Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 30, 2017

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 2T/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6817010001
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Uhorskai

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2017:6817010001.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca predsedom senátu JUDr. Michalom Uhorskaiom a členmi senátu Ľubomírom

Miklom a Júliusom Czetnerom v trestnej veci proti obžalovanému J. U. pre zločin zabitia podľa § 148
ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný J. U.,
Q.. XX.XX.XXXX T. N., W. U. H., H. Č.. XXX, R. U. N., H.. U. Č.. XXXX/X

j e v i n n ý, ž e

dňa 22. októbra 2015 vo večerných hodinách v H., okres N. na ulici H. v bytovom dome Č.. XXX T. U.
Č.. XX po predchádzajúcej hádke fyzicky napadol svojho ťažko zdravotne postihnutého strýka W. S.,
Q.. XX.XX.XXXX, ktorý bol v jeho opatrovateľskej starostlivosti, a s ktorým žil spoločne v domácnosti
tak, že drevenou palicou o rozmeroch 82x3 cm ho opakovane veľkou intenzitou a prudkosťou udieral
po pravej ruke a hornej časti chrbta a stredne veľkou intenzitou po hlave, čím mu spôsobil zlomeninu

kostí pravého predlaktia a pravého ukazováka ako aj krvné podliatiny v oblasti pravej hornej končatiny,
pruhovité krvné podliatiny na hornej polovici chrbta zlomeninu 2. až 5 rebra vpravo a 6. rebra vľavo,
tržnozmliaždenú ranu v ľavej temennej oblasti s kožnou odreninou v okolí s pomliaždením mäkkých
lebečných pokrývok a ložiskovým krvným výronom medzi mäkkými plenami na bočnej strane pravého
spánkového laloka mozgu, ktoré zranenia by si vyžadovali celkovú dobu liečenia do 8 týždňov, avšak
v spojitosti s ťažkými chorobnými zmenami na srdcovocievnom a dýchacom systéme došlo k zlyhaniu
ťažko chronicky chorobne poškodeného srdca a následnej smrti W. S..

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví a spáchal čin na chránenej osobe - blízkej osobe, odkázanej osobe,
osobe vyššieho veku a chorej osobe,

t ý m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c/, písm. d/, písm. e/, písm. f/ Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d ápodľa § 156 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona a pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37
Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnástich) mesiacov.

Podľa § 49 ods. l písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a
podľa§50ods.1Trestnéhozákonamuurčujeskúšobnúdobuvtrvaní24(dvadsiatichštyroch)mesiacov.

Podľa § 73 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ukladá obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie

ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na tunajší súd obžalobu na obžalovaného J. U. pre zločin
zabitia podľa § 148 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. Zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené v
obžalobe.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, znalca MUDr. Petra
Labaja a svedkov T. Č., J.G. R., J.. X. R. G. T. U..

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že jeho strýko nemal nohu a on nevedel o tom, že strýko
mal problémy so srdcom. Lieky mu dával psychiater JUDr. Pavol Kondratev Nejman, pričom lieky mu

zháňal on alebo jeho mama. Na srdce lieky nebral a až pri pitve sa dozvedel, že bol chorý na srdce a
pri doktorovi s ním so srdcom nikdy nebol.
Strýko mal výbušnú povahu, keď nakúpil, navaril, všetko mu vyčítal. Pil aj okenu, bol ťažký alkoholik a
bezdomovec. Bývali v byte, ktorý mu kúpil otec. Asi 5 rokov sa staral o neho na základe rozhodnutia
úradu, lebo nejaký pán odtiaľ ho otravoval, aby si ho zobral do opatery. Nemal ani doklady, všetko mu

vybavil on a on si ho nechcel zobrať. R.. J. z Mestského úradu N. ho na ulici H.. U. presviedčal, aby si
ho zobral. Mama nemohla, lebo by ho nevládala a on mu vybavil aj vozík.
Občas poškodeného udrel, ale nie s takou pálkou ako sa spomína v obžalobe, keď ho buchol tak
vareškou. Vtedy keď sa stal skutok bil ho vareškou, predtým ešte volal mame, nech príde si s ním robiť
poriadok lebo strýko vystrájal. Predtým ako ho udrel, sa chytal za brucho. Či bol opitý nevedel. Po chrbte

ho bil vareškou. Týždeň predtým spadol z linky, keď išiel po pálenku, ktorú mal na linke, to mu hovorila
mama, on bol vtedy na nákupe v Revúcej. Mal monokel pod pravým okom z toho a ešte niečo na ruke.
Po hlave ho nikdy nebil, väčšinou po rukách a chrbte. Potom ho potlačil na vozíku do kúpeľne.
Nechcel ho zabiť, išiel ho okúpať, odviezol ho do kúpeľne, strýko povedal, že mu je zle, aby mu napustil
vaňu a potom v tej vani zomrel.

O nohy prišiel tak, že zamrzol na ulici ako bezdomovec asi 7 rokov dozadu. Jeho strýko často vyvolával
hádky, aj sa mu vyhrážal, mal takú povahu, potom aj uvažoval, že bola to chyba, že si ho zobral do
opatery.
Keď zomrel v kúpeľni, dal mu umelé dýchanie, snažil sa ho oživiť, nechcel aby zomrel a potom mu
zavolal hneď sanitku z telefónu. Palicu mal doma len v skrini, dal mu ho kamarát, ale s tou palicou ho

nebil. Palicu mal na ochranu, lebo H. je nebezpečná.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý MUDr. Peter Labaj ako znalec z odboru zdravotníctvo odvetvie
súdne lekárstvo, ktorý uviedol, že znalecký posudok vypracovali spolu s kolegom MUDr. Tiborom
Mátyásom, v ktorom konštatovali, že u menovaného boli zistené mnohopočetné staršie i čerstvé

poranenia, ktoré však neboli primárne smrteľné, avšak u menovaného boli zistené ťažké chronické,
akútne chorobné zmeny, ktoré viedli k jeho úmrtiu. V danom prípade sa dá konštatovať, že ak by sa
jednalo o osobu mladšiu, resp. zdravšiu, tieto poranenia by si vyžiadali celkovú PN do 8 týždňov. Tieto
chorobné zmeny však znamenajú určitú výraznejšiu záťaž na organizmus v dôsledku toho došlo k úmrtiu
menovaného, je nutné podotknúť, že zistené chorobné zmeny boli tak rozsiahle a závažné, že aj ak

by bol menovaný prevezený do nemocnice okamžite po vzniku poranení, nie je možné vylúčiť, aby aj
napriek poskytnutiu lekárskej pomoci došlo k jeho úmrtiu.
V bode 7b posudku uviedli najpravdepodobnejšie mechanizmy vzniku jednotlivých poranení. Pokiaľ sa
jedná o úrazové zmeny, a to krvné podliatiny v oblasti chrbta so zlomeniami rebier v pravo, zlomeniu v
oblasti pravej hornej končatiny, jednak aj v ľavej temennej oblasti, tieto nemohli byť spôsobené menším,

ľahším predmetom, akým je bežná kuchynská vareška. Vo vyšetrených okolnostiach vo vyšetrovacomspise bola uvedená ako pravdepodobný predmet väčšia palica, v spise ako vecná stopa 6, pri ktorej je
možné konštatovať, že tieto poranenia mohli byť spôsobené týmto predmetom.
Pád nemohol spôsobiť tieto zranenia. Sú tam evidentné známky poranení spôsobené väčším oválnym

predmetom charakteru palice. Takisto mnohopočetné splývajúce podliatiny na pravej hornej končatine
nemôžu vzniknúť jednoduchým nárazom pri páde. Z týchto ani jedno nemohlo byť spôsobené pádom.
Ako uviedli v prípade chrbta išlo o poranenia spôsobené údermi veľkou silou a prudkosťou, tam došlo
aj k zlomeninám viacerých rebier v pravo. V oblasti pravej hornej končatiny išlo takisto o údery veľkou
silou a prudkosťou, v prípade hlavy v ľavej temennej oblasti išlo len o poranenie stredne veľkou silou a

prudkosťou. Tu je možné pripustiť pri dlhšom predmete, že poranenie hlavy mohlo vzniknúť pri údere
smerovanom na chrbát, kde vlastne len došlo ku možno aj nechcenému kontaktu do oblasti hlavy.
Čiže v danom prípade sme nenašli žiadne poranenia, ktoré by jednoznačne smerovali do životne
dôležitých oblastí známych aj pre laika - hlava, krk, len do oblasti chrbta a hornej končatiny mnohé iné
poranenia zistené u menované aj staršieho charakteru mohli byť spôsobené rôznymi mechanizmami
- podliatiny, odreniny, pri manipulácii s jeho telom išlo o osobu neschopnú samostatného pohybu,

čiže mohlo dôjsť k nechcenému upusteniu tela pri manipulácií, prípadne sám, pretože menovaným
mal ruky funkčné - pri presúvaní sa mohol spadnúť na posteli atď. Čo sa týka odrenín v oblasti
tváre vľavo, tieto vznikli jednoznačne pri holení. Boli to ľahké poranenia. Ako uviedol, na tele neboli
zistené ani žiadne také nálezy, ktoré by nasvedčovali na zanedbávanie zdravotnej starostlivosti, teda
neboli prítomné žiadne kožné infekcie, známky zníženej hygieny, dehydratácie, nedostatočného prísunu

potravy alebo podchladenia. To čo uviedol obžalovaný je možné pripustiť, že menovaný mohol mať
závažné aj poruchy správania, užíval liek, ktorý výlučne predpisoval psychiater, musel byť vyšetrený
psychiatrom a používa sa na liečbu pacientov, ktorý trpia poruchami správania, a takisto sa u nich
vyskytujú nechcené abnormálne pohyby. V čase pitvy nebola v krvi menovaného zistená prítomnosť
etylalkoholu ani iných látok a keďže k úmrtiu došlo relatívne krátku po vzniku poranení, nemohlo dôjsť k

jeho výraznejšiu odbúraniu z organizmu, je možné predpokladať, že v čase vzniku poranení bol nebohý
triezvy.
Poranenia, ktoré utrpel poškodený, neboli smrteľné, neviedli k poruche vedomia, menovaný mohol byť
schopný komunikácie a obmedzeného pohybu. Následne potom v tej vani. Keď došlo k zlyhávaniu srdca
dochádza aj k prechodným poruchám vedomia. Je možné, že menovaný mohol padnúť do bezvedomia v

dôsledkusrdcovéhozlyhávaniavovaniobžalovanýsinemuselanivšimnúť,žedošlokporuchevedomia.
Pri pitve bola zistená prítomnosť iba už uvedeného psychofarmaka Piapridalu, kde bola zistená
prítomnosť takého množstva, ktorej koncentrácia zodpovedala bežnej liečebnej dávke, boli prítomné
stopy nikotínu, ktoré sú bežné u fajčiarov, okrem toho neboli pri toxikologických analýzach zistené
žiadne iné lieky alebo ich metaboliky, avšak ak by dotyčná osoba užívala lieky nepravidelne s väčšími

prestávkami, takéto lieky už po jedno- dvojdňovom vysadení nie je možné v tele identifikovať. Nenašli
nič, čo by sa týkalo liekov na liečenie srdca.
V prípade srdca išlo o staré chorobné zmeny, ktoré sa postupne zhoršovali. Jednak došlo k rozsiahlemu
zjazveniu ľavej komory srdca s veľkým výpadkom funkčnej svaloviny, ktorá bola nahradená väzivom. U
týchto ľudí zvlášť ako to bolo v tomto prípade, že sa menovaný nemohol štandardne pohybovať, celkovo

jeho fyzická záťaž nebola tak významná, aby došlo ku nejakej srdcovej dekompenzácii. Na to srdce boli
menšie nároky na jeho výkon, jeho činnosť bola do značnej miery kompenzovaná.
Potom tam bol ďalší nález - chronický zápal priedušiek a mechúrikové rozvinutie pľúc, čo je bežný nález
najmä u chronických fajčiarov alebo ľudí, ktorý prekonali opakovane zápaly pľúc. V akútnej fáze v čase
úmrtia bol zistený rozvíjajúci sa hnisavý zápal priedušiek a pľúc. Tento zápal ešte nebol v takej fáze,

aby viedol priamo k úmrtiu, ale toto ochorenie podobne ako uvedený chronický zápal priedušiek a pľúc
predstavujú ďalší zápal na srdce ako pumpu a vedú k zväčšenému odporu pri prečerpávaní krvi z pravej
do ľavej komory. Tuková embólia, ktorá bola zistená v pľúcach pochádza z tukových častíc kostnej drene
zlomených kostí, avšak rozsah nebol tak veľký, aby viedol k úmrtiu, ale išlo o ďalší mierne zaťažujúci
stav na srdcovocievny systém.

Na úmrtí W. S. sa podieľalo viac faktorov - zlý zdravotný stav, fyzicky to bola určitá záťaž, ktorá
predstavovala omnoho väčšiu námahu ako u bežného zdravšieho človeka. Takéto poranenia nie sú
smrteľné pre zdravého človeka a dokonca aj u starších ľudí pri lepšej zdravotnej kondícii by viedli len
k PN.
Stres zohrával veľkú úlohu, je to bolesť, každý úraz predstavuje určitý stres aj fyzickú záťaž pre

poškodeného len v tomto prípade išlo o tak chorého človeka, aj v prípade, že by k poraneniam nedošlo,
by sa dalo povedať, že bolo otázkou času, kedy by došlo k úmrtiu menovaného. Nie je to možné
časovo presne stanoviť. Išlo o ťažké a závažné choroby - srdca, pľúca, priedušky. Ak by dotyčný bol
fyzicky funkčnejší a mohol by zaťažovať organizmus, došlo by k zlyhaniu srdca skôr - na choroby,počasie. Je možné, že aj to, že nebol schopný sa fyzicky pohybovať mu pomohlo ku šetreniu organizmu.
Jeho chorobné zmeny najmä na srdci a cievach a pľúcach nie sú riešiteľné liečebnými metódami.
Ani nemal stavy, že by mal potrebu nájsť lekára. Sú bežné prípady, že má pacient väčšiu jazvu, je

dovezený z pracoviska. a nie u každého rovnako vedú k úmrtiu. To už sa liečiť nedá, jedine v prípade
transplantačného úkonu. Tie jazvy sa už nevymenia za funkčné tkanivo. Časový rámec medzi úmrtím a
čerstvými ranami, ktoré mal na tele poškodený sa určiť nedá, išlo o čerstvé poranenie pričom vychádzali
pri stanovení času smrti z ohliadky MUDr. Konca, ktorý hodnotil podľa rozsahu rozvíjajúcich sa škvŕn čas
úmrtia v súlade s vyšetrením i kontrolami, mohlo to byť okolo 22:00 hod, poranenia mohli byť spôsobené

niekoľko hodín pred úmrtím.

SvedkyňaJ.J.privýsluchunahlavnompojednávaníuviedla,žeobžalovanýapoškodenýbolijejsusedia,
aobžalovanýmalbytvosobnomvlastníctve.Úprimnepoviem,žebynajradšejnatozabudla.Zozačiatku
to bolo v poriadku, ako susedia sa správali pomerne slušne. Po 6-7 mesiacoch to začalo - hádky, žúry
a do rána bašavel. Chodili tam rôzne dievčatá, mládenci. Často krát sa bavili až do rána, upozorňovali

ich - p. U. nech sa stíšia, že je nočný kľud od 10-tej, že keď to bude takto pokračovať, zavolá sa na nich
polícia, keď mu rodičia prišli, tak aj rodičov aj jej švagor ich tiež upozorňoval, že pokiaľ sa nebudú správať
ako sa má, tak že bude mať problém so všetkými susedmi. Často krát sa stalo, že sa aj polícia zavolala.
Bývali na tom istom poschodí, mali spoločné steny, hádali sa veľakrát, hlavne keď U. údajne poriadil, že
poškodený mu nasvinil, alebo oni si stále našli hádku medzi sebou.

Nevidela medzi nimi žiadnu bitku, ale počula častokrát že poškodený kričal „čo sa biješ, nebi sa, daj
mi pokoj.“

Svedok J. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný je jeho bývalý sused. Bývali v jednom
vchode na tom istom poschodí, ale nemali spoločné steny. Ich spolužitie bolo také, že keď boli peniaze,

tak bol bašavel aj do piatej rána. Vtedy prišlo veľa rómskej návštevy aj dievčatá. Keď neboli peniaze,
tak sa vadili. Niekedy obžalovaný poškodeného vyniesol na lavičku, dal mu rádio, tabak a ten fajčil. V
deň skutku bol doma, išiel si zapáliť na balkón, bolo počuť, že sa vadili. Marian mu hovoril „nedýchaj
bruchom, dýchaj normálne.“ V ten deň hovoril strýkovi, že sa opil. O trištvrte hodinu si šiel znovu zapáliť a
už videl, že mal zapálené svetlo a volal asi políciu. Dával mu masáž srdca a cez telefón volal záchranku.

Potom videl, že prišla záchranka.

Svedkyňa X. R. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je jej sused, bývali na spoločnom
poschodí, ale nemali spoločné steny. Vôbec jeho a jeho strýka nepoznala, len tak zbežne, veľmi málo
sa rozprávali. Bolo to dosť nepríjemné pre ľudí, boli veľmi hlučný. Bolo to bežné, že boli hlučný. Časté

návštevy mali. Boli to asi známy alebo kamaráti. Púšťali si nahlas hudbu, zabávali sa, vykrikovali,
vyspevovali. Hádali sa bežne, ako každý keď sa háda.

Svedkyňa T. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je matkou obžalovaného a sestrou poškodeného.
Bývala s manželom, ktorý je tiež chorý a práve preto nemohol jej brat bývať s nimi. Jej brat keď si aj

vypil, tak bol zlý a stále sa chcel len hádať. V minulosti býval syn s nimi v byte aj s druhým synom.
Manžel potom neskôr kúpil synovi J. byť, nech sa osamostatní. J. dostal nápad, že si S. nasťahuje do
bytu a bude sa o neho starať a poberať opatrovateľský príspevok. S manželom s tým nesúhlasili, ale
J. si aj tak spravil po svojom. Na úrade to prešlo bez problémov. Chodievali aj na kontroly, ale všetko
bolo v poriadku. Jej brat sa nikdy nesťažoval na syna J., len nechcel chodiť ku doktorovi a provokoval

jej syna. Raz do neho hodil aj popolník. Jej brat bol agresívny, hlavne keď si vypil. Často bol opitý. Aj
J. si sem tam vypil, ale keď prišla do H. na návštevu, tak vtedy nebol opitý. Chodila tak dva krát do
týždňa. Zvyčajne tam bola tak 2-3 hodiny. Sem tam sa stalo, že tam ostala aj spať. J. s ním chodil ku
doktorke, keď bol S. chorý a ona chodievala ku psychiatrovi po lieky pre brata. V tom čase keď sa staral
o strýka, nebol jej syn psychiatricky liečený. J. bol dakedy dávno liečený na epilepsiu. Teraz chodí na

sedenia ku psychiatrovi. J. nebol zamestnaný, dostával čiastočný invalidný dôchodok kvôli epilepsii plus
ten opatrovateľský príspevok na S.. Vedela, že sa hádajú, viac krát povedala aj bratovi, nech sa s J.
neháda. Ale jemu to bolo jedno, aj s ňou sa veľa krát hádal. Keď hodil popolník do jej syna, bola toho
svedkom a to len preto, lebo mu J. nechcel kupovať alkohol. Nevidela, že by J. niekedy udrel, alebo zbil
jej brata. Brat sa jej nikdy na násilie nesťažoval. J. s bratom nechodil k žiadnemu špeciálnemu doktorovi.

Chodil s ním na psychiatriu a keď bol chorý, tak ku obvodnej doktorke. Poškodený nebol dlhodobo chorý.
Nevedela o žiadnej vážnej chorobe jej brata. Nevedela ani to, že mal so srdcom problémy. Nebral žiadne
lieky, len od psychiatra.Na hlavnom pojednávaní boli prečítané takisto listinné dôkazy, z ktorých boli zistené nasledovné
skutočnosti:

Zo znaleckého posudku znalcov MUDr. Labaja a MUDr. Mátyása a z odboru zdravotníctvo, odvetvie
súdne lekárstvo súd zistil rovnaké skutočnosti, ktoré pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní
prezentoval MUDr. Labaj.

Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, MUDr. Jany Greškovej

súd zistil, že u obžalovaného boli v čase skutku podstatne znížené jeho ovládacie schopnosti vzhľadom
k jeho ľahšej mentálnej retardácii, pričom ale bol plne schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho
konania. Vzhľadom na jeho mentálnu retardáciu a organický psychosyndróm obžalovaný nie je schopný
racionálne spracovať a verbálne alebo fyzicky vyriešiť záťažové situácie, čo koriguje verbálnou a
brachiálnou agresivitou. Zároveň znalkyňa odporučila, aby obžalovaný absolvoval psychiatrické liečenie
ambulantnou formou a pravidelne užíval lieky. Zároveň uviedla, že je vylúčené, aby osoba s takýmto

psychickým stavom ako je obžalovaný, mohol oficiálne opatrovať alebo sa starať o akúkoľvek inú osobu.

Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, PhDr.
Zuzany Vozárovej súd zistil, že jeho intelektová kapacita a pamäťové schopnosti sú v pásme ľahkej
duševnej zaostalosti. Všeobecná vierohodnosť výpovedí obžalovaného je mierne znížená, konkrétne

jeho útok voči poškodenému mohol byť zo strany obžalovaného pozmenený v niektorých detailoch v
jeho prospech.

Zo správy Okresného úradu Banská Bystrica, odbor krízové riadenie ako aj prepisu
telefonického rozhovoru medzi obžalovaným U. a pracovníkom integrovaného záchranného systému

súd zistil, že obžalovaný privolal W. S. prvú pomoc.

Zo zápisu o dychovej skúške obžalovaného v deň skutku súd zistil, že obžalovaný v predmetný deň
nepožil alkoholické nápoje.

Zo správ Sociálnej poisťovne a UPSVaR Revúca súd zistil, že obžalovaný aj W. S. boli poberatelia
invalidného dôchodku, pričom obžalovaný bol zároveň poberateľom peňažného príspevku na
opatrovanie W. S..

Z listu vlastníctva súd zistil, že vlastníkom bytu, v ktorom bývali obžalovaný a W. S., bol obžalovaný.

Obžalovaný má 1 zápis v registri trestov, kedy bol odsúdený Okresným súdom Rožňava za trestný čin
krádeže podľa § 247 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 na trest odňatia slobody vo
výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladu výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.
Priestupkovo nebol doposiaľ postihnutý a Mesto N. a ani H. ho bližšie nehodnotilo.

V súlade s § 2 ods. 6 Trestného poriadku súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

V súlade s § 220 ods. 2 Trestného poriadku súd pri svojom rozhodnutí prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebrané na hlavnom pojednávaní a opiera sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
vykonané.

Na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočnom na náležité zistenie

skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo ako aj v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd
dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný sa pri svojej výpovedi priznal k tomu, že poškodeného občas udrel z dôvodu, že poškodený
ho neuposlúchol, robil neporiadok alebo pil alkohol. Taktiež sa priznal, že v predmetný deň, keď
poškodený S. zomrel, ho niekoľkokrát udrel vareškou, pretože poškodený „vystrájal“, avšak obžalovaný
vylúčil, že by ho bil väčšou palicou, ako bolo uvedené v obžalobe. V zmysle vyššie uvedeného sa senát vpriebehu dokazovania zameral na zistenie, či hovoril obžalovaný ohľadne skutku celú pravdu. Vzhľadom
na to, že po tejto bitke poškodený následne zomrel, zameral sa senát pri dokazovaní aj na to, či bola
smrť poškodeného v príčinnej súvislosti s útokom obžalovaného a zároveň či sa obžalovaný svojím

konaním dopustil zločinu zabitia podľa § 148 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. Zákona, ako bolo jeho konanie
kvalifikované v obžalobe.

Keďže pri samotnom skutku, teda bitke, ktorá sa odohrala dňa 22.10.2015 boli prítomní iba nebohý
poškodený a obžalovaný, mohol senát hodnotiť výpoveď obžalovaného iba v súhrne so znaleckým

dokazovaním MUDr. Greškovej a PhDr. Vozárovej ohľadne osobnosti obžalovaného a MUDr. Labaja
ohľadne príčin smrti ako aj celkového fyzického stavu poškodeného po jeho smrti. MUDr. Labaj,
ktorý vykonal pitvu poškodeného, jednoznačne uviedol, že poškodený mal na tele zranenia čerstvé
aj staršie, ktoré však nemohli byť spôsobené vareškou, ale väčším a ťažším predmetom, ako napr.
palica. MUDr. Grešková obžalovaného opísala ako mentálne retardovaného a PhDr. Vozárová jeho
vierohodnosť označila ako mierne zníženú. Ostatní svedkovia, a to hlavne matka obžalovaného Vlasta

U., ale aj susedia J. J., J. R. G. X. R. sa k samotnému skutku z 22.10.2015 vyjadriť nevedeli, ale vzťah
obžalovaného ku poškodenému a naopak, opísali ako problematický, boli prítomné časté hádky, krik a
popíjanie alkoholu s kamarátmi. Najviac k tomu z týchto svedkov vedela povedať matka obžalovaného
a sestra poškodeného T. U., ktorá uviedla, že poškodený bol často opitý, hádal sa s obžalovaným a bol
veľmi problematický na spolužitie.

Pri hodnotení týchto dôkazov senát dospel k záveru, že obžalovaný v predmetný deň zbil poškodeného
spôsobom uvedeným v obžalobe, teda nie vareškou ako uviedol obžalovaný, ale palicou alebo iným
väčším a ťažším predmetom a spôsobil mu zranenia, ktoré znalec MUDr. Laciak vyhodnotil ako stredne
ťažké zranenia vyžadujúce si liečbu najviac po dobu 6 až 8 týždňov, avšak k dĺžke obmedzenia bežného

spôsobu života poškodeného sa nevyjadril.

Predmetom ďalšieho dokazovania bola teda následne otázka, či takéto konanie obžalovaného v
predmetný deň spôsobilo smrť poškodeného a zároveň či takéto konanie obžalovaného možno
kvalifikovať ako zločin zabitia podľa § 148 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. Zákona.

Ako bolo už vyššie vyhodnotené, jediné dôkazy, ktoré ku samotnej bitke mohli byť vykonané, boli
výsluch obžalovaného a znalecké dokazovanie MUDr. Labaja, ktorý vykonal pitvu poškodeného S..
Tieto dôkazy súd vyhodnotil v neprospech obžalovaného, teda že obžalovaný v predmetný deň zbil
väčším predmetom poškodeného a spôsobil mu zranenia opísané v znaleckom posudku, ktoré by si,

ak by poškodený nezomrel, vyžiadali dobu liečby od 6 do 8 týždňov. Zároveň však senát vyhodnotil
znalecké dokazovanie MUDr. Labaja ako jednoznačné aj v tom, že zranenia, ktoré poškodenému
spôsobil obžalovaný, nespôsobili priamo, resp. primárne smrť poškodeného.

Znalec jednoznačne potvrdil, že smrť nastala z dôvodu ťažkých chronických a akútnych chorobných

zmien na srdci, pľúcach a prieduškách, ktoré viedli k jeho úmrtiu. Tieto chorobné zmeny znamenali
určitú výraznejšiu záťaž na organizmus, v dôsledku čoho došlo k úmrtiu menovaného. V prípade srdca
išlo o staré chorobné zmeny, ktoré sa postupne zhoršovali, a to rozsiahle zjazvenie ľavej komory
srdca s veľkým výpadkom funkčnej svaloviny, pričom u menovaného, ktorý sa nemohol štandardne
pohybovať (bol na vozíku), jeho bežná fyzická záťaž nebola tak významná, aby došlo ku nejakej srdcovej

dekompenzácii. Ďalší nález - chronický zápal priedušiek a mechúrikové rozvinutie pľúc v čase smrti ešte
nebol v takej fáze, aby viedol priamo k úmrtiu, ale toto ochorenie priedušiek a pľúc predstavovali ďalší
zápal na srdce ako pumpu a viedli k zväčšenému odporu pri prečerpávaní krvi z pravej do ľavej komory.
Na úmrtí poškodeného S. sa teda podľa znalca podieľalo viac faktorov, a to zlý zdravotný stav, stres,
bolesť, čo predstavovalo fyzickú záťaž pre poškodeného a aj keby nedošlo k predmetným poraneniam,

bolo len otázkou času, kedy by došlo k úmrtiu menovaného vzhľadom na chronickú chorobu srdca. Ak
by bol poškodený fyzicky funkčnejší, teda nebol by na vozíku a mohol by zaťažovať organizmus, došlo
by k zlyhaniu srdca už skôr. Jeho chorobné zmeny najmä na srdci a cievach pľúcach neboli riešiteľné
liečebnými metódami a nemal ani stavy, kedy by mal potrebu vyhľadať lekára.

Senát tieto dôkazy hodnotené v súhrne ohľadne príčinnej súvislosti medzi fyzických útokom
obžalovaného na poškodeného a smrťou poškodeného spôsobenou zlyhaním srdca vyhodnotil v
prospech obžalovaného.Podľa § 148 ods. 1, 2 Trestného zákona kto v úmysle ublížiť na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobí
smrť chránenej osobe, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov.

Senát mal po vyhodnotení dokazovania za preukázané, že obžalovaný v predmetný deň mal v úmysle
ublížiť na zdraví poškodenému W. S., a keďže poškodený bol jeho strýko a navyše bol ako osoba
odkázaná zverený do opatery obžalovaného, jednalo sa u poškodeného osobu blízku, chránenú a osobu
vyššieho veku v zmysle podanej obžaloby. Či už to bolo z dôvodu, že ho chcel za niečo potrestať, ako
to sám obžalovaný uviedol, alebo mal iný dôvod na to, aby väčším predmetom dobil poškodeného,

znalecké dokazovanie jednoznačne potvrdilo, že zranenia poškodeného boli spôsobené aj čerstvé, teda
spôsobené aj v predmetný deň skutku. V tejto skutočnosti sa senát zhodol s obžalobou a posúdil toto
konanie obžalovaného ako ublíženie na zdraví.

Senát však nevyhodnotil ako preukázanú zodpovednosť obžalovaného za smrť poškodeného tak
ako to predpokladá § 148 ods. 1, 2 Trestného zákona. Znalec MUDr. Laciak za primárnu príčinu

smrti poškodeného určil jednoznačne dlhodobo zlý zdravotný stav poškodeného, pričom podľa
zdravotnej dokumentácie tento vážny zdravotný stav poškodeného nebol nikde zadokumentovaný, resp.
poškodený nebol na srdce, pľúca a ani priedušky vôbec liečený a nebral na tieto vážne zdravotné
komplikácie žiadne lieky. Túto skutočnosť potvrdili výpovede obžalovaného ako aj jeho matky a zároveň
sestry poškodeného svedkyne T. U., ktorí o žiadnych vážnych zdravotných problémoch poškodeného

nevedeli. Zhodne obaja uviedli, že s poškodeným navštevovali z odborných lekárov iba psychiatra, ktorý
mu predpisoval lieky, ktoré poškodený pravidelne bral, zrejme na vzhľadom na zlý psychický stav, čo
potvrdila aj pitva poškodeného, pri ktorej boli v tele poškodeného zistené psychofarmaka Piapridalu v
takom množstve, ktorého koncentrácia zodpovedala bežnej liečebnej dávke.

Práve vyššie uvedené úvahy viedli senát k presvedčeniu, že obžalovaný svojím konaním nenaplnil
skutkovú podstatu zločinu zabitia podľa § 148 ods. 1, 2 Trestného zákona, nakoľko nebolo preukázané,
že by napriek tomu, že chcel úmyselne ublížiť na zdraví poškodeného, tomuto z nedbanlivosti spôsobil
smrť.

Podľa § 16 písm. a/ Trestného zákona je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že
môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale
bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.
Podľa § 16 písm. b/ Trestného zákona je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ nevedel, že
svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na

svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Skutočnosť, že obžalovaný vedel o vážnych zdravotných problémoch poškodeného, zohľadnila
obžaloba pri kvalifikácii predmetného skutku, a preto na J. U. podala obžalobu za zločin zabitia podľa §
148 ods. 2 Trestného zákona. Vyššie vyhodnoteným dokazovaním bolo však jednoznačne preukázané,

že obžalovaný nevedel, nemal ani odkiaľ vedieť, že poškodený S. trpí vážnou chorobou, ktorá mu
kedykoľvek pri záťažovej situácii môže spôsobiť smrť.

Skutok by však bolo možné kvalifikovať ako zločin zabitia podľa § 148 ods. 2 Trestného zákona aj v
tom prípade, ak by senát dospel k záveru, že obžalovaný mal vedieť, resp. mohol vedieť o vážnych

zdravotných problémoch poškodeného vzhľadom na okolnosti prípadu a na svoje osobné pomery,
tak ako to predpokladá § 16 písm. b/ Trestného zákona. Ohľadne skutočnosti, či obžalovaný napriek
tomu, že nevedel o zdravotných problémoch poškodeného, o týchto mal resp. mohol vedieť, tak
ako to predpokladá § 16 písm. b/ Trestného zákona, vykonal senát dokazovanie hlavne výsluchom
samotného obžalovaného, výpoveďou jeho matky ako aj znaleckým dokazovaním PhDr. Vozárovej a

MUDr. Greškovej. Už samotná výpoveď obžalovaného senátu veľa napovedala o tom, že sa jedná o
osobu jednoduchšiu, odbornou terminológiou povedané o osobu mentálne retardovanú, čo jednoznačne
potvrdila vo svojom znaleckom posudku MUDr. Grešková a ako aj PhDr. Vozárová.

Senát však po dokazovaní zameranou aj na túto otázku konštatuje, že obžalovaný nemal a ani nemohol

vedieť o vážnych zdravotných problémoch poškodeného. A to práve vzhľadom na okolnosti prípadu,
teda že jeho strýko poškodený W. S. bol bezdomovcom, ktorý sa o svoje zdravie dlhodobo nezaujímal,
pil množstvo alkoholu a iných látok obsahujúcich alkohol a denne fajčil a zároveň aj vzhľadom na
osobné pomery obžalovaného, ktorý bol a je podľa odborníkov mentálne retardovaný a nikdy mu nemalbyť príslušným úradom zverený jeho strýko W. S. zverený do akejkoľvek opatery. Tu senát dáva do
pozornosti, že chyba bola urobená jednoznačne na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, kde sa
vykonáva s osobu, ktorá sa má starať a opatrovať inú osobu pohovor, ktorý ak by bol vykonaný riadne,

určite by nemohla byť osoba obžalovaného ustanovená poškodenému S. za opatrovníka.

Senát vyhodnotil konanie obžalovaného pri tomto skutku ako konanie v úmysle ublížiť poškodenému
tým, že ho bil väčším predmetom po rôznych častiach teda, pričom poškodený bol jemu osoba blízka a
zverená a zároveň osoba vyššieho veku, a preto ho uznal vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa §

§ 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. d/, písm.
e/, písm. f/ Trestného zákona

Obžalovanému pri ukladaní trestu poľahčovala okolnosť, že pred spáchaním tohto skutku viedol riadny
život a nepriťažovala mu žiadna okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona. Základná sadzba trestu
odňatia slobody za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona, z ktorého senát

uznal obžalovaného vinným, je 1 až 3 roky. Senát vzhľadom na povahu skutku a osobu obžalovaného
uložil tomuto trest odňatia slobody v polovici trestnej sadzby s primeranou skúšobnou dobou. Zároveň
obžalovanému vzhľadom na odporúčanie znalkyne MUDr. Greškovej uložil aj povinnosť absolvovať
psychiatrické liečenie ambulantné, ktoré by malo obžalovanému vzhľadom na jeho mentálny stav
pomôcť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré
boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri
vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.