Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. apríl 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/206/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116212637
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116212637.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci navrhovateľa: Ing.

Martin C., nar. XX.X.XXXX, bytom Prešov, Čapajevova XX, právne zast. JUDr. Branislavom Kahanecom,
advokátom v Prešove, Vajanského 33, proti odporkyni: Ing. Erika C., nar. X.X.XXXX, bytom Pozdišovce
XXX, právne zast. JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou v Prešove, Slovenská 69, v konaní
o zrušenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ dňa 4.3.2016 doručil návrh, ktorým sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti, ktorá mu

bola stanovená rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 11C/33/2014 dňa 23.4.2014 s účinnosťou
od 1.8.2015, keď svoj nárok odôvodňoval tým, že povinnosť platiť manželské výživné, ktoré mu bolo
takto určené vo výške 150 Eur od 1.2.2015 nie je dôvodné, nakoľko podľa jeho informácii je odporkyňa
od 1.8.2015 zamestnaná v Prahe s príjmom 21.000,-- Kč a tak nie je odkázaná na výživné od neho.

2. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 16.6.2016 žiadala, aby súd návrh zamietol z dôvodu, že
síce od 1.8.2015 bola zamestnaná v Prahe ako referentka verejnej správy v podniku Ředitelství silnic

a dálnic ČR, avšak od 1.1.2016 nepracuje a čerpá neplatené voľno a nemá žiaden príjem, pričom
o tejto skutočnosti navrhovateľ vie, keďže na základe rozsudku Městského soudu v Brne, sp. zn.
82Nc/2507/2015 zo dňa 5.11.2015 bola povinná vrátiť sa do miesta trvalého pobytu maloletého v obci
Pozdišovce aj s maloletým synom B. a v súčasnej dobe prebieha na Okresnom súde v Michalovciach
konanie vo veci nahradenia súhlasu rodičov s vysťahovaním maloletého do zahraničia pod sp. zn.
23P/153/2015 a do ukončenia tohto konania nemôže nastúpiť do zamestnania v Prahe. Navrhovateľ
podniká ako živnostník v oblasti geodézie, je spoločníkom v spoločnosti H. P. v Poľsku, kde má taktiež

príjem a jeho celkový mesačný príjem je cca 2.000 Eur v čistom. Odporkyňa poukázala na ustanovenie
§ 71 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého majú mať manželia vzájomnú vyživovaciu povinnosť tak,
aby životná úroveň manželov bola v zásade rovnaká. V právnej veci o manželské výživné nedošlo
k zmene pomerov na strane navrhovateľa ani na strane odporkyne. Životná úroveň navrhovateľa je
podstatne vyššia ako životná úroveň odporkyne, pričom si navrhovateľ voči nej ako manželke napriek
právoplatnému rozsudku neplní túto vyživovaciu povinnosť a z tohto dôvodu dňa 31.12.2015 podala
trestné oznámenie pre podozrenie z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného

zákona.

3. Navrhovateľ k reakcii na vyjadrenie odporkyne podal písomné vyjadrenie 9.9.2016, v ktorom poukázal
na to, že odporkyňa protiprávne vycestovala so synom do zahraničia bez jeho vedomia a súhlasu,prihlásila dieťa do materskej škôlky, zmenila ošetrujúcich lekárov, pričom za účelom výkonu svojich
rodičovských práv bol nútený podať c Českej republike návrh na vrátenie maloletého, o ktorom bolo
rozhodnuté rozsudkom Městského soudu v Brne v spojení s rozsudkom Krajského soudu v Brne zo dňa

19.1.2016. Tvrdenie odporkyne, že z dôvodu konania vedeného na Okresnom súde v Michalovciach
pod sp. zn. 23P/153/2015 nemôže nastúpiť do zamestnania v Prahe, a že účelovo marí a preťahuje
konanie vo veci, je nepravdivé, lebo samotná odporkyňa môže kedykoľvek vycestovať do Prahy a
plniť si tak povinnosti vyplývajúce z jej pracovnoprávneho vzťahu, avšak nevyvinula žiadnu aktivitu
za účelom získania zamestnania na území Slovenskej republiky. Súd neuložil povinnosť odporkyni

vrátiť sa na územie Slovenskej republiky, preto jej tvrdenie, že jej týmito rozsudkami bola uložená
povinnosť vrátiť sa do miesta bydliska je nepravdivá. Odporkyňa voči nemu podala trestné oznámenie
pre týranie na Městskom soude v Brne a k týmto skutočnostiam bol vypočúvaný políciou, avšak do
dnešného dňa nebolo voči nemu vznesené obvinenie. Takéto konanie odporkyňa považuje za krivé
obvinenie. Zároveň popieral dôvodnosť trestného stíhania a vo veci prebiehajú procesné úkony za
účelom preukázania nepravdivosti tvrdenia odporkyne. Odporkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu v Prahe,

je spôsobilá zabezpečiť si príjem vlastným pričinením a od augusta 2015 nie je odkázaná na výživné
od neho. Protiprávne vysťahovanie maloletého do zahraničia a s tým, že až súdnou cestou sa musel
domáhať výkonu svojich rodičovských práv, ako aj krivé obvinenie zo závažného trestného činu malo
negatívne dôsledky na jej pracovný aj osobný život pričom bol obmedzený aj vo výkone svojich
rodičovských práv. Konanie žalovanej hodnotí ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.

4. Odporkyňa následne reagovala na písomné vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 9.9.2016 podaním zo
dňa 7.11.2016 a poukázala na to, že o jej zámere odísť do Prahy bol navrhovateľ informovaný a vedel
o tom od marca 2015. Keďže sa nehodlal podieľať na finančných výdajoch za trvania manželského
spolužitia, na spoločnom hospodárení, neumožnil jej prístup k jeho bankovému účtu, neplatil manželské

výživné stanovené Okresným súdom Prešov v konaní 11C/33/2014, finančne bola odkázaná na pomoc
rodičov, no už nebolo v ich silách, aby ju naďalej podporovali v takej miere ako doposiaľ. V Prahe žila 11
rokov, kde po celú dobu pracovala a rovnako tam mal aj navrhovateľ vytvorené zázemie. Na východe
Slovenska nemala šancu nájsť si zamestnanie odpovedajúce jej vzdelaniu. Dňa 24.6.2015 požiadala
súd o nahradenie súhlasu otca s vycestovaním maloletého syna a do doby ukončenia jej materskej

dovolenky nebol vytýčený termín pojednávania, čo nemohla ovplyvniť. Navrhovateľ nebol ochotný viesť
kľudný rodinný život, starať sa o rodinu, ani sa dohodnúť, preto musela so synom vycestovať do Prahy
za účelom nastúpenia do zamestnania, aby sa mohla dôstojne postarať o seba a syna a zabezpečila si
tak živobytie na mieste, kde mala vytvorené k tomu vhodné podmienky. Túto skutočnosť navrhovateľovi
oznámila 5.8.2016 prostredníctvom emailu po príchode do Prahy, lebo mala vážnu obavu, že jej ublíži,

keďže ju fyzicky napadol pred odchodom. Táto skutočnosť je uvedená aj v rozsudku Krajského soudu
v Brne, sp. zn. 20Co/622/2015 zo dňa 19.1.2016. Dňa 16.8.2015 sa v Prahe dostala do nemocnice,
navrhovateľ sľuboval, že pre nich príde a veci napraví, ľutoval, čo sa stalo, a že sa bude snažiť na
sebe pracovať a že ich uživí. Keďže bola ochotná mu uveriť, napísala mu, že nech pre nich príde,
avšak navrhovateľ už toto nechcel urobiť, ale zavolal policajtov do Pozdišoviec, aj keď vedel, že sa

tam nenachádzajú a dňa 24.8.2016 podal trestné oznámenie na políciu a ďalšie podania na súdy,
v ktorých sa domáhal styku so synom v Pozdišovciach. V odvolacom rozsudku Krajského soudu v
Brne z 19.1.2016 na strane 5 je uvedené: „ ... v neznesiteľnej situácii spôsobenej odlúčením dieťaťa
od odporkyne odvolací súd nepredpokladá, alebo možno dôvodne očakáva, že odporkyňa spoločne s
maloletým odcestuje do miesta jeho obvyklého bydliska.“ Z tohto dôvodu, že nechcela opustiť dieťa,

sa vrátila aj s maloletým do Pozdišoviec, kde ochorela a ostala práceneschopná. Na to následne
čerpala dovolenku aj neplatené voľno. Zamestnávateľ jej držal pracovné miesto z jeho dobrej vôle a s
predpokladom, že Okresný súd Michalovce vyhovie jej návrhu zo dňa 24.6.2015 a nahradí súhlas rodiča
s vycestovaním maloletého a bude sa môcť vrátiť do práce. To predpokladal vo svojom rozhodnutí aj
Krajský súd v Brne, keď v odvolacom rozsudku na strane 6 zaviazal navrhovateľa uhrádzať odporkyni

čiastku 200 Eur mesačne po dobu jedného roka, behom ktorého sa očakáva vydanie rozhodnutia
slovenského súdu o súhlase s vycestovaním maloletého do Českej republiky. Súd o tejto finančnej
podmienkerozhodolsprihliadnutímkčiastkevýživného,ktorábolanavrhovateľovivovzťahukodporkyni
stanovená. Navrhovateľ si ale povinnosť platenia manželského výživného neplní od samého počiatku.
Manželské výživné nikdy nezačal platiť ani neplatil. Platil iba 150 Eur výživné na syna, čo je rovnako

uvedené v spomínanom rozsudku odvolacieho súdu v Brne na strane 4, ako aj v rozsudku Okresného
súdu Michalovce v konaní 2P/24/2014 zo dňa 1.7.2015, ktorým navrhovateľ bol zaviazaný prispievať
na výživu maloletého sumou 250 Eur mesačne od 1.1.2014 do budúcna. Tento rozsudok ale nerieši
výživné na maloletého, ktoré mal navrhovateľ platiť vo výške 250 Eur mesačne od 1.7.2015 do júna2016. Ide o niekoľko mesiacov neplatenia výživného zo strany navrhovateľa na maloletého v plnej výške
v sume 250 Eur mesačne, čo predstavuje približne 17 % mesačného príjmu navrhovateľa. Navrhovateľ
na ňu podal trestné oznámenie za únos dieťaťa. Po návrate na Slovensko musela vypovedať a bola

nútená vrátiť sa aj s maloletým do miesta obvyklého pobytu. Navrhovateľ kontroloval jej a synovu
prítomnosť výjazdmi policajných hliadok. Toto je uvedené aj v zápisnici zo súdneho pojednávania
Okresného súdu Michalovce 23P/153/2015. Konanie vedené na Okresnom súde Michalovce pod sp.
zn. 23P/153/2015 o nahradenie súhlasu rodiča maloletého s vysťahovaním do Prahy nie je doposiaľ
ukončené z obštrukčného marenia súdnych pojednávaní navrhovateľom. Dňa 17.3.2016 Okresný súd

Michalovce vydal uznesenie pod sp. zn. 2P/24/2014 o dočasnom zverení maloletého do jej osobnej
starostlivosti a stretávaní sa otca s maloletým za prítomnosti matky. To je dôvod, prečo nemohla byť v
Prahe a plniť si pracovné povinnosti. Navrhovateľ na ňu podal trestné oznámenie aj v prípade, keď s
maloletým odcestovala do Prahy z dôvodu absolvovania lekárskeho vyšetrenia dňa 7.7.2016 v Prahe,
i keď o danej skutočnosti navrhovateľa písomne informovala. Navrhovateľ neustálymi telefonickými
prenasledovaniami, ponižovaním a urážkami prostredníctvom SMS správ, emailovej komunikácie a

nadávkami v synovej prítomnosti narúšal jej osobnú integritu, znemožňuje im plnohodnotne a kľudne
so synom žiť a stratou zamestnania kvôli obštrukčnému konaniu navrhovateľa im bolo znemožnené
dôstojne žiť. Táto celková situácia narúša psychickú rovnováhu, zdravý psychický vývin maloletého a
spôsobuje zdravotné problémy neustálym psychickým deptaním. Dňa 21.10.2015 bolo vyšetrovateľom
OKP-ORPZ Prešov pod ČVS:ORP-1080/1/VYS-PO-2015 začaté trestné stíhanie vo veci zločinu týranie

blízkej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktoré bolo dňa 29.2.2016 postúpené
na Obvodný úrad na prejednanie priestupkov a od tohto dňa sa vo veci ďalej nekonalo. Navrhovateľ
si vyživovaciu povinnosť voči nej ako manželke stanovenú v konaní 11C/33/2014 zo dňa 23.4.2014
nezačal plniť a neplnil ju ani v dobe čerpania materskej dovolenky a neplní ju do dnešného dňa.
Navrhovateľ svojim účelovým konaním odporkyňu pripravil o zamestnanie a dostal do stavu núdze.

Jej pracovný pomer skončil po čerpaní 5-mesačného neplatného voľna uplynutím určitej doby, na
ktorú bol pracovný pomer uzatvorený a nemohol byť predlžený kvôli prieťahom súdnych pojednávaní a
obštrukciám zo strany navrhovateľa. V súčasnosti je zaradená do evidencie záujemcov a uchádzačov
na Úrade práce v Prahe 5 bez poberania podpory v nezamestnanosti. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že
predložil dve pracovné ponuky adekvátne jej vzdelaniu a bydlisku na Slovensku, ide o ponuky s miestom

výkonu práce v Bratislave a Košiciach pre terénneho geodéta a tieto ponuky nie sú adekvátne ani
v bydlisku na Slovensku, ani pracovná pozícia nezodpovedá jej vyštudovanému zameraniu a praxi.
S dlhoročnou praxou v Prahe v oblasti nakladania majetko-právneho vysporiadania nehnuteľnosti vo
vlastníctve štátu je pre ňu obtiažne nájsť takéto zamestnanie v Michalovciach a v okolí. Rodičovské
práva navrhovateľa neboli v žiadnom prípade odopierané, neprišiel za ňou medzitým ani do Prahy, ani

na základe jej výziev neprišiel maloletého podporiť do nemocnice v Prahe, nenavštevoval ho ani na
Slovensku a behom návštev nebol ochotný dohodnúť sa na stretávaní so synom. Po viacnásobnej snahe
zjejstrany,zostranyštátnychorgánovnebolochotnýpristúpiťnamediáciu,aniinýmspôsobomuzatvoriť
dohodu. Tieto skutočnosti sú obsiahnuté vo vyšetrovacom spise ČVS:ORP-1080/1-VYS-PO-2015, ako
ajvnávratovomkonanívedenomnaOkresnomsúdevBrne.Navrhovateľneustálymipodaniaminasúdy,

trestnými podaniami za únos pre niekoľkodňové opustenie republiky za účelom lekárskych vyšetrení
syna, prenasledovaním, urážaním, ponižovaním jej osoby, negatívne narušuje jej osobný a rodinný život,
duševnú rovnováhu a zasahuje do integrity jej osoby. Navrhovateľ svojim správaním spôsobuje obom
zdravotné problémy a znemožňuje viesť kľudný a dôstojný život.

5.SúdvykonaldokazovanierozsudkomOkresnéhosúduMichalovce2P/24/2014,vspojenísrozsudkom
Krajského súdu v Košiciach 8CoP/463/2015, rozsudkom Městského soudu v Brne 82Nc/2507/2015
v spojení s rozsudkom Krajského soudu v Brne 20Co/622/2015, spisom 11C/33/2014 Okresného
súdu Prešov, potvrdením úradu práce v Českej republiky, krajskej pobočky pre hlavné mesto Praha
o vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie, rozhodnutím Okresného úradu Michalovce sp. zn.

OÚ-OVVS 2016/012505 o zastavení priestupkového konania, návrhom na nahradenie súhlasu rodiča s
vysťahovaním maloletého dieťaťa spolu so zápisnicou z pojednávania vo veci 23P/153/2015 Okresného
súdu Michalovce, uznesením Okresného súdu Michalovce 2P/24/2014, rozhodnutím Okresného úradu
Michalovce OU-OVVS-2016/012505, potvrdením úradu práce Českej republiky o evidencii uchádzača
o zamestnanie a zistil tento skutkový stav:

6. Navrhovateľ sa domáha zrušenia manželského výživného, ktoré mu určil Okresný súd v Prešove v
konaní 11C/33/2014 v prospech odporkyne vo výške 150 Eur od 1.2.2015 a za obdobie od 1.2.2014
do 23.4.2014 vo výške 450 kde Eur bol zaviazaný uhradiť dlžné výživné spolu s bežným výživným vsplátkach po 50 Eur. Podľa jeho informácii je odporkyňa zamestnaná od 1.8.2015 v Prahe ako referentka
verejnej správy Ředitelství silníc a dálnic ČR s príjmom 21.000,-- Kč. Odporkyňa nie je odkázaná na
výživné odo dňa, kedy má vlastný príjem a túto skutočnosť mu zatajila, dozvedel sa to až zo súdneho

konania dňa 5.11.2015. Výživné je aj v rozpore s dobrými mravmi, lebo odporkyňa podávala na neho
trestné oznámenia o týraní blízkej osoby, krivo ho obvinila, čo bolo preukázané v priestupkovom konaní
na Okresnom úrade v Michalovciach, ktorý zistil, že skutok sa nestal. Odporkyňa trvalo vycestovala
do zahraničia s dieťaťom, úmyselne marí konanie o rozvod manželstva, neumožňuje navrhovateľovi
vykonávanie rodičovských práv, o čom sú záznamy na úrade kurately. Rozvodové konanie sa vedie na

Okresnom súde v Prešove, ďalej sa vedie súdne konanie o nahradenie vôle otca s vycestovaním dieťaťa
na Okresnom súde v Michalovciach, kde už boli vypracované dva znalecké posudky, z ktorých vyplynulo,
že znalci nedoporučujú vycestovanie dieťaťa do zahraničia. Ďalej sa vedie konanie o úpravu práv a
povinností rodičov k maloletému dieťaťu do rozvodového konania na Okresnom súde v Michalovciach.
Okresný súd v Michalovciach vydal aj neodkladné opatrenie a otcovi upravil styk s dieťaťom, toto
rozhodnutie je z 27.2.2017. Napriek tomuto právoplatnému rozhodnutiu otcovi nie je umožnený styk s

dieťaťom, o čom je vykonaný záznam na kriminálnej polícii v Michalovciach zo dňa 7.4.2017. Odporkyňa
je schopná zabezpečiť si výživu sama aj na Slovensku v blízkom okolí svojho bydliska, ale ako vyšlo
najavo, čaká na to, že prácu jej nájde navrhovateľ, očakáva jeho výlučnú iniciatívu, nie je ochotná robiť
práceterénnejgeodézie,naktorémákvalifikáciu.Navrhovateľmusírobiť,abyvedelzabezpečiťfinančné
zdroje pre syna, pre platenie hypotéky a ďalších nákladov. Pokiaľ odporkyňa vníma dieťa ako príťaž,

navrhovateľjeochotnýhoihneďprevziaťdosvojejstarostlivosti.Zostranyodporkynejemuznemožnené
stýkať sa so synom. Odporkyňa sa prezentuje ako jediná osoba, ktorá sa stará o syna, ale je tu aj právo
navrhovateľa starať sa o dieťa, ktoré je mu upierané. Nechce byť víkendovým otcom, preto nie je ochotný
realizovať styk v jej domácnosti v Prahe.

7. Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť, keď poukázala na to, že nedošlo k žiadnej zmene pomerov,
ktoré by odôvodňovali zrušenie vyživovacej povinnosti. Naďalej je nezamestnaná, jej finančné pomery
sa zhoršili, lebo nemá žiaden príjem. Je evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná. Osobne sa stará
o syna a v tom je obmedzená pri hľadaní vhodnej práce. Styk navrhovateľa so synom bol predbežne
upravený a nie je pravdou, že by mu v tom bránila. Životná úroveň manželov nie je rovnaká. Navrhovateľ

má nadštandardné príjmy, čo vyplynulo aj z rozhodnutí Krajského súdu v Brne a Krajského súdu v
Košiciach, pričom odporkyňa nemá žiaden príjem, jej náklady hradia rodičia. Navrhovateľ sám prispel
k tomu, že odporkyňa prišla o prácu v Českej republike a nemôže si nájsť prácu vo svojom blízkom
ani vzdialenejšom okolí. Od januára 2016 nepracuje kvôli tomu, že sa musela vrátiť aj s dieťaťom
na Slovensko. Do 31.7.2016 čerpala neplatené voľno u svojho pôvodného zamestnávateľa. Následne

bola skončená jej pracovná zmluva. Určené manželské výživné jej navrhovateľ neplatil, zaplatil ho len
potom, keď podala trestné oznámenie. Od 1.8.2015 do januára 2016 pracovala v Prahe, kde aj vlastní
byt a bývala tam spolu so synom. Mala tam príjem, ale o túto prácu prišla z dôvodu, že navrhovateľ
vyvolal návratové konanie a Mestský súd v Brne rozhodol, že sa musí vrátiť s dieťaťom. V dôsledku
toho prišla o prácu, je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná a nevie si nájsť

prácu zodpovedajúcu jej kvalifikácii. Na Okresnom súde v Michalovciach sa vedie konanie o nahradenie
súhlasu navrhovateľa s vycestovaním maloletého dieťaťa a rozvodové konanie bolo odročené z dôvodu
nariadenia znaleckého dokazovania. Podávala trestné oznámenie pre podozrenie týrania blízkej a
zverenej osoby. Toto bolo postúpené na priestupkové konanie. Nemá iný príjem a preto bez ohľadu na
to, či s navrhovateľom spolu žijú, alebo nežijú, má právo na rovnakú životnú úroveň, pretože platí princíp

solidarity a má právo byť zabezpečená navrhovateľom, keďže sa musela vzdať zamestnania za takých
okolností, aby sa mohla vrátiť s dieťaťom na Slovensko a nemá inú možnosť zabezpečiť si svoje potreby.
Navrhovateľ ju pripravil o prácu, vyháňal ju z domu, keď bola na materskej dovolenke, nechcel s ňou
spoločne hospodáriť, vyčleňoval jej 150 Eur na domácnosť a teraz tvrdí, že je to výživné. Chce sa vrátiť
do Prahy, kde má zázemie, pričom navrhovateľ jej účelovo znemožňuje už dva roky vycestovať, pritom

vie, v ako prostredí a kde žila, lebo tam s ňou bol a žil 10 rokov. V rámci konania o úprave rodičovských
práv navrhovateľovi navrhovala široký rozsah styku so synom, ak by boli v Prahe, tak by bola ochotná
mu umožniť styk aj priamo v jej byte v čo najširšom rozsahu a zároveň aj pravidelne by prichádzala na
Slovensko so synom, avšak navrhovateľ nebol k ničomu prístupný.

8. Rozsudkom Mestského súdu v Brne 82Nc/2507/2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Brne
20Co/622/2015 bola odporkyni uložená povinnosť navrátiť maloletého Jakuba Kaščáka do miesta jeho
obvyklého bydliska v obci Pozdišovce v Slovenskej republike s podmienkou, že navrhovateľ uhradí
odporkyni čiastku 2.400 Eur určenú na výživu odporkyne po dobu 12 mesiacov od navrátenia maloletéhodo miesta jeho obvyklého bydliska, keď súdy konštatovali, že maloletý žil spoločne s rodičmi v Prešove
až do októbra 2013, kedy navrhovateľ a odporkyňa ukončili spolužitie a odporkyňa s maloletým sa
odsťahovala do rodinného domu svojich rodičov v Pozdišovciach, kde žila so synom jeden a pol

roka. Odporkyňa následne bez súhlasu a vedomia navrhovateľa premiestnila dieťa dňa 1.8.2015 do
Prahy. Dňa 5.8.2015 o tom informovala navrhovateľa prostredníctvom emailovej správy. Následne si
našla prácu od 1.8.2015 za hrubú mzdu 21.000,-- Kč. Býva s maloletým v Prahe v byte, ktorý vlastní.
Maloletý navštevoval od 1.11.2015 súkromnú materskú škôlku. Odporkyňa tak premiestnila dieťa do
Českej republiky z miesta jeho obvyklého pobytu bez toho, aby mala súhlas navrhovateľa a teda išlo o

premiestnenieprotiprávne.Dňa24.6.2015odporkyňapodalanávrhnanahradeniesúhlasunavrhovateľa
s vycestovaním maloletého do zahraničia z dôvodu, že otec maloletého nesúhlasí s jeho vycestovaním
do Prahy a dohoda medzi rodičmi nie je možná. Súd ďalej konštatoval, že vzhľadom na nepriaznivý
vývoj vzťahov medzi navrhovateľom a odporkyňou, ktorý sa účastníci rozhodli riešiť podaním návrhu na
rozvod manželstva a po zvážení, že navrhovateľ odporkyni nehradí žiadne výživné a to dokonca ani to,
ktoré mu bolo stanovené rozhodnutím súdu, je potrebné, aby navrhovateľ pred návratom maloletého

uhradil odporkyni čiastku, z ktorej by po prechodnú dobu mohla financovať náklady s jej pobytom na
Slovensku a za adekvátnu považoval čiastku 200 Eur mesačne na dobu 12 mesiacov, ktorú možno
považovať za dostatočnú pre riešenie otázok spojených s ďalším pobytom odporkyne v mieste bydliska
maloletého. Tento rozsudok bol vydaný 19.1.2016.

9. Zo spisu 11C/33/2014 vo veci Ing. Erika C. proti Ing. Martin C. o určenie príspevku pre manžela súd
uznesením zo dňa 23.4.2014 schválil medzi účastníkmi zmier, na základe ktorého sa v tomto konaní
odporca Martin C. zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky Eriky C. výživné 150 Eur mesačne od
1.2.2015 a za obdobie od 1.2.2014 do 23.4.2014 vo výške 450 Eur uhradil tento dlh spolu s bežným
výživným v splátkach po 50 Eur mesačne počnúc májom 2014. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť

6.5.2014. Už v čase podávania tohto návrhu navrhovateľka uvádzala, že sa rozhodla odsťahovať k
svojim rodičom do Pozdišoviec, ktorí jej finančne pomáhajú, lebo je na materskej dovolenke. Jej jediným
príjmom je rodičovský príspevok vo výške 220 Eur, ktorý jej však nepostačuje na výživu a poukazovala
na to, že manželské spolužitie od začiatku je problémové pre agresivitu odporcu, ktorá sa vystupňovala
tak, že na jar 2013 požiadala o pomoc centrum týraných žien, kde jej doporučili, aby opustila spoločnú

domácnosť, ale vrátila sa v nádeji, že sa niečo zmení, k čomu však nedošlo.

10. Uznesením Okresného súdu Michalovce vo veci 2P/24/2014 zo dňa 17.3.2016 bolo vydané
predbežné opatrenie, ktorým dočasne bol maloletý Jakub C. zverený do osobnej starostlivosti matke
Erike C., otcovi bola upravená vyživovacia povinnosť v sume 150 Eur a zároveň mu bol upravený

styk s maloletým synom B.. Toto predbežné opatrenie má trvať do právoplatného skončenia vo veci
samej vedenej pod značkou 2P/24/2014. Súd zistil, že konanie 2P/24/2014 nie je doposiaľ právoplatne
ukončené.

11.ZpotvrdeniaúradupráceČeskejrepubliky,krajskejpobočkyprehlavnémestoPrahazodňa3.8.2016

mal súd preukázané, že odporkyňa Ing. Erika C. je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od
3.8.2016.

12. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 8CoP/463/2015 zo dňa 29.4.2016 bol potvrdený rozsudok
vo veci 2P/24/2016 z 1.7.2015, ktorým bol maloletý B. zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi

určená vyživovacia povinnosť 250 Eur mesačne od 1.1.2014 do budúcna a zaplatiť aj dlžné výživné
1.800 Eur za obdobie od 1.1.2014 do júna 2015 v splátkach po 100 Eur mesačne spolu s bežným
výživným. Zároveň bol upravený styk aj otca so synom. Odvolací súd konštatoval, že konanie o udelenie
súhlasu na vysťahovanie maloletého nebolo ešte právoplatne skončené, preto je matka maloletého
povinná rešpektovať nariadenú úpravu styku otca s maloletým s tým, že je povinná dieťa odovzdať

v určenom čase v mieste bydliska v Slovenskej republike a nariadený rozsah úpravy styku má len
dočasný charakter do času, kým sa vzťah otca s maloletým nezlepší a neprehĺbi. Takáto úprava styku
je v najlepšom záujme maloletého.

13. Súd sa ďalej oboznámil so žiadosťami a odpoveďami od zamestnávateľov, kde sa odporkyňa

uchádzala o zamestnanie v období od decembra 2016 do apríla 2017, odkiaľ dostala negatívne
odpovede.14. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

15. Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu
povinnosť detí voči rodičom.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

18. Podľa § 76 od 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

19. Podľa § 76 ods. 2 Zákona o rodine, proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných
pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

20. Podľa § 76 ods. 3 Zákona o rodine, v prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného

rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa
predpisov občianskeho práva.

21. Podľa § 76 ods. 4 Zákona o rodine, plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až
po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

22. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a je viazaná na jeho existenciu
a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Súd mal preukázané, že účastníci sú naďalej v
platnom manželstve, aj keď prebieha rozvodové konanie, v ktorom zatiaľ súd právoplatne nerozhodol.
Ďalej súd zistil, že účastníci konania nežijú spolu, v roku 2014 odporkyňa opustila navrhovateľa z

dôvodov nezhôd, problémového spolužitia a iniciovala podnet na začatie trestného vyšetrovania vo veci
týrania blízkej osoby, ktorej sa mal navrhovateľ dopúšťať na nej. Z oznámenie ORPZ Prešov vyplýva, že
spisový materiál ČVS: ORP-54-SE-PO/2016 bol zaslaný s návrhom na podanie obžaloby na Okresnú
prokuratúru v Prešove a dňa 16.11.2016 bola prokurátorkou Okresnej prokuratúry v Prešove podaná na
súd obžaloba pod číslom 2Pv/113/2016/7707-21.

23. Rozsudkom Mestského súdu v Brne v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Brne 82Nc/2507/2015
a 20Co/622/2015 bolo rozhodnuté o návrate maloletého dieťaťa účastníkov konania do miesta jeho
obvyklého bydliska v mieste Pozdišovce v Slovenskej republike s tým, že tento návrat maloletého
bol podmienený splnením záruky zo strany navrhovateľa uhradiť odporkyni čiastku 2.400 Eur určenú

na výživu odporkyne po dobu 12 mesiacov odo dňa navrátenia maloletého do miesta jeho obvyklého
bydliska. Zároveň v tom istom období 29.4.2016 Krajský súd v Košiciach potvrdil rozsudok Okresného
súdu v Michalovciach z 1.7.2015 vo veci 2P/24/2014, ktorým bolo rozhodované o výchove a výžive
a úprave styku otca s maloletým Jakubom C. tak, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti
matke a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť 250 Eur od 1.1.2014 do budúcna s povinnosťou

zaplatiť dlžné výživné 1.800 Eur za obdobie od januára 2014 do júna 2015 a zároveň bol upravený
otcovi styk s maloletým synom. Na Okresnom súde v Michalovciach pod sp. zn. 23P/153/2015 sa vedie
konanie o nahradenie súhlasu otca s vycestovaním maloletého do Českej republiky, ktoré doposiaľ
nie je právoplatne skončené. Odporkyňa od 1.8.2015 pracovala na Ředitelství silnic a dálnic ČR v
Prahe do augusta 2016 s tým, že od marca 2016 do júla 2016 čerpala so súhlasom zamestnávateľa

neplatené voľno. Následne bol s ňou ukončený pracovný pomer z dôvodu, že odporkyňa sa na základe
rozhodnutia Okresného súdu v Brne musela vrátiť do miesta obvyklého pobytu dieťaťa, t.j. na Slovensko
do Pozdišoviec. Odporkyňa v súčasnej dobe je bez príjmu. Manželské výživné na základe schváleného
zmierunavrhovateľneplatiloddoby,kedysadozvedel,žeodporkyňajezamestnanávPrahe.Odporkyňapredložila listinné dôkazy o tom, že sa uchádzala o zamestnania u viacerých zamestnávateľov, avšak
pracovné miesto nezískala a to za obdobie od decembra 2016 do apríla 2017.

24. Vykonaným dokazovaním súd nemal preukázané, že by tu boli dôvody na zrušenie vyživovacej
povinnosti navrhovateľa voči odporkyni. Odporkyňa je v súčasnej dobe úplne bez príjmu. Po návrate z
Českej republiky spolu so synom žije u svojich rodičov v Pozdišovciach, ktorí jej zabezpečujú bývanie
a stravu a nevyhnutné potreby. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by došlo zo strany
odporkyne k takému správaniu, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Odporkyňa má v osobnej

starostlivosti maloletého syna, o ktorého sa v plnom rozsahu stará. Je evidovaná ako nezamestnaná,
sama si iniciatívne hľadala pracovnú pozíciu, v tomto smere však nebola úspešná. Takisto nebolo
preukázané, že by sa odporkyňa vzdala výhodného zamestnania a úvahy navrhovateľa o tom, že by
mala podnikať tak ako on, nie sú na mieste, lebo odporkyňa nemá kvalifikáciu v oblasti terénnej geodézie
a musí svoje pracovné možnosti prispôsobiť potrebám dieťaťa. Takéto podnikanie si vyžaduje aj vstupný
kapitál, ktorým odporkyňa nedisponuje.

25. Súd konštatuje, že manželské spolužitie účastníkov prechádza hlbokou krízou. Od roku 2014
účastníci nežijú spolu. V súčasnej dobe prebieha rozvodové konanie. Manželské výživné, ktoré bolo
určené v konaní 11C/33/2014 vo forme zmieru, navrhovateľ prestal plniť, resp. toto výživné neplatil od
začiatku, ako to uvádzala odporkyňa, lebo 150 Eur, ktoré platil, bolo výživné na syna, ktoré mal určené

vo výške 250 Eur spolu so zameškaným výživným, ktoré však riadne neuhrádzal.

26. Súd má za to, že naďalej trvajú dôvody pre plnenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči
odporkyni, keďže sú naďalej v manželskom vzťahu. Odporkyňa je bez príjmov z dôvodu návratového
konania, ktoré vyvolal navrhovateľ a musela sa vrátiť so synom z Českej republiky do Pozdišoviec a

zároveň na Okresnom súde v Michalovciach prebieha konanie o nahradenie súhlasu navrhovateľa s
vycestovaním maloletého syna do Českej republiky, ktoré doposiaľ nie je skončené. Súd má za to,
že nedošlo k takej zmene pomerov na strane odporkyne, ktoré by zdôvodňovali zrušenie vyživovacej
povinnosti. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa v platnom manželstve s odporkyňou je prioritná,
pričom navrhovateľ si ani túto vyživovaciu povinnosť neplní a ako vyplynulo z dokazovania, náklady

navrhovateľky, ktorá nemá žiaden príjem jej hradia rodičia. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd tento
návrh zamietol.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Súd nezistil také okolnosti podľa § 55 C.m.p., ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania
jednej procesnej strane, preto vyslovil, že ani jeden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Prešov písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti v znení neskorších predpisov.