Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 25, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115217044
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6115217044.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v právnej
veci H. G., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. L., J. XX, t.č. bytom R., P. X, (ďalej v texte aj
„navrhovateľka",„manželka"alebo„matka"),zastúpenejJUDr.LukášomKožákom,advokátomsosídlom
v Banskej Bystrici, Námestie SNP 13, proti H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom v L. L., J. XX, (ďalej v texte aj
„odporca", „manžel" alebo „otec"), zastúpeného JUDr. Idou Cabanovou, advokátkou so sídlom v Banskej
Bystrici, Mičinská cesta 35, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu rodičovských práv a povinností
na čas po rozvode k maloletému H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenému

opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/200/2015-263 zo dňa 09.05.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV., V., VI. a VII. potvrdzuje.

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo účastníkov (prvý výrok),
maloleté dieťa z manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky (druhý výrok), otcovi uložil od
právoplatnosti rozsudku povinnosť platiť na výživu maloletého 100,- Eur mesačne vždy do 15. dňa

mesiaci vopred k rukám matky (tretí výrok), upravil styk otca s maloletým na 1/ každý párny týždeň od
piatku od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod., 2/ každý rok počas letných prázdnin od 16.07. od 18:00
hod. do 31.07. do 18:00 hod., a od 16.08. od 18:00 hod. do 31.08. do 18:00 hod., 3/ počas zimných
prázdnin každý párny rok od 23.12. od 18:00 hod. do 28.12. do 18:00 hod., a každý nepárny rok od
28.12. od 18:00 hod. do 06.01. do 18:00 hod., 4/ každý nepárny rok počas jarných prázdnin od piatku
o 18:00 hod. pred začiatkom jarných prázdnin do piatku do 18:00 hod. na konci jarných prázdnin a na
5/ každý párny rok počas veľkonočných prázdnin od štvrtka od 18:00 hod. do pondelka do 18:00 hod.

(štvrtý výrok) s tým, že otec je oprávnený v stanovené dni a hodiny maloletého od matky prevziať pred
vchodom do jej obytného domu a povinný maloletého matke v stanovené dni a hodiny odovzdať pred
vchodom do jej obytného domu (piaty výrok); matke uložil povinnosť maloletého na styk s otcom pripraviť
a tento mu umožniť (šiesty výrok) a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na ich náhradu (siedmy výrok).
Vychádzajúc z ustanovení § 23, § 24 ods.1, 2, 4, § 25 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, §75 ods.1 zákona
č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej v texte aj „ZR“) súd prvej inštancie konštatoval existenciu

objektívnehoakvalifikovanéhorozvratuvzťahovmedziúčastníkmikonania,ktorýjetakejdĺžkyalenajmä
intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel, vyplývajúci
zo základných funkcií manželstva a to biologickej, výchovnej, hospodárskej a vzájomnej pomoci. V
partnerskom vzťahu účastníkov konania absentuje vzájomný rešpekt, úcta a citová náklonnosť, ichmanželstvo sa tak stalo len formálnym zväzkom, ktorý nevytvára ani zdravé rodinné prostredie pre
výchovu ich maloletého dieťaťa. Za príčinu rozvratu vzťahu medzi účastníkmi konania súd považoval
rozdielnosť ich pováh a názorov na spolužitie, vedenie spoločnej domácnosti, trávenie voľného času,

čo malo za následok vzájomné citové odcudzenie sa.
Od januára 2016 rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, pretože matka sa spolu s maloletým
odsťahovala, sama zabezpečuje jeho starostlivosť, výchovné problémy s dieťaťom nemá, lebo ju
rešpektuje, vytvorilo si v nej svoje sociálne a citové väzby. Otec nevzniesol žiadne výhrady voči
starostlivosti matky o maloletého, ani sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloletého neboli

zistené žiadne nedostatky; podľa správy zo sociálneho zisťovania majú obaja rodičia vytvorené vhodné
bytové podmienky pre všestranný vývoj maloletého. Maloletý má vzťah k obidvom rodičom, čo vyplýva
jednak z pohovoru s maloletým v rámci poradensko - psychologického procesu a jednak z pohovoru s
ním priamo pred súdom. Maloletý má v domácnosti matky svoj zaužívaný režim, matka dohliada na jeho
zdravotný stav, chodí s ním k lekárovi, ošetruje ho v čase choroby, učí sa s ním. Otec sa síce podieľa na
starostlivosti o maloletého počas styku, upraveného neodkladným opatrením, avšak v jeho domácnosti

sa maloletý len jedenkrát učil, na učenie u otca nemá čas, lebo stále majú program.
Súd návrhu otca, žiadajúceho zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, ktorá by sa
realizovala v týždennom intervale, nevyhovel a zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky.
Pri určovaní výšky výživného otcovi, ako povinnému rodičovi, súd vychádzal z veku, odôvodnených
potrieb maloletého a možností, schopností a majetkových pomerov otca, určil otcovi vyživovaciu

povinnosť na maloletého v sume 100,- Eur s prihliadnutím na právo maloletého podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 2, posledná veta ZR).
Okresný súd upravil aj styk otca s maloletým. Účelom úpravy styku je zabrániť jednak tomu, aby maloleté
dieťaneprimeranesilnepociťovaloabsenciurodičavosvojejdomácnostiazároveň,abyoprávnenýrodič
stratil akýkoľvek dosah na výchovu, starostlivosť a formovanie osobnosti maloletého dieťaťa. Samotné

maloleté dieťa má právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, čo je možné zabezpečiť
len pri čo najčastejšom kontakte rodiča s ním. Maloletý domácnosť otca pozná, do januára 2016 v nej
vyrastal, otec má vytvorené vhodné bytové podmienky na stretávanie sa s maloletým. Maloletý má
otca rád, teší sa na neho, neodmieta ho, v súčasnosti sa s maloletým stretáva v zmysle neodkladného
opatrenia každý párny týždeň od piatku 18:00 hod. do nedele 18:00 hod.; otec mu vytvára program,

aktívne trávia čas. Je potrebné, aby styk otca s maloletým bol čo najčastejší, aby sa medzi nimi naďalej
upevňovalacitováväzba,pocitspolupatričnostiamalimožnosťaktívnetráviťčasamaťspoločnézážitky.
Pri úprave rozsahu styku súd zobral do úvahy okolnosti na strane maloletého (jeho vek, zdravotný stav,
plnenie školských, mimoškolských aktivít, denný režim), ako aj okolnosti na strane otca (vytvorenie
bytových, ekonomických, materiálnych podmienok na stretávanie sa s maloletým, jeho pracovná doba),

vzájomná vzdialenosť medzi rodičom a dieťaťom, ich vzájomná citová väzba. Súd upravil styk otca s
maloletým v čo najširšom rozsahu; styk otca s maloletým v prvom bode upravil v zmysle návrhu matky
z dôvodu, že už takýto rozsah styku otca s maloletým sa realizuje na základe neodkladného opatrenia,
na čo je maloletý zvyknutý; súd nevidel dôvod v tomto smere zmeniť zaužívaný režim; matka v tejto
časti neuviedla žiadny právne relevantný dôvod, pre ktorý by sa mal zmeniť styk z párneho na nepárny

týždeň. Styk otca s maloletým počas letných prázdnin upravil v zmysle návrhu matky, pretože zodpovedá
okolnostiam na strane maloletého dieťaťa a potrebe umožniť otcovi počas letných prázdnin tráviť s ním
dovolenky. Pri úprave zimných prázdnin súd návrhu matky nevyhovel z dôvodu, že ňou navrhovaný
rozsah styku sa obmedzil len na vianočné sviatky, pričom bolo potrebné upraviť styk otca aj počas
celých zimných prázdnin z rovnakých dôvodov, ako počas letných prázdnin. Súd umožnil otcovi tráviť

s maloletým každý párny rok vianočné sviatky, aby maloletý zažil aj tradície domácnosti otca a mohol
ich tráviť aj s jeho rodinou; maloletý má právo na stretávanie sa aj so širšou rodinou zo strany otca.
Jarné prázdniny súd taktiež neupravil v zmysle návrhu matky, ktorá ich trvanie rozdelila na polovicu;
úpravou styku počas jarných prázdnin, navrhovanou matkou, by maloletý musel meniť prostredie, čo
súd vzhľadom na jeho hravosť a detskosť nepovažoval za vhodné; styk otca s maloletým v tomto období

upravil do piatku do 18:00 na konci jarných prázdnin z dôvodu, aby sa maloletý po návrate z domácnosti
otca u matky aklimatizoval a pripravil na nástup do školy. Návrhu matky v časti úpravy styku otca s
maloletým počas veľkonočných prázdnin nevyhovel súd z dôvodu, že ňou navrhovaný rozsah styku
nezodpovedá potrebe širokého kontaktu otca s maloletým a možnosťou maloletého spoznať tradície
v domácnosti otca počas týchto sviatkov; súd pri rozsahu styku počas tohto obdobia zobral do úvahy

trvanie veľkonočných prázdnin a tiež tradície chlapcov v tomto období. Matka navrhovala upraviť styk
otca s maloletým aj počas pracovného týždňa a to každý nepárny týždeň počas utorka po školskom
vyučovaní; tento návrh súd neakceptoval, pretože by zasiahol do režimu maloletého počas pracovného
týždňa, kedy sa pripravuje na nasledujúci deň na vyučovanie. Pokiaľ by aj súčasný školský rozvrhmaloletého umožnil takéto stretávanie, v ďalšom školskom roku môže byť zmenený a maloletému by
sa výrazným spôsobom zasiahlo do plnenia školských povinností, obzvlášť, keď otec sa doposiaľ s ním
nepripravuje na vyučovanie.

Súd miesto preberania maloletého otcom upravil pred vchodom do obytného domu matky, na čo je
už maloletý zvyknutý vzhľadom na styk upravený neodkladným opatrením, pričom ide o štandardnú
úpravu miesta preberania a odovzdávania dieťaťa rodičmi za účelom realizácie styku. Matke súd uložil
povinnosť maloletého na styk s otcom pripraviť a styk otcovi s maloletým umožniť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č.161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku

(ďalej v texte aj „C.m.p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne odvolanie do štvrtého výroku o úprave styku otec. Žiadal ho zmeniť a upraviť styk aj počas
každéhonepárnehopiatkuod18.00hod.dosobotydo09.00hod.apočaskaždejstredyprostredníctvom
elektronickej komunikácie napr. Skype alebo aj telefónu v čase od 18.00 hod. do 18.30 hod.; navrhol

uložiť matke povinnosť informovať ho (otca) o zdravotnom stave a školských výsledkoch maloletého
vždy ku 15. dňu v mesiaci a k poslednému dňu v mesiaci prostredníctvom prostriedkov elektronickej
komunikácie resp. Skype alebo aj telefónu. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilného sporového poriadku, ďalej v texte aj „C.s.p.“), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu, uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej a to vady uvedené v § 365 ods. 1 písm. b/ a d/ C.s.p.
a § 62 ods. 1 C.m.p..
Súdne konanie začalo dňa 18.08.2015. Dňa 12.02.2016 matka podala návrh na predbežné opatrenie

a súd bez riadneho zistenia skutkového stavu vydal uznesenie č. k. 31P/200/2015 - 109 zo dňa
22.02.2016, hoci matka v návrhu uviedla vymyslené a nepravdivé dôvody, ktoré sa počas súdneho
konania vôbec nepotvrdili a súd prvej inštancie ich ani v dostatočnej miere neskúmal. Toto rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 13 CoP/18/2016 - 123 zo dňa 08.03.2016 zrušil, čím
došlo k úplnému obmedzeniu styku otca s maloletým v rozpore s čl. 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa

a čl. 32 ods. 1 a 4 Listiny základných práv a slobôd. Na návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia
okresný súd uznesením č. k. 31P/200/2015 - 151 zo dňa 06.05.2016 upravil styk otca s maloletým
dieťaťom na každý druhý víkend s tým, že ide o rozhodnutie, ktorej má dočasný charakter.
Matka od odchodu zo spoločnej domácnosti bránila maloletému v styku s jeho otcom; konaním súdu od
februára 2016 vydaním predbežného opatrenia zo dňa 22.02.2016 až do 08.03.2016 došlo k úplnému

obmedzeniu styku otca s maloletým; od 08.03.2016 až do súčasnosti dochádza len ku styku otca
s maloletým v rozsahu každý druhý víkend. Od 22.02.2016 má matka maloletého v jej dočasnej
starostlivosti a počas celého tohto obdobia väčšinou bránila otcovi v styku s maloletým nad rámec
predbežných opatrení (okrem jedného dňa zimných prázdnin a jedného dňa po novom roku). Za
tento čas s maloletým matka neakceptovala právo otca podieľať sa na výchove maloletého a bez

súhlasu otca a napriek ráznemu upozorneniu súdu prvej inštancie dvakrát zmenila základnú školu z
J. na H. a následne z H. na Základnú školu v R.. Za toto obdobie došlo ku odlúčeniu maloletého a
jeho otca; s otcom matka odmieta komunikovať ohľadne výchovy maloletého, plnenia jeho školskej
dochádzky,zdravotnéhostavu,akoajinýchpodstatnýchvecíohľadnevýchovymaloletého.Odstriedavej
starostlivosti otec upustil, pretože za 15 mesiacov si maloletý zvykol na prostredie v R.; otec však

nesúhlasí s rozsahom styku, upraveným okresným súdom, lebo vedie k ochladnutiu vzťahov medzi
otcom a synom. Matka odmieta večer dať maloletého k telefónu, pričom telefón a SIM kartu maloletému
kúpilon,matkatoodmietlaatelefónsynoviskryla.Svojímkonanímmatkaznemožňujepodieľaťsaotcovi
na výchove maloletého, argumentuje, že počas týždňa sa naruší školský režim maloletého a zároveň
odmieta dávať synovi na víkend učenie, aby si maloletý nezvykol na učenie s otcom. Keďže sa otec

stýka so synom počas víkendov, nemá možnosť s dieťaťom navštevovať lekárov či starať sa oňho počas
choroby.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Vyjadrila svoje
rozčarovanie nad skutočnosťou, ako sa otec v rámci podaného odvolania a prakticky aj v celom

doterajšom priebehu konania pokúša jednostranne vykresliť jej osobu v negatívnom zmysle a naopak
seba štylizovať do pozície obete, zrejme s cieľom pokúsiť sa dosiahnuť priaznivejší výsledok konania aj
za cenu skreslených a nepravdivých tvrdení. Odmietla, že by akokoľvek obmedzovala maloletého syna v
kontakte s otcom resp. že by otcovi akokoľvek bránila v stretávaní sa so synom či odmietala poskytovaťinformácie o jeho zdravotnom stave, školskej dochádzke a pod.. Naopak, v konaní bolo preukázané, že
opakovaneumožňovalaotcovistyksosynomajnadrámecrozsahu,stanovenéhovydanýmpredbežným
opatrením. Poukázala najmä na správu zo sociálneho zisťovania zo dňa 16.01.2017 (č. l. 230 spisu), v

ktorej otec uvedené skutočnosti potvrdzuje. Za absurdné považuje v tomto smere tvrdenie otca, podľa
ktorého mala prinútiť syna povedať na súde, že chce byť len s matkou a ovplyvniť tak jeho výpoveď; toto
tvrdenie je jednoznačne vymyslené; zo samotnej výpovede syna na súde vyplynulo, že ani nevie, kvôli
čomu má byť vypočúvaný. Navyše cez víkend bezprostredne predchádzajúci uvedenému pojednávaniu
bol syn v starostlivosti otca v zmysle predbežného opatrenia, takže ovplyvniť syna v jeho výpovedi na

nadchádzajúcom pojednávaní matka ani len teoreticky nemohla (čo napokon skonštatoval aj súd na
uvedenom pojednávaní).
V podanom odvolaní prevažný obsah predstavujú útoky a obvinenia otca na matku, dôvodnosť
navrhovanej zmeny prvostupňového rozhodnutia otec nepreukazuje ani neodôvodňuje; obmedzuje sa
len na všeobecné konštatovania toho, čoho sa podaným odvolaním domáha (zväčša zhodne s jeho
postojom v rámci doterajšieho priebehu konania).

Nesúhlasila s požiadavkou otca na rozšírenie styku aj na každý nepárny piatok od 18.00 hod. do soboty
do 09.00 hod.. Každý druhý víkend v zmysle rozhodnutia súdu prvej inštancie trávi syn výlučne s otcom.
I matka má záujem tráviť so synom voľný čas v rámci víkendov, preto navrhovaná požiadavka otca
by v tomto smere predstavovala neprimerané obmedzenie. Počas víkendov, kedy má byť syn v jej
starostlivosti, obvykle plánuje výlety, rôzne voľno časové aktivity, či návštevy rodiny, v dôsledku čoho

často cestujú z domu už v piatok v popoludňajších hodinách po jej príchode z práce. Pre syna je to určitá
forma relaxu, keďže počas pracovného týždňa venujú prevažnú časť jeho voľného času príprave do
školy a učeniu. Často navštevujú sestru matky v L., kde sa zakaždým snažia synovi pripraviť väčšinou
na sobotu zaujímavý program a rôzne aktivity. Keďže nemá k dispozícii auto, sú so synom odkázaní na
využívanie verejných dopravných prostriedkov (vlak, autobus). Pokiaľ by mali byť nútení cestovať až v

sobotu predpoludním po návrate syna od otca, prakticky polovicu soboty a nedele pri návrate domov
by strávili cestovaním a na plánované aktivity by zostal synovi len veľmi obmedzený čas. Navyše syn
by bol po ceste neoddýchnutý a z pôvodne zaujímavého programu by napokon zrejme nemal takmer
nič. Na tieto aktivity sa syn zakaždým veľmi teší, pričom otcom navrhované rozšírenie styku by tak
najviac ublížilo práve jemu, pretože by sa uvedených aktivít už prakticky nemohli zúčastňovať, resp. by

prichádzali do úvahy nanajvýš v čase prázdnin. Preto navrhované rozšírenie styku v tomto smere nie
je v záujme maloletého dieťaťa.
Rozšíreniestykuajonávrhnakontaktsosynomprostredníctvomprostriedkovelektronickejkomunikácie
je skôr nešťastný a v konečnom dôsledku nevykonateľný. V princípe nemá nič proti tomu, aby sa otec
kontaktoval so synom napr. v ním uvádzanom čase prostredníctvom telefónu. Napokon aj doposiaľ

synovi v tomto smere nikdy nebránila a otec so synom viackrát komunikoval telefonicky prostredníctvom
jej mobilného telefónu. V tomto smere teda v zásade súhlasí s tým, aby otec telefonoval so synom
tak, ako to žiada každú stredu od 18.00 hod. do 18.30 hod., avšak výlučne prostredníctvom jej
telefónneho čísla. Maloletý je vo veku 7 rokov, pričom v súčasnosti sa prakticky ešte len učí čítať.
S ohľadom na jeho vek preto nepovažuje možnosť samostatného používania mobilného telefónu

dieťaťom za reálnu a v konečnom dôsledku ani za zodpovedajúcu potrebám dieťaťa v jeho veku.
Prípadná komunikácia prostredníctvom služby Skype neprichádza do úvahy, pretože v mieste ich
bydliska nemajú k dispozícii internetové pripojenie, vyžadované pre používanie tohto typu komunikácie.
Syn ešte nedokáže samostatne ovládať a používať počítač resp. spomínanú programovú aplikáciu.
Matka nemá nič proti tomu, aby navrhovaný čas v stredu od 18.00 hod. do 18.30 hod. otec namiesto

telefonovania napr. osobne syna navštívil a strávil s ním uvedený čas v blízkosti ich bydliska, či už
osobným rozhovorom formou hry, krátkej prechádzky a pod..
Navrhla, aby krajský súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil a rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako
vecne správny. Je v záujme maloletého, aby sa styk maloletého s otcom začal realizovať v zmysle
rozsudku, aby bol zabezpečený pravidelný kontakt dieťaťa s otcom, s ktorým maloletý nežije v
spoločnej domácnosti. Otec žiada uložiť matke povinnosť informovať ho o zdravotnom stave a školských
výsledkoch maloletého syna. Úrad má za to, že rodičia sú povinní komunikovať priebežne o maloletom

dieťati, otec má možnosť získavať informácie nielen od matky, ale aj od školy a ošetrujúcej lekárky
maloletého, pretože mu neboli obmedzené ani odobraté rodičovské práva.

5. Po doručení vyjadrenia matky a kolízneho opatrovníka otec súdu repliku už nezaslal.6. Matka návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností podala pred 30.06.2016. Dňom
01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný mimosporový poriadok, ktorý v § 395 ods. 1 ustanovuje, že tento

zákon platí aj na konania, začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (s výnimkou vecí uvedených
v § 396); dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
v texte len „C.s.p.“); v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania, začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu ustanovenia § 65 a § 66 C.m.p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 C.s.p. a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v
zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. vo výrokoch IV., V., VI. a VII. ako vecne správne potvrdil z nasledovných
dôvodov:

8. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Popreskúmaníobsahuspisuodvolacísúddospelkzáveru,žeodvolanieotcamaloletéhodieťaťanie

je dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, pretože
tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, úplne zistil skutočný stav veci a z tohto
vyvodil aj správny právny záver. Rozhodnutie súdu bolo podložené náležitým preskúmaním rodinných
a sociálnych pomerov účastníkov; obidvaja rodičia vytvorili pre maloleté dieťa prijateľné podmienky na
bývanie.Priúpraveprávapovinnostírodičovkmaloletémudieťaťu,akoajpriúpravestykusúdvychádzal

z výsluchu účastníkov, rodičov, kolízneho opatrovníka i maloletého dieťaťa a listinných dokladov.

10. V zmysle platnej právnej úpravy s konaním o rozvod manželstva je ex offo spojené konanie o
úprave pomerov rodičov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. Vzhľadom na to
je súd povinný v rozhodnutí, ktorým rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, vždy upraviť

výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, pričom vychádza
najmä z ustanovení § 24 a § 25 Zákona o rodine. O úprave rodičovských práv a povinností manželov
do ich rozvodu môže rozhodnúť podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine. Súd pri tom dbá, aby
sa rešpektovalo právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov a udržiavanie pravidelného osobného
styku s nimi a právo druhého rodiča, ktorému dieťa nebude zverené, na pravidelné informovanie o

dieťati; súd prihliadne aj na citovú orientáciu a zázemie dieťaťa, výchovnú schopnosť a zodpovednosť
rodiča, stabilitu budúceho výchovného prostredia, na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove s
druhým rodičom, na citové väzby voči súrodencom, prarodičom a ďalším príbuzným, ako aj na hmotné
zabezpečenie zo strany rodiča vrátane bytových pomerov. Súd vždy zoberie do úvahy, kto sa dosiaľ
okrem riadnej starostlivosti o dieťa staral o jeho výchovu zo stránky citovej, rozumovej a mravnej. So

zreteľom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa súd môže maloleté dieťa vypočuť, pričom jeho názoru
venuje náležitú pozornosť. Názor maloletého dieťaťa, ktoré je v konaní o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností účastníkom konania a je zastúpené kolíznym opatrovníkom, ustanoveným podľa §
31 ods. 2 Zákona o rodine, môže súd zisťovať aj prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany
detí, ale i výsluchom maloletého dieťaťa bez prítomnosti rodičov. Postupuje pritom podľa § 43 ods.

1 Zákona o rodine; maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť
vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho
týkajú. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť, zodpovedajúca jeho veku
a rozumovej vyspelosti. Cieľom tohto ustanovenia, ktoré vychádza z článku 12 Dohovoru o právach
dieťaťa, je zakotviť v zákone právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo všetkých veciach,

ktoré sa ho týkajú a to jednak v rodine a jednak v súdnom konaní. Dieťa sa nemá chápať len ako objekt
výchovy, ale aj ako aktívny účastník výchovného procesu; toto stanovisko je zdôraznené aj tým, že mu
zákon nepriznáva len práva, ale ukladá aj povinnosti (§ 43 ods. 2 a 3 Zákona o rodine) a to v širšom
rozsahu, než to bolo v minulosti. S právom dieťaťa korešponduje povinnosť rodičov venovať názoru
dieťaťa náležitú pozornosť, zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti; takáto pozornosť však

musí nájsť aj svoje vyjadrenie v praxi, čo znamená, že rodič nie je povinný len si vypočuť názor dieťaťa,
ale ho aj rešpektovať do tej miery, do akej je dieťa schopné posúdiť, či mu je vlastné rozhodnutie na
prospech alebo nie.I keď sa pri rozvode manželstva vždy rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
jedného z rodičov (v prípade, že nie je zverené do striedavej osobnej starostlivosti), zákonná úprava
má zabrániť jednak tomu, aby dieťa neprimerane silne pociťovalo absenciu druhého rodiča a jednak

tomu, aby druhý rodič stratil akýkoľvek kontakt a dosah na výchovné pôsobenie na dieťa (§ 24 ods. 5
Zákona o rodine).

11. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania v prejednávanej veci odvolací súd považoval
rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku za správne. So všetkými skutočnosťami,

uvádzanýmiotcomvodvolaní,sanáležitýmapresvedčivýmspôsobomvysporiadalužprvostupňovýsúd,
ktoréhorozhodnutiespĺňavšetkypožiadavkynazákonnérozhodnutie;dôslednesazaoberalsovšetkými
otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej veci vrátane tých, na ktoré poukázal v odvolaní otec.
Styk, upravený okresným súdom, je vzhľadom na vzťah maloletého dieťaťa s otcom, dostatočný najmä
s prihliadnutím na skutočnosť, že otec má možnosť sa s dieťaťom pravidelne stretávať aj uprostred
týždňa, keďže matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že mu nebráni ani nebude brániť v telefonickej

komunikácii, ani v osobnom stretnutí v stredu od 18.00 hod. do 18.30 hod.. Odvolací súd akceptoval
tvrdenie matky v jej vyjadrení, že úprava styku na každý nepárny týždeň od piatku od 18.00 hod. do
soboty do 09.00 hod. nie je v záujme maloletého dieťaťa vzhľadom na zásah do víkendového programu
matky s maloletým dieťaťom, na ktorý má aj matka po povinnostiach v týždni právo.

12. Krajský súd sa stotožňuje s obsahom úpravy styku, stanoveným okresným súdom. V budúcnosti
nie je vylúčené, že v prípade osvedčenia tohto modelu bude možné styk otca s maloletým dieťaťom
nanovo upraviť ešte v širšom rozsahu, resp. ak rodičia budú schopní spolupracovať, k ďalšej úprave
styku už súdne rozhodnutie potrebovať nebudú.
Krajský súd zdôrazňuje, že model otca pri výchove maloletého dieťaťa je nenahraditeľný a pri výchove

maloletého dieťaťa aj prospešný. Matka maloletého dieťaťa je povinná maloleté dieťa na styk s otcom
pripraviť a to riadne, čo znamená primeraným oblečením, obutím, odovzdaním preukazu poistenca, ale
aj psychicky, t. j. motiváciou tak, aby sa maloletý na styk s otcom tešil a aj ho s radosťou prežíval.

13. Odvolací súd posudzoval aj odvolaním nenapadnuté, ale závislé výroky rozsudku V., VI. a VII.;

konštatuje, že súd prvej inštancie aj v tejto časti rozsudku rozhodol správne.

14. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. tak, že žiaden z
účastníkov nemá na ich náhradu právo, keďže obidvaja účastníci tak navrhli rozhodnúť. O povinnosti
nahradiť trovy konania, pokiaľ nejde o trovy konania štátu, rozhoduje totiž súd len na návrh (§ 57 C.m.p.).

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá
veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť

o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2

C.m.p.).