Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 28, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/196/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314214858
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2314214858.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: DPS financial consulting,
s.r.o., Mikovíniho 10, Trnava, IČO: 46 713 930, zastúpeného splnomocnencom advoconsulting, s.r.o.,
Tamaškovičova 17/2742, Trnava, proti žalovanému: L. R., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt E. R., o
zaplatenie 801,57 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo
dňa 8. decembra 2015, č.k. 17C/303/2014-80, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd pripúšťa späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne
z istiny za obdobie od 1.1.2015 do zaplatenia a v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

ruší a konanie zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

III. Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa na
žalovanom domáhal zaplatenia istiny vo výške 801,57 eur s príslušenstvom z dôvodu, že právny
predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným Zmluvu o bežnom účte, ktorej predmetom bolo zriadenie

bežného účtu a poskytnutie povoleného prečerpania v prospech žalovaného. Žalovaný sa zaviazal
dodržiavať všeobecné obchodné podmienky účinné od 1.8.2002. Finančné prostriedky začal čerpať
dňa 4.10.2004, dňa 31.10.2004 sa čerpaním prostriedkov nad rozsah poskytnutého úverového rámca
dostal do nepovoleného prečerpania. Uhrádzal pravidelne minimálnu splátku a to až do júna 2008, kedy
nezaplatil minimálnu splátku. Následne uhrádzal ešte nejaké splátky, poslednú v auguste 2009, od tohto
momentu už neuskutočnil žiadnu ďalšiu minimálnu splátku. Právny predchodca žalobcu dňa 10.9.2002
zrušil žalovanému platobnú kartu, čím vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi

žalobcu pohľadávku vo výške 801,57 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie vec právne posúdil
podľa § 52 ods. 2 O.z., podľa § 100 ods. 1, 2, § 101, § 103 O.z., § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a dospel k záveru, že medzi účastníkmi sa jedná o uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, súd preto aplikoval na daný stav ustanovenia Občianskeho zákonníka a ex offo sa zaoberal
aj premlčaním nároku. Z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že konečná splatnosť
kartového rámca bola určená na deň 22.9.2005 a v danom prípade sa dlh žalovaného premlčí dňom
22.9.2008. Návrh na súd bol podaný až dňa 11.6.2014, po uplynutí premlčacej doby. Ak by súd posúdil

návrh prísnejšie, žalovaný prestal splácať splátky od septembra 2009, takže ak by súd bral do úvahy
premlčaciu dobu plynúcu od 15.9.2009, pohľadávka sa premlčí dňom 15.9.2012. Navyše súd poukázal
aj na skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno z čoho presne pozostáva žalovaná suma,
táto bola zo strany súdu nepreskúmateľná, táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná. Keďže sajedná o návrhové konanie, každý účastník nesie bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu. V prípade, ak
sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania urobil tak preto, že daný
argument ataktiežodpoveďnaňnepovažovalprerozhodnutiezarozhodujúce.Žalobcatakpodalžalobu

nedôvodne, nakoľko jeho nárok bol premlčaný. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.
1 O.s.p, úspešnému žalovanému náhradu nepriznal, nakoľko trovy konania mu nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca.
Uviedol, že s ohľadom na daňovo-právne dôvody berie žalobu v časti úrokov z omeškania vo výške

5% ročne z istiny za obdobie od 1.1.2015 do zaplatenia späť, v tejto časti navrhuje konajúcemu súdu
konanie zastaviť. Naďalej si teda uplatňuje zaplatenie istiny vo výške 801,57 eur, príslušenstva ku
dňu 27.9.2013 vo výške 196,25 eur a úrokov z omeškania vo výške 5% ročne z istiny za obdobie od
28.9.2013 do 31.12.2014 v sume 50,40 eur ako aj trovy konania a právneho zastúpenia v predmetnej
veci a navrhuje, aby odvolací súd po pripustení čiastočného späťvzatia žaloby a zastavenia konania
napadnutýrozsudokzmeniltak,žežalobevcelomrozsahuvyhovieapriznámunáhradutrovkonaniatak

prvoinštančného ako i odvolacieho. Uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď
aplikoval ustanovenie § 5b a aj ustanovenia upravujúce premlčanie upravené v Občianskom zákonníku.
V prípade, kedy súd prvej inštancie pre určenie začatia plynutia premlčacej lehoty použil deň 22.9.2005
ako posledný deň splatnosti, súd ignoroval ustanovenie článku V. bodu 1 a 2 Zmluvy o úvere v znení
dodatku č. 1, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli na predĺžení trvania zmluvy o úvere vždy o jeden

rok a rovnako tak aj na predĺžení konečnej splatnosti. Za nesprávne určený okamih začatia plynutia
premlčacej doby považuje i súdom uvedený deň 15.9.2009 ako deň splatnosti poslednej nezaplatenej
splátky, a to najmä s poukazom na tú skutočnosť, že k splatnosti predmetnej pohľadávky došlo až
samotným zákazom na platobnú kartu žalovaného a jej zrušením ku dňu 26.9.2013. Z ustanovenia
§ 1 ods. 1 ZoSÚ definujúceho predmet zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že upravuje len

niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov, pričom v žiadnom zo svojich ustanovení
neodkazuje na ustanovenia Občianskeho zákonníka ako všeobecného predpisu, ktorého ustanoveniami
sa majú spravovať zmluvy o úvere uzatvorené so spotrebiteľom. Naopak, z ustanovenia § 261 O.z.
účinného v čase podpisu zmluvy o úvere vyplýva, že treťou časťou Obchodného zákonníka sa majú
spravovať všetky záväzkové vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere bez ohľadu na povahu účastníkov

takejtozmluvy.Zmluvaoúverejetakabsolútnymobchodom.Aplikácianovelizovanéhoustanovenia§52
ods. 2 O.z. na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou by nevyhnutne zakladala stav tzv. právnej
retroaktivity, kedy budúca norma pôsobí na právne vzťahy, ktorých účastníci v čase ich vstupovania do
tohto právneho vzťahu nemohli o takejto budúcej norme vedieť a nemajú tak možnosť svoje správanie
zmeniť tak, aby bolo v súlade so zákonom. Keďže konanie v predmetnej veci začalo žalobou zo dňa

11.6.2014 na vzťahy vzniknuté zo spotrebiteľských zmlúv aj v čase, kedy žalobca nemohol ovplyvniť
včasnosť uplatnenia jeho dôvodných nárokov zastáva žalobca názor, že na vzťah medzi žalobcom
a žalovaným sa v danom prípade v plnom rozsahu aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka a to
aj o premlčaní, kde je upravená premlčacia doba štyri roky. Ustanovenia o premlčaní, či už podľa
Občianskeho alebo Obchodného zákonníka ako všeobecných predpisov nie je možné považovať za

výhodnejšie len pre jednu stranu, keďže pôsobia na obe strany zmluvného vzťahu rovnako. Úprava
premlčania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka je priaznivejšia pre spotrebiteľa. Nie je prípustné,
aby súd na posúdenie určitého prípadu vyberal vždy pre spotrebiteľa výhodnejšiu právnu úpravu.
Rozhodovacia činnosť súdov SR nie je formálnym prameňom práva, keďže žiaden platný právny predpis
neurčuje súdom povinnosť riadiť sa v rozhodovacom procese existujúcou judikatúrou. Má za to, že na

predmetný prípad mal a má súd aplikovať normy Obchodného práva. Právny predchodca žalobcu ako
oprávnený zrušil zmluvu o úvere s účinnosťou ku dňu 26.9.2013, štvorročná premlčacia doba začala
plynúťdňom27.9.2013abolabyuplynulaaždňa27.9.2017.Keďženávrhnazačatiekonaniedošielsúdu
prvej inštancie dňa 11.6.2014, teda pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby, nemohlo dôjsť k jeho
premlčaniu a preto tento návrh považujú v celom rozsahu za dôvodný. Postup súdu podľa ustanovenia

§ 5b ZoOS podľa názoru žalobcu popiera základné zásady civilného procesu výchovnú funkciu súdu,
na základe ktorej má viesť účastníkov teda aj dlžníka k čestnému plneniu povinností a úcte k právam
iných osôb, poskytuje ochranu dlžníkovi nerešpektujúcemu zásadu pacta sunt servanda a naznačuje
absolútny neprijateľný trend, ktorým by boli dlžníci v obdobných prípadoch bez akéhokoľvek prejavu
procesnej aktivity ex post zbavovaný svojej zodpovednosti za neplnenie svojich záväzkov.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 17C/303/2014 je určenie povinnosti

žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 801,57 eur spolu s jej príslušenstvom ku dňu 27.9.2013
vo výške 196,25 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 801,57 eur od 28.9.2013 do
zaplatenia titulom nedoplatku zo Zmluvy o bežnom účte v znení jej dodatkov, ktorej predmetom bolo
zriadenie bežného účtu a poskytnutie povoleného prečerpania v prospech žalovaného.

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,

ktorým žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol z dôvodu premlčania nároku.

7. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pričom má za
to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho
výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym

skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených
nárokov, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami strán sporu a pretože odvolací
súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval
správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na
ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku.

Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi, ktorý neuviedol
v odvolaní žiadne nové, relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého
rozsudku.

8. Odvolací súd dodáva iba, že súd prvej inštancie správne vzťah medzi stranami sporu posúdil ako
spotrebiteľský vzťah, správne na danú vec aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, správne
takisto aplikoval ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa a takisto správne posúdil premlčanie
daného nároku za aplikácie ustanovenia § 101.

9. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, keďže odvolacie dôvody žalobcu boli
neopodstatnené, neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie na ktoré by mal
odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP/ potvrdil, okrem časti, v ktorej žalobca počas
odvolacieho konania vzal žalobu späť, pričom v tejto časti odvolací súd postupom podľa § 370 ods. 1 a

3 späťvzatie pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie zastavil.

10. O nároku na náhradu trov odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný.

11. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).