Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. september 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/37/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513010457
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2513010457.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Daniely
Šramelovej a JUDr. Kataríny Stanislavskej v trestnej veci proti obžalovanému C. I. stíhaného pre zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1, 2, 3 písmeno c/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/72/2013 zo dňa 10.03.2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa
10.09.2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného C. I., nar. XX.XX.XXXX, sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Piešťany pod sp. zn. 1T/72/2013 zo dňa 10.03.2014 bol obžalovaný C. I.
uznaný vinným zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písmeno c/ Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom
základe, že

v období od 30.7.2008 do mesiaca júl 2010 v Piešťanoch na autobusovej a vlakovej stanici na ulici
Dopravná a Staničná, na ulici Sládkovičova, ako aj na ďalších neustálených miestach Slovenskej
republiky, pod zámienkou získania finančných prostriedkov na úhradu liečby a nákup zdravotných
pomôcokspojenýsdetskoumozgovouobrnoumal.O.I.,nar.X.X.XXXX,postupnevylákalodK.J.aN.J.
finančnú hotovosť vo výške spolu 5.891,20 Eur, pričom túto nepoužil na účel, pre ktorý bola poskytnutá,

ale pre vlastnú potrebu, čím spôsobil K. J. a N. J. škodu vo výške 5.891,20 Eur.

Za to mu okresný súd uložil

Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona, § 37 písmeno m/, § 38 ods. 4 Trestného zákona trest odňatia
slobody v trvaní 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písmeno a/ Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody zaradil obžalovaného
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaného uhradiť poškodeným K. J., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom T., H. XXX, a N. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T., H. XXX, spoločne škodu

vo výške 5.891,20 Eur.

Ako vyplýva z dôvodov rozsudku súdu I. stupňa tento dospel k ustálenému skutkovému stavu na
základedokazovania,vrámciktoréhovyslúcholsamotnéhoobžalovanéhoC.I.,poškodenýchK.J.,N.J.,
svedkov K. I., Q. T., oboznámil príslušné listinné dôkazy nachádzajúce sa v spisovom materiáli, pričom
po vyhodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že sa obžalovaný C. I.

trestnej činnosti dopustil v rozsahu podanej obžaloby ako trestnoprávne zodpovedný subjekt.Samotnú trestnú činnosť obžalovaného mal konajúci (I. stupňový súd) preukázanú predovšetkým na
základe výpovedí poškodených K. J. a N. J., ktorí jednak potvrdili skutočnosť, že obžalovanému
poskytovali finančné prostriedky v rozsahu najmenej 5.891,20 Eur na úhradu liečby a nákup zdravotných

pomôcok pre mal. O. I. (dcéru obžalovaného C. I.) na základe jeho žiadosti.

Z výpovedí svedkov K. I., bývalej partnerky obžalovaného, resp. Q. T., neskoršej družky tohto
(obžalovaného) súčasne je zrejmé, že obžalovaný peniaze, ktoré mali slúžiť na nákup zdravotných
pomôcok a na liečenie maloletej O. I. používal aj na iné účely, ako boli určené. Napokon samotný

obžalovaný pri konfrontácii s poškodenou J. nepoprel, že časť peňazí, ktoré dostal od J. použil pre seba,
resp. na stravu.

Úmysel obžalovaného použiť peniaze iným spôsobom ako mali byť určené, je zrejmý aj z výpovede
Q. T., ktorej samotný obžalovaný uviedol, že peniaze, ktoré mu budú poukázané na účet majú slúžiť
výlučne na otvorenie živnosti, ktorú chcel otvoriť spoločne so svojim zamestnávateľom K. J.. Napokon

skutočnosť, že obžalovaný zrejme používal peniaze na iný účel ako bolo určené, nasvedčuje aj rozsudok
Okresného súdu v Považskej Bystrici pod sp. zn. 1T/160/2009 zo dňa 8.3.2010, právoplatný 9.6.2010,
ktorým bol obžalovaný odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy, keďže neprispieval na výživu
svojej mal. dcéry O. v období od júla 2006 do konca februára 2010 v celkovej výške 3.551,22 Eur.

Týmto konaním ako sa ďalej uvádza v odôvodnení rozsudku súdu I. stupňa obžalovaný naplnil zákonné
znaky zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písmeno c/ Trestného zákona, keďže na škodu
cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak väčšiu škodu a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.

Pri hodnotení osoby obžalovaného súd z pripojených osobných dokladov zistil, že obžalovaný bol
doposiaľ 1-krát priestupkovo prejednávaný, a to v roku 2010 pre priestupok proti majetku podľa § 50
Zákona o priestupkoch, pričom mu bola uložená bloková pokuta. Doposiaľ bol 6-krát súdne trestaný,
naposledy rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 6.3.2010 pod sp. zn. 1T/160/2009 pre
prečin zanedbania povinnej výživy, kedy mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov so

zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého trestu bol podmienečne prepustený
dňa 24.8.2011 so skúšobnou dobou a probačným dohľadom v trvaní 2 rokov.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu ukladaného obžalovanému vychádzal I. stupňový súd ako
sa uvádza v odôvodnení napadnutého rozsudku z príslušných zákonných kritérií zohľadňujúc jednak

okolnosti prípadu, ako aj samotnú osobu obžalovaného, pričom dospel k záveru, že pre naplnenie
účelu trestu bude potrebné na obžalovaného pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s obmedzením
osobnej slobody.

Za takýto (zákonu zodpovedajúci) považuje okresný súd trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 4

mesiace so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Vo vzťahu k nároku na náhradu škody odôvodnenie I. stupňového súdu konštatuje, že poškodení K.
J. a N. J. si uplatnili nárok na náhradu škody včas, a to vo výške 5.891,20 Eur, ktorá škoda mala byť
samotným dokazovaním preukázaná, a preto zaviazal obžalovaného k jej úhrade v tejto výške.

Proti rozsudku súdu I. stupňa podal odvolanie obžalovaný C. I., ktoré v zákonnej lehote aj odôvodnil. Z
písomných dôvodov odvolania je zistiteľné, že smeruje predovšetkým, čo do výšky uloženého mu trestu
zo strany konajúceho (I. stupňového súdu). Uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov, 4 mesiace
považuje obžalovaný za neprimerane prísny, keďže má záujem uhradiť škodu poškodeným a v tomto

dôsledku sa dožaduje uloženia trestu miernejšieho ako bolo realizované súdom I. stupňa.

V rámci konania odvolacieho súdu po podanom odvolaní obžalovaného súčasne obžalovaný požiadal o
ustanovenie právneho zástupcu zohľadnením jeho nemajetnosti. Odvolací súd preskúmavajúc zákonné
podmienky na ustanovenie obhajcu ex offo pre nemajetnosť obžalovaného mu v tomto smere vyhovel.

V rámci samotného (odvolacieho konania) sa obžalovaný na toto (odvolacie konanie) nedostavil,
avšak bola prítomná ustanovená obhajkyňa, ktorá prezentovala dôvody obhajoby uplatnené samotným
obžalovaným.Odvolací súd na podklade podaného odvolania, postupoval podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, keď
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku (výroku o treste), pričom dospel
k záveru, že odvolanie obžalovaného C. I. je potrebné ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd primárne zisťujúc, že súd I. stupňa konanie obžalovaného správne právne kvalifikoval,
zákonne súladným spôsobom postupoval pri určovaní konkrétnej výmery, resp. druhu trestu u
obžalovaného C. I..

Ako vyplýva zo samotného (odôvodnenia rozsudku súdu I. stupňa) tento pri určovaní konkrétnej
výmery trestu vychádzal z ustanovenia § 34 Trestného zákona, ako i § 38 ods. 4 Trestného zákona s
prihliadnutím na § 37 písmeno m/ Trestného zákona, kedy obžalovanému zohľadnil jednu priťažujúcu
okolnosť,keďževminulostibolužsúdnetrestaný.Vtomtokontextebolopotrebnémodifikovaťzákonným
spôsobom spodnú hranicu trestu odňatia slobody zvyšujúcu sa o 1/3-inu. V rámci takto upravenej
trestnej sadzby pritom ukladal obžalovanému trest odňatia slobody na spodnej hranici takto upravenej

trestnej sadzby, teda v rozsahu 5 rokov a 4 mesiace. Pre výkon uloženého trestu zaradil obžalovaného
C. I. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných 10-ich rokoch
pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin. Takto uložený trest
odňatia slobody (na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzbe) nie je možné z pohľadu odvolacieho súdu
považovať za trest neprimerane prísny, resp. nezákonný, a preto osvojujúc si príslušný (výrok rozsudku

okresného súdu) ako správne zistený, odvolanie obžalovaného C. I. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.