Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 19, 2016

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 6Er/668/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6808896718
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Kvetková
ECLI: ECLI:SK:OSRA:2016:6808896718.1

Uznesenie

Okresný súd Revúca v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2,
Košice, IČO: 31 690 904 proti povinnému: D. G., T.. XX.XX.XXXX, F.. XX.XX.XXXX, o vymoženie 41,03
€ s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Bohumilom Husťákom, Exekútorský úrad Košice,
Žriedlová 3, pod sp. zn. EX 177/99, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú .

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

III. Súdny exekútor n e m á nárok na náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd poveril súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie poverením č. 5608

001221 zo dňa 15.03.1999. Exekúcia sa vedie na návrh oprávneného doručený súdnemu exekútorovi
dňa 02.03.1999 a na základe exekučného titulu - platobného rozkazu č.k. 1Ro 1654/98-5, ktorý vydal
Okresný súd Revúca dňa 12.10.1998.

2. Dňa 11.07.2016 súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný
dňa 29.06.2013 zomrel. Okresný súd Nitra dedičské konanie po poručiteľovi povinnom pre nemajetnosť

zastavil uznesením sp. zn. 28D/334/2013 zo dňa 27.09.2013.

3. Súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške 55,87 €.

4. Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom
znení, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

5. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom
bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu
až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44). V danom prípade sa exekučné konanie začalo
dňom 02.03.1999, teda súd pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31.01.2002.

6. Podľa § 57 ods. 1, písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení do 31.01.2002 (ďalej len Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.8. V zmysle § 9a ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len

CSP), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

10. V danom prípade povinný zomrel dňa 29.06.2013 bez právneho nástupcu. V exekučnom konaní
predstavuje smrť fyzickej osoby v priebehu konania bez právneho nástupníctva dôvod, pre ktorý nie

je možné exekúciu vykonať, nakoľko ide o nedostatok podmienok konania. Súd teda podľa § 57 ods.
1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil, nakoľko niet osoby, proti
ktorej by sa mohla vykonať.

11. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

11. Podľa § 197 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

12. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena súdneho exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor

majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

13. Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému,
aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie
nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

14. Trovy exekúcie hradí v zásade povinný, okrem zákonom určených prípadov. V zmysle § 203
Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil
trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či
mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

15. V danom prípade je dôvodom zastavenia exekúcie smrť povinného bez právneho nástupcu. Povinný
teda nemôže uhrádzať trovy exekúcie. Preto súd skúmal, či sú splnené podmienky na to, aby trovy
platil oprávnený a dospel k záveru, že tieto podmienky splnené nie sú. Exekúcia nebola zastavená
pre nemajetnosť povinného, ale pre nedostatok podmienok konania - smrť povinného. Smrť povinného

je skutočnosťou, ktorú oprávnený nemohol žiadnym spôsobom zaviniť. Za týchto okolností nemožno
oprávneného zaviazať na náhradu trov. Zavinenie oprávneného v zmysle porušenia náležitej opatrnosti
by tu mohlo byť vtedy, ak by oprávnený v čase podania návrhu vedel o takej skutočnosti (právnom stave,
v ktorom sa povinný nachádza), ktorá by neodvratne viedla k zastaveniu konania. V danom prípade
tomu zjavne tak nebolo.

16. Pre úplnosť súd uvádza, že v konaní začatom do 31.01.2002 neplatí, že ak sa exekúcia zastaví
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Toto
ustanovenie bolo zavedené k 01.02.2002, pričom bolo prechodným ustanovením určené, že exekučné
konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Toto ustanovenie

v novšom znení sa použije aj na konania začaté pred 01.02.2002, len ak ide o vymoženie výživného, čo
v danej veci nebolo splnené. Navyše predmetná exekúcia nebola zastavená pre nemajetnosť povinného
ale pre nedostatok podmienok konania, keďže povinný zanikol, podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku.

17. V tejto súvislosti súd poukazuje na judikatúru, podľa ktorej súdny exekútor nemá vždy právo na
náhradu trov. Ústavný súd ČR v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 1226/08 judikoval, že nie je porušením Listiny
základných práv a slobôd, ak súd pri zastavení exekúcie z dôvodu zániku povinného ako právneho
subjektu neprizná náhradu trov exekúcie exekútorovi, ak na strane oprávneného nebolo procesné
zavinenie na zastavení exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že ak povinný ako právny subjekt zanikol a

exekúcia musela byť zastavená, nie je táto skutočnosť sama osobe rozhodujúcou pre posúdenie otázky
náhrady trov exekúcie a sama osobe nespôsobuje, že tieto trovy bude vo vzťahu k exekútorovi niesť
oprávnený. Aby náhradu trov exekúcie zastavenej v dôsledku zániku povinného bolo možné uložiť
oprávnenému, musí tu pristúpiť okolnosť spočívajúca v procesnom zavinení oprávneného na tomtozastavení, čiže na strane oprávneného musia existovať konkrétne okolnosti subjektívnej povahy o
jeho procesnom zavinení svedčiace. Aj pri existencii procesného zavinenia oprávneného má súd na
výber, či oprávnenému uloží náhradu trov exekúcie v prospech súdneho exekútora, pričom prihliada

najmä na intenzitu zavinenia oprávneného. Exekučný poriadok a ani iný právny predpis nevylučuje
skončenie exekúcie takým spôsobom, že exekútor si v konečnom dôsledku svoje náklady ponesie sám.
Uvedeným spôsobom judikoval aj Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 432/08 a rovnaký názor je
prezentovaný aj v komentári k EP od JUDr. Mareka Tomašoviča (str. 264), ako aj v rozhodnutí Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16 CoE 25/09. Exekútor má takmer výlučné monopolné postavenie pri

vykonávaní exekúcie. Exekútor má zároveň z úspešného výkonu exekúcie zisk (odmenu) ale súčasne
nesie i riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať k uspokojeniu oprávneného
ako aj nákladov exekúcie, pričom toto riziko nemožno bezdôvodne prenášať na osobu oprávneného.
Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené nároky
exekútora, nie je teda ani protiústavný. V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva judikoval, že
riziko podstupované v súvislosti s výkonom určitej profesie, kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny

za odvedenú prácu, sú vyvažované výhodami súvisiacimi s touto profesiou.

18. Na základe vyššie uvedeného rozhodol súd, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov
exekúcie.

Poučenie:

Proti výroku I. uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Proti výrokom II. a III. uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Revúca.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.