Rozsudok Judgement was issued on Friday, September 18, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21Csr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315896195
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8315896195.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu J. L., nar. X.X.XXXX,

bytom XXX XX B. V. XXX, zast. JUDr. Antonom Wagnerom, advokátom, so sídlom Kudlovská 1, 066 01
Humenné, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35
807 598, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom Karlovarské rameno 6, 841 04
Bratislava, sp.zn. U. XXXXX/XX zo dňa 10.4.2015 vydanom v rozhodcovskom konaní v právnej veci
žalobcu Pohotovosť, s.r.o. so sídlom Pribinova 15, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému J. L.,
r.č. XXXXXX/XXXX, bytom B. V. XXX v konaní o zaplatenie 5716,00 eur s príslušenstvom.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 208,39 eur, a to v lehote do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné trovy konania vo výške 331,50 eur,
a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 24.6.2015 v spojení s jej upresnením zo dňa 20.7.2015
voči žalovanému domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom

Karloveské rameno 6, Bratislava pod sp.zn. SR XXXXX/XX zo dňa 10.4.2015.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že rozhodcovský súd mu rozhodcovským rozsudkom zo dňa 10.4.2015
sp.zn.SRXXXXX/XXuložilpovinnosťzaplatiťžalovanémusumu2.716eurspolusozmenkovýmúrokom
vo výške 0,25 % denne zo sumy 2.716 eur od 25.6.2014 do zaplatenia, so zákonným úrokom vo výške
6 % ročne zo sumy 2.716 eur od 17.12.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo
výške 593,52 eur, a to v mesačných splátkach vo výške 200 eur splatných k poslednému dňu v mesiaci

na účet žalovaného pod následkom straty výhody splátok. Ďalej uviedol, že uzavrel dňa 21.8.2013 so
žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 1.400
eur, a zároveň v rovnaký deň vystavil aj blankozmenku v jeho prospech a mal so žalovaným uzavrieť
aj dohodu o vyplňovacom práve zmenky. Bolo mu predložených viac dokumentov napísaných drobným
písmom, ktoré bolo čitateľné len s ťažkosťami alebo skoro nečitateľné a boli to vopred pripravené tlačivá
s vopred predtlačeným textom, ktorých obsah ako dlžník nemohol ani ovplyvniť a doplniť, do ktorých
len žalovaný dopisoval údaje a s ich obsahom nebol vopred oboznámený. Medzi týmito dokumentmi

bola aj zmluva o zriadení záložného práva, rozhodcovská zmluva a nejaké plnomocenstvo pre zástupcu
žalovaného. Zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, obsahuje neprijateľné podmienky a je značne
nevyvážená vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Formulácia v zmluve, že finančné
prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania bola na zmluve predtlačená, pričom on nemal takúpožiadavku. Zmluva neobsahuje ani rozpis položiek, z ktorých pozostáva príslušný poplatok vo výške
928 eur.

Na pojednávanie nariadené na deň 18.9.2015 sa nedostavil žalovaný, hoci predvolanie na pojednávanie
mu bolo riadne a včas doručené. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa
17.9.2015 a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Preto súd postupom v zmysle ustanovenia
§ 101 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku vec prejednal aj bez prítomnosti žalovaného. Žalobca a

jeho právny zástupca sa pojednávania zúčastnili.

Súd v tejto veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 24.6.2015 s prílohami,
a to zmluvou o úvere zo dňa 21.8.2013, rozhodcovskou zmluvou zo dňa 21.8.2013, rozhodcovským
rozsudkom zo dňa 10.4.2015 sp.zn. SR XXXXX/XX, rozhodcovským spisom Stáleho rozhodcovského
súdu sp.zn. SR XXXXX/XX, vyjadrením žalovaného doručeným súdu dňa 8.7.2015, výsluchom žalobcu

na pojednávaní dňa 17.9.2015 a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento
skutkový stav:

Žalobca ako dlžník uzavrel so žalovaným ako veriteľom dňa 21.8.2013 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX,
na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.400 eur, ktorý sa zaviazal splácať formou 6-

tich mesačných splátok v výške 388 eur, pričom celkovo mal žalovanému vrátiť sumu 2.328 eur. Žalobca
bol v tejto zmluve označený obchodným menom a identifikačným číslom podnikateľa, pričom zároveň
predtlačenou formou bolo v zmluve uvedené vyhlásenie dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté
na výkon podnikania.

Na osobitnom liste účastníci uzavreli rozhodcovskú zmluvu dňa 21.8.2013, z ktorej v článku II. vyplýva,
že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 21.8.2013 vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek
budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá

žalobu na súde.

Z rozhodcovského spisu Stáleho rozhodcovského súdu pod sp.zn. SR XXXXX/XX vyplýva, že dňa
8.1.2015 bol doručený návrh žalovaného na začatie rozhodcovského konania proti žalobcovi. Stály
rozhodcovskýsúdvecrozhodolvydanímrozhodcovskéhorozsudkuzodňa10.4.2015sp.zn.SRXXXXX/

XX, ktorý bol žalobcovi doručený 4.5.2015.

Žalobca sa domáhal zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku, pričom žaloba o jeho zrušenie
bola na súde podaná dňa 24.6.2015 poukazujúc pritom na charakter zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej,
ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky s vopred predtlačeným účelom poskytnutia finančných

prostriedkov na výkon podnikania.

Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 8.7.2015 uviedol, že sa nestotožňuje s názorom
žalobcu uvedeným v žalobe. Poukazoval na to, že účelom pre súdne preskúmanie toho, či boli splnené
základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom a či bola dodržaná zákonnosť. Ďalej

poukazoval na to, že žalobcu o zrušenie rozhodcovského rozsudku môže v zmysle § 40 zákona č.
244/2002Z.z.podaťúčastníkrozhodcovskéhokonanialenztaxatívneuvedenýchdôvodovanazákonnú
30-dňovú lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Vo vzťahu k rozhodcovskej
zmluve uviedol, že ide o nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej mal žalobca možnosť riešiť
sporbuďpredstálymrozhodcovskýmsúdom,aleboprepríslušnýmsúdomSlovenskejrepubliky.Žalobca

sa tak nevzdal práva na súdnu ochranu poskytnutú všeobecnými súdmi a rozhodcovská zmluva v sebe
obsahuje alternatívy. Rozhodcovská zmluva má všetky náležitosti vyžadované zákonom a je platná.
Ďalej uviedol, že podľa stanovenia § 53 odsek 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka je neprijateľnou
podmienkou v spotrebiteľskej zmluve dojednanie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej
zmluvy od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, z čoho

vyplýva, že sú zakázané iba tzv. výlučné rozhodcovské doložky, avšak rozhodcovská doložka dohodnutá
medzi účastníkmi nie je výlučná. Ani úmysel zákonodarcu nebol zakázať rozhodcovské konanie úplne,
ale iba ho obmedziť. Rovnako tak podľa slovenského práva prejednanie spotrebiteľských sporov v
rozhodcovskom konaní v zásade nie je zakázané. Žalovaný tvrdil, že uzavretie zmluvy o úvere nebolopodmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá na samostatnom
liste papiera, a môže alebo nemusí byť uzavretá spolu so zmluvou o úvere. Ide o individuálne dojednanú
zmluvnú podmienku.

Na pojednávaní dňa 17.9.2015 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu trval na podanej
žalobe v celom rozsahu. Uviedol, že napáda neprijateľnosť zmluvných podmienok, aj samotnej
rozhodcovskej zmluvy z dôvodu, že klient keď žiadal o úver boli mu predložené doklady s uvedením,
keď ich má podpísať a tak podpísal i samotnú rozhodcovskú zmluvu.

Žalobca na tomto pojednávaní uviedol, že nebol upozornený žalovaným na to, čo podpisuje, vôbec nie
o rozhodcovskej doložke. Rozhodcovský rozsudok si prevzal 4.5.2015.

Podľa ustanovenia § 1 odsek 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od
1.1.2015 (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), V rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona

nemožno rozhodovať ani spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej
zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní.

Podľa ustanovenia § 40 odsek 1 zákona o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský rozsudok

môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej
proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak
a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že
1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s
právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva

uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,
3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,
alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru

o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo
veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,
ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým
účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie

rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo
b)súdzistí,žesúdôvody,prektorébyboliodopretéuznanieavýkoncudziehorozhodcovskéhorozsudku
aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

Podľa ustanovenia § 40 odsek 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd v konaní o žalobe na zrušenie
rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa
odseku 1 písm. b).

Podľa ustanovenia § 43 odsek 1 zákona o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok

z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom
konaní, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo
vzájomnej žalobe.

Podľa ustanovenia § 50 odsek 2 zákona o rozhodcovskom konaní, Súd príslušný na uznanie

rozhodnutia, na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu odoprie uznanie a výkon cudzieho
rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský
rozsudok uplatňuje, ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu
riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom.

Podľa ustanovenia § 1 odsek 2 a 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní vznp., V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona možno rozhodovať len
spotrebiteľské spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, vrátane sporov o určenie, či
tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je; naliehavý právny záujem na určení podľa tohto zákona málen spotrebiteľ. V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory o vzniku, zmene
alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, spory o osobnom stave, spory
súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí a spory, ktoré vznikli v priebehu alebo súvisia s konkurzným

a reštrukturalizačným konaním.

Podľa ustanovenia § 73 odsek 4 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, Na základe
rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto
zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí

spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.

Podľa ustanovenia § 73 odsek 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, Rozhodcovská
zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca na
rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014
zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ

stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 v čase podávania
žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona (ďalej len "nástupnícky
stály rozhodcovský súd"). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu musia byť
v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali
činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa

osobitného predpisu povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd.

Podľa ustanovenia § 74 odsek 8 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak na základe
rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 nie je založená právomoc nástupníckeho
stáleho rozhodcovského súdu podľa odseku 5, bude spor rozhodovať stály rozhodcovský súd podľa

tohto zákona, ktorý vyberie spotrebiteľ, ak rozhodcovské konanie písomne aj bez uvedenia dôvodu
neodmietne; na tento účel dodávateľ pred podaním žaloby písomne vyzve spotrebiteľa, aby zo
zoznamu vedeného ministerstvom označil stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona alebo aby
rozhodcovské konanie odmietol písomným oznámením dodávateľovi, a poučí ho o tom, že inak
môže stály rozhodcovský súd vybrať dodávateľ. Ak spotrebiteľ do 30 dní od doručenia výzvy stály

rozhodcovský súd neoznačí alebo rozhodcovské konanie neodmietne, vyberie stály rozhodcovský
súd dodávateľ tak, aby bola zachovaná dostupnosť stáleho rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa
podľa § 34 ods. 8, a výber stáleho rozhodcovského súdu oznámi dodávateľ spotrebiteľovi písomne;
lehota spotrebiteľovi nezačne plynúť skôr, ako spotrebiteľ bude môcť označiť stály rozhodcovský súd
z aspoň dvoch stálych rozhodcovských súdov zapísaných v zozname stálych rozhodcovských súdov.

Označenie stáleho rozhodcovského súdu spotrebiteľom alebo jeho výber dodávateľom má účinky
založenia právomoci stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona a odmietnutie rozhodcovského
konania má účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že žalobca podal včas žalobu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku, a to v lehote 60 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský
rozsudok bol žalovanému doručený 4.5.2015 a žalobca podal na súde žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku dňa 24.6.2015.

Zákon o rozhodcovskom konaní ukladá súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku preskúmať,

či nie sú dané dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia § 40 odsek 1 písmeno
b), a síce či je možné podľa slovenského právneho poriadku riešiť spory v rozhodcovskom konaní podľa
zákona č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2015. Zodpovedanie tejto otázky v prejednávanej veci
závisí od posúdenia vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.

Súd mal za preukázané vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy o úvere, že predmetný zmluvný vzťah
medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní
zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel zmluvu so žalovaným, ktorý
hoci bol v čase uzavretia zmluvy podnikateľom, úver nezobral na podnikanie. Hoci predmetná zmluva
o úvere obsahuje vyhlásenie dlžníka, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon podnikania,

ide o predtlačenú formuláciu v zmluve, pričom žalobca potvrdil, že tento účel poskytnutia úveru nikomu
netlmočil. Z prehlásenia dlžníka o použití finančných prostriedkov na „výkon podnikania“ by sa mohlo
zdať, že by nemali byť žiadne pochybnosti o účele úveru. Súdu zo svojej činnosti je však známe,
že u žalovaného sú pochybnosti nad takýmto predtlačeným vyhlásením o účele úveru vo viacerýchveciach, a to v súvislosti s tvrdeniami dlžníkov, že obchodní zástupcovia sa dopustili nekalej obchodnej
praktiky a svojvoľne predložili dlžníkovi formulár zmluvy o úvere s týmto vyhlásením dlžníka o účele
poskytnutia finančných prostriedkov (napr. stačilo ak spotrebiteľ bol držiteľom živnostenského listu). V

danom prípade tento záver umocňuje i tá skutočnosť, že žalobca uzavrel zmluvu o úvere dňa 21.8.2013,
a ani nie o mesiac ukončil svoju podnikateľskú činnosť. Na dôvažok sa žiada uviesť, že žalovaný
ani postavenie žalobcu ako spotrebiteľa vo svojom vyjadrení nespochybňoval. Argumentoval len tým,
že účastníci uzavreli nevýhradnú rozhodcovskú doložku, a preto nemožno jej uzavretie považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku.

V súlade s ustanovením § 1 odsek 4 zákona o rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona nemožno
rozhodovať spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s
touto zmluvou súvisiace. Od 1.1.2015 tak spotrebiteľské spory možno rozhodovať len podľa zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní pred spotrebiteľským rozhodcovským súdom tak ako to vyplýva
z prechodných ustanovení § 73 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Keďže spor medzi

žalobcomažalovanýmjesporomspotrebiteľským,návrhnazačatierozhodcovskéhokonanianazáklade
rozhodcovskej zmluvy tak zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní za podmienok upravených v § 73 odsek 5 resp. postup podľa
ustanovenia § 73 odsek 8 tohto zákona. Návrh na začatie rozhodcovského konania však v tomto prípade
bol podaný dňa 8.1.2015 na Stály rozhodcovský súd zriadený záujmovým združením právnických

osôb Združenie arbitráže a mediácie, ktorý v čase podania návrhu nebol stálym rozhodcovským
súdom, ktorého zriaďovateľ je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory podľa zákona č.
335/2014 Z.z. V čase podania návrhu na začatie rozhodcovského konania (8.1.2015) nebol na území
Slovenskej republiky žiaden stály rozhodcovský súd, ktorého zriaďovateľ by bol držiteľom povolenia v
zmysle ustanovenia § 10 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Následkom prejednania

a rozhodnutia spotrebiteľského sporu Stálym rozhodcovským súdom zriadeným záujmovým združením
právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie a vydaním rozhodcovského rozsudku dňa 10.4.2015
pod sp.zn. SR 00066/15 a nepostupovaním v súlade so zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní je tak v súlade s ustanovením § 43 odsek 1 zákona o rozhodcovskom konaní zrušenie
predmetného rozhodcovského rozsudku z dôvodu nemožnosti riešiť uvedený spor v rozhodcovskom

konaní podľa zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.1.2015 Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len

„Občiansky zákonník“), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(,,Smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, aknapriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

V zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, sa zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou, nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho
zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

Na dôvažok súd dodáva, že rozhodcovská zmluva v predmetnej veci je zmluvou formulárovou, ktorú
žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu
a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej zmluvy pri spotrebiteľskej
zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ (žalobca) sa v čase uzavretia zmluvy v porovnaní s

dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň
informovanosti, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom
bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. V predmetnom prípade žalobca
nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú
zmluvné dojednania. Povaha zmluvy o úvere aj rozhodcovskej zmluvy je teda adhézna, čo znamená,

že spotrebiteľ ju mohol buď prijať ako celok alebo ju odmietnuť. Obsah rozhodcovskej zmluvy bol
dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý
všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Výkladovým pravidlom
pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho
účinku aj aplikovateľným právom, sú ustanovenia smernice (93/13/EHS), ktoré sú dostatočne presné a

zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky
členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie
výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného
smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho
aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa

ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená
smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a
vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou.

Po vykonanom dokazovaní tak súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto jej v celom

rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Žalobca mal vo veci plný úspech, preto má právo na náhradu trov konania potrebných na účelné
uplatňovanie svojho práva. Právny zástupca žalobcu si vyčíslil trovy právneho zastúpenia v paušálnej

výške 200 eur podľa ustanovenia § 14a odsek 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátovvznp.auplatnilsiajrežijnýpaušálvovýške8,39eur,t.j.spolunatrováchprávnehozastúpenia
sumu208,39eur.Súdvšakuvádza,žeodmenaurčenávpaušálnejvýškebypatrilaprávnemuzástupcovi
iba v prípade, ak by o tejto rozhodovalo Centrum právnej pomoci, pričom v prípade, ak náhradu trov
právnemu zástupcovi priznáva súd, ustanovenie § 14a vyhlášky nemožno použiť. Preto by mal právny

zástupca žalobcu nárok na odmenu za 3 úkony právnej služby, a to 1./ príprava a prevzatie zastúpenia,
2./ písomné podanie na súd - žaloba 3./ účasť na pojednávaní dňa 18.9.2015, pričom základná sadzba
tarifnej odmeny v danom prípade v súlade s ustanovením § 11 odsek 1 písmeno a) resp. b) predstavuje
1/13 výpočtového základu, t.j. sumu 64,53 eur. Spolu tak na trovách právneho zastúpenia by mal právny
zástupca žalobcu nárok na sumu 218,76 eur (3x64,53 eur + 3 x 8,39 eur/RP/). Vzhľadom ku skutočnosti,

ženemožnoprávnemuzástupcovipriznaťviacnežčohosadomáha(§153odsek2O.s.p.)súdtakmohol
priznať na trovách právneho zastúpenia žalobcu len sumu 208,39 eur v súlade s vyčíslením právneho
zástupcu žalobcu v podaní zo dňa 21.9.2015.

Keďže žalobca je oslobodený od súdnych poplatkov podľa ustanovenia § 4 odsek 2 písmeno za) zákona

č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vznp., súd preto uložil
žalovanému v súlade s ustanovením § 2 odsek 2 zákona o súdnych poplatkov povinnosť zaplatiť na účet
Okresného súdu Humenné súdny poplatok vo výške 331,50 eur podľa položky 3 písmeno c) Sadzobníkasúdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, a to tak ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.