Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/309/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616203291
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3616203291.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom
Malinovo, Slnečná 765/3 proti žalovanému E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., E. M. XXXX/XX, o
zaplatenie 532,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske
č.k. 3Csp/23/2016-34 zo dňa 30. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov
konania nepriznal. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa
žalobou zo dňa 01.08.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 532,- eur s príslušenstvom
s odôvodnením, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 26.08.2010 poskytol žalovanému úver vo
výške 350,- eur, ktorý však žalovaný nesplácal a tak žalobca dlh zosplatnil k 08.02.2011. Žalobca
dňa 28.02.2011 podal na žalovaného trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania prečinu
úverového podvodu. Okresný súd Partizánske rozsudkom č.k. 2T/105/2012 zo dňa 25.06.2012 uznal

žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu a žalobcu, ako poškodeného odkázal s
jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 25.06.2012. Žalovaný ku dňu vyhotovenia žaloby neuhradil žalobcovi žiadnu platbu.
Súd vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 26.08.2010
zmluvu o úvere. Okresný súd Partizánske rozsudkom č.k. 2T/105/2012-168 zo dňa 25.06.2012 uznal
žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu a žalobcu odkázal s jeho nárokom na
náhradu škody na občianske súdne konanie. Tieto skutočnosti súd posúdil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 106

ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a uviedol, že
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je
spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca sa domáha náhrady škody spôsobenej trestným činom žalovaného
(prečin úverového podvodu). Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 2T/105/2012-168 zo dňa
25.06.2012 bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu. Žalobcov nárok na
náhradu škody vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy. Keďže nárok na náhradu škody spôsobenej trestným

činom vychádza zo spotrebiteľskej zmluvy, je potrebné premlčanie uplatneného nároku posudzovať
podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozsudok sp. zn. 2T/105/2012 nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 25.06.2012. Po dobu trestného konania premlčacia doba neplynula. V zmysle § 106
ods. 1 začiatok subjektívnej premlčacej lehoty sa viaže na okamih, kedy sa žalobca (poškodený) dozvieo škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Žalobca podal žalobu na súde dňa 01.08.2016 teda po uplynutí
4 rokov, preto má súd za to, že v konaní riadne nepokračoval a nárok žalobcu je premlčaný. Zároveň
súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliada na premlčanie, keďže sa rozhoduje o nároku zo

spotrebiteľskej zmluvy. Keďže je nárok žalobcu premlčaný a v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. súd
prihliadol na premlčanie, rozhodol tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu. Rozhodnutie o náhrade trov
konania súd odôvodnil podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal,
pretože hoci bol v spore úplne úspešný, na konaní sa nijakým spôsobom nepodieľal, a preukázateľne
mu nevznikli žiadne trovy konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Podľa neho súd prvej inštancie rozsudok
nedostatočne odôvodnil, čím odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, tiež dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že zmluva o úvere bola uzatvorená s
dlžníkom ako podnikateľom, označeným IČO-m. Vzťah medzi účastníkmi je nutné preto posudzovať

ako obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými
subjektmi. Okrem toho sa zmluva o úvere bez ohľadu na dohodu zmluvných strán riadi Obchodným
zákonníkom (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). Klient uzatvoril zmluvu o úvere so
spoločnosťou žalobcu slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných
podmienok, čo potvrdil svojim podpisom. Pokiaľ ide o premlčanie práva žalobcu ako to uviedol súd prvej

inštancie, tu žalobca poukázal na to, že v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka „ak bolo právo
priznanéprávoplatnýmrozhodnutímsúdualeboinéhoorgánu,premlčujesazadesaťrokovododňa,keď
sa malo podľa rozhodnutia plniť.“ Uplatnený nárok tak nie je premlčaný, keď Okresný súd Partizánske
žalobcu rozsudkom sp. zn. 2T/105/2012zo dňa 25.06.2012 odkázal s nárokom na náhradu škody na
občianske súdne konanie. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.06.2012

a jasne z neho vyplýva, že k udalosti došlo dňa 26.08.2010 a teda nárok bol uplatnený v premlčacej
dobe. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 CSP v rozsahu a z
dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k

záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1
a 2 CSP.
4. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri zamietnutí žaloby
žalobcu vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli

počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcimz§191CSP.Prirozhodovanísúdprvejinštanciepoužilsprávnyprávnypredpis,správneho
vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými
i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého
rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP. K odvolacím námietkam

žalobcu potom odvolací súd uvádza nasledovné:
5. Čo sa týka námietky žalobcu, že v danej veci sa medzi ním a žalovaným nejedná o záväzkový vzťah zo
spotrebiteľskej zmluvy ale o vzťah obchodnoprávny, keď žalovaný je v zmluve označený ako podnikateľ
a tiež podľa obsahu zmluvy vyhlásil, že finančné prostriedky úveru sú mu poskytované na podnikanie, tu
odvolací súd uvádza, že uvedené nepostačuje pre to, aby žalovaný nebol posudzovaný ako spotrebiteľ

a tým aj záväzkový vzťah medzi ním a žalobcom zo zmluvy o úvere ako vzťah spotrebiteľský. Žalovaný
je fyzickou osobou. Či zmluvu o úvere uzatváral ako spotrebiteľ alebo ako nespotrebiteľský subjekt
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti nemožno ustáliť len s poukazom
na jeho označenie v zmluve. Jednoznačnú odpoveď na otázku, či má predmetná zmluva o úvere
spotrebiteľský alebo nespotrebiteľský charakter, nemožno získať ani z označenia účelu poskytnutia

finančných prostriedkov úveru „na výkon podnikania“, keď takýto účel úveru je vo formulárovej zmluve
pripravenej žalobcom - dodávateľom predtlačený. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú
zmluvu (spotrebiteľský vzťah), má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru
zmluvy dodávateľ (veriteľ, žalobca), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym
pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný

bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné uplatniť
výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia v pochybnostiach o
obsahuspotrebiteľskýchzmlúvplatívýklad,ktorýjeprespotrebiteľapriaznivejší.Žalobcovisanepodarilo
preukázať skutočnosť, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojejobchodnej alebo podnikateľskej činnosti, a teda že predmetná zmluva má nespotrebiteľský charakter.
Správny je preto záver súdu prvej inštancie, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy o úvere konal ako
spotrebiteľ a záväzkový vzťah z tejto zmluvy medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským.

6. Z uvedeného záveru o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere uzatvorenej stranami sporu potom
nepochybne vyplýva aj to, že na posúdenie premlčania práv žalobcu z tohto záväzkového vzťahu je
potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Toho si je nepochybne vedomý aj
samotný žalobca., ktorý sa v odvolaní v otázke premlčania odvoláva na ustanovenia § 106 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Žalobca, napriek správnemu použitiu Občianskeho zákonníka na posúdenie

otázky premlčania svojich práv, úplne ignoruje skutočnosť, že právo na náhradu škody, ktorého sa
podanou žalobou domáha, sa premlčuje nielen v objektívnej premlčacej dobe /§ 106 ods. 2 Občianskeho
zákonníka/ ale aj v subjektívnej premlčacej dobe, ktorá je stanovená v § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.
7. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

8. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri
roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
9. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu

konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
10. Pre premlčanie práva na náhradu škody stanovuje Občiansky zákonník dve premlčacie doby,
subjektívnu /§ 106 ods. 1/ a objektívnu /§ 106 ods. 2/, ktoré sú navzájom nezávislé, s odlišným začiatkom
i koncom plynutia. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí,

a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba.
11. V danej veci sa žalobca domáha práva na náhradu škody, ktorá mu vznikla protiprávnym konaním-
trestným činom žalovaného v súvislosti s uzatvorením zmluvy o úvere a poskytnutím finančných
prostriedkov úveru žalovanému. Žalovaný bol za svoje konanie odsúdený, keď rozsudkom Okresného
súdu Partizánske č.k. 2T/105/2012-168 zo dňa 25.06.2012 bola schválená dohoda o vine a treste, ktorú

žalovaný uzatvoril s prokurátorom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.06.2012. S ohľadom na
charakter protiprávneho konania žalovaného, možno uzavrieť, že konanie žalovaného pri protiprávnom
úkone bolo konaním úmyselným a teda aj samotná škoda bola zo strany žalovaného žalobcovi
spôsobená úmyselne. Ako potom správne uvádza žalobca v odvolaní, právo na náhradu tejto škody sa
premlčuje v objektívnej premlčacej dobe, ktorá je desať rokov a plynie odo dňa, keď došlo k udalosti, z

ktorej škoda vznikla, tu od 26.08.2010, kedy bola uzatvorená zmluva o úvere. Táto objektívna premlčacia
doba bola nepochybne v čase podania žaloby /01.08.2016/ a to i s prihliadnutím na jej spočívanie /§ 112
Občianskeho zákonníka/ po dobu trestného stíhanie žalovaného, v rámci ktorého si žalobca uplatňoval
náhradu škody, zachovaná.
12. Ako už bolo uvedené, právo na náhradu škody sa popri objektívnej premlčacej dobe premlčuje aj v

subjektívnej premlčacej dobe. Je preto potrebné posúdiť aj jej zachovanie. Subjektívna premlčacia doba
práva na náhradu škody je dva roky a začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom,
kto za ňu zodpovedá. V tomto prípade sa žalobca najneskôr dňom právoplatnosti rozsudku Okresného
súdu Partizánske č.k. 2T/105/2012-168 zo dňa 25.06.2012 dozvedel, že za škodu zodpovedá žalovaný.
Najneskôr odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, 25.06.2012, tak začala plynúť dvojročná subjektívna

premlčacia doba, v ktorej si mal žalobca svoje právo na náhradu škody voči žalovanému uplatniť na
súde. Keďže však žalobca podal svoju žalobu na súde až dňa 01.08.2016, stalo sa tak po márnom
uplynutí subjektívnej premlčacej doby a jeho právo na náhradu škody sa tak premlčalo. Záver súdu prvej
inštancie o premlčaní uplatneného práva žalobcu je preto správny.
13. Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne

správny potvrdil.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n édovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).