Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/89/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206037
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116206037.1

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobkyne: B. W., A..
XX.X.XXXXX, W. E. P. X, XXX XX F., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom ul. Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 620,- eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 620,- eur od 22.4.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.5.2014, uvedená
v bode 2. - administratívne náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spolu

so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 345,95 eur („administratívny poplatok“), je n e p
r i j a t e ľ n á.

III. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.3.2016 žalobkyňa žiadala vydanie bezdôvodného

obohatenia vo výške 620,- eur s prísl. a aby súd vyhlásil poplatok v Zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa
23.5.2014 (ďalej len ako „Zmluva“) za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila spotrebiteľskú Zmluvu vo výške 700,- eur,
za celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 620,- eur s tým, že celkovú čiastku vo
výške 1.320,- eur zaplatí žalovanému do 20.5.2015. V Zmluve je uvedené, že celkové náklady spojené

so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru,
t.j. 274,05 eur, a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 345,95 eur (ďalej len „administratívny
poplatok“). V Zmluve je uvedená hodnota RPMN 88,57 % a priemerná RPMN 45,02 %. Zároveň s
úverovou zmluvou bola uzavretá Dohoda o plnení v splátkach k Zmluve s tým, že celkovú čiastku vo
výške 1.320,- eur uhradí v 12 pravidelných mesačných splátkach po 110,- eur. Výška RPMN uvedená

v tejto dohode je 266,18 %. Žalobkyňa žalovanému zaplatila na predmetný úver sumu 1.320,- eur. V
bode 2. Zmluvy je uvedený administratívny poplatok vo výške 345,95 eur za administratívne náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s
tým spojenou. Žalovaný žalobkyni neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok. Ako súčasť formulára
Zmluvy nebol individuálne dojednaný a svojou výškou, na jednej strane a absenciou, zodpovedajúceho
protiplnenia, na strane druhej, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa, a preto predstavuje podľa § 53 ods. 1 OZ neprijateľnú podmienku.
Zo Zmluvy nie je možné zistiť, o aké administratívne plnenie ide. Hrubá nerovnováha v právach apovinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa, spočíva v tom, že si žalovaný nárokuje
poplatok za úkony, ktoré nie sú spotrebiteľom vopred známe, ani len svojim obsahom. Výška tohto
poplatku prevyšuje sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a navyše, nie je ničím odôvodnené,

prečo poplatok závisí od výšky poskytnutého úveru. Nie je jasné, z akých dôvodov žiada žalovaný vyšší
poplatok od spotrebiteľa, ktorému požičiava vyššiu sumu, ako od spotrebiteľa, ktorému požičiava menej.
Ako súvisí výška požičanej sumy s výškou administratívneho poplatku, ak sa bude vychádzať z významu
pojmu administratíva, podľa slovníka slovenského jazyka, ako správa, riadenie, vybavovanie veci
podniku a pod? Žalobkyňa poukázala na rozsudok OS Prešov, sp.zn. 11C/42/2012, z 13.9.2013, ktorým

súd rozhodol o tom, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve, o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú
2/3, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu s administratívou
s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Predmetný rozsudok bol potvrdený
rozsudkom KS Prešov, sp.zn. 5Co/219/2013, z 21.8.2014. Jedná sa o obdobnú zmluvnú podmienku.
Poukázala na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 14Co/321/2012, z 10.9.2013, podľa
ktorého: „Ustanovením §53a OZ sa do právneho poriadku zavádza i keď nepriamo precedentný

charakter súdneho rozhodnutia v spotrebiteľských veciach, pretože sa ním rozširuje pôsobnosť súdneho
rozhodnutia v konkrétnej veci na všetky zmluvné vzťahy, v ktorých dodávateľ použil tú istú, alebo
obdobnú zmluvnú podmienku. Z ustanovenia § 53a OZ vyplýva pre dodávateľa povinnosť zdržať sa
používania zmluvnej podmienky, ktorú súd v akomkoľvek súdnom konaní označil za neprijateľnú, alebo
neprijateľnosť zmluvnej podmienky vyplýva zo samotného rozhodnutia.“ Pojem neprijateľná podmienka,

vychádza z predpokladu, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá napriek požiadavke dobrej viery spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS). Túto skutočnosť súd preveruje z úradnej moci
(rozsudok SD EÚ C-240/98 až C-244/98). Neprijateľná podmienka upravená v spotrebiteľskej zmluve je
neplatná (§ 53 ods. 5 OZ). Obdobná zmluvná podmienka už bola ako neprijateľná posúdená aj v ďalších

konaniach, vedených na Krajskom súde Prešov, a to pod sp.zn. 1Co/2/2015, rozsudkom 4Co/52/2015
a 17Co/50/2015. Žalobkyňa dala do pozornosti súdu neprimeranú výšku RPMN 266,18 % uvedenú v
Dohode o plnení v splátkach, pričom v samotnej Zmluve je uvedená RPMN 88,57 %. Má za to, že ide
o klamanie a zavádzanie spotrebiteľa. Pri uzatváraní zmluvy o úvere nebola informovaná o presnej
výške RPMN. Takéto korigovanie ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere novou listinou určite

nezodpovedá prístupu veriteľa k jednaniu s dlžníkom s odbornou starostlivosťou. Je táto listina súčasťou
Zmluvy alebo je novou zmluvou a z akého dôvodu majú tieto listiny niektoré náležitosti zhodné a iné
odlišné(RPMN)?Nazákladevyššieuvedenéhojepresvedčenáoúmyselnepoužitejklamlivejobchodnej
praktike použitej v priebehu uzatvárania predmetnej zmluvy o úvere. Vzhľadom na skutočnosť, že sa
jedná o spotrebiteľský úver, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods.

2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej
zmluvy (ZoSÚ). Konkrétne podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Bezdôvodné obohatenie žaluje vo výške rozdielu medzi jej platbami, t.j. 1.320,- eur a výškou úveru 700,-
eur, teda vo výške 620,- eur.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.4.2016 uviedol, že je toho názoru, že žalobca
na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy, vďaka čomu sa domáha vydania bezdôvodného
obohatenia, nepreukázal naliehavý právny záujem. Žalovaný ďalej uviedol, že ročná percentuálna
miera nákladov je stanovená v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX vo výške 88,57

%. K uvedenému uviedol, že RPMN je v zmluve o úvere uvedená správne a vypočítaná v zmysle
platných právnych predpisov. Výška RPMN je taktiež v dokumente Štandardné európske informácie
o spotrebiteľskom úvere, s ktorým bol klient oboznámený pred poskytnutím úveru, čo potvrdil
vlastnoručným podpisom a je rovnaká ako v samotnej zmluve o úvere č. XXXXXXXXX. Žalovaný
poskytol klientovi pred podpísaním zmluvy a následne pri podpísaní zmluvy pravdivé a riadne a

úplné informácie. V zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.5.2014 je odplata pri
poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 345,95 eur, čo predstavuje RPMN vo výške 88,57 %. V
zmluve o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty RPMN
na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo
výške 45,02 %. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku

odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014. Znamená to, že pokiaľ bola
spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.5.2014, obmedzenie
výšky odplaty sa tu nebudí aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka,v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu

spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutia peňažných prostriedkov a
lehotu splatnosti. Ak by sme na záväzkový vzťah aplikovali súčasnú právnu úpravu, ktorá už maximálnu
výšku odplaty zakotvila v právnych predpisoch, veriteľ by stále konal v intenciách zákona. Podľa §
1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 „odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi
nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri

obdobnom úvere alebo pôžičke ročne.“ Na peňažnom trhu boli v čase poskytnutia úveru stovky
iných subjektov, ktorí vystupovali ako veritelia pri poskytnutí úveru. Klient uzatvoril zmluvu o úvere
so žalovaným slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok,
čo potvrdil podpisom. K administratívnemu poplatku uviedol, že slovenská právna úprava v oblasti
úverov „účtovaniu“ poplatku výslovne nebráni. Zákon o spotrebiteľských úveroch totiž výslovne spomína
niektoré poplatky: za notárske služby, poplatok za predčasné splatenie úveru, poplatok za vedenie

účtu atď.. V prípade definície celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom
sa napr. uvádzajú o.i. aj poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so
zmluvouospotrebiteľskomúvere.Jetedazrejmé,žeslovensképrávoaslovenskýzákonodarcapoplatok
za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Je potrebné zopakovať, že v čase
uzavretia zmluvy o úvere neexistoval a nebol účinným žiaden všeobecne záväzný právny predpis, podľa

ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov.
Možno teda vychádzať iba z ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak
predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,

spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu
splatnosti. Dôkazné bremeno pritom v otázke primeranosti odplaty znáša žalobca, a nie žalovaný.
Žalobca teda musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy o úvere išlo o odplatu, ktorá výrazne
(podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi
financovanie z vlastných zdrojov (tak ako žalovaný). Pokiaľ sa žalobca, ako aj súd prvého stupňa

dovoláva údajov výlučne bánk, koná tak v priamom rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého je ako merítko považovaná odplata obvykle požadovaná na finančnom trhu,
t.j. nie len bankami, ale aj inými účastníkmi finančného trhu. Treba uviesť, že definovanie výšky
odplaty odkazom na údaje bánk bolo možné len na základe § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka
účinného do 31.10.2008 (Ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných

prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty
poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté
peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia
súdupovinný,dodávateľjepovinnýbezzbytočnéhoodkladuvrátiťspotrebiteľoviplnenie,ktorépresahuje
výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.) alebo do 31.5.2010 (Ak predmetom

spotrebiteľskejzmluvyjeposkytnutiepeňažnýchprostriedkovanejdeospotrebiteľskýúverpodľazákona
o spotrebiteľských úveroch, 1a) nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.). Navyše žalobca
sa opiera o úrokovú sadzbu stanovenú pre banky, ktorá je, samozrejme, nižšia. Správne by mal
prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú spoločne pre banky a ďalej nebankové, leasingové a iné

spoločnosti, pod ktoré spadá aj žalovaný. Naviac prevýšenie takejto odplaty je možné a zákon zakazuje
len také prevýšenie, ktoré má charakter prevýšenia podstatného. K uvedenému je potrebné poukázať
na záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku
odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Podľa Vrchného súdu v Prahe je u nebankových
subjektov potrebné postupovať inak. V týchto prípadoch sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo

úvery osobám, ktoré by pôžičku či úver od banky nedostali pre isté riziko spojené s osobou dlžníka.
Je nutné vziať do úvahy, že v prípade týchto peňažných prostriedkov je požadované v porovnaní s
bankami menšie zabezpečenie a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva
u konzervatívnejších bánk, čo je ale vzhľadom na ich zameranie pochopiteľné. Preto je logické, že s
ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi

tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné
zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o
krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období. Žalobcom tvrdenú neprijateľnosť poplatku nie je možné
vyvodiť ani zo samotného Zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa článku 9 ods. 10 novelizovanéhoZákona o spotrebiteľských úveroch sa totiž „veriteľovi zakazuje požadovať od spotrebiteľa úl poplatkov,
náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveruj
alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo

vedenie jej podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za
ponúkanýchpodmienok:toneplatí,akideoúčetpodľa§708až715Obchodnéhozákonníka,osobitného
zákona18a alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou
poskytnutia jej písomný súhlas spotrebiteľa.“ Zákonodarca explicitne vymenúva poplatok alebo náhradu
nákladov len za vedenie, evidenciu, správu úveru, resp. účtu alebo jeho zrušenie, nie však poplatok za

vypracovanie aj uzatvorenie zmluvy o úvere, z čoho výkladom a contrario vyplýva, že takýto poplatok
je v zmysle Zákona oj spotrebiteľských úveroch prípustný. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že
je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú
stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere
nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o
úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech

získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný má za to, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi a to: Zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, Dohodou o plnení v splátkach, prehľadom platieb, ako aj ďalšími listinami nachádzajúcimi sa v
spise a zistil tento skutkový stav:

5. Strany konania uzavreli dňa 23.5.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX vo výške
700,- eur. Žalobkyňa sa zaviazala žalovanému vrátiť úrok vo výške 274,05 eur a administratívne náklady
navypracovanieauzatvoreniezmluvyospotrebiteľskomúverespolusovšetkouadministráciouvovýške
345,95 eur a to všetko do 20.5.2015. RPMN bola stanovená vo výške 88,57 % a priemerná RPMN v

sadzbe 45,02 %.

6. V rovnaký deň strany konania uzavreli Dohodu o plnení v splátkach k vyššie uvedenej úverovej
zmluve, podľa ktorej sa žalobkyňa zaviazala dlžnú sumu vo výške 1.320,- eur uhradiť v 12. mesačných
splátkach po 110,- eur, s tým, že výška RPMN bola určená vo výške 266,18 %.

7.Podľasplátkovéhokalendáranač.l.8spisužalobkyňazaplatilažalovanémucelkovosumu1.320,-eur.

8. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že úver brala kvôli tomu, že neplatila za byt. dohodu o
splátkach musela podpísať a nebola jej daná na výber voľba, či túto dohodu môže odmietnuť.

9. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

10. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do
Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené

ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/
EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

11. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
(ďalej ako „OZ“) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1,2,3,4,5 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, aknemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane

práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré

priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Podľa § 53 ods. 6 OZ Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia

a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

14. Podľa § 53a ods. 1 OZ Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti

takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

15. Podľa § 54 ods. 1,2 OZ Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy,Predávajúcinesmiekonaťvrozporesdobrýmimravmi;ustanovenia§7až9týmniesúdotknuté.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri

nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

17. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, Obchodná praktika sa tiež považuje
za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku
opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to,

aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný
spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil..

18.Podľa§9ods.1,2 zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej „zákon o spotrebiteľských úveroch“)

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanieplatobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

19. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

20. Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 41 ods. 1 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou
len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu

došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

23. Podľa § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd môže v rozsudku,
ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka
používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich

so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie
tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

24. Podľa čl. 3 bod. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľským zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe dôvery.25. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

26. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

27. Podľa § 456, veta prvá, Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu ,na úkor koho sa získal.

28. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

30. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto

charakteristiku spĺňa. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, žalobkyňa ovplyvniť nemohla,
nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej
činnosti poskytovanie úverov, pričom žalobkyni nebol poskytnutý úver za účelom výkonu zamestnania,
povolania alebo podnikania. Všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez
ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym

obchodnoprávnym vzťahom. Spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi
spadajú pod ochranu § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého je neprípustné dojednať so spotrebiteľom
nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy, ako upravuje Občiansky zákonník. Spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod sankciou ich absolútnej neplatnosti.

31. Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru,
že žaloba je čiastočne dôvodná.

32. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na vyhlásení administratívneho poplatku za neprijateľný, tak

vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, je potrebné konštatovať, že
v každom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa na určení neprijateľnej
zmluvnej podmienky, a to bez toho, aby žalobkyňa musela tento naliehavý právny záujem na určení
osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento vyplýva priamo z vyššie uvedených zákonných
ustanovení, najmä z citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. (porovnaj

rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.12.2013, sp.zn. 1Co/237/2013).

33. Súd sa ďalej zaoberal tým, či administratívny poplatok podlieha preskúmavanej právomoci súdu.
Podľa názoru súdu administratívny poplatok, ktorý je uvedený v zmluve, nie je dojednaním o hlavnom
predmete plnenie, ktorý pri zmluve o úvere je záväzok poskytnúť dlžníkovi finančné prostriedky a

záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté finančné prostriedky. Na základe uvedeného teda administratívny
poplatok podlieha prieskumu, či jeho dojednaním nedošlo k značnej nerovnováhe v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

34. Administratívny poplatok je uvedený v bode 2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to vo výške 345,95

eur za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou. Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 700,- eur, pričom sa
zaviazala vrátiť 1.320,- eur. Z toho je zrejmé, že administratívny poplatok tvorí podstatnú časť odplaty,
ktorú mala žalobkyňa vrátiť žalovanému. Súd tento poplatok vyhodnotil ako neplatný z dôvodu rozporu
s § 39 Občianskeho zákonníka pre obchádzanie zákona. Obchádzanie zákona videl súd v tom, že

dojednaním tak vysokého administratívneho poplatku, prevyšujúceho úrok, nie je ničím iným ako snahou
obísťustanoveniaotom,ževýškaúrokovpriúverenesmiebyťvrozporesdobrýmimravmiazároveňmal
spôsobiť neúmerne navyšovanie úveru. Samotné dojednanie administratívneho poplatku protizákonné
nebolo a v čase uzavretia úverovej zmluvy právnym predpisom nebola ani stanovená resp. obmedzenávýška úroku pri úveroch. Z rozhodnutí súdov Slovenskej republiky je však zrejmé, že dojednanie úrokov
v neprimeranej výške bolo a je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Taktiež
výška poplatku je 49,42 % z poskytnutej čiastky a teda je nepochybné, že takýto poplatok značne

prevyšuje náklady, ktoré má žalovaný s vypracovaním a uzatvorením zmluvy, a preto je takýto poplatok
neprimeraný a aj z tohto dôvodu sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd je preto toho názoru,
že administratívny poplatok spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľný.

35. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U 192/2010 zo
dňa 3.5.2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského
úveru sú neprijateľné: „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu
dojednaniu o cene... Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka
odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru Vrchní krajinský súd odmietol

a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať
nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu
poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje
zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok
bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie“. Súd sa s týmto odôvodnením

stotožňuje.

36. Nakoniec súd poukazuje na to, že rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 11C/42/2012-46, zo dňa
13.09.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č.k. 5Co/219/2013-91, zo dňa 21.08.2014
bolo určené, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve, o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3

zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým
spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a ako taká je absolútne neplatná. V rozhodnutí
súd uviedol, že „Podľa názoru súdu požadovanie úhrady administratívneho poplatku je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za
plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je

totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme.“ V danej veci ide
o obdobnú podmienku, a preto je žalovaný je povinný zdržať sa používania podmienky s obdobným
znením.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka v zmluve o

spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.5.2014 uvedená v bode 2, administratívne náklady
na vypracovanie a uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou vo výške 345,95 eur je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

38. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, tak súd v prvom rade poukazuje na to, že nemá dôvod neveriť

žalobkyni, že spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere musela uzavrieť so žalovaným aj dohodu o
plnení v splátkach. Je nelogické, aby žalobkyňa požiadala o uzavretie takejto dohody, keďže podľa
zmluvy o spotrebiteľskom úvere mohla dlh splatiť do 20.5.2015. To znamená, že nič nebránilo žalobkyni
dlh aj postupne splácať, pretože je povinnosť veriteľa prijať aj čiastočné plnenie. Takýmto konaním,
ak uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere podmieňuje uzavretie dohody o plnení v splátkach, sa

žalovaný dopustil konania v rozpore s dobrými mravmi podľa § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa
a nekalej obchodnej praktiky podľa § 8 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa.

39. Súd ďalej konštatuje, že úrok vo výške 39,15 % dohodnutý v zmluve o spotrebiteľskom úvere je
v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými

zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu
práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Za právny úkon priečiaci sa
dobrým mravom treba považovať právny úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska
v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi (pozri
rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 Cdo 137/2003). Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná

úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci
máj 2014 na úrovni 8,11 % ročne. Dohodnutá výška úrokov 39,15 % ročne uvedená v zmluve podstatne
(skoro pätnásobne) prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch
poskytovaných domácnostiam v mesiaci máj 2014.. Nebankový subjekt pri poskytovaní úverov sícepodstupuje vyššiu mieru rizika, čo sa odráža aj vo výške úroku, avšak dohodnutá výška úrokov (aj keď
vyššia ako pri bankách) musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať
znaky nepoctivého úžerného úroku. Dlžník uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch prevažne

z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané úroky. Dohodnutá
úroková sadzba vo výške 23,22 % ročne je preto v rozpore s dobrými mravmi, a preto v tejto časti je
zmluva v zmysle § 39 občianskeho zákonníka neplatná.

40. Zmluva ďalej obsahuje nesprávnu výšku RPMN v neprospech spotrebiteľa. RPMN predstavuje
celkové náklady spojené s úverom. Do výpočtu sa zahŕňa nielen výška poplatkov, ktoré sú spojené
úverom, ale aj výška úrokovej sadzby. V zmluve je uvedená RPMN vo výške 88,57 %. Žalovaný sám
vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že do výpočtu RPMN zahrnul iba administratívny poplatok vo
výške 345,95 eur a nie aj úrok vo výške 39,15 % p.a., ktorý vyčíslil vo výške 274,05 eur. RPMN je
preto nižšia, než aká by bola v prípade, ak by do výpočtu žalovaný zahrnul aj úrokovú sadzbu vo výške

39,15 % p.a.. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch sa úver pokladá za bezúročný a bez poplatkov,
ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

41. Žalobca okrem vyššie uvedeného v úverovej zmluve neuviedol obligatórnu náležitosť zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, teda nesplnil povinnosť vyplývajúcu z uvedených zákonných ustanovení, a
to jednak v úverovej zmluve neuviedol adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť. Zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 11 ods. 1 písm. a) absenciu vyššie
uvedených údajov (údajov podľa § 9 ods. 2 písm. c/) sankcionuje tým, že spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

42. V zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ, sp.zn. C 42/15, Home Credit Slovakia proti Kláre
Biróovej článok 10 ods. 2 písm. h/ tejto smernice stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku,
počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a
kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Vzhľadom na

jasné znenie ustanovení smernice je potrebné konštatovať, že smernica 2008/48 nestanovuje povinnosť
zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Z tohto dôvodu má tunajší súd
za to, že nedošlo k nedodržaniu ust. § 9 ods. 2 písm k/ ZoSÚ.

43.Vzhľadomnavyššieuvedené,keďžeúverzozmluvyospotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXXzodňa

23.5.2014 uzavretej medzi stranami konania je bezúročný a bez poplatkov a žalobkyňa z poskytnutého
úveru 700,- eur uhradila sumu 1.320,- eur, žalovaný sa na jej úkor obohatil o sumu 620,- eur a preto je
povinný bezdôvodné obohatenie vydať. Súd ho preto zaviazal na zaplatenie sumy 620,- eur.

44. Žalovaný sa dostal do omeškania dňom 22.4.2016, t.j. dňom nasledujúcim po doručení žaloby.

Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 620,- eur od 22.4.2016 až do zaplatenia.

45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku. Nakoľko mala žalobkyňa úspech v konaní v plnej miere súd jej priznal nárok na náhradu trov

konania v plnom rozsahu. O výške trov bude rozhodnuté v samostatnom uznesení po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.