Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 1, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8C/396/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615216751
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7615216751.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v spore žalobcov: X/R. V., O..

X.XX.XXXX, V. B. XXX/XXX, B., X/ L. V., O.. XX.X.XXXX, V. L. XXXX/XX, P. R. X/ R. V., O.. XX.X.XXXX,
V. P. XXX/XX, P., právne zastúpených JUDr. Martinom Tomasom - advokátom so sídlom l. mája 216/7,
Poprad proti žalovanej Slovenskej republike, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra SR so sídlom
Štúrova 2, Bratislava o náhradu škody s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 772,44 eur s 5,05 % úrokom z omeškania
ročne od 13.8.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu 772,44 eur s 5,05 % úrokom z omeškania
ročne od 13.8.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku

III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi v 3. rade 772,44 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne
od 13.8.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Konanie čo do sumy 10,49 eur z a s t a v u j e .

V. V prevyšujúcej časti čo do sumy 144,18 eur súd žalobu z a m i e t a.

VI. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcom 1,2,3 trovy konania v rozsahu 88 %, o výške ktorých
súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1,2,3, sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.9.2015 domáhal, aby súd uložil
povinnosť žalovanej uhradiť im sumu 2.471,99 Eur s 8,05% úrokom z omeškania ročne počnúc od
13.8.2015 do zaplatenia nahradiť trovy konania. Neskôr žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť

uhradiť každému so žalobcov sumu 820,50 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodňovali tým, že dňa
20.2.2012 Okresným riaditeľstvom PZ v Spišskej Novej Vsi bolo žalovaným 1,2,3 vznesené obvinenie
sp. zn. ČVS : ORP - 1768/SN - SN - 2011 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, spáchaných
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Proti uvedenému uzneseniu podali žalobcovia
1,2,3 sťažnosť zo dňa 23.2.2012. Sťažnosť bola zamietnutá ako neodôvodená uznesením prokurátora
Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi sp. zn. 1Pv 56/12 - 8 zo dňa 16.4.2012. Na základe takto

vzneseného obvinenia proti žalobcom 1,2,3 si dňa 1.3.2012 žalobcovia 1,2,3 zvolili a splnomocnili
obhajcu JUDr. Martina Tomasa, advokáta v Poprade, aby ich v danej veci obhajoval. Po rozsiahlom
vyšetrovaní, ktoré v danej veci prebiehalo, vydal dozorujúci prokurátor Okresnej prokuratúry v Spišskej
Novej Vsi uznesenie sp. zn. 1Pv 56/12 - 51 zo dňa 9.9.2012, ktorým rozhodol, že v zmysle § 214 ods.1 Trestného zákona postúpil vec Obvodnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy v Spišskej
Novej Vsi na prejednanie priestupku. Podľa názoru žalobcov 1,2,3 rozhodnutie Okresnej prokuratúry
v Spišskej Novej Vsi a teda uznesenie sp. zn. 1Pv 56/12 - 51 zo dňa 9.9.2012 o postúpení veci treba

považovať za zrušenie uznesenia povereného príslušníka PZ zo dňa 20.2.2012 o vznesení obvinenia.
Obhajcovi JUDr. Martinovi Tomasovi, advokátovi v Poprade žalobcovia 1,2,3 za jeho služby zaplatili
sumu 2.471,99 eur. V prípade žalobcov 1,2,3 bolo trestné stíhanie skončené uznesením, z ktorého
je zrejmé, že predpoklad o tom, že sa dopustili trestného činu, sa nenaplnil. Žalobcovia 1,2,3 vyzvali
písomnou žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a to

podaním zo dňa 18.5.2015, v ktorom ho vyzvali na náhradu škody, ktoré predstavuje sumu 2.471,99
eur, ktorú zaplatili svojmu obhajcovi, avšak Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky prípisom zo dňa
30.6.2015 žalobcom 1,2,3 oznámilo, že ich predbežné prerokovanie nároku postúpilo žalovanej na
vybavenie. Žalovaná prípisom zo dňa 13.8.2015 žalobcom 1,2,3 oznámila, že ich žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody odložil ako nedôvodnú. Dňa 29.3.2016 upravil petit návrhu.

2.Žalovaná v písomnom stanovisku k žalobe uviedla, že nie je oprávnená za štát vo veci konať,
pretože nie sú splnené zákonné hmotnoprávne predpoklady na postup podľa § 4 ods. 1 písm. f) z. č.
514/2003 Z. z. a žiadala, aby súd pokračoval v konaní s Ministerstvom spravodlivosti SR. V danom
prípade pri vydaní uznesenia o vznesení obvinenia prokurátor nekonal ani nič neopomenul. Na vydaní
uznesenia sa žiadnym spôsobom nepodieľal, preto nielenže nemohol žalobcom 1,2,3 škodu spôsobiť,

ale jej vzniku nemohol žiadnym spôsobom zabrániť. Žalobný návrh nemožno akceptovať ani vecne,
pretože je neodôvodnený. Žalobcovia 1,2,3 konali spoločensky neakceptovateľným spôsobom, trestné
konanie si svojím konaní zavinili sami a akákoľvek náhrada škody za takéto konanie by bola v rozpore s
dobrýmimravmi.Uznesenieovzneseníobvinenia nemožnovdanomprípadeautomatickypovažovaťza
nezákonné len z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní trestného činu

sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Uviedla tiež, že uplatnená škoda musí byť nie len zaplatená,
t. j. musí dôjsť k zmenšeniu majetku, ale musí byť patrične rozpísaná a fakturovaný, pričom vyčíslené
trovy musia byť aj účelne vynaložené a preukázané hodnovernými dôkazmi. Žalobcovia 1,2,3 neuviedli
právne dôvody, ktoré by zakladali zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny
úradný postup, takže chýba právny titul na uplatnenie nároku.

3. Žalobcovia 1,2,3 k písomnému stanovisku žalovanej uviedli, že zodpovednostným subjektom je vždy
štát, bez ohľadu na štátny orgán, ktorý v jej mene koná. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podali
na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky a ono postúpilo ich žiadosť žalovanej, ktorá sa so žiadosťou
zaoberala, takže v podstate sama uznala svoje oprávnenie konať v danej veci v mene štátu. Uviedli,
že štát musí niesť zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktoré priamo zasiahli do základných práv

jednotlivca.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom listinných
dôkazov, ktoré boli stranám sporu doručené a ktorých obsah nebol stranami sporu spochybnený, a
to najmä uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Spišskej, sp. zn. ČVS : ORP - 1768/SN - SN - 2011

zo dňa 20.2.2012, uznesením Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves, sp. zn. 1Pv 56/12 - 8 zo dňa
16.4.2012, plnomocenstvom zo dňa 1.3.2012, uznesením Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves, sp.
zn. 1Pv 56/12 - 51 zo dňa 9.9.2013, vyúčtovaním úkonov JUDr. Martinom Tomasom zo dňa 15.5.2015,
žiadosťou o predbežné prerokovania nároku žalovaných 1,2,3 zo dňa 18.5.2015, postúpením žiadosti
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 30.6.2015 na Generálnu prokuratúru Slovenskej

republiky, stanoviskom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 13.8.2015, rozhodnutím
Okresného úradu Spišská Nová Ves, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 11.12.2013, sp. zn. OU-
SN-OVVS -2013/03016, ktorým bola priestupková vec odložená a zistil tento skutkový stav:
5. Predmetom konania je nárok žalobcov 1,2,3 na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
vydaným v trestnom konaní, kde dňa 20.2.2012 OR PZ v Spišskej Novej Vsi vznieslo voči žalovaným

1,2,3 obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví v súbehu s prečinom výtržníctva spáchaných formou
spolupáchateľstva. Okresná prokuratúra v Spišskej Novej Vsi sťažnosť žalobcov 1,2,3 proti tomuto
rozhodnutiu ako neodôvodená zamietla, avšak dňa 9.9.2012 prokurátor Okresnej prokuratúry v Spišskej
Novej Vsi postúpil vec Obvodnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy v Spišskej Novej
Vsi na prejednanie priestupku. Okresný úrad Spišská Nová Ves, odbor všeobecnej vnútornej správy

priestupkovú vec odložil.6.V trestnom konaní si žalobcovia 1,2,3 zvolili právneho zástupcu aby ich obhajoval, ktorý si vyčíslil
úkony v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov účinnou v čase
vyúčtovania a vzniku týchto trov.

7.Rozhodnutím zo dňa 13.8.2015 žalovaná oznámila žalobcom 1,2,3, že ich nárok na náhradu škody
uspokojiť nemieni a ich žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ako nedôvodnú
odložil. Na pojednávaní napádal pasívnu aj aktívnu legitimáciu účastníkov konania v spore.

8.Právny zástupca žalobcov 1,2,3 si vyúčtoval trovy, ktoré pozostávali zo 17 úkonov právnej pomoci,
náhrady cestovného a náhradu za stratu času v celkovej výške 2.471,99 eur, neskôr vo výške 2.461,50
eur. Žalobca v 1. rade zaplatil JUDr. Martinovi Tomasovi dňa 1.3.2012 sumu 1.000 eur, dňa 11.12.2012
sumu 829,45 eur a sumu 642,54 eur, čo vyplýva z príjmových pokladničných dokladov a výpisu z účtu
právneho zástupcu žalobcov 1,2,3.

9. Žalobcovia 2,3 uhradili žalobcovi 1, každý sumu 823,99 eur dňa 8.3.2016.
10. Žalobca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že uhradil sumu 2.471,99 Eur obhajcovi a to tak, že
najskôr uhradil 1.000,- Eur a potom 829,45 Eur a posledne 642,54 Eur. Nevidel dôvod pre ktorý by
odmenu obhajcovi za syna a za zaťa neuhradil, keďže obhajca ich zastupoval a chodil na výsluchy.
Uviedol, že bol zbitý potom ako zaklopal Z. na okno auta a pýtal sa ho, prečo vytrubuje. Ten vystúpil z

auta a vtedy pocítil prvý kopanec. Potom sa pochytili, začali sa šklbať, spadli na zem, Z. ho častoval
kopancami. Dňa 20.2.2012 bolo voči nemu aj žalobcom 2,3 rade Okresným riaditeľstvo PZ v SNV
vznesené obvinenie pod sp.zn.: ČVS: ORP-1768/SN-SN-2011 pre prečin ublíženia na zdraví podľa ust.§
156 ods.1 Tr. zákona v súbehu s prečinu výtržníctva podľa ustanovenia § 354 ods. 1 písm. a/ Tr.
zákona spáchaných formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona. Rozhodujúcim kritériom v danom

prípade je výsledok tohto konania, teda v danom prípade bolo vydané uznesenie prokurátorky OP SNV
pod sp. zn. 1Pv 56/12-51 zo dňa 9.9.2013, na základe ktorej vec postúpila obvodnému úradu odboru
všeobecnej a vnútornej správy v SNV na prejednanie priestupku. Zároveň v tomto uznesení uviedla, že
vec postupuje z toho dôvodu, pretože výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide
o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom. Poukázal na uznesenie NS SR pod sp. zn.: 4Cdo 183/2009,

z ktorého je zrejmé, že za ústavne konformný je treba považovať výklad podľa ktorého v prípade
posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia postúpenie veci inému orgánu ak takémuto rozhodnutiu došlo preto,
že sa nenaplnil predpoklad spáchania trestného činu obvineným má rovnaké dôsledky ako zrušenie
uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesenie obvinenia pre nezákonnosť. Teda právoplatnosťou

uznesenia o postúpení veci inému orgánu trestné konanie končí a zároveň znamená, že podozrenie
zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla najavo nezákonnosť o začatí trestného stíhania a
vznesení obvinenia. Tejto mienky je aj ústavný súd, ktorý tento svoj názor vyjadril v náleze Ústavného
súdu pod sp.zn. II.ÚS 25/2011. Žalobcovia 1,2,3 svoj nárok k odvodzujú na nezákonnosti rozhodnutia
štátneho orgánu. Jedná sa o objektívnu zodpovednosť štátu bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa nemožno

zbaviť a v rámci ktorej sa neposudzuje správnosť rozhodnutia orgánu, ktorý ho vydal z hľadiska toho,
či pri rozhodovaním porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Žalobcovia 1,2,3 vynaložili náklady na
poskytnutie odmeny obhajcu v trestnom konaní, ktorý sa zúčastňoval všetkých úkonov tak, ako na ne
bol predvolávaný, z čoho vyplýva samotná účelnosť takto vykonaných procesných úkonov a zároveň
skutočnosť, že žalobca 1,2,3 uhradili odmenu má za následok to, že došlo k zásahu do majetkovej

sféry žalobcov 1,2,3, pretože tieto náklady museli vynaložiť a to je vlastne preukázané aj faktúrou resp.
príjmovým pokladničným dokladom, ktoré obhajca vyhotovil a odovzdal žalobcom 1,2,3.
11. Žalobcovia 2,3 zhodne tvrdili, že keďže boli obžalovaní všetci traja, brali to tak, že je to v rodine a že
ak zaplatí jeden z nich, ostatní mu to uhradia, k čomu aj 8.3.2016 došlo. Žiadali aby súd vzal v úvahu,
že im bola urobená krivda, keďže bolo voči vznesené obvinenie, ktoré bolo následne zrušené.

12. Zástupkyňa žalovanej žiadala žalobu zamietnuť z dôvodov, že žalobcovia 1,2,3 neuviedli právny
titul na uplatnenie svojho nároku. V žalobe žalobcovia 1,2,3 neuvádzajú, či žiadajú náhradu škody za
nezákonné rozhodnutie alebo za nesprávny úradný postup. Pokiaľ by žalovali nesprávny úradný postup
prokurátora, k tomu uviedla, že s poukazom na všetky úkony vykonané pred vznesením obvinenia
bol tu daný predpoklad, že skutok sa stal, že je trestným činom a že sa ho dopustili žalobcovia

1,2,3. Ak teda prokurátorka nevyhovela sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, nedá sa to
považovať za nesprávny úradný postup. Ak by právnym titulom za náhradu škody bolo nezákonné
rozhodnutieatedauznesenieovzneseníobvinenia,poukázalanarozhodnutieústavnéhosúduSRII.US
163/2013 v zmysle ktorého nie každé uznesenie o vznesení obvinenia možno automaticky považovať zanezákonné len preto, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť spáchania skutku konkrétnou
osobou sa z rôznych dôvodov potvrdila. Opomenúť totiž nemožno ani skutočnosť, že z vykonaného
dokazovania v trestnom konaní vyplynula aktívna účasť všetkých troch žalobcov na skutku a nemožno

preto konštatovať, že by začatie trestného stíhania pre prečin výtržníctva bolo uznesením prokurátorky
o postúpení veci zrušené ako nezákonné, ale došlo k prekvalifikovaniu prečinu výtržníctva na priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu. Žalobcovia 1,2,3 si v tomto prípade trestné stíhanie privodili
spoločensky neakceptovateľným spôsobom a toto ich počínanie viedlo k trestnému stíhaniu. Až po
vykonaní rozsiahleho dokazovania bolo zistené, že v dôsledku kratšej práceneschopnosti poškodeného

sa nejedná o trestný čin, ale o priestupok. Priznanie náhrady škody pokiaľ si účastník zavinil škodu
sám, je preto v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na § 3 Občianskeho zákonníka. Paušálne
zaväzovanie štátu na náhradu škody bez ohľadu na konkrétnu vec je v rozpore so zákonom. Uviedla
tiež, že žalobcovia 1,2,3 doposiaľ nepreukázali, že im bola spôsobená škoda. Túto iba deklarovali tým,
že v žalobe pripojili špecifikáciu trov. Podotkla, že škoda musí byť nielen zaplatená, ale v tomto prípade
trovy trestného konania musia byť aj účelne vynaložené a preukázané. Nestačí teda len rozpis týchto

trov, ale aj doklad o úbytku majetku žalobcov. V neposlednom rade nie je taktiež zrejmé zo žaloby,
kto zo žalobcov 1,2,3 a v akej výške trovy obhajoby uhradil. Mala výhrady aj voči výške trov obhajoby
a to k vyčísleniu jednotlivých položiek. Rozporovala položku 7 kde mala byť správne vyčíslená suma
90,37 eur, položku 16 kde mala byť správne vyčíslená suma 48,81 eur, položku 17 kde má byť správne
vyčíslená suma 86,92 eur, ale mala výhrady aj ku špecifikácii režijného paušálu za rok 2012 v ktorom

mal byť správne vyčíslený režijný paušál za 13 úkonov nie za 15 úkonov.

13.Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone
verejnej moci nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením

osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom.
15. Ustanovenie § 4 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, upravuje, ktorý orgán koná v mene štátu, čo vyplýva aj z nadpisu
tohto ustanovenia "Orgán konajúci v mene štátu."

16. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) a f) zákona č. 514/2003 Z. z o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov,, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu b) Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník

Policajného zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného
zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému
súdu alebo, 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal
na základe záväzného pokynu prokurátora, f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo

správnom konaní.

17. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

18. Podľa § 15 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.19. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci
sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa

poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný
uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

20. Podľa § 18 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov o zmene niektorých zákonov, náhrada škody zahŕňa aj

náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané
nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe,
zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo
rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému
orgánu. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené
hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov

konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

21. Je nepochybné, že pasívne legitimovaným je Slovenská republika, ktorá nesie objektívnu
zodpovednosť za konanie svojich orgánov v prípade, že zasiahli do práv jednotlivcov. V mene štátu
vystupujúpríslušnéústrednéorgány.Vtrestnomkonaníjenajednejstranepovinnosťouorgánovčinných

v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane nesú zodpovednosť ak sa
ich postup ukáže ako mylný. V takejto situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní
vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. V danom
prípade je zrejmé, že i keď prokurátor priamo nevydal nezákonné rozhodnutie ale zamietol sťažnosť
proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ, takže bol splnený zákonný predpoklad na to, aby orgánom konajúcim

v mene štátu bola Generálna prokuratúra SR.

22. Začatie trestného stíhania je prvým štádiom trestného konania, v ktorom sa vykonávajú už
úkony, ktoré sú procesne akceptovateľné. Je povinným štádiom v konaní o trestných činoch. Vo
vzťahu ku konaniu pred súdom má iba predbežný charakter. V uvedenom prípade vyšetrovateľ

vydal predmetné uznesenie o vznesení obvinenia konkrétnym osobám - žalobcom 1,2,3. Riadnym
opravným prostriedkom voči uzneseniu vyšetrovateľa je sťažnosť. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia
podali žalobcovia 1,2,3 (v tom čase obvinení) sťažnosť. Prokurátor svoju sťažnosť proti uzneseniu
o vznesení obvinenia zamietol ako nedôvodnú. Zamietnutím sťažnosti obvineného prokurátorom
nadobudlo uznesenie o vznesení obvinenia právoplatnosť, z čoho vyplýva, že týmto bola na to

príslušným orgánom potvrdená zákonnosť uznesenia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia konkrétnym
osobám.

23. Vzhľadom ku skutočnosti, že v týchto prípadoch je jediným orgánom príslušným rozhodnúť o tom, či
uznesenie vyšetrovateľa je alebo nie je zákonné prokurátor, a to s poukazom na druhú vetu § 6 ods. 1

zákonač.514/2003Z.z.,vktorejjesúdrozhodnutímpríslušnéhoorgánuviazaný.Prokurátorjetenorgán
(§ 230 ods. 1 Trestného poriadku), ktorý nesie zodpovednosť za zákonnosť aj za správnosť úradného
postupu vyšetrovateľa pre začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní.

24. Vykonaním dokazovania mal súd preukázané, že sa v trestnom konaní nenaplnil predpoklad o

spáchaní trestného činu dokonca ani priestupku žalobcami 1,2,3. Po vznesení obvinenia a zamietnutí
sťažnosti žalobcov 1,2,3 trestné konanie skončilo postúpením veci príslušnému okresnému úradu,
pretože skutok nie je trestným činom, ale ide o skutok, ktorý by mal byť prejednávaný v priestupkovom
konaní. Súd poukazuje na to, že rozhodnutie o postúpení veci do konania priestupkového vydané
prokurátorom po začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia má rovnaké dôsledky ako zrušenie

právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Prokurátor totiž svojím aktívnym
konaním t. j. zamietnutím sťažnosti a následne postúpením veci nezákonnosť uznesenia o vznesení
obvinenia nezrušil, teda si osvojil závery protiprávneho rozhodnutia.

25. Ak má štát byť skutočne považovaný za právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie

svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Na jednej strane je povinnosťou
orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže
zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci dozákladných práv. V takejto situácii nerozhoduje ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné
podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie potvrdilo.

26. Žalobcovia 1,2,3 si uplatnili na súde svoje právo na náhradu škody, ktorá im vznikla v súvislosti so
zvolením si obhajcu v trestnom konaní, v zákonnej lehote, potom ako žalovaná ich žiadosť na predbežné
prerokovanie nároku ako neodôvodnenú zamietla. Náhrada škody teda zahŕňa náhradu nákladov ktoré
im vznikli v konaní v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané.

27. Obrana žalovanej spočívala v tom, že žalobcovia 1,2,3 nepreukázali, že im bola škoda spôsobená,
pretože nie je zrejmé ktorí zo žalobcov 1,2,3 a v akej výške trovy právneho zastúpenia uhradili Zo spisu
vyplýva, že žalobca v 1. rade uhradil obhajcovi dňa 1.3.2012 sumu 1.000 eur, dňa 11.12.2012 sumu
829,45 eur a sumu 642,54 eur a následne žalobcovia 2,3 po podaní žaloby na súd uhradili dňa 8.3.2016
žalobcovi 1, každý sumu 823,99 eur. Keďže pre rozhodnutie súdu v zmysle § 217 C.s.p. je rozhodujúci
stav v čase jeho vyhlásenia, súd na námietku žalovanej neprihliadol, pretože stratila opodstatnenie a

dospel z názoru, že nárok na náhradu škody má každý zo žalobcov.

28. Súd skúmal účelnosť vynaložených hotových výdavkov a odmeny za zatupovanie, ktorých výšku
žalovaná napádal a zistil, že nie všetky úkony obhajoby možno považovať za účelné a podmienené
úkonmi orgánov činných v trestnom konaní, bez ktorých by tieto trovy neboli vznikli. Z úkonov ktoré boli

žalobcami 1,2,3 vyúčtované v sume 2.461,50 eur, súd priznal žalobcom 1,2,3 celkovo trovy vo výške
2.317,32 eur teda o 144,18 eur menej.

29. Súd jednotlivé úkony a ich výšku, vyčíslenú žalobcami 1,2,3 vyčíslená v upravil súlade s vyhláškou
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov účinnou v čase vzniku týchto trov upravil takto :

1. Prevzatie a príprava obhajoby 1.3.2012 R. V. F.......... 63,58 eur
2. Prevzatie a príprava obhajoby 1.3.2012 R. V. U........ 63,58 eur
3. Prevzatie a príprava obhajoby 1.3.2012 L. V......................63,58 eur
4. Výsluch obvinených - navrhovateľov 1-3 dňa 5.4.2012..................95,37 eur
- základná sadzba 63,58 eur (§12 ods. 3 písm. a/) krátená o 50 %, pretože ide o zastupovanie dvoch

alebo viacerých osôb podľa § 13 ods. 2 vyhl., t.j. 63,58 :2 = 31,79 eur za zastupovanie jednej osoby
x 3 osoby 95,37 eur
5. Ďalšia porada s klientmi dňa 16.5.2012..............................................31,79 eur
- patrí obhajcovi odmena vo výške 1/3-iny sadzby v zmysle § 14 ods. 4 písm. a/ , obhajca mohol žiadať
3 x tretina zo sumy 63,58 eur

X. X. Z., D.. R. V. F.., R. V. U.., L. V. K. Y. 17.5.2012 (od 8.00 hod. do 11.45 hod) 2 x právny úkon
presahujúci 2 hod., 2 x 95,37 eur .....190,74 eur
7. Výsluch B., B., L. V. dňa 11.7.2012 - 2x právny úkon (od 8.30 hod. do 10.35 hod.)...... vyúčtované
190,74 eur ......................správne má byť 95,37 eur
- úkony nepresiahli 2 hodiny, podľa stanoviska Najvyššieho súdu Rt 26/98 a Rt 18/95 v prípade, ak

bolo vykonaných viac vyšetrovacích úkonov v priebehu toho istého dňa, ktoré na seba bezprostredne
nadväzovali na tom istom mieste a obhajca sa ich zúčastnil, treba rátať čistý čas ich trvania, po odrátaní
času ich prerušenia napr. z dôvodu prestávok počas úkonu alebo medzi jednotlivými úkonmi a pre
priznanie odmeny zarátať každé začaté dve hodiny. Úkony v uvedený deň trvali výsluch R. B. (čl.53) od
9.00-9.25 hod., výsluch L. V. (čl.55) od 9.30 - 10.35 hod., výsluch B. od 8.30 hod.-8.55 (čl.52), t.j. medzi

úkonmi boli 5 minútové prestávky, a teda čistý čas 1 hodina 55 minút
8. Výsluch T. zo dňa 18.7.2012 ..........................................................95,37 eur
9. Vyšetrovací pokus zo dňa 1.9.2012 - 2x právny úkon.........................190,74 eur
(od 21.00 hod do 00.10 hod.)
10. Výsluch znalca MUDr. Milan Rák zo dňa 20.9.2012...........................95,37 eur

11. Výsluch Z. zo dňa 8.10.2012......................... .................................95,37 eur
12. Preštudovanie vyšetrovacieho spisu zo dňa 5.11.2012..........................95,37 eur
13. Preštudovanie vyšetrovacieho spisu zo dňa 11.12.2012........................95,37 eur
14. Výsluch znalca MUDr. Milan Rak, L. F., MUDr. Helena Paulínyová a MUDr. Gabriela Škovránová zo
dňa 25.3.2013 od 12.00 do 16.00 hod...2x právny úkon...195,24 eur

15. Výsluch MUDr. Helena Paulínyová zo dňa 16.5.2013............................97,62 eur
16. Sťažnosť zo dňa 11.6.2013....................................................................48,81 eur
obhajca si účtoval základnú sadzbu 65,08 eur krátená o 50 % x 3 osoby ako za úkon podľa § 14 ods. 1
písm. c/, keďže sťažnosť sa týkala uznesenia o ustanovení znalca, čiže išlo o nemeritórne rozhodnutie,obhajcovi patrila odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby v zmysle § 14 ods. 3 písm. b/ vyhl.,
t.j. 65,08:2 = 32,54 eur krátená o 50 % v zmysle § 13 ods. 2 vyhl. t.j. 16,27 eur na 1 osobu x 3 osoby
48,81 eur

17. Výsluch MUDr. Štefan Zelený a preštudovanie spisu dňa 19.8.2013....97,62 eur
Sadzba za 1 úkon právnej služby v zmysle § 12 ods. 3 písm. a/ je:
rok 2012 - 63,58 eur
rok 2013 - 65,08 eur
Hodnota 1 úkonu v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2003 Zb.z. , § 12 ods. 3 písm.a/ v spojitosti s § 13 ods.

2 a 14 ods. 1 písm. c/
za rok 2012..................95,37 eur, t.j. 63,58 :2 x 3
za rok 2013..................97,62 eur, t.j. 65,08:2 x 3
Odmena:
3x úkon á 63,58 eur............................................190,74 eur
11x úkon á 95,37 eur............................... ......1 049,07 eur

1x 31,79 eur.........................................................31,79 eur
4 x úkon á 97,62 eur............................................390,48 eur
1 x 48,81 eur.........................................................48,81 eur
Spolu: 1 710,89 eur

Režijné paušály:
13 x režijný paušál pri úkonoch vykonaných v roku 2012 á 7,63 eur.................99,19 eur
4 x režijný paušál za úkony vykonané v roku 2013 á 7,81 eur...........................31,24 eur
Spolu: 130,43 eur

Trovy spolu: 1 710,89 + 130,43 eur, t.j. 1.841,32 eur

Za PHM a DPH na trase PP - SNV a späť dňa 5.4.2012, 17.5.2012, 11.7.2012, 18.7.2012, 1.9.2012,
20.9.2012, 8.10.2012, 5.11.2012, 11.12.2012, 25.3.2013, 16.5.2013 a 19.8.2013 - 24 x 25 km x 6,8
litr/100 = 40.8 x 1,455 Eur, čo spolu činí 59,36 eur

Za použitie vozidla na trase PP - SNV a späť dňa .4.2012, 17.5.2012, 11.7.2012, 18.7.2012, 1.9.2012,
20.9.2012, 8.10.2012, 5.11.2012, 11.12.2012, 25.3.2013, 16.5.2013 a 19.8.2013 - 1 km = 0,183 x 600
km, čo spolu činí 109,80 eur
Za stratu času na ceste PP - SNV a späť dňa .4.2012, 17.5.2012, 11.7.2012, 18.7.2012, 1.9.2012,
20.9.2012, 8.10.2012, 5.11.2012, 11.12.2012, 25.3.2013, 16.5.2013 a 19.8.2013 - za 18 polhodín á

12,71 eur, 6 polhodín á 13,01 eur čo spolu činí 306,84 eur.
Trovy obhajoby vrátane cestovného a náhrady za stratu času predstavuje spolu : 1.841,32 eur + 476
eur = 2.317,32 eur.

30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcom 1,2,3 právo požadovať od žalovanej

ako dlžníka popri plnení úroky z omeškania z dlžnej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, pričom výšku úroku z omeškania stanovuje vykonávací predpis.

32. V zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonáva ustanovenie § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Žalobcovia 1,2,3 si v konaní najskôr uplatnili úrok z omeškania zo žalovaných súm vo výške 8,05
% ročne od 13.8.2015 do zaplatenia, neskôr žiadali úrok z omeškania vo výške 5,05%. Súd im priznal
úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne v zmysle nariadenia vlády a v prevyšujúcej časti čo do úroku z

omeškania nad 5,05% žalobu zamietol. Úroky z omeškania žalobcom 1,2,3 priznal odo dňa 13.8.2015,
kedy žalovaná oznámila žalobcom 1,2,3 že ich žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody odložila ako neodôvodnenú.34. Podľa § 255 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna strana nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

37. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Vzhľadom na to, že žalobcovia 1,2,3 boli v konaní úspešní len čiastočne, súd rozhodol o ich
nároku na náhradu trov konania v rozsahu 88 %. Žalobcovia 1,2,3 sa žalobou domáhali zaplatenia istiny
vo výške 2.471,99 eur. Súd ich žalobe vyhovel čo do sumy 2.317,32 eur, čo predstavuje 94. % zo

žalovanej sumy. Čo do sumy 10,49 eur súd konanie zavinením žalobcov 1,2,3 zastavil a čo do sumy
144,18 eur žalobu zamietol, takže úspech žalovanej v konaní je 6% (94 % mínus 6 % = 88%). O výške
náhrady trov konania žalobcov 1,2,3 rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Spišská Nová Ves.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(§127C.s.p.)uvedie,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.