Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115228167
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115228167.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne: M. K., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom X. X, XXX XX P., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko, so
sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: TELERVIS PLUS, a. s., Staré Grunty 7, 841 04
Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpený: JUDr. Alan Strelák, advokát so sídlom Na vŕšku 12, 811
01 Bratislava, o bezdôvodné obohatenie 1.105,30 eur a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C/455/2015-87 zo dňa 19.12.2016
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o vylúčení vzájomnej žaloby žalovaného na samostatné konanie.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni
sumu 1.105,30 eur spolu s 5,05 % - tným ročným úrokom z omeškania od 15.12.2015 do zaplatenia,
v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, Určil, že zmluvná podmienka uvedená v čl.
I Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, uzavretej stranami sporu dňa 01.02.2014 v
znení: „Za poskytnutie úveru si veriteľ účtuje servisný poplatok vo výške 18 % z istiny“, je neplatná,

určuje, že zmluvná podmienka uvedená v čl. II, bod 2.2 Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu,
uzavretej stranami sporu dňa 01.02.2014 v znení: „Klient sa zaväzuje využívať domáci servis a zaplatiť
poskytovateľovi odmenu v celkovej výške 573,30 eur a to v pravidelných 1 - 3 mesačných splátkach
vo výške 191,10 eur“, je neplatná. Priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 100 %, vzájomnú žalobu žalovaného proti žalobkyni na zaplatenie sumy 1.207 eur s prísl.
vylúčil na samostatné konanie. Rozsudok odôvodnil tým, že úverová zmluva uzavretá medzi stranami
neobsahuje termín konečnej splatnosti, a preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Zmluva neobsahuje

správny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, pretože poplatok za domáci servis nebol zahrnutý
do výpočtu RPMN. Zmluva ďalej neobsahuje uvedenie výšky, počtu a termínu splátok úrokov a iných
poplatkov, pričom neuvedenie týchto údajov má tiež za následok, že úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Žalovaný okrem výsluchu svedkyne žiadnym iným spôsobom nepreukázal, že pri
uzatváraní zmluvy konal s odbornou starostlivosťou, teda náležite zisťoval aspoň príjmy a výdavky
žalobkyne, ktorá sa vyjadrila tak, že žalovaný prispôsobuje tieto údaje tomu, aby úver spotrebiteľovi
mohol byť poskytnutý. Táto skutočnosť má tiež za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalobkyňa tento úver zaplatila
v celom rozsahu, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.105,30 eur ako rozdiel
medzi poskytnutou sumou 1.400 eur a sumou 2.505,30 eur, ktorú žalobkyňa zaplatila žalovanému. Súd
vyslovil, že zmluvná podmienka o servisnom poplatku vo výške 18 % z istiny je neprijateľná z dôvodu,že tento poplatok nebol individuálne dojednaný a zo zmluvy nie je absolútne zrejmé, za čo je servisný
poplatokúčtovanýačozahŕňa,aképrotiplnenieznehovyplývaprespotrebiteľa.Pretosúdtentopoplatok
považoval za rozporný s dobrými mravmi. Žalovaný obišiel zákon tým, že dojednal úrok, ktorého výška

navonok pôsobí ako nerozporná s dobrými mravmi, avšak pri sčítaní úroku a servisného poplatku je
zrejmé, že výška úroku predstavuje 38 %, pričom z prehľadu NBS o priemerných úrokových sadzbách
vyplýva, že za obdobný úver si banky účtovali úrok vo výške 6,99 %, resp. 11,16 % - ta, čo predstavuje
až 4-násobok v prejednávanom prípade. V súvislosti so zmluvou o poskytovaní domáceho servisu súd
skonštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že uzavretie tejto zmluvy bezprostredne a

nepodmienečne súviselo s uzavretím zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Z výsluchu svedkyne
vyplynulo, že pokiaľ bol úver poskytovaný v hotovosti, tak bolo nevyhnutné jeho splácanie v hotovosti
osobným inkasovaním na základe zmluvy o poskytnutí domáceho servisu. Dojednanie poplatku za
hotovostné inkasovanie platieb nie je dojednaním o hlavnom predmete plnenia, preto súd môže skúmať
či je dojednanie v tejto zmluvnej podmienky došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Výška poplatku za domáci servis predstavuje vo vzťahu k

istiny 41 % a súd považuje za absurdné, aby spotrebiteľ súhlasil s tým, že splátky úveru bude uhrádzať
hotovostným výberom a že zároveň bude dobrovoľne platiť aj takéto neprimerane vysoké poplatky za
takúto službu. Vyberanie takýchto poplatkov spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože akýkoľvek iný bežný spôsob úhrady splátok je
nepochybne neporovnateľne lacnejší než spôsob, ktorý dojednal žalovaný bez toho, aby dal žalobkyni

na výber inú možnosť. Výrok o vylúčení žaloby na samostatné konanie súd odôvodnil ust. § 147 ods. 4
CSP, výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil
tým, že vnútroštátna právna úprava jednoznačne neustanovuje akým spôsobom má byť termín konečnej

splatnosti špecifikovaný, teda neobstojí požiadavka špecifikovať termín konečnej splatnosti výhradne
konkrétnym dátumom. Vnútroštátna úprava nevyhovuje požiadavke článku 10 Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008. Nakoľko požiadavka zakotvená v Smernici 2008/48
nestanovila povinnosť uvádzania konečnej splatnosti úveru, je jednoznačné, že vnútroštátna právna
úprava nemala stanoviť povinnosť uvádzania údaja o konečnej splatnosti v zmluvách. V tejto súvislosti

poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C-42/15 a dal do pozornosti rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Simmenthal, z ktorého vyplýva, že vnútroštátny súd, ktorý v
rámci svojej právomoci aplikuje ustanovenia práva spoločenstva, je povinný zabezpečiť plný účinok
týchto noriem a v prípade potreby z vlastnej úradnej moci neuplatní každé vnútroštátne ustanovenie,
hoci by išlo o neskoršie ustanovenie, ktoré je v rozpore s právom spoločenstva bez toho, aby musel

najskôr žiadať alebo čakať na jeho zrušenie legislatívnou cestou, alebo iným ústavným postupom.
S uvedeným sa stotožnil aj Ústavný súd SR v uznesení PL. ÚS/37/2015-27. Žalovaný má za to, že
splnil požiadavku uvedenia termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Taktiež nie je správny
záver prvostupňového súdu, že zmluva neobsahuje náležitosť, ktorou je doba trvania zmluvy. Uvedená
náležitosťjeexplicitneuvedenávbode2obchodnýchpodmienoktvoriacichneoddeliteľnúsúčasťzmluvy

o úvere. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením, že zmluva o poskytovaní domáceho servisu odporuje zákonu
alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Jedná sa o samostatnú zmluvu, na základe ktorej
bola poskytnutá ďalšia služba z portfólia služieb poskytovaných žalovaným. Táto bola uzavretá na
základe samostatnej žiadosti žalobcu, čím sa súd vôbec nezaoberal. Zmluva o poskytovaní domáceho
servisu je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Za zrejmé je nutné považovať aj ustanovenia

predmetnej zmluvy v časti odmeny. Zmluva o poskytovaní domáceho servisu je akcesorickej povahy
k zmluve o spotrebiteľskom úvere, no nie je podmienkou získania úveru. Obsahuje ustanovenia o
predmete plnenia a jeho cene, pričom obe sú vyjadrené určite, jasne a zrozumiteľne. Vzhľadom na
to, že zmluva o doplnkovej službe nie je podmienkou získania úveru, odmena za túto službu sa
nezapočítava do RPMN, čo preukazujú aj stanoviská kontrolných orgánov, t.j. Ministerstva financií

SR, Slovenskej obchodnej inšpekcie, či Národnej banky Slovenska v prípade posudzovania obdobnej
zmluvy. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje žiadnu zmienku či inú podmienku vzťahujúcu sa k
zmluve o poskytovaní domáceho servisu alebo samotnej službe. Nič nebránilo žalobcovi hradiť splátky
úveru vkladom alebo bezhotovostným prevodom na účet žalovaného uvedený v záhlaví zmluvy. Ďalej
žalovaný uviedol, že prvostupňový súd postupoval v rozpore s ustanoveniami CSP, keď nárok uplatnený

vzájomnou žalobou vylúčil na samostatné konanie. Nárok uplatnený vzájomnou žalobou sa týkal oboch
sporových strán a uvedené veci spolu skutkovo súvisia. Súd ju teda nemohol vylúčiť na samostatné
konanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobu zamietol.3. žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,

že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie okrem iného
založil svoje právne posúdenie na tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi
neobsahuje termín konečnej splatnosti. Odvolací súd sa s týmto záverom stotožňuje. Z uzavretej zmluvy
vyplýva v akých splátkach má žalobkyňa poskytnutý úver platiť, okrem tejto náležitosti však zákon o
spotrebiteľských úveroch vyžaduje aj uvedenie termínu konečnej splatnosti. Žiaden takýto termín v

zmluve nie je uvedený. Vo všeobecných obchodných podmienkach je uvedené, že konečná splatnosť
úveru je 370- tý deň po uzatvorení zmluvy, pričom doba trvania úveru je od uzatvorenia zmluvy o úvere
do konečnej splatnosti úveru. Podľa názoru odvolacieho súdu termín konečnej splatnosti úveru nie
je možné uviesť takýmto spôsobom. Účelom úpravy zákona o spotrebiteľských úveroch bolo vyjasniť
postavenie spotrebiteľa, teda dať mu informáciu o tom, dokedy bude zmluvný vzťah založený úverovou
zmluvou trvať. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné tento termín konečnej splatnosti úveru uviesť

minimálne v rozsahu mesiaca a roka. Keďže takýto údaj sa v uzavretej zmluve neuvádza, správny je
záver súdu prvej inštancie o tom, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Odvolací súd sa stotožňuje
aj s tým, že pokiaľ do výpočtu RPMN nebolo zahrnuté aj plnenie vyplývajúce zo zmluvy o poskytnutí
domáceho servisu, je RPMN vypočítaná nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Aj uvedenie RPMN v
neprospechspotrebiteľavspotrebiteľskejzmluvemázanásledokbezúročnosťabezpoplatkovosťúveru.

Súd prvej inštancie správne priznal žalobkyni bezdôvodné obohatenie ako rozdiel medzi sumou, ktorú
na základe uzavretej úverovej zmluvy vyplatila žalovanému, a poskytnutým úverom 1.400 eur.

5. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym hodnotením veci čo sa týka zmluvnej
podmienky o servisnom poplatku vo výške 18 % z istiny a dojednania o domácom servise. Z vykonaných

dôkazov, najmä z výsluchu svedkyne pracovníčky žalovaného vyplynulo, že v prípade hotovostnej
pôžičky bolo nevyhnutné uzatvoriť aj zmluvu o poskytovaní domáceho servisu. Nie je preto pravdivé
tvrdenie, že zmluva o poskytnutí domáceho servisu je nezávislou zmluvou a spotrebiteľ sa môže
rozhodnúť, či má o ňu záujem alebo nie. Aj keď zo zmluvy o úvere a zo zmluvy o poskytnutí domáceho
servisu ich previazanosť nevyplýva, táto vyplynula z výsluchu svedkyne. Z dôkazov vyplynulo, že zmluva

o domácom servise bola nerozlučne spojená s uzavretím úverovej zmluvy, keďže úver bol hotovostný.
Odvolací súd sa stotožňuje aj s tým, že dojednanie o domácom servise je dojednaním v neprospech
spotrebiteľa a že sa nejedná o dojednanie o hlavnom predmete plnenia. Dojednania o domácom
servise a o platbe zaň boli vecne len vedľajšími zmluvnými dojednaniami týkajúcimi sa zmluvy o úvere.
Neprimerane vysoká je platba za tento domáci servis ako to uviedol súd prvej inštancie, keď táto tvorí

cca 40 % z poskytnutého úveru, pričom sa jedná len o službu spočívajúcu v upovedomení klienta o
následkoch nezaplatenia a v inkasovaní splátok úveru v hotovosti.

6. V danom prípade nie je možné neuplatniť vnútroštátne ustanovenie zákona, pretože tieto sú pre súd
aj strany záväzné. Naviac, takýto postup (neuplatnenie vnútroštátnych ustanovení) prichádza do úvahy

len vtedy, ak má byť aplikované primárne právo EÚ (v danom prípade by sa mala aplikovať smernica,
teda sekundárne právo).

7. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu, teda s výnimkou výroku
o vylúčení vzájomnej žaloby žalovaného na samostatné konanie potvrdil postupom podľa §387 ods.

1 CSP.

8. Výrok o vylúčení časti nároku na samostatné konanie nemôže byť napadnutý odvolaním a odvolací
súd ho teda nemôže preskúmavať.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP
a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorej trovy odvolacieho konania
nevznikli, neúspešný žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z uvedeného dôvodu
odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.