Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. december 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15Csp/181/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116208749
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116208749.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: Ľ. P., S.. X.X.XXXX, N.

M. U. XX, XXX XX Q., právne zastúpeného: JUDr. Mgr. Václav Palinský, advokát so sídlom Palárikova
5, 040 01 Košice, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74
Bratislava, IČO: 00 151 700, o vydanie bezdôvodného obohatenia 12.230,50 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasasvojoužaloboudoručenousúdudňa27.4.2016domáhalvočižalovanémuzaplateniasumy

vo výške 12.230,50 € s 0,05 % úrokom z omeškania od podania žaloby do zaplatenia a náhrady trov
konania. V žalobe uviedol, že v exekučnej veci oprávneného, Ľ. P., proti povinnému, Allianz - Slovenská
poisťovňa, Krajský súd Bratislave uznesením, č.k. 22CoE/3/2014-118, potvrdil uznesenie Okresného
súdu Bratislava I., č.k. 4Er/715/2011-107, zo dňa 19.11.2013 o povinnosti oprávneného zaplatiť
povinnému náhradu trov konania vo výške 12.230,50 €. Oprávnený poukázal súdom stanovenú čiastku
na účet povinného dňa 30.4.2014. Rozsudkom Okresného súdu v Ružomberku, sp.zn. 3C/251/2003, zo
dňa 5.11.2010 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/429/2010 zo dňa 10.3.2011,

sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 6.5.2011, bola spoločnosti Alliaz-Slovenská poisťovňa
a.s. uložená povinnosť uhradiť oprávnenému pohľadávku do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 10.5.2011, t.j. v čase, kedy
pohľadávka oprávnenému na účet pripísaná nebola. K úhrade sumy vymáhanej oprávneným došlo až
12.5.2011. Oprávnený si riadne splnil povinnosť a upovedomil súdneho exekútora o úhrade pohľadávky
oprávnenémupopodanínávrhunazačatieexekúcie.Zároveňmuoznámil,žepovinnýmneboliuhradené
trovy právneho zastúpenia pri exekúcii vo výške 846,- €. Súdny exekútor upovedomil povinného, že

oprávnenýmuoznámil,žedňa12.5.2011,tzn.pozačatíexekúciemupovinnýuhradilpohľadávkuaúroky
z omeškania priamo na účet a tak exekučné konanie sa vykoná už len na trovy právneho zastúpenia
a na predbežné trovy exekúcie. Povinný podal námietky proti exekúcii v celom rozsahu a to aj v časti,
ktorej už exekútor upovedomenie o začatí exekúcie nevydal. Námietky povinného proti upovedomeniu
o začatí exekúcie v časti istiny a úrokov z omeškania boli preto od počiatku bezpredmetné. Exekúcia
vzhľadom na jednoznačný obsah upovedomenia o jej začatí z 15. júla 2011 pre vymoženie istiny a
úrokov z omeškania vôbec nezačala. Okresný súd Bratislava I uznesením námietkam vyhovel s tým, že

návrh na vykonanie exekúcie oprávnený podal dôvodne a preto mu patria trovy právneho zastúpenia
vo výške 846,- €. Zároveň Okresný súd Bratislava I.uznesením (sp.zn. 4Er/715/2011) rozhodol, že
povinnému sa ukladá zaplatiť na účet OS Bratislava I súdny poplatok za konanie o námietkach proti
exekúcii poplatok 12.230,- €. Povinný sa proti uzneseniu odvolal. Krajský súd v Bratislave uznesením,sp.zn. 22CoE/106/2012, rozhodol, že uznesenie Okresného súdu Bratislava .I potvrdzuje. Povinný
poplatok uhradil. Povinný podaním na Okresný súd Bratislava I. podal návrh na náhradu trov konania
proti oprávnenému vo výške 12.230,- €. Okresný súd uznesením, sp.zn. 4Er/715/2011 (Ex 331/2011),

rozhodol, že oprávnený je povinný zaplatiť povinnému náhradu trov konania vo výške 12.230,- €
z dôvodu, že povinný mal v konaní plný úspech a preto má nárok na náhradu trov konania proti
oprávnenému v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p.. Oprávnený sa proti rozhodnutiu odvolal. Krajský súd
uznesením, č.k. 22CoE/3/2014-118 uznesenie okresného súdu potvrdil. Uvedené rozhodnutie bolo
oprávneným napadnuté dovolaním na Najvyššom súde SR, ako aj podnetom podanom na Generálnu

prokuratúru SR. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky podnet preskúmala a z dôvodu, že bol
uplatnený iný právny prostriedok na ochranu práv oprávneného - dovolanie, podnet bez ďalšieho
skúmaniaodložila.Riadneamimoriadneopravnéprostriedkyakonanieonich,ktorýmimožnodosiahnuť
nápravu napadnutého rozhodnutia súdu a ktorými disponuje účastník konania majú prednosť pred
podaním mimoriadneho dovolania. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim rozhodnutím zo dňa 23.
februára 2016, doručeného navrhovateľovi 18.4.2016 rozhodol, že dovolanie oprávneného odmieta.

Žalobca má za to, že nesprávnym právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon na ochranu práv
a zákonom chránených záujmov žalobcu. Je nemorálne a nespravodlivé, aby žalobca s poukazom na
charakter sporu či skutočnosť, že je ochrnutý, práve v dôsledku sporu, ktorý prebiehal pred súdom,
znášal akékoľvek náklady súvisiace s uplatnením jeho základných práv a poukázal na čl. 13 Dohovoru
č. 317/2010 Z.z. o práva osôb so zdravotným postihnutím. Z uvedeného dôvodu podáva stažnosť

na Ústavný súd SR, nakoľko sa dá predpokladať že so svojou sťažnosťou uspeje, čím odpadne
právny dôvod na základe ktorého došlo k plneniu a v dôsledku čoho na strane žalovaného došlo k
bezdôvodnému obohateniu.

2. K žalobe sa v podaní doručenom súdu dňa 28.9.2016 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca

plnil na základe povinnosti, ktorá mu bola uložená súdom uznesením Okresného súdu Bratislava I, ktoré
bolo odvolacím súdom potvrdené. Na strane žalobcu tak existovala povinnosť uložená právoplatnými
rozhodnutím zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 12.230,50 €. Právoplatnosťou
rozhodnutia sa rozumie záväznosť a zásadná nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia, čo znamená,
že rozhodnutie už nie je napadnuteľné riadnym opravným prostriedkom. Zásadnosť nezmeniteľnosti

sa formálne prejavuje v tom, že výnimočne možno napadnúť právoplatné rozhodnutie mimoriadnym
opravným prostriedkom. Žalobca využil svoje oprávnenie podať mimoriadny opravný prostriedok a podal
podnet generálnemu prokurátorovi na preskúmanie rozhodnutí, ktorými bol žalobca zaviazaný zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania vo výške 12.230,50 €. Ako uvádza žalobca v žalobe, podnet bol
odložený generálnym prokurátorom s odôvodnením, že bol podaný iný prostriedok na ochranu práv

- dovolanie. Najvyšší súd dovolanie žalobcu odmietol s odôvodnením, že skúmal, či v danej veci ide
o taký výnimočný prípad, kedy by nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladala vadu konania v zmysle
§ 237 písm. f) O.s.p. (Najvyšší súd však nezistil, že by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo;
odôvodnenie napadnutého Rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých
odvolací súd založil svoje tvrdenie. Rozhodnutie súdu o povinnosti zaplatiť trovy exekúcie vo výške

12.230,50 € žalovanému žalobcom je teda právoplatné a nezmeniteľné. Žalobca využil okrem riadneho
aj mimoriadne opravné prostriedky, ktorým však vyhovené nebolo. Rozhodnutie je teda záväzné nielen
pre účastníkov konania, ale aj pre všetky orgány. Záväznosť a zásadná nezmeniteľnosť právoplatného
rozhodnutia spôsobuje, že o tej istej veci, o ktorej sa už raz rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Ide o
procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nikdy dvakrát o tej istej veci. Prekážka

rozsúdenejveci(reiiudicatae)svojoupodstatoupatríkprocesnýmpodmienkamajejexistencia(zistenie)
v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa
má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok
alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého premetu konania a tých
istých osôb (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2012, sp.zn. 2 Cdo 71/2012). Vzhľadom

k tomu, že povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania bola uložená právoplatným rozhodnutím, voči
ktorému už nie je prípustný žiadny opravný prostriedok, nemožno sa dovolávať vydania bezdôvodného
obohatenia, nakoľko nedošlo k naplneniu žiadnej zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia
a žalovaný sa teda nijakým spôsobom bezdôvodne neobohatil. Zároveň o zaplatení sumy 12.230,50
€ žalobcom žalovanému nemožno opätovne rozhodovať pre prekážku rozhodnutej veci. Pokiaľ ide

o trovy exekučného konania, ktorých vrátenie v tomto konaní žiada žalobca titulom bezdôvodného
obohatenia, žalovaný uviedol, že postupoval v zmysle rozhodnutí súdov a ako úspešný účastník v
konaní o námietkach proti exekúcii, si uplatnil právo na náhradu svojich trov v zmysle ust. § 142 ods.
1 O.s.p.. Keďže námietkam bolo v prevažnej miere vyhovené, súd priznal žalovanému náhradu trovkonaniaspočívajúcichvzaplatenomsúdnompoplatkuvovýške12230,50€.Ktvrdeniažalobcuohľadom
plnenia zo strany žalovaného na základe rozsudku Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 3C/251/2003
zo dňa 5.11.2010 (ďalej len „rozsudok OS RK“) a Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9Co/429/2010 zo dňa

10.3.2011 (ďalej len „rozsudok KS ZA“), ktoré boli exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní,
z ktorého vzišla povinnosť žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 12.230,50
€ žalovaný uviedol nasledovné. Rozsudkom OS RK v spojení s rozsudkom KS ZA právoplatným a
vykonateľným dňa 6.5.2011 bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť do 3 dní žalobcovi titulom
bolestnéhoasťaženiaspoločenskéhouplatneniasumu203.843,49€spoluspríslušenstvom.Žalobcaso

svojou právnou zástupkyňou, napriek snahe žalovaného povinnosť splniť a priznané nároky žalovanému
uhradiť, neposkytol žalovanému potrebnú súčinnosť na splnenie dlhu v lehote stanovenej súdom na
plnenie. Žalovaný listom, telefonicky a mailom ešte dňa 6.5.2011 vyzval právnu zástupkyňu žalobcu,
JUDr. Plančárovú, na oznámenie dispozície na plnenie, t.j. čísla účtov, kde má žalovaný podľa rozsudku
p Právna zástupkyňa žalobcu žalovanému listom doručeným až dňa 9.5.2011 oznámila číslo účtu
a zároveň 10.5.2011 už podala návrh na vykonanie exekúcie. Žalovaný nemal v záujme neuhradiť

žalobcovi nároky, ktoré mu boli priznané súdom, ale práve v záujme bezpečného uhradenia pomerne
vysokej pohľadávky (211.800 €), požadoval od právnej zástupkyne žalobcu, aby mu oznámila čísla
účtov, na ktoré je potrebné uhradiť prisúdené nároky. Práve neetický postup právnej zástupkyne žalobcu,
ktorá napriek mailovému kontaktu poslala dispozíciu poštou a v čase, keď ešte ani nemala možnosť
zistiť, či predmetný list vôbec bol doručený žalovanému, podala návrh na vykonanie exekúcie. Napriek

vedomosti o tom, že žalovaný mal jednoznačný záujem na plnení a vykonával všetky úkony potrebné na
poukázanie plnenia v zmysle rozhodnutí súdove, právna zástupkyňa žalobcu podala návrh na vykonanie
exekúcie. Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie žalovaný (v pozícii povinného) podal námietky
proti exekúcii, o ktorých Okresný súd Bratislava I uznesením, č.k. 4Er/715/2011-35, zo dňa 26.1.2012
právoplatne rozhodol tak, že, námietkam povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie v časti istiny

v výške 203.843,49 € a úrokov z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 7.966,54 € od 23.8.2003
do zaplatenia a 6 % úrok z omeškania ročne zo sumy 12,07 € od 18.3.2005 do zaplatenia, vyhovel. V
ostatnej časti námietky povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie zamietol. Žalovaný bol teda
v konaní o námietkach v prevažnej miere úspešný. Žalovaný (ako povinný) sa v exekučnom konaní
len bránil podaním námietok, ak sa žalobca domnieva, že konanie o námietkach bolo bezpredmetné,

mal proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I podať odvolanie. Vzhľadom k tomu, že voči výroku
uznesenia, ktorým bolo námietkam vyhovené, nebol podaný žiadny opravný prostriedok, výrok sa stal
právoplatným a záväzným pre všetkých účastníkov a všetky orgány. Obrana žalovaného v exekučnom
konaní tak bola účelná. Povinnosť zaplatiť súdny poplatok za konanie súdu o námietkach proti exekúcii
v sume 12.230,50 € bola uložená žalovanému (povinnému) uznesením Okresného súdu Bratislava

I, sp.zn. 4Er/715/2011, zo dňa 19.11.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu
Bratislava, sp.zn. 22CoE/3/2014 zo dňa 5.3.2014, ktorý v odôvodnení rozhodnutia uviedol: „Povinnosť
zaplatiť súdny poplatok vyplýva priamo zo zákona o súdnych poplatkoch a súd sa nemôže zaoberať
pri uložení tejto povinnosti žiadnymi úvahami, ale iba zákonom. Až po zaplatení súdneho poplatku
sa tento stáva súčasťou trov konania a účastník konania, ktorý má podľa zákona právo na náhradu

trov konania, môže sa domáhať ich náhrady." Postupujúc v zmysle rozhodnutia KS Bratislava, si
žalovaný uplatnil náhradu trov exekučného konania, ktoré spočívali v zaplatenom súdnom poplatku
za konanie o námietkach vo výške 12.230,50 € a žiadal, aby súd vydal uznesenie, ktorým uloží
oprávnenému (žalobcovi v tomto spore) povinnosť nahradiť povinnému (žalovanému) trovy exekúcie
vo výške 12.230,50 €. Okresný súd Bratislava I (sp.zn. 4Er/715/2011) o trovách konania rozhodol v

zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, tak, že oprávneného (žalobcu)
zaviazal zaplatiť povinnému (žalovanému) náhradu trov konania vo výške 12.230,50 €. V rozsahu
vymáhanej pohľadávky mal povinný (žalovaný) plný úspech, a preto má nárok na náhradu trov konania
proti oprávnenému (žalobcovi) v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Následne Krajský súd Bratislava

(sp.zn. 22CoE/3/2014) na základe zisteného skutkového a právneho stavu uznesenie okresného súdu
ako vecne správne potvrdil. Žalobca ďalej uvádza, že je nemorálne a nespravodlivé s poukazom na
charakter sporu, aby znášal akékoľvek náklady s uplatnením jeho práv. Je však potrebné rozlišovať
medzi oslobodením od platenia súdnych poplatkov a platením trov úspešnej protistrane. Oslobodenie
od platenia súdneho poplatku totiž neoslobodzuje účastníka v prípade neúspechu vo veci nahradiť

trovy konania úspešnému účastníkovi. Napokon je potrebné uviesť, že samotný žalobca podal návrh
na vykonanie exekúcie len jeden deň potom, ako oznámila žalovanému jeho právna zástupkyňa číslo
účtu na poskytnutie plnenia. Práve takýto postup účastníka možno kvalifikovať ako nemorálny a neetický
vzhľadom na jednoznačný prejav žalovaného plniť bezodkladne.3. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na ktoré sa dostavil zástupca žalovaného. Na
pojednávanie sa nedostavil zástupca žalobcu, ktorý nepožiadal súd o odročenie pojednávania. S

oznámením o výpovedi plnomocenstva právneho zástupcu žalobcu a so splnomocnením všeobecného
zástupcu, JUDr. Henricha Daru, ktoré boli tunajšiemu súdu doručené elektronickou poštou cca 45 minút
pred pojednávaním, sa súd oboznámil až po pojednávaní. V zmysle § 22 ods. 5 zák. č. 586/2003 Z.z. o
advokácii mal právny zástupca žalobcu po vypovedaní plnej moci ešte povinnosť vykonať neodkladný
úkon, t.j. zastúpiť žalobcu na pojednávaní.

4. Žalovaný na pojednávaní navrhol žalobu zamietnuť.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinným dôkazmi pričom zistil nasledovný skutkový stav:

6. Žalovaný podaním zo dňa 6.5.2011 požiadal právnu zástupkyňu žalobcu na oznámenie účtu

za účelom poukázania náhrady škody priznanej rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp. zn.
3C/251/2003 v spojení Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/429/2010.

7. Právny zástupkyňa žalovaného v podaní zo dňa 6.5.2011 oznámila žalovanému číslo účtu. Uvedený
list bol podaný na pošte dňa 6.5.2011, pričom žalovaný si ho prevzal dňa 9.5.2011.

8. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 26.1.2012, č.k. 4Er/715/2011-35, námietkam povinného
proti upovedomeniu o začatí exekúcie v časti istiny v výške 203.843,49 € a úrokov z omeškania vo
výške 13 % ročne zo sumy 7.966,54 € od 23.8.2003 do zaplatenia a 6 % úroku z omeškania ročne
zo sumy 12,07 € od 18.3.2005 do zaplatenia, vyhovel. V ostatnej časti s' námietky povinného proti

upovedomeniu o začatí exekúcie zamietol. Povinnému zároveň uložil povinnosť zaplatil na účet súdu
titulom náhrady súdneho poplatku sumu vo výške 12.230,50 €. Z cit. uznesenia vyplýva, že návrh
na začatie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 10.5.2011 a k úhrade vymáhanej sumy
došlo dňa 12.5.2011. Exekúcia sa viedla na základe rozsudku Okresného súdu Ružomberok zo dňa
5.11.2010, č.k. 3C/251/2003-285, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 10.3.2011,

sp.zn. 9Co/429/2010,

9. Krajský súd v Bratislave svojim uznesením zo dňa 23.5.2012, č.k. 22CoE/106/2012-75, vyššie cit.
uznesenie Okresného súdu Bratislava I v časti výroku o povinnosti povinného zaplatiť sumu 12.230,50
€ potvrdil.

10. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 19.11.2013, č.k. 4Er/715/2011-107, v spojení s
potvrdzujúcimuznesenímKrajskéhosúduvBratislavezodňa5.3.2014,č.k.22CoE/3/2014-118,zaviazal
oprávneného zaplatiť povinnému náhradu trov konania vo výške 12.230,50 €. Cit. uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 7.4.2014.

11. Najvyšší súd SR dovolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 5.3.2014, č.k.
22CoE/3/2014-118, zamietol.

12. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:

13. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

15.Nazákladevykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žežalobaniejedôvodná.Žalobcaplnil,t.j.

zaplatil žalovanému sumu vo výške 12.230,50 €, na základe právoplatného a vykonateľného uznesenia
súdu, ktoré nebolo neskôr zrušené, t.j. právny dôvod v tomto prípade neodpadol. Z tohto dôvodu
preto ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného prijatím spomínaného
plnenia. Ďalej je potrebné uviesť, že tunajší súd nemá právomoc preskúmavať vecnú správnosťiného právoplatného súdneho rozhodnutia, teda ani nemôže opätovne rozhodnúť o trovách exekúcie.
Záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného súdneho rozhodnutia spôsobuje, že o tej istej veci, o ktorej
sa už raz rozhodlo, nemožno rozhodovať znova.

16. Žalovanú sumu tiež nebolo možné posudzovať a priznať ani ako nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, nakoľko takáto žaloba môže smerovať iba voči
štátu zastúpenému príslušným orgánom a za splnenia podmienok uvedených v zák. č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Podmienkou pre priznanie nároku v súdnom konaní je predovšetkým zrušenie dotknutého rozhodnutia
pre jeho nezákonnosť a predbežné prerokovanie nároku.

17.Vrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí,rozhodnesúdajbeznávrhuonárokunanáhradutrovkonania
(§ 262 ods. 1 CSP). Súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP priznal úspešnému žalovanému náhradu
trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po

právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.