Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115205247
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115205247.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: S. G., J.. XX.XX.XXXX, Y.
G. H. XXXXX/XXA, K. -Š., právne zastúpený: JUDr. Ladislav Janči, s.r.o. so sídlom Dončova 1451/21,
Ružomberok, proti žalovanému: M. G., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. Ď.W. XX, K., právne zastúpený: JUDr.
Radim Komka, advokátska kancelária so sídlom Hlavná 27, Prešov, o zaplatenie 24 655,07 EUR s prísl.,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 14C/87/2015-64 zo dňa 11. 05.
2016 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného
zaplatiťžalobcovisumu24100,27Eursprísl.titulomnáhradyškody.Vprevyšujúcejčastižalobuzamietol
a zaviazal žalovaného na povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 2 745,92 Eur.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval o nároku žalobcu na náhradu škody na bolestnom a sťažení
spoločenského uplatnenia, ktorá mu bola spôsobená trestným činom žalovaného.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 442 ods. 1 a § 444 Občianskeho zákonníka, ust.
§ 4, § 5, § 7, § 10 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, ako aj § 135 ods. 1 OSP.

4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil takto, cit.:

„Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/13/2014 bol žalovaný uznaný vinným z trestného činu
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.
b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, ktorý spáchal tak, že:
dňa 31.8.2013 v čase od 02.15 hod. do 02.25 hod. v Prešove na Ul. Námestie legionárov 1 na
mieste prístupnom verejnosti, v blízkosti priechodu pre chodcov na ulicu Štefánikovu, na rohu budovy
obchodného domu Tesco, po predchádzajúcom nedorozumení, pod vplyvom alkoholu raz bodol presne

nezisteným ostrým predmetom do oblasti krku vľavo S. G., ktorému spôsobil bodnoreznú ranu ľavej
strany krku s poškodením sánkovej vetvy ľavého tvárového nervu, ktoré zranenia si podľa znalca z
odboru zdravotníctva vyžadujú práceneschopnosť v trvaní najviac 28 dní, pričom liečba t.č. ešte stále
trvá, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 36 mesiacov s podmienečným odkladom auložením probačného dohľadu v trvaní 36 mesiacov s tým, že mu bola zároveň uložená povinnosť
spočívajúca v povinnosti v skúšobnej dobe nahradiť spôsobenú škodu a taktiež poškodenému S. G.
nahradiť škodu vo výške 483 EUR. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.3.2014.

Z hodnotenia SSU zo dňa 1.12.2014 vyplýva, že v rámci tohto hodnotenia bola hodnotená položka 255
- posttraumatická porucha počtom bodov 500, položka 257a - traumatická porucha tvárového nervu
s počtom bodov 130 a položka 433a - keloidná jazva v oblasti ľavej sánky a krku počtom bodov 100,
t.j. spolu 730 bodov, pričom v súlade s § 10 ods. 4 zákona bolo toto hodnotenie zvýšené o 100 % t.j.
celkový počet bodov 1 460.

Z dohody o absolventskej praxi a poskytnutí príspevku na vykonanie absolventskej praxe zo dňa
23.8.2013 vyplýva, že žalobca mal absolvovať absolventskú prax na Daňovom úrade v Prešove v období
od 1.9.2013 do 31.1.2014 t.j. v období 5 mesiacov, s vyplácaním paušálneho príspevku mesačne vo
výške 65 % sumy životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu.
Na základe námietok bodového hodnotenia SSU zo strany žalovaného súd vyzval lekára, ktorý vystavil
tento posudok, aby sa k týmto námietkam vyjadril, pričom MUDr. Z. N. podaním zo dňa 23.3.2016

poukázal na to, že:
Lekársky posudok z 1.12.2014 bol spracovaný a vydaný na požiadanie S. G. podľa zákona č. 437/2004
Z.z.. Podľa tohto zákona sa v § 9 ods. 3 hovorí o hodnotení bolesti ak je sadzba bodového hodnotenia za
bolesť ustanovená rozpätím bodov, hodnotiacemu lekárovi sa dáva možnosť rozhodnúť podľa rozsahu
a spôsobu poškodenia na zdraví, jeho závažnosti a priebehu liečenia vrátane náročnosti liečenia a

vniknutých komplikácií. V ods. 5 tohto paragrafu sú uvedené dôvody, kedy možno bodové hodnotenie
zvýšiť až o polovicu a v ods. 6 možnosť zvýšiť bodové hodnotenie až do dvojnásobnej výšky pri
súbehu dôvodov uvedených v ods. 5. V konkrétnom prípade išlo o bodnú ranu lokalizovanú na krku s
bodným kanálom hlbokým až 5 cm, ktorý smeroval k životne dôležitým orgánom (krčná tepna). Toto
zranenie sa pokladá za závažné poranenie, ktoré mohlo bezprostredne ohroziť pacienta na živote.

Urgentné ošetrenie rany v danej lokalite, na ambulancii v lokálnej anestéze, bolo náročné a bolestivé pre
pacienta a technicky náročné, i keď nie nemožné pre lekára. Nakoľko stav si vyžadoval aj opakovanú
hospitalizáciu a následne urgentnú operáciu v celkovej anestéze z dôvodu opätovného rozkrvácania
rany, hodnotil to ako komplikáciu a súbeh dôvodov. Preto zotrval na hodnotení bolesti dvojnásobkom
ustanovenej hodnoty. Hodnotenie SSU bolo spracované v súlade s § 10 uvedeného zákona. Pacient

predložil psychiatrické vyšetrenie. Podľa psychiatra nešlo o ťažkú posttraumatickú poruchu, preto zvolil
bodové hodnotenie bližšie k dolnej hranici rozsahu. Pacient pri ambulantných vyšetreniach opakovane
udával, že mu prepadáva ľavý ústny kútik (chýbajúca inervácia svalov), oblasť poranenia citlivo reaguje
na zmeny vonkajšej teploty (poškodenie termorecepcie), má ťažkosti pri prežúvaní, čo ho podstatne
obmedzuje v bežných aktivitách a preto ľahkú traumatickú poruchu tvárového nervu hodnotil pri hornej

hranici bodového rozsahu. Zohyzďujúca keloidná jazva po revíznej operácii na tvári, prepadávanie
ústneho kútika, bolestivé prežúvanie a jazva reagujúca na zmeny vonkajšej teploty ako aj psychická
ujma (napadnutie ostrým predmetom, útok smerujúci na životne dôležité orgány) podstatne obmedzuje
zaradenie mladého človeka do predúrazových aktivít. Lekár odmietol neobjektívne hodnotenie stavu.
Žalobca poukázal na to, že jeho zdravotný stav sa v súčasnosti sa ešte zhoršuje, hlavne v zime, pretože

takéto zranenia neznáša chlad. V zime mu padá ľavá strana tváre, tiež sa nemôže riadne usmievať,
pretože vyzerá ako keby sa uškŕňal, vo vnútri má cez 40 stehov a vonkajšia rana je taktiež evidentná,
kde má možno 15 stehov. Poukázal na to, že v súvislosti s týmto traumatizujúcim zážitkom navštevoval
aj psychiatra v Čechách, keďže jeho otec mal kontakt na jedného psychiatra a osobne pre neho bolo
nepríjemné liečiť sa napr. u nejakého psychiatra v Prešove, keďže mu to nepripadalo diskrétne. Po

incidente odišiel do Anglicka, kde bol asi 6 mesiacov, pracoval v sklade, kde síce dobre zarábal, ale bol
tam chlad a zima, a to mu nerobilo dobre a spôsobovalo mu to bolesť. Zároveň poukázal na to, že sa
cíti nepríjemne pokiaľ má jesť alebo piť, pretože ľavý kútik neudrží a prepadáva mu jednak voda alebo
jedlo, v dôsledku čoho sa samozrejme cíti nepríjemne. Uviedol, že zvonku si necíti ľavú časť tváre a
naopak zvnútra ju má oveľa citlivejšiu ako pravú stranu. V rámci výsluchu, ktorý bol realizovaný 6.4.2016

taktiež uviedol, že pred pár týždňami sa rozišiel s priateľkou, pretože táto registrovala, že sa nejako
zmenil, pričom žalobca uviedol, že sa z neho stal asi horší človek. Uviedol, že možno na to nevyzerá,
ale skutočne nie je na tom psychicky dobre, vždy, keď sa pozrie do zrkadla tak si spomenie na to čo
sa mu stalo. Ohľadom psychického stavu uviedol, že sa to dostalo až do takého štádia, že užíva lieky
na ukľudnenie, resp. na depresiu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že v prejednávanej veci
žalovaný zodpovedá za škodu, ktorá vznikla žalobcovi, pričom v trestnom konaní bolo nepochybne
preukázané porušenie právnej povinnosti, ako aj zavinenie žalovaného, taktiež je nepochybné, že
škoda vznikla žalobcovi v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného a samotná škoda predstavujebodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v peňažnom vyjadrení v závislosti od výšky
jedného bodu. Z vykonaného dokazovania taktiež nepochybne vyplynulo, že zdravotnícke zariadenie,
v ktorom bol žalobca liečený vydalo posudzujúcim lekárom (S.. N.) lekársky posudok, pričom keďže

rozsah následkov presahoval 200 bodov, tento posudok bol posúdený aj primárom oddelenia (MUDr.
G.). Z uvedeného hodnotenia vyplýva, že SSU bolo hodnotené troma položkami a to položka, č. 255 -
posttraumatická porucha, ktorá bola hodnotená počtom bodov 500 pri rozsahu 260 až 1 300, teda na
dolnej hranici zákonného rozsahu, ďalej položka 257a - traumatická porucha tvárového nervu počtom
bodov 130 pri rozsahu 100 až 130, teda táto položka bola hodnotená maximálnym počtom bodov a

položka 433a - keloidná jazva v oblasti ľavej sánky a krku, ktorá bola hodnotená počtom bodov 100,
pričom pri tejto položke nie je žiadne rozpätie. Je teda nepochybné, že posudzujúci lekár hodnotil
sťaženie spoločenského uplatnenia v rámci zákona, teda konkrétne v rámci prílohy k zákonu č. 437/2004
Z.z., preto nemožno súhlasiť s konštatovaním právneho zástupcu žalovaného, že uvedené hodnotenie
je nezákonné. Súd zároveň v súvislosti s hodnotením SSU poukazuje na skutočnosť, že uvedené
hodnotenie je odborným hodnotením, s ktorým sa súd jednoznačne stotožnil, a to aj s ohľadom na

ďalšie vykonané dôkazy, hlavne výsluch samotného žalobcu. V tejto súvislosti je žiadúce uviesť, že
samotný žalovaný sa ani jedného z vytýčených pojednávaní osobne nezúčastnil, a teda nevyužil svoje
právo vyjadriť sa k veci a prípadne ozrejmiť určité skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na prípadné
ďalšie dokazovanie v tejto veci. Právny zástupca žalovaného v rámci pojednávania konaného dňa
6.4.2016 navrhol vykonať znalecké dokazovanie z dôvodu, že bodové ohodnotenie je nadhodnotené

a má byť nesporné, že žalobca svojvoľne opustil nemocnicu, čo malo mať vplyv na následný priebeh
liečby. Tieto tvrdenia však neboli ničím preukázané a táto skutočnosť nevyplynula ani z vyjadrenia
posudzujúceho lekára, ktorý sa jednoznačne vyjadril, že žalobca bol prepustený z hospitalizácie v
stabilizovanom stave. Súd taktiež nevidel dôvod nariadenia znaleckého dokazovania z dôvodu, že
bodové hodnotenie má byť nadhodnotené, keďže bodové hodnotenie je v rámci zákonných sadzieb a

položka u ktorej bolo najvyššie rozpätie, teda posttraumatická porucha, ktorú bolo možné hodnotiť od
260 do 1 300 bodov bola hodnotená počtom bodov 500, čo aj súd, vzhľadom na vykonané dokazovanie,
považuje za adekvátne. Zároveň pokiaľ posudzujúci lekár v zmysle § 10 ods. 4 cit. zákona zvýšil bodové
hodnotenie na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu poškodeného uplatniť sa v živote a v
spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví, tak súd v tomto ohľade poukazuje

na skutočnosť, že žalobca utrpel uvedené zranenia vo veľmi mladom veku 20 rokov, pričom je aj voľným
okom vidieť jeho keloidnú jazvu v oblasti krku, čo možno nepochybne hodnotiť ako estetický nedostatok,
alesamozrejmeajakopsychickýhendikep,pričompodľanázorusúdujenespornéžepokiaľniektozažije
takýto útok ohrozujúci zdravie a dokonca aj život, nie je ničím výnimočne, že takáto skutočnosť spôsobí
aj posttraumatickú poruchu a dokonca aj možné depresie. Z výsluchu samotného žalobcu vyplynulo, že

tento sa cíti menejcenný, má problém pri užívaní potravy, resp. tekutín, keďže má necitlivý ľavý kútik
úst, čo spôsobuje únik tekutín, resp. potravín. Taktiež ako sa sám vyjadril má problém riadne sa usmiať,
zranenie sa prejavuje hlavne v zimných mesiacoch, kedy má zvýšenú bolesť. Je taktiež nepochybné,
že uvedené zranenie môže mať vplyv na jeho spoločenské, pracovné, resp. kultúrne vyžitie žalobcu.
Pri určení výšky náhrady škody, súd vychádzal z opatrenia ministerstva zdravotníctva SR zo dňa

4.4.2013, keďže z ustanovenia § 5 ods. 2 cit. zákona jednoznačne vyplýva, že výška náhrady za SSU
sa určuje sumou 2 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým
úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1,
pričom v danom prípade vznikol nárok na SSU v roku 2014 (rok od úrazu je august roku 2014 a posudok
bol vystavený v decembri roku 2014), teda predchádzajúcim rokom je rok 2013, kedy bola výška bodu

v sume 16,10 EUR za jeden bod. Pri takomto výpočte predstavuje počet bodov 23.506 EUR, preto súd
priznal žalobcovi uvedenú sumu.
Súd žalobcovi taktiež priznal z titulu ušlého zisku sumu 594,27 EUR z dôvodu, že žalobca mal
preukázateľne od 1.9.2013 nastúpiť na absolventskú prax na Daňový úrad v Prešove, avšak v dôsledku
práceneschopnosti túto prax nemohol vykonávať, pričom v prípade pokiaľ by bol túto prax vykonával,

dostal by odmenu minimálne v sume, ktorú požaduje v rámci žaloby, pričom z dohody uzavretej medzi
žalobcom a Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov vyplýva, že mesačný príspevok predstavuje
výšku 65 % sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu, čo podľa výpočtu súdu predstavuje ešte
vyššiu sumu, ale súd neidúc nad petit žaloby, priznal žalobcovi z tohto titulu sumu 594,27 EUR. Celkovo
teda súd priznal žalobcovi sumu 24.100,27 EUR spolu s 5,05 %-tným ročným úrokom z omeškania,

avšak nie od 4.3.2015, ako to navrhol žalobca, ale od 6.3.2015, t.j. nasledujúci deň po doručení výzvy
na zaplatenie náhrady škody žalovanému.
Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd žalobu zamietol čiastočne v časti o zaplatenie SSU z dôvodu,
že aplikoval výšku bodu za rok 2013 a nie za rok 2014, ako to navrhoval žalobca a taktiež aj v častipríslušenstva, keďže príslušný úrok z omeškania priznal až od nasledujúceho dňa po doručení výzvy
žalovanému“.

5. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 3 OSP, pričom celkovo vyčíslil
trovy právneho zastúpenia na sumu 2 745,92 Eur.

6. Proti citovanému rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané v zákonnej lehote odvolanie zo strany
žalovaného, ktorý navrhol odvolaciemu súdu zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu, že súd

neúplne zistil skutkový stav, nevykonal navrhované dôkazy a na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Namietal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako predčasné a neúplné, s poukazom na skutočnosť,
že súd jednostranne vyhodnotil dôkazy na strane žalobcu, pričom náležitým spôsobom neskúmal
príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou, kde musí existovať vzťah príčiny a následku.
Poukázal na skutočnosť, že pokiaľ by nedošlo k prvému fyzickému napadnutiu zo strany žalobcu voči

žalovanému, nedošlo by k vzniku škody. Žalobca porušil právnu povinnosť svojim aktívnym konaním,
ktoré bolo agresívne a provokujúce tým, že odporcu sotil, udrel do hrudníka, ako aj päsťou do hlavy
a celý incident bol vyprovokovaný žalobcom. Súd prvej inštancie sa teda nezaoberal príčinou vzniku
škody, kedy platí, že príčina príčiny sa považuje za príčinu vzniku škody. Taktiež sa súd prvej inštancie
nezaoberal námietkami porušenia liečebného procesu zo strany žalobcu a teda nevyhodnotil ust.§ 441

Občianskeho zákonníka, kedy by mal škodu znášať pomerne aj poškodený, ak škoda bola spôsobená
aj jeho zavinením. Je zrejmé, že žalobca konal v rozpore s ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Taktiež
poukázal na skutočnosť, že žalobcovi bola priznaná aj suma 594,27 Eur z dôvodu, že nemohol nastúpiť
na absolventskú prax, čo je však v rozpore s posudkom MUDr. I.. Žalovaný poukázal na skutočnosť,
že rozporoval znalecký posudok, pričom súd prvej inštancie neodstránil rozpory a nevyhotovil kontrolný

znalecký posudok napriek návrhu žalovaného.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na to, že podané odvolanie je nedôvodné a
neopodstatnené,nakoľkosúdprvejinštancierozhodolnazákladesprávneaúplnezistenéhoskutkového
stavu, pričom vec aj správne právne posúdil. Poukázal na skutočnosť, že otázka zavinenia bola

riešená už v rámci trestného konania v konaní pod sp. zn. 4T/13/2014. Civilný súd je viazaný takýmto
rozhodnutím. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný aj po poučení podľa § 120 ods. 4 OSP
nemal návrhy na doplnenie dokazovania okrem výsluchu svedka, ktorý sa však mal vyjadriť k iným
skutočnostiam než k záverom znalca. Žalovaný žiadnym dôkazom nespochybnil správnosť hodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré žalobca preukázal aj vo svojom výsluchu.

8. Žalobca bol prepustený do domáceho liečenia a námietky nedodržania liečebného postupu z jeho
strany nie sú dôvodné. Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne
správny.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského

súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku aleboargument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05)

12. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a vo vzťahu k odvolacím
námietkam uvádza .

13. Základným odvolacím dôvodom bolo nezohľadnenie spoluzavinenia poškodeného podľa § 441
Občianskeho zákonníka.

14. Podľa ust. § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného,
znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám

15. V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzba javov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Ak bola
príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti
nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach.

Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako
príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu
má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada
požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym
konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba

škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce
časovéhľadisko,alevecnásúvislosťpríčinyanásledku;časovásúvislosťalenapomáhapriposudzovaní
vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná
(sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti

je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či
v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s
ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 5

Cdo 126/2009).

16. Podľa ust. § 24 ods. 1 Trestného zákona, čin inak trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo
priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom, nie je trestným činom.

17. Podľa ust. § 24 ods. 2 Trestného zákona, nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné nebezpečenstvo
priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom za daných okolností odvrátiť inak alebo ak
spôsobený následok je zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Rovnako nejde o krajnú núdzu, ak ten,
komu nebezpečenstvo priamo hrozilo, bol podľa všeobecne záväzného právneho predpisu povinný ho
znášať.

18. Podľa ust. § 25 ods. 1 Trestného zákona, čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci
alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom.

19. Podľa ust. § 25 ods. 2Trestného zákona, nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne

neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka
alebo k osobe obrancu.

20. Podľa ust. § 25 ods. 3 Trestného zákona, ten, kto odvracia útok spôsobom uvedeným v odseku
2, nebude trestne zodpovedný, ak konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku

zmätku, strachu alebo zľaknutia.21. Podľa ust. § 25 ods. 4 Trestného zákona, ak sa niekto vzhľadom na okolnosti prípadu mylne
domnieva, že útok hrozí, nevylučuje to trestnú zodpovednosť za čin spáchaný z nedbanlivosti, ak omyl
spočíva v nedbanlivosti.

22. Pri konaniach o náhrade škody súd má skúmať aj existenciu zavinenia poškodeného, pričom
v danom prípade neboli zistené dôvody pre obmedzenie zodpovednosti žalovaného v dôsledku
spoluzavinenia poškodeného. Zo samotného rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 4T/13/2014 zo dňa
13. 03. 2014 vyplýva, že žalovaný bol uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu

v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva s tým, že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za
spáchaný skutok. Ani v samotnom trestnom konaní nebola konštatovaná spoluvina žalobcu, pričom ani
z pohľadu občianskoprávnej zodpovednosti za vznik škody neboli splnené podmienky pre zohľadnenie
spoluzavinenia poškodeného, ktoré malo spočívať vo vyvolaní fyzických útokov zo strany žalobcu na
žalovaného. Z obsahu trestného spisu bolo zistené, že skutočnosti, na ktoré poukazuje žalovaný vo
svojomvyjadrenínebolipriamymbezprostrednýmdôvodompreútokžalovanéhovočižalobcovi,nakoľko

k tomuto konaniu došlo až s časovým odstupom, pričom vzťah príčiny a následku teda nebol priamy
a bezprostredný či neprerušený. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že tieto námietky
žalovaného o spoluzavinení žalobcu nie sú dôvodné. Zároveň odvolací súd poukazuje aj na ust. § 24,
resp. § 25 Trestného zákona, ktorý nebol použitý v trestnom konaní, to znamená, že svojim konaním,
ktorým spôsobil žalovaný žalobcovi škodu na zdraví nenapĺňal skutkovú podstatu a pojmové znaky, či

už krajnej núdze alebo nutnej obrany. Len v takomto prípade by bolo možné prisvedčiť jeho odvolacím
námietkam.

23. Nedôvodnou je tiež odvolacia námietka spočívajúca v nenariadení kontrolného znaleckého
dokazovania zo strany súdu prvej inštancie, nakoľko ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania dňa 11.

05. 2016 zo strany žalovaného bol návrh na výsluch svedka, ktorý mal preukazovať okolnosti týkajúce sa
návštevy spoločenských podujatí žalobcu, teda zo strany žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie
ani po poučení podľa § 120 ods. 4 OSP nebol daný návrh na vykonanie kontrolného znaleckého
dokazovania. Z týchto dôvodov je táto námietka žalobca v odvolaní nedôvodná.

24. Súd prvej inštancie sa taktiež vyporiadal s odôvodnením priznania sumy 594,27 Eur, pričom závery
znaleckého posudku znalca MUDr. Valdmana, na ktoré poukazuje žalovaný vo svojom odvolaní, ako
uviedol súd prvej inštancie nie sú jedinými dôkazmi vo veci, pričom súd prvej inštancie správne uviedol,
že tento znalecký posudok bol vypracovaný pre účely trestného konania tri týždne po predmetnej
udalosti, kedy znalec nemohol jednoznačne povedať ako v skutočnosti bude prebiehať liečba a od toho

odvíjajúca práceneschopnosť žalobcu.

25. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP, keď súd priznal nárok na náhradu trov konania úspešnému žalobcovi.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).