Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 8, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/263/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116208945
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116208945.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v právnej veci
navrhovateľa, maloletého R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. C., Z. XX, zast. kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, odbor sociálnych vecí a rodiny, ČSA 7, 974 01
Banská Bystrica, za účasti matky dieťaťa S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. C., Z. XX, zast. advokátom
JUDr. Petrom Bacíkom, Advokátska kancelária Bacíková a spol., Banská Bystrica, Lazovná 45, proti
odporcovi N. D., nar. XX.XX.XXXX (ďalej v texte aj „otec"), bytom N., R. XX, zast. advokátom Mgr. Jánom
Jagošom, Banská Bystrica, Pod Urpínom 5, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému

dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/133/2016-94 zo dňa
17.03.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III., IV., VI. p o t v r d z u j e .

II. Matka m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči otcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie ohľadom určenia otcovstva k
maloletému voči odporcovi zastavil (prvý výrok), zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá
je oprávnená sa o dieťa starať v bežných veciach a zastupovať ho (druhý výrok), otcovi uložil povinnosť

platiť na výživu maloletého mesačne sumu 120,- Eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky,
počnúc dňom 17.03.2016 (tretí výrok), zročné výživné za obdobie do 17.03.2016 do 17.03.2017 vo
výške 828,- Eur uložil otcovi splácať spolu s bežným výživným po 100,- Eur mesačne, počnúc dňom
právoplatnosti rozhodnutia až do zaplatenia s tým, že neuhradením jednej zo splátok sa stane zročným
celý dlh (štvrtý výrok), v prevyšujúcej časti návrh zamietol (piaty výrok) a o trovách konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (šiesty výrok).
Svojerozhodnutieodôvodniltým,že maloletýnavrhovateľ,zastúpenýkolíznymopatrovníkom,sasvojím

návrhom domáhal určenia, že jeho otcom je N. D., nar.XX.XX.XXXX; žiadal určiť výživné odo dňa jeho
narodeniu vo výške 200,- Eur, ako aj povinnosť zaplatiť polovicu nákladov, spojených so zakúpením
výbavičky a zverenia do osobnej starostlivosti matky S.N., nar. XX.XX.XXXX.. Po podaní návrhu došlo k
súhlasnému určeniu otcovstva k maloletému navrhovateľovi pred matričným úradom v Banskej Bystrici,
preto maloletý vzal v tejto časti svoj návrh späť. Súd ďalej konal len o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu.
Vychádzajúc z ustanovení § 36 ods. 1, § 62 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej v texte

„z. č. 36/2005 Z. z.“ alebo aj „ZR“) konštatoval, že je v zárobkových možnostiach a schopnostiach
otca maloletého dosahovať taký príjem, aby mohol v rozsahu cca 200,- Eur mesačne plniť vyživovaciu
povinnosť na každú zo svojich dcér a na maloletého v rozsahu 120,- Eur, čo v súhrne predstavuje sumu
520,- Eur. Zostane mu pritom dostatok finančných prostriedkov aj na krytie svojich základných životnýchpotrieb ako aj rezerva na to, aby si popri vyživovacej povinnosti na maloletého mohol aj jednorázovo túto
plniť vo vyššej miere podľa jeho potrieb, ako to prezentoval na pojednávaní (naturálie 20 Eur - 40 Eur);
náklady so starostlivosťou o maloletého čiastočne hradil aj v období od jeho narodenia až do rozhodnutia

súdu (zakúpil kočík, plienky, utierky, detské oblečenie, lieky, kozmetiku, celkom v hodnote 272.-Eur, v
decembri 2016 zaplatil jednorazovo sumu 100,-Eur); od januára roku 2017 začal platiť výživné po 80,-
Eur mesačne; s dieťaťom má záujem sa stýkať, čím odľahčí časť nákladov matky.
Otec pracuje v drevárskej výrobe ako samostatne zárobkovo činná osoba s vykázaným príjmom 200.-
Eur mesačne; v rámci montážnej skupiny jeden až dvakrát za mesiac alebo za dva mesiace pracuje

v zahraničí na montáži liniek pre spracovanie dreva; inú činnosť než stolársku výrobu jeho spoločnosť
v súčasnej dobe nevykonáva. Sám vychováva dve dcéry z družského pomeru vo veku 10 a 14 rokov,
na ktoré ich matka nijako neprispieva, hoci je zamestnaná v spoločnosti A3 K. vo T.; o jej pobyte nemá
vedomosť, pretože prišla o byt; on s dcérami žije v R. v dome svojho otca, dcéry navštevujú školy v C.
C.; so starostlivosťou mu pomáha matka jeho bývalej družky.
Matka poberala od narodenia dieťaťa po dobu 6 mesiacov - do septembra 2016 - rodičovský príspevok

493,- Eur, od septembra 2016 predstavoval rodičovský príspevok sumu 226,- Eur; na maloletého
poberá rodinné prídavky vo výške 23,50 Eur; inú vyživovaciu povinnosť nemá; je vlastníčkou osobného
motorového vozidla. Žije v byte s rodičmi; jej matka pracuje, otec je nezamestnaný.
Okresný súd považoval za preukázané, že matka maloletého navrhovateľa za obdobie prvých šiestich
mesiacov po narodení dieťaťa mala dostatočný príjem na to, aby sa podieľala nielen osobnou

starostlivosťou o maloletého, ale mohla z neho aj čiastočne uhrádzať náklady, spojené s výživou
maloletého, najmä spojené so zakúpením výbavičky; jej súčasný príjem však už neumožňuje podieľať
sa iným spôsobom, než osobnou starostlivosťou na výžive maloletého. Pri určovaní výživného súd
nevychádzal len z preukázaného príjmu otca ako zamestnanca (cca 200,- Eur netto), ale zohľadnil aj
jeho predpokladaný príjem, ktorý má aj zo svojej podnikateľskej činnosti; či a v akom rozsahu mohlo

dôjsť v čase rozhodovania súdu k reálnemu poklesu príjmu otca maloletého vzhľadom na skutočnosť,
že jeho spoločník podľa výpisu z obchodného registra odišiel zo spoločnosti (27.04.2016), sa nedalo
objektívne zistiť. Navyše, z listinných dôkazov, predložených otcom vyplýva, že zjavne musí mať aj iné
príjmy, ktoré mu slúžia na krytie jeho životných nákladov, ako aj nákladov, spojených so zabezpečením
vyživovacej povinnosti; z príjmu, ktorý vykazuje ako zamestnanec, by nemohol takéto náklady uhrádzať.

Neuplatnením výživného voči matke svojich detí ukracuje celkový príjem do svojej domácnosti.
Súd potom považoval stanovenú výšku výživného spolu s rodinnými prídavkami na maloletého za
primeranú jeho osobným potrebám. Súčasťou odôvodnených potrieb dieťaťa v tomto veku je aj tzv.
výbavička, do ktorej patria hlavne oblečenie, prikrývky, kočík, postieľka a ďalšie potreby kojenca. Bolo
preukázané, že otec zakúpil kočík, časť oblečenia a hygienické potreby. Je potrebné rozlišovať náklady

na výbavičku a náklady spojené s tehotenstvom a zľahnutím v zmysle § 74 ods. 2 Zákona o rodine. Tieto
náklady tvoria nárok matky dieťaťa voči otcovi, pričom náklady na výbavičku sú súčasťou výživného
dieťaťa, preto ich matka nemôže uplatniť samostatne.
Zročné výživné za obdobie od narodenia dieťaťa, t. j. 17.03.2016, do rozhodnutia súdu 17.03.2017, súd
uložil zaplatiť otcovi spolu s bežným výživným v mesačných splátkach pod hrozbou straty výhody splátok

(§ 232 ods. 3, 4 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte aj „C.m.p.“)
po odpočítaní uhradenej sumy finančných prostriedkov 100,- Eur v decembri 2016 a 3-krát po 80,- Eur
v roku 2017, ako aj po odpočítaní hodnoty zakúpených vecí celkom vo výške 272,- Eur (12 x 120 Eur
- 100 Eur - 240 Eur - 272 Eur = 828 Eur).
Keďže pôvodne sa maloletý navrhovateľ domáhal určenia otcovstva, ktoré bolo uznané súhlasným

vyhlásením rodičov pred matrikou, vzhľadom na § 29 a § 109 C.s.p. súd konanie o určenie otcovstva
zastavil; s odkazom na § 110 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte
aj „C.m.p.“), keďže s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive maloletého dieťaťa súd určil výživné aj zročné výživné (aj s výbavičkou), a
v prevyšujúcej časti návrh zamietol ako bezdôvodný.

O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p..

2. Proti rozsudku okresného súdu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie do výroku
III. a IV. otec. Okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil otcovi uskutočniť jemu patriace
procesné práva, čím bolo porušené právo otca na spravodlivý proces, pretože podanie matky zo dňa

14.03.2017,vktorompredložiladôkazy,preukazujúcevýdavkyvsúvislostispôrodomanarodenímsyna,
nebolo otcovi nikdy doručené, a to ani krátkou cestou na pojednávaní a teda nemal možnosť sa k nemu
vyjadriť.Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, teda konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože z odôvodnenia
rozsudku nie je zrejmé, za akých skutočností prvostupňový súd pri určení výživného vychádzal.

Neuviedol, aké sú odôvodnené výdavky maloletého, ani v akom pomere by sa mali na týchto obaja
rodičia podieľať. Napriek zohľadneniu vyživovacej povinnosti otca voči dvom maloletým deťom nie je
zrejmé, z akých skutočností vychádzal pri odhadovanom výživnom na dve maloleté dcéry otca vo vzťahu
na predpokladaný celkový príjem otca; otec nemá možnosť cestovať do zahraničia za prácou vzhľadom
na starostlivosť o dcéry. Súd neskúmal bežné výdavky otca, pričom tržby spoločnosti otca nie sú príjmom

spoločnosti ani otca, a preto by nemali byť zohľadňované pri predpokladanom príjme otca. Otec navyše
uskutočňuje príležitostné nákupy pre maloletého syna, aby matke vypomohol; aj jeho matka vnukovi
nosí oblečenie a hračky, ktoré však matka maloletého odmieta prevziať. Otec sa v súčasnosti snaží
zostabilizovať svoju spoločnosť po odchode druhého spoločníka, a súdom určené výživné ho môže
negatívnym spôsobom zasiahnuť. V budúcnosti sa nebráni vyššiemu výživnému, ale nateraz úhrada
výživného, vyššieho ako 90,- Eur nie je možná. Navrhol rozsudok vo výrokoch III. a IV. zmeniť alebo

zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

3. Matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ustanoveného centrom právnej pomoci, vo
vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok potvrdiť. Podanie matky zo 14.03.2017 neobsahovalo
žiadne nové skutočnosti, ktoré by dovtedy neboli uvedené; išlo len o predloženie dokladov o výdavkoch,

uvádzaných v podaní z 18.01.2017. Otec maloletého dieťaťa mal možnosť sa s nimi oboznámiť
nahliadnutím do spisu pred pojednávaním, resp. priamo na pojednávaní. Nenamietal žiadne výdavky
vo vzťahu k tehotenstvu a pôrodu, ani výdavky vo vzťahu k maloletému; o všetkých výdavkoch mal
vedomosť; nenavrhoval vykonať žiadne ďalšie dôkazy; jeho právo na spravodlivý proces porušené
nebolo.

Okresný súd vychádzal jednak z tvrdení účastníkov, ako aj z predložených dôkazov. Hoci otec predložil
doklady o svojom oficiálnom príjme vo výške cca 200,- Eur mesačne, pri starostlivosti o dve maloleté
dcéry a domácnosť je evidentné, že nejde o jediný jeho príjem. Výživné, stanovené súdom vo výške
120,- Eur mesačne platí od rozhodnutia súdu; so svojimi dcérami absolvoval výlet v S., kúpil si auto -
veterána, v lete plánoval s dcérami dovolenku na Sardínii; je zjavne v jeho možnostiach platiť stanovené

výživné.
Ak sa otec dobrovoľne vzdal príjmu z výživného na dcéry od ich matky, táto skutočnosť nemôže ovplyvniť
jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého syna.
V zmysle § 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi
si uplatnila náhradu trov konania v odvolacom konaní vo výške 76,84 Eur, pozostávajúce z jedného

úkonu právnej pomoci vo výške 68,- Eur + režijný paušál vo výške 8,84 Eur.

4.Kolíznyopatrovníkvovyjadreníkodvolaniuotcanavrholrozsudokpotvrdiťakovecnesprávny,pretože
určené výživné je v záujme maloletého dieťaťa.

5. Právo vyjadriť sa už matka, otec ani kolízny opatrovník nevyužili.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu § 65 a § 66 C.m.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v zmysle § 387
ods. 1 C.s.p. v odvolaním napadnutom výroku ako vecne správne potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Krajský
súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, pretože tento vykonal v
prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil správne a z tohto vyvodil aj správny
právny záver.

9. V zmysle platnej právnej úpravy je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom obmedzené na
obdobie, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností
konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav,štúdium, schopnosť zamestnať sa a vykonávať prácu, jeho odôvodnené záujmy a potreby, majetkové
pomery a pod.. V prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo
prípravunakonkrétnepovolanie,povinnosťrodičovvyživovaťdieťanezaniká.Výživnémáprednosťpred

inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča
súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Kritérium, uvedené v § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd

na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
pritom aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu a prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie, predstavuje všeobecnú úpravu pre všetky druhy vyživovacej povinnosti. Treba ich posudzovať
v súvislosti so špeciálnymi kritériami, platnými pre jednotlivé druhy vyživovacej povinnosti, v danom
prípade s právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti

je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére
účastníkov príslušných rodinno-právnych vzťahov; na strane oprávneného je potrebné zistiť relevantné
odôvodnené potreby, na strane povinného súd preskúmava schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade,
ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu,

rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Schopnosti povinného
predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti; je možné rozumieť nimi
vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom,
vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej
povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska

sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Subjektívne schopnosti sa môžu
realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce,
miera nezamestnanosti v regióne v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom
povolaní.
Pokiaľ je povinný nezamestnaný, skúmajú sa dôvody takého stavu, situácia na trhu práce, jeho aktivita,

smerujúca k získaniu zamestnania, dôvod ukončenia posledného pracovného pomeru (či už objektívny,
napr. v dôsledku organizačných zmien alebo subjektívny, napr. v dôsledku porušovania pracovnej
disciplíny, resp. bezdôvodné ukončenie pracovného pomeru). Súd vychádza z možnosti pracovného
uplatnenia a priemerného príjmu podľa správy o voľných miestach v danom regióne, pričom v súčasnosti
nie je nezvyklým javom ani migrácia za prácou so zreteľom na kvalifikáciu, vek, získanú prax a ďalšie

charakteristiky povinného.
Princíp potencionality príjmov je inštitútom, výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného, zákon
umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré
by za určitých podmienok mohli existovať. Dôvody sú v existenčnom charaktere výživného a v potrebe
zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie

sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. V konkrétnom prípade môže byť
takouto okolnosťou napr. zmena zamestnania, na základe ktorej povinný dosahuje nižší príjem, môže
ísť o prípad, keď bez závažného dôvodu ukončí podnikateľskú činnosť alebo pracovný pomer bez toho,
aby mal zabezpečené, resp. vykonával aktivitu, smerujúcu k získaniu iného zamestnania, porušenie
pracovnej disciplíny, ktoré malo za následok rozviazanie pracovného pomeru.

V súvislosti s príspevkom na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom aplikačná prax
odlišuje náklady spojené s tehotenstvom (predovšetkým náklady súvisiace s obstaraním tehotenských
šiat, obuvi, náklady na špeciálnu stravu, zlepšenú stravu, vitamíny, ovocie, zeleninu nad bežnú spotrebu,
cestovné náklady v súvislosti s vyšetreniami, náklady na lieky, ďalšie náklady, ak nie sú úplne alebo
vôbec uhrádzané zo systému poistenia) a náklady spojené s pôrodom (pobyt v nemocnici, lekársky

zákrok, lieky a pod., v prípade, ak nie sú uhrádzané zo systému poistenia), t.j. náklady, ktoré vzniknú
žene v súvislosti s uvedenými skutočnosťami, od nákladov na zaobstaranie detskej výbavičky (postieľka,
ošatenie a pod.), ktoré sú súčasťou výživného pre maloleté dieťa.

10. Z obsahu spisu okresného súdu v prejednávanej veci vyplýva, že maloletý pochádza zo vzťahu

rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti. Maloleté dieťa, zastúpené kolíznym opatrovníkom, sa
domáhalo určenia otcovstva; vzhľadom na jeho uznanie v priebehu konania súd konanie zastavil, avšak
správne ďalej konal o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. V podstate za
súhlasu rodičov súd zveril dieťa do osobnej starostlivosti matky a po vykonaní dokazovania určil výživné.Svoj postup zrozumiteľne a logicky, vychádzajúc z tvrdení účastníkov a z dôkazov v spise, odôvodnil.
Správne aplikoval zákonné ustanovenia, ktoré vyložil adekvátne na zistený skutkový stav. V podstate
zodpovedal aj na otázky, namietané otcom v odvolaní.

11. Odvolanie otca je nedôvodné.
Ním namietané porušenie práva na spravodlivý proces súdom prvej inštancie nie je dôvodné. Jeho
námietky smerovali voči dôkazu, preukazujúcemu najmä tvrdenia matky k uplatnenému nároku o jej
nákladoch, spojených s tehotenstvom a pôrodom, ktorý okresný súd vyhodnotil (a odôvodnil v rozsudku)

ako bezdôvodný a zamietol ho; proti tomuto výroku odvolanie (matkou, kolíznym opatrovníkom) podané
nebolo; otec odvolaním tento výrok vzhľadom na nedostatok jeho subjektívnej legitimácie napadnúť
nemohol (§ 359 C.s.p.).
Ďalšia odvolacia námietka tiež nie je dôvodná. Okresný súd vzhľadom nato, že otec nepodal návrh na
úpravu a povinností vo vzťahu k jeho maloletým dcéram od ich matky konštatoval približné náklady na
ne,čovšaknebolopredmetomskúmaniaadokazovaniavprejednávanejveci,pretonemožnosúduprvej

inštancie vytknúť, že v tomto smere bližšie svoje úvahy neodôvodňoval. Aj bez hlbšieho skúmania a
dokazovania je krajskému súdu zrejmé, že suma 200,- Eur, ktorú otec prezentoval ako svoj jediný príjem,
nepostačuje pre zabezpečenie základných životných potrieb, ako je strava, zaplatenie energií (elektrina,
voda, teplo) pre troch ľudí v rodinnom dome, pričom dcéry dochádzajú z R. do C. C., je potrebné im
zabezpečiť školské potreby a pomôcky, oblečenie, obuv, hygienické potreby a pod.. Správne okresný

súd konštatoval, a tento názor podporil aj kolízny opatrovník, že nemôže ísť o jediný príjem otca; správne
vychádzal z potencionality jeho príjmu pri zohľadnení bežných potrieb maloletého syna pri prihliadnutí na
príjem matky, pričom neopomenul ani skutočnosť, že otec sa v podstate vzdal ďalšieho príjmu v podobe
výživného od matky maloletých dcér.
Matka si vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu plní vo forme naturálií, a to jednak

zabezpečením bývania, stravy, oblečenia a bežnej každodennej starostlivosti, ktorú on ako osoba
povinná výživou musí vyvážiť finančnými prostriedkami.

12. Rozhodnutie okresného súdu je v rozsahu, napadnutom odvolaním, správne; odvolací súd nezistil
dôvody na jeho zmenu (§ 388 C.s.p.) či zrušenie (§ 389 C.s.p), preto ho v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p.

potvrdil, a to aj vo výroku o trovách konania, osobitne odvolaním nenapadnutým, ale preskúmavaným
ako výroku závislého.

13. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 53, § 57 a § 58 C.m.p. a matke,
v odvolacom konaní úspešnej účastníčke, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému

otcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne okresný súd.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá
veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta

C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť

o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2

C.m.p.).