Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 4, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 59P/223/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212225640
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Novotná

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1212225640.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou V.. Ľ. I. v právnej veci navrhovateľa: Y. E., nar.

XX.XX.XXXX, bytom W. XX, Z., proti odporkyni: N. E., nar. X.X.XXXX, bytom W.T. XX, Z., o rozvod
manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov Y. E., rod. J., nar. XX.XX.XXXX a N. E., rod. M., nar. X.X.XXXX, uzavreté
dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava II, vo zv. XX, roč. XXXX,
na str. XX, pod por. č. XXX r o z v á d z a .

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť na účet tunajšieho súdu náhradu trov konania štátu v sume 66,-

€ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa X.XX.XXXX domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou
s odôvodnením, že ich manželstvo je vážne rozvrátené a niet žiadneho predpokladu, že by v budúcnosti
mohlo plniť svoj spoločenský účel.
Navrhovateľ svoj návrh ďalej odôvodnil tým, že manželstvo bolo harmonické istý čas po jeho uzavretí.
Neskôr vzájomné vzťahy ochladli, a to z dôvodu niekoľkoročných nepretržitých rozporov a názorových

rozdielov, ako aj z dôvodu neustálej žiarlivosti bez adekvátnych dôvodov zo strany odporkyne a jej
nezáujmu o domácnosť a rodinu.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa X.X.XXXX, doručenom súdu dňa XX.X.XXXX, uviedla, že pán Y.
J. - E. ju psychicky týra a to od podania návrhu na rozvod. Navrhovateľ zámerne v tom čase neuhradil
poplatky za odber plynu a elektriny, kedy im následne odpojili plyn a dňa XX.X.XXXX aj elektrický prúd.
Dlhodobo poberal dávky v hmotnej núdzi aj na odporkyňu, preberal ich on osobne, neposkytoval jej

žiadne finančné prostriedky na existenciu a chod domácnosti. Odporkyňa je v situácii, keď si nemôže
uvariť ani vodu na čaj, čím ju psychicky týra, pričom je na pokraji svojich síl. Navrhovateľ sa chodieva
domov večer vyspať od svojej frajerky. Dvakrát týždenne chodí relaxovať a cvičiť. Po niekoľkonásobnej
urgencii o zaplatenie poplatku za odber plynu sa jej vysmial a povedal, aby si to uhradila sama. To však
nemôže urobiť, nakoľko plynomer aj elektromer sú písané na meno navrhovateľa a v SPP sa s ňou o
tom nechceli rozprávať. Na základe týchto skutočností podala naňho trestné oznámenie. Ich manželstvo
normálne fungovalo až do času, kým nepodala návrh na rozvod za jej chrbtom V.. N. v roku XXXX zo

zištných dôvodov, s čím ona nesúhlasila a návrh vzala späť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením s obsahom listinných dôkazov, a to
najmä nájomnou zmluvou k bytu, sobášnym listom účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový stav:Navrhovateľ i odporkyňa sú občanmi Slovenskej republiky, národnosti slovenskej, u navrhovateľa ide o
manželstvo prvé, u odporkyne o manželstvo tretie v poradí. Z manželstva účastníkov

sa nenarodili žiadne deti.

Miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II na konanie o rozvod manželstva podľa § 88 ods. 1
písm. a) O. s. p. je daná tým, že posledné spoločné bydlisko manželov bolo v Bratislave, na ulici W. XX.

Na pojednávanie dňa X.X.XXXX sa odporkyňa nedostavila, zásielku súdu s predvolaním na
pojednávanie v odbernej lehote neprevzala, svoju neúčasť neospravedlnila, preto súd vec prejednal
v neprítomnosti odporkyne, podľa § 101 ods. 2 O. s. p. Súd poukazuje na to, že odporkyňa sa na
pojednávania nedostavovala pravidelne, dňa XX.XX. XXXX bolo pojednávanie odročené z dôvodu, že
právna zástupkyňa odporkyne neskoro prevzala vec na zastupovanie, dňa XX.X. XXXX žiadala právna
zástupkyňa odporkyne o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov odporkyne, na pojednávanie

dňa XX.XX. XXXX sa odporkyňa nedostavila z dôvodu zmeny právneho zástupcu, predvolanie na deň
X.X. XXXX v odbernej lehote neprevzala.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že obnova manželského spolužitia nie je možná, zlá situácia v
manželstve pretrváva už roky. Účastníci konania manželstvo uzatvorili po tom, ako 10 rokov žili v

spoločnej domácnosti. Odporkyňa je žiarlivá, navrhovateľ sa s nikým nesmie stýkať, z čoho pramenia
neustále hádky. Odporkyňa 15 rokov nepracuje a o domácnosť sa nestará. Navrhovateľ vo svojej
výpovedi ďalej uviedol, že kým nepodal návrh na súd, varil pre celú domácnosť on, teraz varí už len
pre seba. Rovnako si aj sám perie. Keďže nemali žiaden príjem, začal občas fotografovať, pracuje na
dohodu, z čoho má len minimálny príjem. S tým súvisí, že musí aj cestovať, čo odporkyňa zle znáša

a neustále komentuje. Momentálne je už tretíkrát vydatá. Intímne sa spolu nestýkajú sedem rokov.
K odporkyni už nič necíti, iba ľútosť. Syn odporkyne, ktorý s nimi žije, na spoločnú domácnosť ničím
neprispieva, hoci je zamestnaný a nechá sa vydržiavať. Bývajú v dvojizbovom obecnom byte, ktorý má
navrhovateľ po svojich rodičoch.

Podľa § 18 zák. č. 36/2005 Z. Z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) manželia sú si
v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať
svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní

starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2, prvá veta Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov
medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, keď bolo v konaní
preukázané, že účastníci konania hoci žijú v jednej doácnosti, vôbec spolu nekomunikujú, nehospodária
spolu, citovo sú odcudzení, súd má za to, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo
rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnoveniemanželského spolužitia. Súd zistil, že príčinou, ktorá viedla k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, bola rozdielnosť v názoroch a povahách manželov.

K návrhu odporkyne na zrušenie priezviska navrhovateľa, ktoré získal sobášom s odporkyňou, súd
uvádza, že zo znenia zákonného ustanovenia § 27 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že vzdať sa
priezviska, ktoré manžel prijal, ako spoločné priezvisko manželov, môže len manžel, ktorého sa zmena
priezviska priamo dotýka, a to spôsobom uvedeným v poučení tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého štát má podľa
výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého
účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi
zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a

súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak
nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva,
o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo
ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

Na základe uvedených zákonných ustanovení, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia a zaviazal odporkyňu na zaplatenie náhrady trov konania štátu (súdny poplatok vo výške
66,-€). Navrhovateľ bol od platenia súdnych poplatkov oslobodený a vzhľadom na citované ustanovenie
§ 2 ods.2 Zákona o súdnych poplatkoch ako i vzhľadom na správanie odporkyne, ktorá sa účasti na
pojednávaniach vyhýbala, súd rozhodol tak ako bolo uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého, účastníci nemajú
právo na náhradu trov konania o rozvod, alebo o neplatnosť manželstva, alebo určenie, či tu manželstvo
je, alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozsudku o

rozvodeoznámiťpríslušnémuúradupoverenémuviesťmatriky,žeprijímaopäťsvojepredošlépriezvisko
(§27 Zákona o rodine).