Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 6, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 19Pc/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216218376
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Fakanová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1216218376.7

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v právnej veci účastníkov navrhovateľa: U. C., G.. XX.XX.XXXX,
K. B.. O. X, Martin, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou AKAK s.r.o., Slowackého 56, Bratislava,
proti odporcom 1. Q. C., G.. XX.XX.XXXX, K. O. XXXXX/XX, Bratislava, právne zastúpená spoločnosťou
Niku & partners, s.r.o., Prokopa Veľkého 54, Bratislava, 2. rade E. K., G.. XX.XX.XXXX, K. K. XXXX/X,
Bratislava, právne zastúpený advokátom JUDr. Rastislav Kaššák, PhD., AK Medená 5, Bratislava, 3. M..

L. K., G.. XX.XX.XXXX, K. O. XXXXX/XX, Bratislava, právne zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, za účasti Okresného prokurátora
Bratislava II, o návrhu na zapretie otcovstva k mal. L. K., G.. XX.XX.XXXX takto

r o z h o d o l :

I. Súd odmieta návrh navrhovateľa.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 21.11.2016 žiadal navrhovateľ o vydanie rozhodnutia, ktorým
by súd určil, že E. K. nie je otcom maloletého L. K., G.. XX.XX.XXXX J. M. Q. C.. Svoj návrh odôvodnil
tým, že maloletý sa narodil v Stamforde, v Connecticute, v Spojených štátoch amerických, bol prítomný
pri pôrode maloletého. S matkou maloletého sa zoznámil v lete 2012, uvažovali o spoločnej budúcnosti
a spoločnom dieťati. V čase keď sa s matkou maloletého zoznámil, mala už z predchádzajúceho

vzťahu M. V.P. R., G.. XX.XX.XXXX, C. U. B. E. K.. Matka maloletého otehotnela v júli 2013 na ich
spoločnej dovolenke, koncom augusta 2013 vycestoval do USA a matka maloletého za ním aj s dcérou
pricestovala koncom októbra 2013, žili v spoločnej domácnosti. Pôrod maloletého bol vykonaní sekciou,
tento operačný zákrok je veľmi nákladný, preto sa dohodli, že bude výrazne lacnejšie, ak porodí dieťa
ako slobodná matka, uhradil jej poistenie v sume 5.000.- dolárov, ktoré pokrylo všetku starostlivosť
o slobodnú matku spojenú s hospitalizáciou a pôrodom. Toto bol jediný dôvod, prečo maloletý nemal

jeho zapísaného ako otca od narodenia v rodnom liste. Po narodení dieťaťa začali medzi ním a
matkou maloletého rozpory, matka s deťmi sa vrátila na Slovensko, on z pracovných dôvodov musel
zostať v Spojených štátoch amerických. Rodičia navrhovateľa sa podieľali na starostlivosti o matku
aj maloletého, nielen opaterou, ale aj finančne. Matka maloletého obnovila svoj vzťah s E. K. Z. P.
XXXX, kedy ho prepustili z výkonu trestu odňatia slobody, s rodičmi navrhovateľa prerušila akýkoľvek
kontakt. V auguste 2016 sa navrhovateľ vrátil na Slovensko, tešil sa na maloletého, jeho matka však

odmieta s ním akýkoľvek kontakt, nereaguje na jeho správy, ani na jeho prosby o stretnutie, aktuálne
žije v spoločnej domácnosti so svojim predchádzajúcim partnerom E. K., odmieta akýkoľvek kontakt s
navrhovateľom. Dieťa sa narodilo mimo manželstva, otcovstvo k maloletému bolo určené súhlasným
vyhlásením zapísaného otca a matky. O tom, že je navrhovateľ biologickým otcom maloletého predložil
ako dôkaz čestné prehlásenie, spoločné fotografie, nájomnú zmluvu na prenájom bytu v USA, správy
o hospitalizácii, potvrdenie o úhrade poistenia, poštové poukazy, výpis sms správ. Aj keď z dikcie

zákonných ustanovení vyplýva, že návrh na zapretie otcovstva môže podať matka maloletého, otecmaloletého, v tomto prípade zapísaný otec, trojročná lehota na zapretie otcovstva im neuplynula, avšak
žiaden z nich nemá záujem na zapretí otcovstva zapísaného otca.

2. Odporkyňa v 1. rade k veci uviedla, že žiada návrh s poukazom na ustanovenie § 8 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku odmietnuť, alternatívne návrh zamietnuť bez prejednania veci z dôvodu, že
napriek tomu, že navrhovateľ vo svojom návrhu veľmi podrobne analyzuje právny stav, sám konštatuje
že nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na zapretie otcovstva a potrebu prejednania
predmetného návrhu odôvodňuje článkom 8, ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd v spojení s článkom 7, ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Vzniesla námietku vecnej
aktívnej legitimácie navrhovateľa na podanie návrhu na zapretie otcovstva k maloletému L. K.. Tiež
uviedla, že navrhovateľ napriek tomu, že sa vyhlasuje za biologického otca maloletého Lucu, nepredložil
žiaden dôkaz, z ktorého by jeho biologické otcovstvo vyplývalo, resp. by bolo nespochybniteľným. V
čase narodenia M. L. matka nebola vydatá z otca dieťaťa, od počiatku považovala za jeho otca O. E.
K., k určeniu otcovstva k maloletému došlo súhlasným vyhlásením rodičov v októbri 2015, k uznaniu

otcovstva došlo zo strany E. K. dobromyseľne s vedomím, že je biologickým otcom maloletého. O syna
a o dcéru sa riadne stará, má k deťom vybudované pekné vzťahy založené na vzájomnej láske a dôvere
a formuje ich životné postoje. Akýkoľvek zásah štátu do práva ich rodiny na rodinný a súkromný život
musí byť v súlade so zákonom a v prípadoch uvedených v článku 8, ods. 2 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Žalovaný v 2. rade k veci uviedol, že s návrhom nesúhlasí a žiada, aby súd návrh v súlade
s ustanovením § 8 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odmietol, resp. ako nedôvodný bez
prejednania veci zamietol. K veci uviedol, že namieta aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa na podanie
návrhu na zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu L. K.. Poukázal na ustanovenie § 93 ods. 1 a 2

Zákona o rodine, ktorý presne vymedzuje osoby, ktoré sú aktívne legitimované na podanie návrhu na
zapretie otcovstva a to práve z dôvodu ochrany práv samotného dieťaťa. Ak by aj napriek aktuálnej
právnej úprave došlo k prejednaniu veci na základe aktívne vecne nelegitimovaného navrhovateľa, ktorý
navyše o sebe bez vierohodného a nepochybného dôkaz vyhlasuje, že je biologickým otcom, išlo by o
precedens, ktorý by veľmi negatívne zasiahol do základných princípov rodinného práva. Odhliadnuc od

otázky nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa na podanie predmetného návrhu k otázke
otcovstva k maloletému L. K.Á. ako jeho otec uviedol, že sa vždy považoval a stále sa považuje za jeho
otca a to nielen podľa matriky, ale aj biologicky. Bol síce v čase od 30.10.2011 do 03.09.2015 v ústavoch
na výkon väzby a trestu odňatia slobody, ale mal kontaktné návštevy s matkou maloletého. Navrhovateľ
svoj návrh nepodložil žiadnym relevantným dôkazom o svojom údajnom otcovstve k maloletému. Pokiaľ

ide o určenie otcovstva k maloletému, zákon uprednostňuje dobrovoľné určenie otcovstva na základe
spoločného vyhlásenia matky a otca dieťaťa potvrdzujúceho skutočnosť, že sú rodičmi dieťaťa, teda ide
o preferenciu druhej zákonnej domnienky pred autoritatívnym rozhodnutím súdu. V zmysle § 91 ods. 1
Zákona o rodine v prípade určenia otcovstva druhou zákonnou domnienkou sa za otca dieťaťa považuje
muž, ktorý vyhlásenie urobil. Toto zákonné ustanovenie nevyžaduje k vzniku otcovstva splnenie žiadnej

ďalšej hmotnoprávnej podmienky, pričom aj z použitého pojmu „muž“ vyplýva, že muž vyhlasujúci, že je
otcom dieťaťa, stane sa otcom v zmysle práva, hoci nemusí byť zároveň aj biologickým otcom dieťaťa,
čo sa však predpokladá. Zákonodarca pri tomto spôsobe určenia otcovstva vychádza z predpokladu,
že muž, ktorý robí vyhlásenie o otcovstve k dieťaťu, koná slobodne a vážne, vedomý si dôsledkov
tohto svojho úkonu a zodpovednosti, ktorú na seba berie. Súčasne vyhlásenie robí aj matka dieťaťa,

ktorá takto prejaví svoj úmysel zabezpečiť spoločnú starostlivosť o dieťa s konkrétnym mužom. Druhá
domnienka otcovstva vychádza z rešpektovania slobodnej vôle dvoch ľudí, ktorí a dobrovoľne rozhodnú
starať sa o spoločné dieťa. Takýto dobrovoľný a slobodný záväzok dáva vyššiu mieru garancie, že dieťa
bude mať vytvorené stabilné, bezpečné a harmonické rodinné zázemie, aj keď táto konštrukcia určenia
otcovstva nemusí za každých okolností zodpovedať skutočnému stavu rodičovstva a prípadne môže

viesť aj k obmedzeniu práv biologického otca, avšak uprednostňuje právnu istotu a záujem dieťaťa.
Poukázal na skutočnosť, že putatívny otec (potenciálne biologický otec) v súčasnosti nemá priamu
možnosť zaprieť otcovstvo právneho otca a takúto možnosť v našich právno-historických pomeroch
rodičovských vzťahov ani nikdy nemal.

4. Kolízny opatrovník k veci uviedol, že sa súčasného stavu má maloletý L. K. oboch rodičov, nevidí
dôvod, prečo by do tohto stavu malo byť zasiahnuté a žiadal žalobu zamietnuť.5. Okresný prokurátor vstúpil do konania podaním doručeným súdu dňa 15.02.2017 podľa § 13 ods.
1 Civilného mimosporového poriadku, k veci uviedol, že proti E. K. Q. Q. C. bolo vznesené obvinenie
zo spáchania trestného činu poškodzovania cudzích práv uznesením pod č. 1Pv 329/17/1102-3, dňa

09.10.2017. Vo veci bude nariadené dokazovanie vykonaním testov DNA a okruh poškodených bol
rozšírený aj o maloleté dieťa.

6. Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z. z. o civilnom mimosporovom poriadku, účastníkom je ten,
koho tento zákon za účastníka označuje.

7. Podľa § 8 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z. z. o civilnom mimosporovom poriadku, návrh navrhovateľa,
ktorému nesvedčí účastníctvo podľa § 7, súd uznesením odmietne.

8. Podľa § 13 ods. 1, veta prvá Zákona č. 161/2015 Z. z. o civilnom mimosporovom poriadku prokurátor
môže vstúpiť do začatého konania, okrem konania o rozvod manželstva.

9. Podľa § 105 Zákona č. 161/2015 Z. z. o civilnom mimosporovom poriadku konaniami vo veciach
rodičovstva sú konanie o
a/ určenie materstva,
b/ určenie otcovstva,

c/ zapretie otcovstva a
d/ prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom.

10. Podľa § 107 Zákona č. 161/2015 Z. z. o civilnom mimosporovom poriadku konanie sa začína len
na návrh.

11. Podľa § 108 ods. 3 Zákona č. 161/2015 Z. z. o civilnom mimosporovom poriadku účastníkom konania
o zapretie otcovstva je dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté.

12. Podľa § 108 ods. 4 Zákona č. 161/2015 Z. z. o civilnom mimosporovom poriadku účastníkom konania

o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom je len dieťa.

13. Podľa § 90 Zákona o rodine ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky,
možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

14. Podľa § 91 ods. 1 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené
súhlasným vyhlásením rodičov.

15. Podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením
rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že

by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.

16. Podľa § 93 ods. 2 Zákona o rodine aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa
je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.

17. Podľa § 96 ods. l, veta prvá Zákona o rodine aj je to v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa
lehota stanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia
otcovstva.

18. Zákon o rodine v ustanovení § 93 ods. 1 a 2 presne vymedzuje osoby, ktoré sú aktívne vecne

legitimované na podanie návrhu na zapretie otcovstva a to práve z dôvodu ochrany práv samotného
dieťaťa na zachovanie a stabilitu rodinných väzieb. Jedinými osobami, ktoré sú aktuálne aktívne
vecne legitimované na podanie návrhu na zapretie otcovstva sú otec a matka maloletého Lucu. Ak by
rodičom maloletého uplynula zákonná lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva, vecne aktívne
legitimovaným na podanie návrhu by bolo maloleté dieťa. Konanie o zapretí otcovstva na návrh dieťaťa

pozostáva z dvoch štádií. Prvým je rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva a druhým samotné
konanieozapretíotcovstva.Aktívnelegitimovanýmnapodanieobochnávrhovjeibadieťa,pričomzákon
nerozlišuje medzi maloletým a plnoletým dieťaťom. Pokiaľ je však dieťa maloleté, musí byť podľa § 96
ods. 1 druhej vety zákona o rodine zastúpené kolíznym opatrovníkom.19. V danom prípade súd zistil, že otcovstvo k maloletému bol určené súhlasným vyhlásením
zapísaného otca a matky dňa 09.11.2015 pred matričným úradom mestskej časti Bratislava - Ružinov.

Obaja súhlasne vyhlásili, že otcom dieťaťa L. U. C. zapísaného v knihe narodení osobitnej matriky
vedenej Ministerstvom vnútra SR vo zväzku U., P. XXXX, na A. XX. Rodičia sa dohodli, že dieťa bude
užívať O. K.. Súhlasné vyhlásenie bolo urobené podľa § 90 a § 91 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Zákon
neumožňuje matrike pri zápise skúmať biologické otcovstvo dieťaťa, či inak posudzovať domnienky
otcovstva (rodičovstva). Zápis do matriky sa vykoná na základe žiadosti a zákonom stanovených

dokladov podľa § 23 Zákona č. 154/1994 o matrikách. Použitie tejto druhej domnienky uznania otcovstva
je možnosť, nie povinnosť v zmysle zákona. Uplatní sa v prípade, že sa nezosobášení biologickí rodičia
dieťaťa o určení otcovstva dohodnú. Nie je však samozrejme vylúčené, aby svoje otcovstvo týmto
spôsobom uznal aj muž, ktorý nie je biologickým otcom dieťaťa, čomu sa však prakticky nedá zabrániť.
Žalobca nie je subjektom, ktorý zákon o rodine, ako aj civilný mimosporový poriadok za účastníka
konaniaozapretieotcovstvaoznačuje.Niejezapísanývrodnomlistežalovanéhov3.radeL.K.akootec

dieťaťa. Záujem dieťaťa na zapretí otcovstva navrhovateľom je potrebné skúmať najmä z hľadiska jeho
osobného stavu, teda či existujú skutočnosti vylučujúce otcovstvo už zapísaného otca - žalovaného v 2.
rade (napr. jeho neplodnosť, či existencia iného muža, ktorý bezpečne preukázal, že je otcom dieťaťa
podľa znaleckého posudku z odboru genetika alebo hematológia a či z tohto hľadiska má dieťa záujem
zosúladiť faktický stav so stavom právnym). Rodičom maloletého však zatiaľ neuplynula zákonná lehota

na zapretie otcovstva k dieťaťu, ani o takýto postup nemajú záujem, po jej uplynutí by prichádzala
do úvahy možnosť domáhať sa zapretia otcovstva samotným maloletým dieťaťom. Vzhľadom na to,
že ide o výnimočnú prípustnosť zapretia otcovstva na návrh dieťaťa, ktoré by bolo výlučne aktívne
legitimované na podanie takéhoto návrhu, je potrebné zároveň skúmať, či v prípade maloletého ide
o jeho skutočnú vôľu otcovstvo zaprieť, čo nemožno zamieňať so záujmami a vôľou navrhovateľa.

S prihliadnutím na vek dieťaťa je nepochybné, že toto sa otázkou otcovstva nezaoberalo, žije v
usporiadanej rodine, spolu s ďalším súrodencom, v harmonickom rodinnom prostredí so zapísaným
otcom, s ktorým je denno-dennom styku, má k nemu vytvorené citové puto, ktorého pretrhnutie by nebolo
v záujme dieťaťa. V žiadnom prípade nemožno za záujem dieťaťa považovať revidovanie otcovstva
len z dôvodu pochybností navrhovateľa o otcovstve E. K. (v tomto prípade pochybností navrhovateľa,

ktorý nie je zapísaný v rodnom liste dieťaťa), ktoré by mali byť eventuálne vylúčené v následnom konaní
o zapretie otcovstva. Pokiaľ ide o právny názor navrhovateľa týkajúci sa záujmu dieťaťa podľa čl. 7
ods. 1 Dohovoru, je potrebné dodať, že z tohto ustanovenia priamo nevyplýva, že dieťa má za každých
okolností povinnosť poznať svojich biologických rodičov. Tým, že dohovor jednoznačne hovorí o právach
dieťaťa a nie o jeho povinnostiach, je ponechané na dieťa, či toto svoje právo využije. V predmetnom

prípadedošlokpodaniunávrhunarozhodnutieozapretiaotcovstvanavrhovateľom,ktorýniejezapísaný
rodnom liste maloletého, preto mu nepatrí právo podať návrh na takého konanie, naviac ani v návrhu
dôkazne neosvedčil, že je otcom maloletého L. K. napr. znaleckým posudkom, resp. inými dôkazmi
preukazujúcimi existenciu skutočnosti, ktoré vylučujú otcovstvo už zapísaného otca, že by zapísaný otec
dieťaťa - žalovaný v 2. rade objektívne nemohol byť otcom maloletého napr. jeho neplodnosťou. Ide

o hmotnoprávnu podmienku, že je vylúčené, aby bol otcom dieťaťa muž, ktorý svoje otcovstvo uznal.
V danom prípade sám žalobca v návrhu uvádza, že žalovaný v 2. rade so žalovanou v 1. rade už
splodil dcéru, staršieho súrodenca odporcu v 3. rade, obe deti žijú s rodičmi zapísanými v rodnom liste
maloletého v spoločnej domácnosti a tvoria rodinu. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol s
prihliadnutím na zákonné ustanovenia tak, že návrh navrhovateľa odmietol.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Zákona č. 161/2015 Z. z. o civilnom mimosporovom
poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,

písomne v piatich vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).