Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, August 1, 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 15Er/864/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410212810
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križanová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4410212810.3

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803 proti povinnému: Mário M., nar.XX.XX.XXXX, bytom X. XX o vymoženie
498,84 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 3.6.2010 domáhal voči povinnému vykonania
exekúcie na vymoženie 498,84 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, keď poukazoval na rozhodcovský
Rozsudok sp.zn. M0609325, ktorý vydali dňa 30.11.2009 rozhodcovia JUDr.Jozef Novák, JUDr.Helena
Markovičová a JUDr.Ján Huňady. Citovaný rozsudok mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 22.1.2010
(ďalej len rozhodcovský rozsudok), a týmto bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému
498,84 eur , úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 498,84 eur za obdobie od 13.3.2008

do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 99,77 eur, náhradu trov rozhodcovského konania vo výške
33,19 eur, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 163,08 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku.

2. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala Zmluva o úvere a ďalších úverových produktoch
medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným zo dňa 2.2.2007. Súčasťou zmluvy sú aj

Obchodné podmienky úverových produktov verzia 2/2006, ktorých súčasťou je rozhodcovská doložka
článok 5.38. Rozhodcovská doložka: GE a Zákazník sa dohodli, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z
právnych vzťahov na základe Zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo
zánik Zmluvy, predložia na rozhodnutie Stálemu Rozhodcovskému súdu zriadenému pri Rozhodcovská,
arbitrážna a mediačná, a.s., Bratislava, IČO: 35 862 882 podľa jeho základných vnútorných predpisov.
Zmluvnéstranysapodrobiarozhodnutiutohtosúdu.Jehorozhodnutiebudeprezmluvnéstranyzáväzné.

Zároveň sa zmluvné strany môžu písomne dohodnúť v lehote 30 dní odo dňa doručenia návrhu niektorej
zmluvnej strany na tom, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe zmluvy
alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy, predložia na rozhodnutie
( v zmysle zákona č.244/2002 o rozhodcovskom konaní ) pred iný rozhodcovský súd.

3. Súdnemu exekútorovi JUDr.Kamilovi Líškovi, Exekútorský úrad Grösslingova 62, Bratislava udelené

poverenie na vykonanie exekúcie.

4. Podľa § 243 h Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa § 57 ods.2 Exekučného poriadku ( ExP ), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva
z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), v znení účinnom
do 31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na
návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon

rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 35 ZoRK rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

5. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník (ďalej len O.Z.) v
ustanovení § 52.
Vychádzajúc z ustanovenia § 52 O.Z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského
úveru je do 10.6.2010 obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
neskorších predpisov ( s účinnosťou od 11.6.2010 je tento zákon zrušený zákonom číslo 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ). Zákon č. 258/2001
Z. z. v ustanovení § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru
alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. je fyzická alebo
právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, a spotrebiteľom podľa ust.

§ 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv
je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy
o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný

ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Poskytovateľ úveru
Slovenská požičovňa a.s. Kežmarok má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov (výpis z
obchodného registra ) a v predmetnej exekúcii ide o vymáhanie pohľadávky oprávneným vzniknutej zo
spotrebiteľskej zmluvy na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok, pričom rozhodcovskú
zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je už vyššie

špecifikovaná.

6. V zmysle Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
úveroch, z článku 3 vyplýva, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
sa nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa podľa smernice nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou
štandardnou zmluvou.

7. Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy a viedli súd k tomu, že podrobil súdnej kontrole
rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy
nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l
Občianskehozákonníka;ďalejlenOZ). Základnéprávoobčana -spotrebiteľanaochranu prednekalými

podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie a
ktorému korešponduje povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať
sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali (čl.6 ods. l smernice Rady 93/13 EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica 93/13“).Súdny dvor Európskejúnie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51 judikoval dokonca, že čl. 6 smernice treba považovať za
kogentné ustanovenie. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o

návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí,
pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie
o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej
v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa
vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných

riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ
nebude uvedenou doložkou viazaný.

8. Z účinkov materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku existujú výnimky rovnako, ako z
účinkov materiálnej právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je

ustanovenie § 40 ZoRK o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie
§ 35 ZoRK vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok
vôbec preskúmať, pretože by ním bol viazaný. Vo vyššie uvedenom zmysle tak treba vykladať aj
ustanovenie § 45 ZoRK. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú
právomoc exekučného súdu resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej

právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 ZoRK je potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť
vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť
na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný a môže
ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda
skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v § 57 Exp., či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a)

alebob)ZoRK,alebočirozhodcovskýrozsudokzaväzujeúčastníkarozhodcovskéhokonanianaplnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§
45 ZoRK) potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho
skúmanie. Toto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský
rozsudoknebol,tedatak,akobytomoholurobiťsúd,kebysámrozhodovalotýchtootázkach.Môžepreto

samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 ZoRK), či
v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť
obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o
plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom, ktoré sa dajú definovať, ako pravidlá
správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho

hodnotového poriadku. Ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.

9. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana
si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite

naplánovať, sú plne namieste. Súd ďalej poukazuje na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci,
ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom je uvedená v podmienkach drobným písmom.
Túto si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým

obchodným podmienkam. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných
podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, i napriek tomu, že má zásadný dopad na
vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy
uvádzať. Uvedené je zrejmé aj z rozhodovacej praxe exekučného súdu, že v prípade spotrebiteľských
úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti spotrebiteľovi (dlžníkovSúd je

toho názoru, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a preto
nie je spôsobilým exekučným titulom. Okresný súd zastavil danú exekúciu podľa § 57 ods.2 Exekučného
poriadku z dôvodu, že oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným
titulom, pretože bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Súd poukazuje na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo 1/2012 a sp.zn. 6MCdo/9/2012, ako aj na Uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011 a Uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky č.k. I.ÚS 456/2011-19 zo dňa 23.11.2011, v ktorom zaujal Ústavný súd
SR stanovisko, podľa ktorého okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť
exekučnéhotituluvktoromkoľvekštádiuužzačatéhoexekučnéhokonaniaanielenvsúvislostisvydanímpoverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo
potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.

10. Exekučný súd rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď od
spotrebiteľov vyžadovala, aby spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní a
teda rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky je nulitným právnym
aktom.

11. Po predložení vyúčtovania trov exekúcie súdnym exekútorom a spisu EX 1625/2010, súd rozhodne
o vzniknutých trovách exekúcie osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na tunajší súd, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).