Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 23, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3Nt/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115010233
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1115010233.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej veci
odsúdeného O., v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania vo veci vedenej na Okresnom súde
BratislavaIpodsp.zn.4T/135/2009,naverejnomzasadnutíkonanomdňa23.07.2015vBratislave,takto

r o z h o d o l :

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku návrh O. toho času vo výkone trestu odňatia slobody v
Nemocnici pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín, na povolenie obnovy konania v trestnej

veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. značkou 4T/135/2009, pre nesplnenie podmienok
obnovy konania podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku, sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 01.04.2015 bol Okresnému súdu Bratislava I doručený návrh odsúdeného O. na povolenie obnovy
konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4T/135/2009, v ktorej bol na
základe právoplatného trestného rozkazu zo dňa 22.10.2009, sp. zn. 4T/135/2009 uznaný za vinného

z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona
a odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov so zaradením pre jeho výkon do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj na trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá na dobu 20 (dvadsať) mesiacov.
Svoj návrh odôvodnil tým, že mu v prípravnom konaní prokurátor nedoručil uznesenie, voči ktorému
je možné podať sťažnosť, ako aj tým, že do dňa podania jeho návrhu na obnovu konania nebolo

Dopravnému inšpektorátu doručené OR PZ Bratislava II doručené rozhodnutie o zákaze činnosti viesť
motorové vozidlá. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 10.07.2015 poukázal na to, že súd nemal v
čase rozhodovania aktuálny výpis z karty vodiča, z ktorej by zistil, že od mája 2010 mal vrátený vodičský
preukaz z Dopravného inšpektorátu Bratislava I. Rovnako nemal súd podľa odsúdeného ani aktuálny
odpis registra trestov, inak by mu musel premeniť podmienečné prepustenie z VTOS. Z tohto dôvodu
bol podľa odsúdeného uložený trest neadekvátny. V tomto podaní opätovne uviedol, že Dopravný

inšpektorát nebol upovedomený o uloženom treste zákazu činnosti, v dôsledku čoho nemal možnosť
požiadať o podmienečné upustenie od výkonu trestu zákazu činnosti. V ďalšom písomnom podaní
odsúdený požiadal o navrátenie lehoty podľa § 64 ods. 1 Tr. por., ktorej sudca konajúci v pôvodnom
konaní nevyhovel, pričom argumentoval tým, že si trestný rozkaz z vlastnej iniciatívy prevzal osobne na
súde a v dôsledku zdravotného stavu zmeškal lehotu na podanie odporu o jeden deň. Túto skutočnosť
považoval za dôvod na obnovu konania, nakoľko sa v danej trestnej veci nemohol riadne obhajovať.

Na základe podaného návrhu na obnovu konania súd, po posúdení príslušnosti na konanie a
rozhodovanie o návrhu na povolenie obnovy konania v zmysle § 397 odsek 2 Trestného poriadku, a
zistení,ženávrhnaobnovukonaniabolpodanýoprávnenouosobou(§396odsek3Trestnéhoporiadku),
smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému je obnova konania prípustná (§ 393 odsek 1 Trestného poriadku)
a nejde o prípad vylúčenia obnovy konania (§ 395 Trestného poriadku) určil termín verejného zasadnutia

na jeho prejednanie na deň 23.07.2015. Predmetné verejné zasadnutie vykonal súd v neprítomnostiodsúdeného v súlade s § 293 odsek 7 Tr. por., nakoľko odsúdený výslovne požiadal o konanie verejného
zasadnutie v jeho neprítomnosti.

Ešte predtým súd, zistiac, že je daný dôvod povinnej obhajoby podľa § 38 odsek 2 písmeno a/ Trestného
poriadku, určil odsúdenému O. lehotu na zvolenie si obhajcu a nakoľko k zvoleniu obhajcu z jeho strany
nedošlo, bol mu obhajca opatrením zo dňa 13.07.2015, sp. zn. 3Nt/7/2015 ustanovený.

Na predmetnom verejnom zasadnutí obhajca odsúdeného zopakoval dôvody uvedené odsúdeným v

návrhu na obnovu konania s tým, že navrhoval žiadosti odsúdeného na povolenie obnovy konania
vyhovieť.

Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhoval návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietnuť
z dôvodu, že neboli zistené žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by z hmotnoprávneho hľadiska
nasvedčovali inému záveru než tomu, ku ktorému dospel súd pri vydaní trestného rozkazu. Odsúdený

pritom v podstate namietal skutočnosti procesnoprávnej povahy, pričom ani v tomto smere neboli zistené
také vady, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o vine a treste.

Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr

neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by

bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

S poukazom na dikciu citovaného ustanovenie je potrebné uviesť, že účelom obnovy konania je
odstránenie nedostatkov spočívajúcich v skutkových zisteniach. Novú skutočnosť podľa § 394 ods. 1
Tr. por. možno preto definovať ako objektívne existujúci jav, ktorý v tej istej veci nie je dôkazom, ale

môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Tieto nové
skutočnosti môžu mať rôznorodú povahu a spravidla sa stávajú predmetom dokazovania, t. j. zvyčajne
sa preukazujú aj novými dôkazmi. Dôkazom súdu predtým neznámym sa rozumie najmä taký dôkaz,
ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní, prípadne dôkaz, ktorý síce v pôvodnom konaní vykonaný bol,
ale s iným obsahom (napríklad zmena výpovede svedka). Skutočnosť v trestnom konaní (t. j. aj v konaní

o obnove) je vždy predmetom hodnotenia právom a nemožno ju preto s právom stotožňovať. Za právo
treba pritom považovať predovšetkým platné právne normy, ale aj úvahy (právne závery) o tom, či určitá
skutočnosťtvoríprvkyznakovhypotézyprávnychnoriem,podľaktorýchsavyhodnocujetátoskutočnosť.

V súvislosti s obnovou konania, ktorej sa sťažovateľ domáha, je taktiež nevyhnutné uviesť, že obnova

konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého účelom je odstrániť nedostatky v skutkových
zisteniach niektorých právoplatných rozhodnutiach, a to v prípadoch, keď príčiny zistených nedostatkov
vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia. Príčinami sa tu rozumejú nové skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré odôvodňujú tento mimoriadny prielom do nezmeniteľnosti a záväznosti rozhodnutí
vydaných v trestnom konaní.

S poukazom na uvedené a v súvislosti s odsúdeným namietaným porušením práva sa obhajobu
(nevyhoveniežiadostionavrátenielehotyanemožnosťpodaťodporprotitrestnémurozkazu)jepotrebné
uviesť, že ide o otázky právne, nie skutkové, ktoré v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Trestného
poriadku nie sú dôvodom na povolenie obnovy konania, ale tieto by mohli byť predmetom posudzovania

v rámci druhého z Trestným poriadkom upravených mimoriadnych prostriedkov, a to dovolania, avšak aj
to len v prípade, že by tento mimoriadny opravný prostriedok bol podaný v rámci zákonom stanovenej
lehoty. Z tohto dôvodu sa súd uvedenou skutočnosťou ďalej nezaoberal, rovnako ako ani so žiadosťou
odsúdeného o navrátenie lehoty na podanie odporu proti trestnému rozkazu, nakoľko takáto žiadosť
nemôže byť predmetom tohto konania, pričom takejto žiadosti odsúdeného už v pôvodnom konaní

vyhovené nebolo.

O skutkovú okolnosť nejde ani v súvislosti s odsúdeným namietaným nedoručením uznesenia
prokurátora vydaného v prípravnom konaní. V tomto smere plne platí to, čo bolo uvedené vyššie, t. j.,že túto skutočnosť by (za splnenia ďalších zákonných podmienok) mohol odsúdený namietať v rámci
iného mimoriadneho opravného prostriedku, nie v rámci návrhu na povolenie obnovy konania.

Čo sa týka skutočnosti, že súd v pôvodnom konaní nemal aktuálny odpis registra trestov a aktuálnu
evidenčnú kartu vodiča, súd poznamenáva, že odsúdeným uvádzané skutočnosti (súd mu mal premeniť
podmienečné prepustenie z VTOS, trest zákazu činnosti nebol oznámený príslušnému dopravnému
inšpektorátu, v dôsledku čoho nemohol požiadať o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku
trestu zákazu činnosti) sú vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti podaného návrhu na obnovu konania

právne irelevantné (nepodstatné). Súd rozhodujúci na podklade podanej obžaloby o skutku právne
kvalifikovanom ako trestný čin, ktorý bol spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia,
nie je oprávnený v tom istom konaní rozhodovať o osvedčení alebo neosvedčení sa odsúdeného v
skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z VTOS. V danom prípade súd rozhodoval o vine a treste
za iný skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie v inej trestnej veci, než bola trestná vec, v ktorej
bolo rozhodnuté o podmienečnom prepustení odsúdeného. V tejto konkrétnej veci pritom súd nebol ani

povinnýposudzovaťpredbežnúotázkuvtomsmere,čisaodsúdenývinejtrestnejvecirozhodnutímsúdu
osvedčí alebo neosvedčí v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z VTOS a z tejto skutočnosti
vychádzať pri úvahách o druhu a výmere trestu.

Pokiaľ ide o neoznámenie trestným rozkazom uloženého trestu zákazu činnosti príslušnému

dopravnému inšpektorátu, táto skutočnosť nemá pre konanie o návrhu na povolenie obnovy konania
žiaden význam a v nijakom smere nemôže odôvodňovať revíziu výroku rozhodnutia o tomto druhu
trestu. Ide o skutočnosť, ktorá logicky mohla nastať až po právoplatnosti trestného rozkazu, teda v
rámci vykonávacieho konania a teda nemá nijaký vzťah k tomu, či trest zákazu činnosti je alebo nie
je adekvátny. Nad rámec nevyhnutnosti súd udáva, že ani právo odsúdeného na podanie žiadosti

o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti nemohlo byť v žiadnom smere
dotknuté, nakoľko zákonom stanovené podmienky na podanie takejto žiadosť v smere jej meritórneho
preskúmavania nie sú závislé od toho, či dopravný inšpektorát má o uloženom treste zákazu činnosti
vedenia motorových vozidiel vedomosť alebo nie. O takejto žiadosti rozhoduje súd, ktorý trest zákazu
činnosti uložil a odsúdenému nič nebránilo v tom, aby si takúto žiadosť podal.

Na základe uvedeného súd nezistil žiadnu takú novú skutočnosť alebo dôkaz, ktoré by mohli samy
osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine
alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo
k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu tak, ako to

predpokladá § 394 odsek 1 Trestného poriadku, preto návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania
bol posúdený ako nedôvodný, nespĺňajúci podmienky na obnovu konania, v dôsledku čoho bol podľa §
399 odsek 2 Trestného poriadku zamietnutý.

Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnásťažnosť,ktorásapodávavlehotetrochdníododňajehooznámenia

cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave. Sťažnosť má odkladný účinok.