konateľkou. Súčasne je obsahom administratívneho spisu preukázané, že dňa 30.09.2009 podala
žalobkyňa registračný list FO, ktorým oznámila zánik sociálneho poistenia a rovnako je preukázané, že
žalobkyňa doručila na Daňový úrad Piešťany dňa 30.9.2009 oznámenie o ukončení činnosti - zrušenie
registrácie, ktorým oznámila daňovému úradu, že prestáva vykonávať podnikateľskú činnosť a súčasne

dňa 1.10.2009 odovzdala daňovému úradu osvedčenie o registrácii a pridelení identifikačného čísla.

60. V súvislosti so zákonnými podmienkami na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia sa správny súd stotožňuje s názorom žalovanej, že žalobkyňa na výkon povolania lekár (toto
vykonáva v pracovnoprávnom vzťahu) v spoločnosti MasMed s.r.o., v ktorej je súčasne konateľkou,

potrebuje licenciu L1B a licencia L1C je potrebná na výkon odborného zástupcu z čoho je zrejmé, že
licencia L1A nie je a nebola potrebná na to, aby žalobkyňa bola oprávnená v tejto spoločnosti vykonávať
povolanie lekár a funkciu odborného zástupcu. Preto čestné vyhlásenie zo dňa 3.5.2016 vo vzťahu k
licencii L1A nie je právne významné, keďže z povahy veci ho nemohla využívať v spoločnosti Masmed
ako u iného poskytovateľa.

61. Správny súd súhlasí s argumentáciou žalovanej, že licencia L1A je potrebná na výkon zdravotníckej
praxe (§ 68 ods. 1 písm. a/) u iného poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti, ktorý má povolenie
a považuje sa za oprávnenie, na základe ktorého bola žalobkyňa oprávnená vykonávať zárobkovú
činnosť. Žalovaná napriek uvedenému zneniu zákona považovala bez ďalšieho za irelevantné tvrdenie

žalobkyne, že zdravotnú starostlivosť na základe licencie L1A nikdy neposkytovala. Licencia L1A
fakticky len dáva oprávnenie uchádzať sa o vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe u konkrétneho
poskytovateľa, pričom podmienkou využívania danej licencie je reálny zmluvný (napr. obchodný) vzťah
s iným poskytovateľom.

62. Vzhľadom na zmenu zákona o sociálnom poistení, ktorý od 1. januára 2011 viazal vznik statusu
samostatne zárobkovo činnej osoby na splnenie iných podmienok ako zákon účinný do 31.12.2010,
bolo potrebné v danom konaní posudzovať splnenie zákonných podmienok na vznik tohto statusu u
žalobkyne do 31.12.2010 a od 01.01.2011.

63. Správny súd hneď na úvod právneho posúdenia považuje za potrebné zdôrazniť relevantnú
skutočnosť a to, že vznik povinného sociálneho poistenia SZČO vždy závisel a závisí od dosiahnutých
príjmov v rozhodnom období. Teda závisí od zárobkovej činnosti SZČO.64. Pokiaľ ide o posúdenie, či žalobkyňa mala v období od 01.09.2009 do 31.12.2010 povinnú účasť
na sociálnom poistení (§ 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) a to na základe licencie L1A, správny

súd má za to, že pre toto určenie sú relevantné dve právne skutočnosti a to existencia licencie L1A
súbežne s povolením na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (na ktoré sa vyžaduje licencia
L1B), a ďalej, že žalobkyňa nikdy nevykonávala zárobkovú činnosť na základe licencie L1A. Inak
povedané, žalobkyňa mala príjmy výlučne z prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia na základe
povolenia TSK a licencie L1B. Táto skutočnosť nebola zo strany žalovanej rozporovaná, avšak žalovaná

túto tvrdenú skutočnosť vyhodnotila ako irelevantnú argumentujúc tým, že zákon o sociálnom poistení
presne stanovuje podmienky kedy SZČO vzniká a zaniká povinné nemocenské a dôchodkové poistenie,
pričom na tento účel nie je rozhodujúce na základe akého oprávnenia žalobkyňa dosahovala príjem,
ale len skutočnosť, že príjem dosiahla ako SZČO. Na margo tvrdenia žalobkyne, že na základe licencie
L1A nikde nevykonávala zárobkovú činnosť a teda z nej nedosahovala príjmu, správny súd poukazuje
na skutočnosť, že žalobkyňa v roku 2010 skutočne žiadny príjem na účely zákona o sociálnom poistení

nedosiahla, ktorú skutočnosť aj sama v rozhodnutí uviedla žalovaná.

65. Správny súd v tejto súvislosti zastáva názor, že zákon o sociálnom poistení explicitne neupravoval
a ani neupravuje situáciu, keď fyzická osoba disponovala dvomi oprávneniami na vykonávanie

činnosti podľa osobitného predpisu, príjem mala len z činnosti, ktorá bola vykonávaná výlučne na
základe jedného z nich a oprávnenie, z ktorého fyzická osoba dosahovala príjem zaniklo, tak ako
v posudzovanom prípade. Zákon o sociálnom poistení v znení do 31.12.2010 v § 21 ods. 4 písm.
b) ustanovoval, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy,
samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a

samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v
ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, 21) ak od tohto dňa
podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm.
c).

66. Podľa názoru správneho súdu, pokiaľ aj žalobkyňa mala vydanú licenciu L1A na výkon zdravotníckej
praxe, ktorá jej podľa § 5 písm. c) zákona účinného do 31.12.2010 bez ďalšieho zakladala status
SZČO, účasť na sociálnom poistení jej však toto oprávnenie zakladať nemohlo, a to z dôvodu, že
týmto oprávnením (L1A) nevykonávala zárobkovú činnosť. Inak povedané nemala z neho príjem, ktorý
by sa na účely povinného nemocenského a dôchodkového poistenia posudzoval podľa § 21 ods. 1.

Preto po zániku povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, z ktorého ako SZČO výlučne
dosahovala príjem, jej účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení nemohla na základe
iba formálnej existencie tejto licencie pokračovať. Pokiaľ by to tak bolo, priečilo by sa to účelu zákona,
ktorý povinné nemocenské a dôchodkové poistenie kumulatívne viaže na dve zákonné podmienky a
to status SZČO a s tým spojený výkon zárobkovej činnosti, ktorý však žalobkyni z licencie L1A nikdy

neplynul.

67. V súvislosti s výkladom zákona o sociálnom poistení, ktorý sa vo vzťahu k stanoveniu statusu SZČO
mení pomerne často, pričom tieto zmeny odrážajú najmä aktuálnu rozhodovaciu prax správnych súdov
a Ústavného súdu SR (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 63/2012 z 23.02.2013,

ktorý sa týkal obdobného, aj keď nie skutkovo totožného problému s účasťou na sociálnou poistení
advokátov) si správny súd dovolí poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 295/2017,
v ktorom ústavný súd zdôraznil, že „...k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať
len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale
predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry

ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je
interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie
či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu,
najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé
v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu

aplikovanej právnej normy.“ Obdobne Ústavný súd SR pripustil možnosť súdu odchýliť sa od doslovného
znenia zákona aj v náleze sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. júla 2008, v ktorom skonštatoval, že : „Súd môže,
ba dokonca sa musí od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď to zo závažných
dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladuzákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR). V takýchto
prípadoch sa musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí
založiť na racionálnej argumentácii.“

68. Správny súd, vychádzajúc, z citovaných rozhodnutí ústavného súdu sa priklonil k teleologickému
výkladu ustanovení § 5 písm. c) a § 21 ods. 1 a 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení
účinnom do 31.12.2010 a vyhodnotil právne posúdenie veci žalovanou za formálne a neudržateľné,

pretože sa tým, podľa názoru správneho súdu, potiera samotný účel zákona o sociálnom poistení,
ktorým je viazať účasť na sociálnom poistení na určitý dosiahnutý príjem zo zárobkovej činnosti. V
konaní, ako už bolo vyššie uvedené, je nesporné, že žalobkyňa dosahovala príjem výlučne na základe
povolenia TSK a licenciu L1A, na základe ktorej bola tiež oprávnená vykonávať zdravotnícku prax u
iného poskytovateľa a tým dosahovať príjem, nevyužívala. Túto skutočnosť žalovaná nerozporovala. Je
pravdou, že zákon o sociálnom poistení nerozlišuje na účely účasti na sociálnom poistení príjem, ktorý

fyzická osoba môže dosiahnuť z viacerých oprávnení, avšak vychádzajúc zo systematického výkladu
zákona, samotný status SZČO, teda len splnenie podmienky udelenia oprávnenia automaticky účasť na
sociálnom poistení nezakladá. Preto správny súd ustanovenie § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
vykladal tak, že pokiaľ fyzická osoba disponuje súčasne dvoma oprávneniami, ktoré podľa § 5 písm. c)
zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 zakladali/ mohli zakladať status SZČO,

účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení podľa § 21 ods. 1 sa posudzuje osobitne vo
vzťahu ku každému oprávneniu, ak oprávnenie, na základe ktorého sa výlučne dosahoval príjem podľa
§ 138 ods. 9 zaniklo.

69. V správnom súdnom konaní bolo listinnými dôkazmi preukázané, že žalobkyňa po zrušení povolenia

na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, t. j. tak pred 1.10.2009 ani po 1.10.2009 nevykonávala na
základe licencie L1A činnosť, z ktorej by jej plynuli príjmy z podnikania a inej zárobkovej činnosti podľa §
6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Preto iba formálne držanie licencie L1A žalobkyňou po 1.10.2009,
bez jej skutočného využitia za účelom získania príjmu, nemôže napĺňať materiálnu podmienku na to,
aby žalobkyňa bola aj po zániku povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, výlučne z

ktorého dosahovala príjmy, ktoré boli posudzované na účely sociálneho poistenia, účastná na sociálnom
poistení. Preto správny súd zastáva názor, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie v prípade žalobkyne zaniklo k 30.09.2009, teda dňom zániku povolenia na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia, na základe a výlučne ktorého žalobkyňa dosahovala príjem na účely zákona
o sociálnom poistení. Pokiaľ by správny súd pripustil, že iba formálna dispozícia žalobkyne licenciou

L1A bez akéhokoľvek príjmu, ktorý by z jej využitia plynul, by zakladal účasť na sociálnom poistení,
došlo by k popretiu účelu zákona, ktorý, ako už bolo viackrát uvedené účasť na sociálnom poistení
spája nielen so statusom SZČO ale aj s dosiahnutým príjmom (§ 21 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení). Alebo inak ešte povedané, žalobkyni účasť na sociálnom poistení na základe licencie L1A
z dôvodu nedosiahnutia zákonom požadovaného príjmu nikdy podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom

poistení nevznikla a preto táto účasť logicky nemohla kontinuálne pokračovať až do 30.06.2011 iba na
základe príjmu dosahovaného prevádzkovaním zdravotníckeho zariadenia na základe povolenia TSK
do 30.10.2009. Takýto záver je neudržateľný a v rozpore s účelom zákona o sociálnom poistení.

70.Argumentáciauvedenávbode64až69savplnomrozsahuvzťahujeajkposúdeniuúčastižalobkyne

na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení po 1.1.2011. Naviac správy súd dodáva, že od
1.1.2011 zákon o sociálnom poistení viazal status SZČO súčasne aj na registráciu podľa osobitného
predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o
sociálnom poistení, ktorú skutočnosť žalovaná aj v rozhodnutí zohľadňovala, keď vyhodnocovala status
SZČO u žalobkyni podľa zákona o sociálnom poistení účinnom do 31.12.2010 a v znení účinnom od

01.01.2011 do 31.12.2013. V súvislosti s preukázaním registrácie podľa osobitného predpisu, správny
súd nesúhlasí so závermi žalovanej, že v administratívnom konaní bolo preukázané, že žalobkyňa bola
po 1.1.2011 registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou
v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení. Žalovaná svoj záver o registrácii
žalobkyne založila na oznámeniach Daňového úradu Trnava, pobočka Piešťany zo dňa 7.9.2016 a

12.9.2016, ktoré však jednoznačne nepreukazovali, že žalobkyňa je registrovaná práve v súvislosti
so zárobkovou činnosťou, ktorú špecifikuje zákon o sociálnom poistení. Obsahom administratívneho
spisu je preukázané, že žalobkyňa doručila na Daňový úrad Piešťany dňa 30.9.2009 oznámenie o
ukončení činnosti - zrušenie registrácie, ktorým oznámila daňovému úradu, že prestáva vykonávaťpodnikateľskú činnosť a súčasne dňa 1.10.2009 odovzdala daňovému úradu osvedčenie o registrácii
a pridelení identifikačného čísla. Naviac Daňový úrad Trnava, pobočka Piešťany potvrdením zo dňa
22.12.2016 osvedčil, že žalobkyňa bola registrovaná na Daňovom úrade v Piešťanoch od 08.03.1995

do 01.10.2009, pričom registrácia bola ukončená na základe oznámenia daňového subjektu o ukončení
činnosti zo dňa 30.09.2009. Vychádzajúc z uvedeného je dôvodné ustáliť, že zistenie skutkového stavu
žalovanou pokiaľ ide o status SZČO po 1.1.2011 nebol dostatočný na jeho posúdenie (§ 191 ods. 1
písm. e/ SSP). Za účelom ustálenia registrácie podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou
činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení po 1.1.2011 si

žalovaná mala vyžiadať jasné stanovisko daňového úradu. V tejto súvislosti však správny súd dodáva,
že aj v prípade preukázania registrácie, u žalobkyni z dôvodu neexistencie príjmu z licencie L1A povinné
nemocenské a dôchodkové poistenie nikdy nevzniklo.

71. Správny súd sa stotožňuje s námietkou žalobkyne, že sociálna poisťovňa vydaním prvostupňového
rozhodnutia porušila ustanovenia § 195 a § 196 zákona o sociálnom poistení, keď rozhodnutie vydala

bez toho, aby si obstarala potrebné podklady na rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu preto nemohla
ani presne a úplne zistiť skutkový stav veci a to nielen pokiaľ ide o posudzovanie statusu SZČO po
1.1.2011, ale aj pokiaľ ide o posúdenie tohto statusu do 30.09.2009, keď len na základe existencie
licencie L1A, bez skúmania ďalších potrebných súvislostí, ako napríklad reálne využívanie tejto licencie
za účelom dosahovania príjmu, túto vyhodnotila v neprospech žalobkyne. Správny súd sa v tejto

súvislosti nestotožňuje s argumentáciou žalovanej, ktorú podporovala aj rozhodnutím Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.2.2011, že zákon o sociálnom poistení nekonkretizuje prvý úkon
v konaní a preto sa zaň môže považovať aj doručenie rozhodnutia, ak Sociálna poisťovňa disponovala
potrebnými a dostatočnými podkladmi, a rovnako, že Sociálna poisťovňa nemá povinnosť pred vydaním
rozhodnutia dať účastníkovi konania možnosť sa vyjadriť k jeho podkladu a spôsobu jeho zistenia. Podľa

názoru správneho súdu citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je na daný prípad nepoužiteľné,
pretožeideoskutkovoodlišnésituácie.Vpreskúmavanomprípadesajednalooadministratívnekonanie,
predmetom ktorého bol podľa žalovanej sporný zánik sociálneho poistenia, k vydaniu rozhodnutia došlo
po uplynutí šiestich rokoch, naviac za okolností, keď žalobkyňa mala za to, že jej status SZČO zanikol
dňa 30.09.2009 z dôvodu zrušenia povolenia TSK a v súvislosti s tým si splnila aj všetky zákonné

povinnosti, ktoré s týmto zánikom súviseli. Preto pochopiteľne rozhodnutie žalovanej bolo pre žalobkyňu
viac ako prekvapivé. V citovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktorý na argumentáciu použila
žalovaná, išlo o predpísanie dlžnej sumy poistného a príspevkov na základe mesačných výkazov
poistného a príspevkov predložených samotným zamestnávateľom, ktoré nielen žalovaná ale aj najvyšší
súd považoval za dostatočné. V tejto prejednávanej veci však poisťovňa potrebnými a dostatočnými

podkladmi nedisponovala, a k tým podkladom mohla dospieť len na základe konania v súčinnosti s
účastníčkou konania. Je nesporné, že zákon o sociálnom poistení v § 172 ods. 1 vylučuje použitie
všeobecného predpisu o správnom konaní, avšak ustanovenie § 195 a § 196 zákona o sociálnom
poistení vyžaduje na účely rozhodnutia súčinnosť Sociálnej poisťovne a účastníkov konania. Preto podľa
názoru správneho súdu v danom prípade, keďže išlo o sporný prípad zániku sociálneho poistenia po

viac ako šiestich rokoch, mala Sociálna poisťovňa konať v súčinnosti s účastníčkou konania tak, aby
táto mala možnosť predkladať dôkazy na preukázanie rozhodných skutočností, a aby vôbec, po uplynutí
takej doby mala vedomosť o prebiehajúcom konaní. Podľa názoru správneho súdu ide o minimálny
štandard, ktorý by konanie, s takýmto závažným dôsledkom, malo spĺňať.

72. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd zastal názor, že napadnuté rozhodnutie žalovanej č.
44631-2/2016-BA z 25. novembra 2016 a rovnako tiež rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho
stupňa č. 65408-3/2016 TT z 13. apríla 2016 je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e)
SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP vec vrátiť podľa § 191 ods. 4 SSP orgánu verejnej
správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Správny súd teda zrušil napadnuté rozhodnutia z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Správny súd si plne uvedomuje, že zákonné
podmienky vzniku a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia sú presne
stanovené zákonom č. 461/2003 Z. z., avšak v danom konkrétnom prípade správny súd zohľadnil
samotný účel zákona a tomu prispôsobil rozhodnutie vo veci samej. Správny súd posudzoval aj dopad

daného rozhodnutia na verejný záujem, ktorý nepochybne účasť na sociálnom poistení predstavuje,
avšak má za to, že práve preukázaním, že žalobkyňa skutočne nevykonávala zárobkovú činnosť na
základelicencieL1A,tedaňounedosahovalapríjem,ktorýpodľa§21ods.1zákonaosociálnompoistení
zakladá povinnú účasť na sociálnom poistení, verejný záujem nie je dotknutý.73. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, sú konajúce orgány verejnej
správy v ďalšom konaní viazané (§ 191 ods. 6 SSP).

74. V správnom súdnom konaní úspešnej žalobkyni priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP náhradu
dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny
súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods.
2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.