Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. september 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/120/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216202460
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1216202460.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu
JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: LEMOND s.r.o., Dr.
Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 44 794 452, zast.: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr.
Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: Mesto Trenčín, Mierové
námestie 2, 911 01 Trenčín, IČO: 00 312 037, zast: GARANT PARTNER legal s. r. o., Einsteinova 21,

851 01 Bratislava, IČO: 36 856 380, o žalobe na obnovu konania, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II č. k. 42 Cb/62/2016 - 40 zo dňa 31.01.2017 v časti náhrady trov konania,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 42 Cb/62/2016 - 40 zo dňa
31.01.2017 v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie povolil obnovu konania vedenú na Okresnom súde
Bratislava II pod sp. zn. 22 Cb/460/2015. Súčasne rozhodol, že žalobcovi priznáva proti žalovanému
náhradu trov konania v plnom rozsahu.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.02.2016
domáhal povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 22
Cb/460/2015.

Konajúci súd vec právne posúdil podľa ustanovenia §§ 397 písm. c/, 398, 400, 403 ods. 1 a 2, 410 a
414 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (CSP).
Súd prvej inštancie zistil, že žalovaný (v konaní 22 Cb/460/2015 v procesnom postavení žalobcu) sa
domáhal voči žalobcovi (v konaní 22 Cb/460/2015 v procesnom postavení žalovaného) zaplatenia sumy
102,10 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Konajúci súd vydal dňa 11.12.2015 v súlade s § 172 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny

poriadok, účinného do 30.06.2016, platobný rozkaz č. k. 22 Cb/460/2015 - 18, ktorým uložil
žalobcovi povinnosť uhradiť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu žalovanému sumu vo
výške 102,10 eur spolu s 9,05 % - ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 102,10 eur od 16.10.2015
do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 16,50 eur alebo podať v tej istej lehote odpor s
odôvodnením. Uvedený platobný rozkaz bol žalobcovi riadne doručený dňa 21.12.2015 a následne bola
na platobnom rozkaze dňa 06.01.2016 vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť.

Základ argumentácie žalobcu v konaní o žalobe na obnovu konania spočíval v tom, že právoplatnosť
a vykonateľnosť platobného rozkazu vydaného dňa 11.12.2015 č.k. 22 Cb/460/2015 - 18 v konaní
vedenom súdom pod sp. zn. 22 Cb/460/2015 nemohla nastať, nakoľko žalobca podal
voči predmetnému platobnému rozkazu odôvodnený odpor, ktorý odovzdal dňa 30.12.2015 na pošte v
Trenčíne. Predmetná zásielka ktorú žalobca adresoval Okresnému súdu Bratislava II sa však žalobcovi
dňa 28.01.2016 vrátila späť s poznámkou „adresát neznámy“.

Súd prvej inštancie, t. j. Okresný súd Bratislava II na podklade listinných dôkazov predložených zo
strany žalobcu nemal pochybnosť o tom, že zo strany Slovenskej pošty, a.s. ako doručovateľa došlok pochybeniu pri doručovaní zásielky, ktorá obsahovala odpor podaný žalobcom voči platobnému
rozkazu vydaného tunajším súdom dňa 11.12.2015, č.k. 22 Cb/460/2015 - 18. Túto skutočnosť mal
súd za preukázanú jednak z písomnej komunikácie žalobcu so zákazníckym servisom Slovenskej

pošty, a.s., v zmysle ktorej bolo žalobcovi oznámené, že na poštu Bratislava 212, kde má Okresný
súd Bratislava II zriadený priečinok, sa zásielka nedostala, predovšetkým však z riadnej reklamácie
uskutočnenej žalobcom vo vzťahu k doručovanej zásielke obsahujúcej podaný odpor, ktorá bola zo
strany Slovenskej pošty, a.s. v rámci výsledku reklamačného vyhodnotená ako dôvodná. Slovenská
pošta, a.s. v odôvodnení reklamačného konania zároveň uviedla, že reklamovaná zásielka s podacím

číslom: RQ494374654SK bola omylom vrátená späť odosielateľovi (žalobcovi) dňa 07.01.2016.
K tvrdeniam žalovaného, ktorý vo svojom vyjadrení k podanej žalobe argumentoval tým, že žalobca
v odpore proti platobnému rozkazu neuviedol skutočnosti a dôkazy, ktoré by pre neho mohli privodiť
priaznivejšie rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie uviedol, že pre posúdenie dôvodnosti podanej
žaloby na obnovu konania považoval tieto tvrdenia žalovaného za právne bezvýznamné, nakoľko s
procesnou obranou žalobcu uvedenou v podanom odpore sa súd prvej inštancie vysporiada v rámci

konania vedeného pod sp. zn. 22 Cb/460/2015.
V závere svojho rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca dostatočným spôsobom
dokladoval dôvodnosť podanej žaloby na obnovu konania a súdu preukázal skutočnosti, ktoré zakladajú
jej prípustnosť tak, ako to predpokladá ustanovenie § 397 písm. a/ CSP. Konajúci súd preto žalobe
vyhovel a povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 22 Cb/460/2015.

O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1
CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko
mal žalobca v konaní plný úspech, súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov konania proti
neúspešnému žalovanému.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, v časti výroku o trovách konania, odvolanie
žalovaný, ktoré v súlade s ustanovením § 365 ods. 1 písm. h/ Civilného sporového poriadku odôvodnil
nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie.
Odvolateľ poukázal na bod 27 v spojitosti s bodom 25 rozsudku, podľa ktorého obnova konania
bola pripustená výlučne z dôvodu preukázania pochybenia Slovenskej pošty, a. s., ako doručiteľa pri

doručovaní zásielky, ktorá obsahovala odpor podaný žalobcom voči vydanému platobnému rozkazu. Z
uvedeného vyplýva, že pri riadnom doručení zásielky - odporu podaného žalobcom Slovenskou poštou,
a. s., by nedošlo k potrebe vedenia tohto konania, v dôsledku čoho by žalobcovi nevznikli trovy, ktorých
náhrada mu bola predmetným rozsudkom priznaná.
Podľa názoru žalovaného v danom prípade, žalovaný nielenže svojim konaním nezapríčinil potrebu

vedenia predmetného konania, ale zároveň nemal k dispozícii žiadne relevantné procesné prostriedky
obrany, ktoré by mohol využiť vo svoj prospech a akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť skutkový stav veci
a jej právne posúdenie.
Vzhľadom na uvedené odvolateľ vyjadril svoj názor, že v prejednávanej veci je daný dôvod hodný
osobitného zreteľa, na základe ktorého je súd v súlade s ustanovením § 257 CSP oprávnený výnimočne

nepriznať strane, ktorá mala vo veci úspech, náhradu trov konania.
Odvolateľ preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách
konania tak, že stranám v konaní náhradu trov neprizná.

3. K odvolaniu žalovaného sa podrobne písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že s dôvodmi hodnými

osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 150 O. s. p. (teraz § 257 CSP), nemožno zamieňať
skutočnosť, že žalovaný svojim správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania. Na
takýto prípad pamätá ustanovenie § 143 O. s. p., podľa ktorého odporca, ktorý nemal vo veci úspech,
má právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ak svojim správaním nedal príčinu na podanie
návrhu na začatie konania (R 23/1989).

Žalobca zdôraznil, že v sporovom konaní sa otázka náhrady trov konania spravuje predovšetkým
zásadouúspechuvoveciaprincípomprocesnéhozavinenianazastaveníkonania.Lenvýnimočnemôže
súd v konaní procesne úspešnému účastníkovi nepriznať náhradu trov konania.
Predmetné ustanovenie nemožno interpretovať tak, že súdu umožňuje kedykoľvek a bez ohľadu na
základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi

konania. Výnimočnosť aplikácie tohto ustanovenia musí byť daná osobitnými okolnosťami, ktorých
charakteristika musí byť v odôvodnení rozhodnutia vždy náležite vysvetlená a konkretizovaná.
V závere svojho vyjadrenia žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní,
doručenom súdu dňa 02.08.2016, kde uviedol, že žalobca v odpore proti platobnému rozkazu vydanémuv konaní vedenom pod sp. zn. 22 Cb/460/2015 neuviedol skutočnosti a dôkazy, ktoré by pre neho mohli
privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a teda nie sú dôvody pre povolenie obnovy konania. Teda sám
žalovaný tvrdil, že nie sú dôvody pre povolenie obnovy konania a žiadal žalobu zamietnuť.

Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby nadriadený súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok -
ďalej len CSP), prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach

daných rozsahom a dôvodmi odvolania. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s
dôvodmi odvolania žalovaného ako aj vyjadrením žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu
nie je možné vyhovieť.

5. Odvolací súd sa v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia v časti napadnutej odvolaní, pretože vykazuje známky vecnej správnosti.

Z konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený
právny záver v časti náhrady trov konania nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé
privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

6. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia v časti napadnutej odvolaním žalovaného, t. j. v

časti výroku o náhrade trov konania považuje za potrebné na doplnenie uviesť nasledovné.

7. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1
CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení citovaného paragrafu ako esenciálne kritérium

priznania náhrady trov konania. Úspech vo veci súd vždy skúma, čo do právneho základu veci. Zásada
úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) charakteristická pre sporové konanie sa
uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré
úspešnej strane vznikli.
Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t. j. víťazstvom) v spore.

U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným
petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej. Plný úspech v spore sa teda zisťuje porovnaním
žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej.
Je nesporné, že žalobca mal vo veci plný procesný úspech.

8. Žalovaný v podanom odvolaní prezentoval svoj názor, že v prejednávanej veci je daný dôvod hodný
osobitného zreteľa, na základe ktorého je súd v súlade s ustanovením § 257 CSP oprávnený výnimočne
nepriznať strane, ktorá mala vo veci úspech, náhradu trov konania.
Uvedenú normu nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné
zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať

náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad
rozhodnutia o určitom druhu nárokov.
K aplikácii ustanovenia § 257 CSP dochádza aj z aspektov sociálnych. Pri posudzovaní dôvodov
hodných osobitného zreteľa, súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery
všetkých strán sporu. Dôležité sú aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj

v konaní.
Nie bez významu je preto skutočnosť, že odvolateľ, t. j. žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom
súdu dňa 02.08.2016, kde uviedol, že žalobca v odpore proti platobnému rozkazu vydanému v konaní
vedenom pod sp. zn. 22 Cb/460/2015 neuviedol skutočnosti a dôkazy, ktoré by pre neho mohli
privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a teda nie sú dôvody pre povolenie obnovy konania.

Dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku nemožno
zamieňať so skutočnosťou, že odporca svojim správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie
konania.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací odvolaním žalovaného

napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 42 Cb/62/2016 - 40 zo dňa 31.01.2017
v časti náhrady trov konania potvrdil v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

10. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

O dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).