Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/139/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209215552
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2209215552.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr.

Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: PLAUTER, s.r.o., IČO: 36 565
580, so sídlom Komárno - Nová Stráž, Smrečinová 567/4, zastúpenej splnomocnenkyňou: JUDr. Roman
Blažek, s.r.o., IČO: 36 721 123, so sídlom Komárno, Pohraničná 4, proti žalovanému: S. B., nar. XX.
L. XXXX, bytom N., Y. XXXX, zastúpenému advokátkou: JUDr. Albína Vágóová, so sídlom Dunajská
Streda, Korzo Bélu Bartóka 789/3, o 1.850,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda z 24. marca 2016 č.k. 7C/58/2010-287, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má nárok voči žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol. Takéto svoje
rozhodnutie odôvodnil právne § 488, § 489 a § 491 ods. 2 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení jeho neskorších zmien a doplnení) a vecne potrebou zamietnutia žaloby žalobkyne v
celom rozsahu pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v tomto konaní, keďže z dokazovania
vykonaného v tomto v konaní ako aj z výpovede samotnej žalobkyne na pojednávaní súdu konanom

dňa 14. marca 2013 vyplynulo, že dlžníkom žalobkyne je X. B., ktorý bol objednávateľom služieb
(svadobnej hostiny), ktorých zaplatenia sa žalobkyňa v tomto konaní domáha. V tejto súvislosti poukázal
najmä na postoj žalovaného, ktorý od počiatku sporu svoju pasívnu legitimáciu namietal, nakoľko
popieral skutkové tvrdenia žalobkyne, že si u nej objednal pohostenie svadobných hostí zúčastnených
na svadbe jeho dcéry konanej dňa 27. septembra 2008, ďalej poukázal na znenie objednávky - bez
uvedenia dátumu (č.l. 220), kde ako objednávatelia sú uvedení X. a C., ale aj výpovede v konaní
vypočutých svedkov X. B. a C. B.. Svedkovia totiž pred súdom jednoznačne prehlásili, že svadobnú

hostinu u žalobkyne objednal a v skutočnosti aj uhradil ženích - X. B..

1.2 O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p.

2. Rozsudok napadla riadnym a včasným odvolaním žalobkyňa, s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, viniac súd, že tento dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu a že riadnym neodôvodnením svojho
rozhodnutia odňal žalobkyni právo konať pred súdom dôvodiac, že súdu unikli niektoré súvislosti a
skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že žaloba žalobkyne je podaná dôvodne, že súd nedal žiadnu odpoveďna otázku, prečo by žaloval žalobca žalovaného, ak objednávateľom svadby bol ženích, keď jedinou
logickou odpoveďou je len tá, že v danej veci vzťahy nie sú také jednoduché, ako je jednoduchý
vzťah objednávateľ a dodávateľ a zrejme žalobca má nejaký dôvod žalovať práve žalovaného a nie

objednávateľa. Obdobne zostalo nezodpovedané, prečo by vystavoval žalobca príjmový pokladničný
doklad z 26. septembra 2008 na sumu 100.000 SK na meno žalovaného, ak by tú sumu platil
objednávateľ - čo by bolo nelogické, ďalej z akého dôvodu žalobkyňa vystavila príjmový pokladničný
doklad zo 6. októbra 2008 o zaplatení sumy 60.000 SK na meno žalovaného, ak nemala zjavne
žiadnu prekážku vystaviť príjmový pokladničný doklad na meno ženícha - objednávateľa a to najmä, ak

svedkyňa P. G. vo svojej výpovedi potvrdila, že peniaze položil na stôl žalovaný. Súd nezaujal žiadne
stanovisko k výpovediam konateľa žalobkyne, ako aj ku svedeckej výpovedi svedkyne T. G., ktorá
potvrdila, že príjmový doklad bol vystavený na meno žalovaného preto, že bolo povedané, že pán B.
platí svadbu a on nemal námietky proti tomu, že on platí svadbu, pretože práve on namietal výšku ceny.
Obdobne súd prvej inštancie sa nevysporiadal s nezrovnalosťami vo výpovediach svedkov žalovaného,
napríklad manželky a dcéry žalovaného zo 14. marca 2013. Nezodpovedaná zostala aj otázka: Ak mala

byť dohoda o celej cene svadby 70.000 SK, prečo bola platená záloha vo výške 100.000 Sk a prečo
doplácali 60.000 Sk? V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
spisovej značky III. ÚS 311/07, III. ÚS 102/2012.

3. Žalovaný odvolací návrh nepodal a k odvolaniu žalobkyne sa nevyjadril.

4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej C.s.p.),
ktorý nahradil a zrušil do 30. júna 2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
O.s.p.). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa C.s.p.. Keďže ale
odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa
právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..
Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti
ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty,

vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za
účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj potreba ústavne konformného
i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 C.s.p.).

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204

ods. 1 v čase podania odvolania účinného O.s.p., aktuálne § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p., akt. § 359 C.s.p.), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201
a 202 O.s.p., akt. § 355 ods. 1 C.s.p), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 205 ods. 1 O.s.p., akt. § 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie

dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d), a f) O.s.p., ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania
(§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania(§385ods.1C.s.p.acontrario),adospelkzáveru,žeodvolaniežalobkyneniejedôvodné,
a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť (§ 387 ods. 1 a 2 C.s.p.). Rozsudok odvolacieho
súdu bol verejne vyhlásený dňa 30. januára 2018.

6. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je žaloba žalobkyne o uloženie povinnosti

žalovanému zaplatiť žalobkyni 1.850,91 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy
1.850,91 eur od 8. októbra 2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a to z dôvodu, že žalovaný
neuhradil žalobkyni riadne a včas faktúru číslo 2008/206 z 30. septembra 2008, splatnú dňa 7. októbra
2008 v sume 7.161, 93 eur. Z fakturovanej sumy bola uhradená dňa 26. septembra 2008 záloha vo
výške 3.319,39 eur (100.000 SK) a dňa 6. októbra 2008 suma 1.991,63 eur (60.000 SK) a tak nedoplatok

fakturovanej sumy vo výške 1.850,91 eur s príslušenstvom predstavuje sumu, ktorej zaplatenia sa
žalobkyňa voči žalovanému v tomto konaní domáha.7. Predmetom odvolacieho konania je posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam o nepreukázaní pasívnej legitimácie žalovaného v tomto
konaní, či jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a či pre nedostatok

dôvodov napadnutého rozsudku bolo žalobkyni odňaté právo konať pred súdom.

8. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

9. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním

sa na ne (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalobkyne s takýmito dôvodmi, a
tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia
rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu

dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec
správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite aj odôvodnil.

11. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobkyne, že súd nedal žiadnu odpoveď na ňou nastolené otázky

(Prečo by žaloval žalobca žalovaného, ak objednávateľom svadby bol ženích? Prečo by vystavoval
žalobca príjmový pokladničný doklad z 26. septembra 2008 na sumu 100.000 SK na meno žalovaného,
ak by tú sumu platil objednávateľ? Z akého dôvodu žalobkyňa vystavila príjmový pokladničný doklad
zo 6. októbra 2008 o zaplatenie 60.000 SK na meno žalovaného, ak nemala zjavne žiadnu prekážku
vystaviť príjmový pokladničný doklad na meno ženícha - objednávateľa?) odvolací súd uvádza, že

tieto námietky je potrebné považovať za právne irelevantné pre rozhodnutie v tejto veci, nakoľko
úlohou súdu v sporovom konaní nie je dávať odpovede na otázky z akého dôvodu žalobca podal
žalobu voči žalovanému, ak žalovanému nesvedčí pasívna legitimácia v spore, prípadne z akého
dôvodu žalobca vystavil účtovný doklad určitého znenia. Okrem toho, tak ako to uzavrel aj súd prvej
inštancie, z dokazovania vyplynulo, že objednávateľom svadobnej hostiny bol X. B., ktorú skutočnosť

jednoznačne a zrozumiteľne potvrdil opakovane samotný konateľ žalobkyne (tu pozri napr. zápisnicu
z pojednávania konaného dňa 7. apríla 2011 - č.l. 82 - 85), naposledy však na pojednávaní súdu
konanom dňa 30. novembra 2015, keď na dotaz súdu uviedol "Svadbu objednal X., pán X. B.“, a
ďalej „.....v danom prípade, keďže pán X. B. niekedy pracoval u nich, dovolili mu, aby zálohu dal len
v piatok, teda pred svadbou jeden deň.... X. B. bol vyzvaný aby doniesol zálohu v piatok a to pred

svadbou na čo povedal, že on nemá žiadne peniaze a príde svokor a on to zaplatí“. Z týchto vyjadrení
konateľa žalobkyne jednoznačne vyplýva, že k uzatvoreniu „dohody zabezpečení svadobnej hostiny“
v priestoroch žalobkyne pre objednávateľa došlo pred tým, ako sa konateľ žalobkyne vôbec stretol so
žalovaným. Takýto záver, že k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy strán došlo skôr, ako jeden
deň pred samotnou hostinou (a to aj vzhľadom na rôzne dohody o započítavaní si vzájomných plnení

strán) je aj logický.

12. Pokiaľ žalobkyňa vyvodzuje pasívnu legitimáciu žalovaného z jeho údajného verbálneho
prehlásenia, že žalobkyni navrhol uhradenie celej svadby a žalobkyňa tento jeho návrh akceptovala a
tak vznikol zmluvný záväzok medzi účastníkmi konania odvolací súd uvádza:

13. Ako už bolo vyššie uvedené, v konaní nebolo sporné, že objednávateľom plnení („svadobnej
hostiny“) voči žalobkyni ako dodávateľke, ktorých zaplatenia sa žalobkyňa v tomto konaní domáha
bol pán X. B., ktorému logicky, po plnení zo strany dodávateľky, z takéhoto právneho úkonu vznikla
povinnosť zaplatiť dohodnutú odplatu za objednané a prevzaté plnenia (488 a § 489 O.z.). Konštrukcia

naznačovaná žalobkyňou, že X. B. si síce vo svojom mene (v konaní totiž nikto netvrdil, že konal v
mene a na účet žalovaného) objednal u žalobkyni tovar a služby, ale z takejto objednávky vznikla (bez
ďalšieho relevantného právneho úkonu) povinnosť zaplatiť za dodaný tovar a služby tretej osobe -
žalovanému je právne neudržateľná ale aj nelogická. Je logické, že žalobkyňa po splnení si povinnostidodať objednaný tovar a služby v takomto prípade v jestvujúcom právnom vzťahu vystupovala v pozícii
veriteľa a objednávateľ - p. X. B., v pozícii dlžníka, s povinnosťou zaplatiť dohodnutú odplatu za odobratý
tovar a služby (takýto záver vyplýva aj z výpovede žalobkyne, ktorá konala až do dňa bezprostredne

predchádzajúceho samotnej hostine výlučne s ním a aj ho vyzvala na zaplatenie zálohy). Pokiaľ
žalobkyňa tvrdila, že žalovaný takýto dlh X. B. prevzal, bolo jej povinnosťou v konaní preukázať, že sa tak
stalo určitým a zrozumiteľným právnym úkonom (§ 37 ods. 1 O.z.) urobeným vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov (pod sankciou neplatnosti takéhoto právneho úkonu podľa § 40 ods. 1
O.z.), teda v písomnej forme, nakoľko len takýmto právnym úkonom mohlo dôjsť k účinnému prevzatiu

dlhu dlžníka (§ 531 ods. 1 a 3 O.z.) a tak ku vzniku práva žalobkyne domáhať sa splnenia dlhu už voči
žalovanému (k založeniu pasívnej legitimácie žalovaného v tomto konaní). V tejto súvislosti pre poriadok
odvolací súd ďalej dodáva, že žalobkyňa ani len netvrdila, že by takáto dohoda spĺňajúca práve citované
obligatórne zákonné podmienky bola vôbec medzi veriteľom - žalobkyňou a žalovaným ako údajným
preberateľom dlhu objednávateľa uzatvorená. Len prípadné všeobecné prehlásenia žalovaného po tom,
čo už došlo k uzatvoreniu zmluvy medzi žalobkyňou ako dodávateľom a X. B. ako objednávateľom, „že

on platí svadbu“, prípadne položenie určitej finančnej hotovosti na stôl na recepcii hotela - v priestoroch
žalobkyne (hoc ani tieto úkony v konaní jednoznačne preukázané neboli a naďalej zostali spornými ako
to správne uzavrel súd prvej inštancie) nemohli platne založiť pasívnu legitimáciu žalovaného v tomto
konaní.

14. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobkyne preukázať
žalobkyňou tvrdenú pasívnu legitimáciu žalovaného v tomto spore odvolací súd dodáva, že navrhovanie
dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1). Dôkaznú
povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto
procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť

dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou
procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného

z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil
alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou
povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z
navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení
reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú

všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá
jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej
núdze (ako tomu bolo aj v práve prejednávanej veci), ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu
účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j.
zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

15. Ďalšie odvolacie argumenty žalobkyne odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a
podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobkyne zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami

prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

16. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne o nedostatočnom odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, jeho
arbitrárnosti odvolací súd dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou

Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie
neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníkana spravodlivý proces (napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013).
Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí
byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015 zo 17. marca 2016).

17. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne

predpisy,ktoréaplikovalnaprejednávanýprípadazktorýchvyvodilsvojeprávnezávery,ktoréprimerane
vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces
nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník
konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou

a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolacia námietka žalobkyne, týkajúca sa nedostatku obsahových
náležitostí napadnutého rozhodnutia, ako i jeho arbitrárnosti, preto nemohla obstáť, rovnako ako ani
argument o porušení práva na spravodlivý proces.

18. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie návrh žalobkyne v celom rozsahu

zamietol pre neunesenie dôkazného bremena žalobkyne preukázať pasívnu legitimáciu žalovaného v
konaní, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. rozsudok súdu
prvej inštancie, vrátane vecne správneho a odvolaním osobitne nenapadnutého výroku o náhrade trov
konania, potvrdil.

19. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 255 ods. C.s.p.) a vznikol jej nárok
na náhradu trov konania.

20. O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.

21. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.)

22. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná

veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).