Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/455/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716202356
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716202356.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu
COFIDIS, sídlo: Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61
Villeneuve-d' Ascq CEDEX 598 66 Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Bratislava - mestská časť Petržalka
851 01, Einsteinova ulica 11/3677, IČO: 50 595 628, právne zastúpeného alianciaadvokátov ak, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Vlčkova 8/A, IČO: 47 234 679, proti žalovanému L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom v
C. XX, XXX XX, o zaplatenie 2.168,99 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Zvolen č.k. 13C/45/2016-35 zo dňa 23.06.2016, takto

r o z h o d o l :

I. V konaní p o k r a č u j e s právnym nástupcom žalobcu Banco Banif Mais, S.A. so sídlom: Avenida 24
de Julho, N 98, oblasť Santos-o Velho, Lisabon, Portugalsko, konajúceho prostredníctvom organizačnej
zložky Banco Banif Mais, S.A., pobočka zahraničnej banky, IČO: 35 945 745 so sídlom v Bratislave,
Einsteinova 21, 851 01, ktorým je spoločnosť COFIDIS, so sídlom: Parc de la Haute Borne, avenue
Halley 61
Villeneuve-d' Ascq CEDEX 598 66 Francúzska republika, konajúcej na území Slovenskej republiky

prostredníctvom COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava - mestská časť
Petržalka, 851 01, Einsteinova ulica 11/3677, IČO: 50 595 628, zapísanej v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I v oddieli: Po, vložka č.3657/B, právne zastúpeného alianciaadvokátov
ak, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vlčkova 8/A, IČO: 47 234 679.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
183,97 € spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 183,97 €, počítaným
odo dňa 20.02.2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol (druhý výrok) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal (tretí výrok).
1.1 Z jeho dôvodov vyplýva, že vychádzajúc z ustanovení § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2 písm. k), § 11 ods.
1, písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia úverovej
zmluvy (ďalej v texte aj „z. č. 129/2010 Z. z.“), § 3 ods. 3, § 4 ods. § 5 ods. 1, § 7 ods. 1, 2 zákona

č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, § 52 ods. 1, 2, 3, 4,
§ 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu uzavretia
úverovejzmluvy(ďalejvtexteaj„OZ“)uzavrel,žežalobcanazákladeúverovejzmluvyzodňa31.01.2014
sa zaviazal žalovanému poskytnúť úver vo výške 2.616,- € ako istinu, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiťv 72 splátkach po 90,29 €, celkom vo výške 6.500,88 € s tým, že prvú splátku zaplatí 20.03.2014 a
všetky ostatné splátky bude platiť do 20-teho dňa v mesiaci; v úvere má byť započítaný poplatok za
spracovanie úveru vo výške 1.053,20 €, ktorý je rozpočítaný v splátkach, RPMN vo výške 41,20%,

priemerná RPMN vo výške 22,86% a úrok vo výške 13,92% ročne. Úverová zmluva bola uzatvorená
na dobu určitú do 20.02.2020 a úver bol poskytnutý za účelom kúpy osobného motorového vozidla
Škoda Fabia sedan 1.2 12V elegance, rok výroby 2007, obsah motora 1 198 cm3, EČV: H výr. číslo
podvozku (VIN) TBMDY16Y774211650 v kúpnej cene 3.738,- €. Dodávateľom bolo Autocentrum AAA
AUTO Banská Bystrica, so sídlom na Zvolenskej ceste 179 v Banskej Bystrici, 974 01, IČO: 35 858

699. V časti 3 úverovej zmluvy si jej účastníci dohodli zabezpečenie úveru zriadením zabezpečovacieho
prevodu vlastníckeho práva na vozidlo podpísaním príslušnej zmluvy za podmienok, uspokojujúcich
veriteľa (zabezpečovacia zmluva).
1.2 Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva bola uzatvorená medzi stranami sporu (bez
uvedenia dátumu jej uzavretia) s tým, že účastníci sa dohodli, že vlastnícke právo k vozidlu z dlžníka
na veriteľa sa prevádza bez ohľadu na odovzdanie a prevzatie vozidla okamihom, ktorý bezprostredne

nasleduje po tom, čo dlžník nadobudol vlastnícke právo k vozidlu podľa kúpnej zmluvy, uzavretej medzi
dlžníkom a predávajúcim, a to s rozväzovacou podmienkou úplného splatenia pohľadávky. Kúpna
zmluva s predávajúcim bola uzavretá súčasne s úverovou zmluvou. Dňom prevodu vlastníckeho práva
k vozidlu podľa tejto zmluvy sa veriteľ stáva výlučným vlastníkom vozidla so všetkými právami, s týmto
vlastníctvom spojenými.

1.3 Vzhľadom na neplnenie splatných záväzkov zo zmluvy o úvere žalobca upozornil žalovaného, že
v prípade, ak bude v omeškaní s platbou jednej splátky o viac ako 3 mesiace, v súlade s bodom
19 Všeobecných podmienok zmluvy o úvere, vyhlási za splatný celý poskytnutý úver spolu s jeho
príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú a pohľadávku si bude vymáhať súdnou
cestou. Dňom 10.02.2015 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

1.4 Následne dňa 01.12.2015 žalobca odpredal na základe kúpnej zmluvy Q. C. z S. J. osobné motorové
vozidlo, ktoré bolo predmetom záložnej zmluvy, za kúpnu cenu vo výške 1 800,- €.
1.5 Okresný súd konštatoval, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2 616,- € na nákup osobného
motorového vozidla Škoda Fabia sedan, EČV: PD773CN. V úverovej zmluve absentuje podmienka, s
ktorou Zákon o spotrebiteľských úveroch spája právo žalobcu ako dodávateľa požadovať len poskytnutý

úver bez úrokov a bez poplatkov a povinnosť dlžníka ako spotrebiteľa splatiť úver iba vo výške
poskytnutých peňažných prostriedkov bez úrokov a bez poplatkov; žalobca potom nie je oprávnený zo
zmluvy požadovať okrem istiny poskytnutého úveru aj iné plnenie - úroky obsiahnuté v zmluve, poplatok
za omeškanie, prípadné poistenie a ďalšie nároky.
1.6 Pri skúmaní náležitostí zmluvy dospel súd k záveru, že úver je podľa § 11 ods. 1, písm. b) z. č.

129/2010 Z. z. bezúročný a bez poplatkov vzhľadom na absenciu náležitosti v zmluve podľa § 9 ods. 2,
písm. k) citovaného zákona. V zmluve je uvedená výška mesačnej splátky 90,29 €, avšak nevyplýva z
nej, koľko zo splátky ide na splátku úveru, na splátku úroku, koľko na prípadnú splátku poplatkov a už
vôbec nie prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať ku jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Tieto údaje nevyplývajú

ani z úverových zmluvných podmienok. Samotné dojednanie výšky splátok v zmluve je neurčité, lebo
nie je zrejmé, či ide len o splátky úveru alebo aj poistenia KASKO, povinného zmluvného poistenia a
pod. Spotrebiteľ má právo v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch ešte pred podpisom zmluvy
vedieť, akým spôsobom budú uhrádzané jednotlivé čiastkové nároky (istina úveru, úroky, poplatky v tej
- ktorej mesačnej splátke) a v danom prípade túto možnosť nemal. Nikde v zmluve, ani v úverových

zmluvných podmienkach nie je uvedené, že by tieto údaje boli žalobcom odovzdané najneskôr pri
podpise zmluvy žalovanému, teda v zmluve absentuje aj náležitosť § 9 ods. 2, písm. k) z. č. 129/2010
Z. z.. Pre absenciu týchto náležitostí, a to prípadne aj len jednej z nich, podľa § 11 ods. 1, písm. b) cit.
zákona sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca má právo na vrátenie
skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru a nemá právo žiadať úroky z úveru, prípadne

iné sankcie.
Zo žalobcom predloženej zmluvy o úvere a najmä z finančného plánu (č. l. 7) vyplýva, že žalobca
poskytol žalovanému finančné prostriedky celkom vo výške 2.616,- €; žalovaný v splátkach zaplatil
celkom sumu 632,03 €. Na základe kúpnej zmluvy č. 2015420142/17092 zo dňa 01.12.2015 žalobca
odpredal predmetné motorové vozidlo Škoda Fabia sedan, EČV: H za kúpnu cenu 1.800,- €, z čoho

jednoznačne vyplýva, že žalobca doteraz obdržal titulom predmetnej úverovej zmluvy jednak kúpnu
cenu vo výške 1.800,- €, ako aj jednotlivé splátky úveru celkom vo výške 632,03 €; spolu bolo žalovaným
titulom predmetnej úverovej zmluvy vyplatených 2.432,03 €, a keďže žalobca má nárok na vrátenie len
skutočne poskytnutého úveru, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie rozdielu medzi sumou 2.616,- €poskytnutého úveru a sumou, ktorá bola žalovaným uhradená vo výške 2.432,03 €, t. j. na zaplatenie
sumy 183,97 €.
1.7Vzhľadomnaomeškaniedlžníkazaviazalžalovanéhoajnazaplateniezákonnéhoúrokuzomeškania

v zmysle §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a §3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vo výške 5,05%
ročne odo dňa nasledujúceho po vyhlásení splatnosti predmetného úveru; v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol.
1.8 Žalobca si uplatnil v zmysle bodu 19 Všeobecných úverových podmienok, ako aj ďalších zmluvných
ustanovení, nárok na zaplatenie nákladov, spojených s vymáhaním poskytnutého úveru vo výške 930,86

€. Na preukázanie svojich tvrdení predložil faktúru č. FV150556, ktorou dodávateľ Aukčné centrum,
s.r.o., Chorvátsky Grob vyúčtovalo odberateľovi, t.j. žalobcovi, celkovú sumu 1.711,80 €, kde je uvedené
aj motorové vozidlo Škoda Fabia vo výške fakturovanej sumy 194,40 € s dátumom splatnosti 15.12.2015
ako provízia z predaja vozidiel. Z ďalšej faktúry č. 19015 vyplynulo, že dodávateľ LICITOR group, a.s.
fakturoval žalobcovi celkovú sumu 10.485,96 € ako účelne vynaložené náklady dražobníka s tým, že aj
v tejto prílohe je zahrnutá Škoda Fabia; faktúra je s dátumom splatnosti 22.05.2015.

1.9 Z ďalšej faktúry č. FV150613 vyplynulo, že dodávateľ Aukčné centrum, s.r.o., Chorvátsky Grob
vyúčtoval žalobcovi za odhlásenie vozidiel celkovú sumu 900,- €. Za Škodu Fabia je fakturovaná suma
150,- €; dátum splatnosti tejto faktúry je 31.12.2015.
1.10 Z vyúčtovania znalečného č.11/2015 vyplynulo, že znalec Ing. X.XX SúdR. vyúčtoval žalobcovi ako
zadávateľovi za vypracovanie znaleckého posudku na hodnotu vozidla Škoda Fabia sedan sumu vo

výške 40,- €.
1.11 Súd prvej inštancie uvedené faktúry nepovažoval za korešpondujúce s tvrdením žalobcu v žalobe,
že sa týkajú zaplatenia nákladov žalobcu. Žalobca odkazuje na bod 19 Všeobecných úverových
podmienok s tým, že ani jedna z vyššie uvedených faktúr nie je adresovaná žalovanému, preto podľa
názoru súdu žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania predmetných

nákladov, a preto súd nemal inú možnosť ako žalobu aj v tejto časti zamietnuť. Je povinnosťou
strany sporu v občianskom súdnom konaní uviesť relevantné skutkové tvrdenia tak, aby bolo možné
preskúmať dôvodnosť uplatneného nároku, pre úspech v konaní je potrebné skutkové tvrdenia
preukázať príslušnými dôkazmi. Súdu neprislúcha vyčítavať skutkové tvrdenia z listinných dôkazov a
nahrádzať tak povinnosť strán sporu.

1.12 O trovách konania rozhodoval súd podľa §142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku, platného a účinného do 30.06.2016 a úspešnému žalovanému, ktorý si žiadne trovy neuplatnil,
náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu § 365

ods. 1, písm. f) a písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, platného a
účinného od 01.07.2016 (ďalej v texte aj „C.s.p.“), pretože súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca sa žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť mu istinu vo výške 2.168,99 € spolu s nezaplateným zmluvným úrokom do 19.02.2015 vo výške

225,41 €, nezaplateným zákonným úrokom z omeškania do 19.02.2015 vo výške 85,20 €, zákonným
úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2 394,40 € odo dňa 20.02.2015 do zaplatenia,
poplatkami vo výške 930,86 €, súdnym poplatkom vo výške 130,- € a trovami právneho zastúpenia vo
výške 239,66 €. Dôvodom na uplatňovanie žalovanej sumy bola skutočnosť, že žalovaný ako dlžník
uzatvoril so žalobcom dňa 31.01.2014 zmluvu o úvere - individuálne podmienky č. 17092 (okrem iných

zmluvných dokumentov), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné úverové podmienky; vzhľadom
na to, že žalovaný nesplácal svoje splatné záväzky z uzatvorenej zmluvy, žalobca v súlade s bodom
20 Všeobecných úverových podmienok vyhlásil celý poskytnutý úver spolu s príslušenstvom a všetkými
platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú, za splatné ku dňu 19.02.2015.
2.1 Na základe uzatvorenej úverovej zmluvy poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 4.244,72 €,

ako to vyplýva z finančného plánu - súhrnný prehľad platieb - za účelom umožnenia kúpy motorového
vozidla, bližšie špecifikovaného v bode 1 zmluvy. Zmluva sa člení na individuálne podmienky, finančný
plán (súhrnný prehľad platieb) a všeobecné podmienky, pričom tieto časti zmluvy predstavujú jeden
nerozlučný celok. Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov jednoznačne vyplývajú zo strany 3
zmluvy, pričom z uvedeného prehľadu je zrejmé, že výška každej mesačnej splátky pozostáva z časti

pripadajúcej na istinu a časti pripadajúcej na zmluvný úrok (úroková sadzba špecifikovaná na strane
2 zmluvy). V uvedenom prehľade na strane 3 je konkrétne špecifikovaná každá jednotlivá splátka
úveru a z nej v presnej výške započítavanú časť na nesplatenú časť istiny a zvyšná časť započítavaná
na nesplatený zmluvný úrok. Jednorazový spracovateľský poplatok je jednoznačne uvedený v bode2 zmluvy a je započítaný v mesačných splátkach, ktorý údaj je dostačujúci aj vzhľadom na finančný
plán na strane 3 zmluvy. Výška splátok všeobecne je uvedená okrem strany 3 aj na strane 1 v bode
II. zmluvy (dohodnuté podmienky úveru), a to vo výške 90,29 € pri počte splátok 72, čo vyplýva zo

strany 1 a 3 zmluvy, so splatnosťou prvej splátky, dohodnutej na 20.03.2014 a splatnosťou ďalších
splátok, stanovených vždy ku 20-temu dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Bod 19 strana 3
zmluvy - všeobecné podmienky jednoznačne stanovuje výšku jednotlivých poplatkov, ako aj ďalšie
informácie, súvisiace s poplatkami a podmienky ich uplatňovania. Odvolateľ má za to, že strana 2
bod 2 (dohodnuté podmienky úveru) zmluvy, ale najmä finančný plán na strane 3 zmluvy dostatočne

špecifikuje výšku, počet a termíny splátok istiny a úrokov, pričom bod 19 strana 3 zmluvy - všeobecné
podmienky dostatočne upravuje a špecifikuje jednotlivé poplatky. V dôsledku tejto skutočnosti sa
nestotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že náležitosť uvedená v § 9 ods. 2, písm. k) Zákona o
spotrebiteľských úveroch v predmetnej zmluve absentuje, čo v zmysle § 11 ods. 1 cit. zákona spôsobuje,
že celý poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto súd prvej inštancie dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň vec nesprávne právne posúdil.

2.2 Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie tiež nemožno považovať za riadne a presvedčivé v
zmysle § 220 ods. 2 C.s.p., pretože obsahuje len stručné konštatovanie bez náležitej argumentácie
a posúdenia veci, pričom uvedený postup zakladá porušenie práva na spravodlivý súdny proces.
V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie iba zhrnul skutkový stav prípadu, odcitoval ustanovenia
právneho predpisu a následne stručne konštatoval, že žalobu zamieta z dôvodu, že v zmluve nie je

určená presná suma z mesačnej splátky, pripadajúca na spracovateľský poplatok. Takéto odôvodnenie
sa nejaví ako dostatočné pre zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti. Poukázal na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. IV.ÚS 341/2012 zo 17.01.2013.
2.3 Žalovaný okrem vyššie uvedeného bol ako spotrebiteľ so zmluvnými podmienkami oboznámený
aj prostredníctvom formulára o štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere, ktorý

prevzal pred uzatvorením úverovej zmluvy, čo potvrdil aj svojím vlastnoručným podpisom. Uvedený
formulár odvolateľ pripojil k odvolaniu. Zdôraznil, že žalovaný bol v zmysle formuláru riadne opätovne
oboznámený aj so splátkami a prípadným poradím, v ktorom sa budú splátky poukazovať, s dobou
trvania zmluvy a v neposlednom rade aj s celkovou čiastkou, ktorú bude žalovaný musieť zaplatiť.
V uvedenom formulári sú uvedené aj náklady, spojené so spotrebiteľským úverom, kde je v časti

„Súvisiace náklady“ konkrétny špecifikovaný spracovateľský poplatok. Žalovaný mal teda vedomosť o
všetkých podmienkach, viažucich sa na spotrebiteľský úver, pričom mu bola známa aj skutočnosť, že
spracovateľský poplatok bude zahrnutý do jednotlivých mesačných splátok spotrebiteľského úveru.
Konkrétna špecifikácia mesačných splátok je dostatočne uvedená v obsahu celej zmluvy. Predmetná
úverová zmluva je platná a účinná, obsahuje všetky zákonom predpísané obsahové náležitosti, má

písomnú formu, je prejavom slobodnej vôle žalovaného a žalobcu, je uzatvorená v súlade s právnymi
predpismi, ktoré boli platné a účinné v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Žalobca dostatočne preukázal
oprávnenosť pohľadávky, vyplývajúcej z riadne uzatvorenej zmluvy, pričom predmetná zmluva spĺňa
v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch všetky zákonom stanovené náležitosti. Je nepochybné,
že žalovaný bol riadne a dostatočne informovaný o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokoch

a iných poplatkoch, pričom informovanie žalovaného o spracovateľskom poplatku a jeho zahrnutie do
mesačných splátok je dostačujúce. Náležitosť uvedená v § 9 ods. 2, písm. k) cit. zákona je riadne
splnená, a preto predmetný úver nemožno posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov.
2.4 Hodnotenie rozsudku v jeho odôvodnení nemožno považovať za presvedčivé a dostatočne
odôvodnené, pretože čiastočné zamietnutie žaloby predstavuje výrazný zásah do práv žalobcu. Navrhol,

aby odvolací súd predmetný rozsudok v zmysle § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia istinu vo výške 2.168,99 € spolu s nezaplateným
zmluvným úrokom do 19.02.2015 vo výške 225,41 €, zákonným úrokom z omeškania do 19.02.2015
vo výške 85,20 €, zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2 394,40 € od
20.02.2015 do zaplatenia, s poplatkami vo výške 930,86 €, trovy konania, spočívajúce v zaplatenom

súdnom poplatku vo výške 130,- € a trovy právneho zastúpenia vo výške 239,66 €, resp. aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie; uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu nevyjadril.

4. Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016; dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný
sporový poriadok, ktorý v § 460 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný v zmysle § 34 C.s.p. na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal
v rozsahu § 380 ods. 1, 2 C.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok

súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vo výroku vecne správny potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. V prejednávanej veci ide o konanie, v ktorom je odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.
Žalobca v odvolaní namieta, že úverová zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle § 9
ods. 2, písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch a okrem toho, že rozsudok súdu prvej inštancie
je nepreskúmateľný vo svojom odôvodnení, nie je presvedčivý v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p., pretože

obsahuje len stručné konštatovanie, bez náležitej argumentácie a posúdenia veci, teda uvedený postup
zakladá porušenie práva na spravodlivý súdny proces.
7.1 Odvolací súd sa zaoberal vyššie uvedeným aspektom odvolania žalobcu, teda otázkou, či skutočne
spornázmluvaneobsahujeúdaj,akásumasazapočítavanasplátkuistinyakoľkozosplátkypredstavuje
splácanie úveru a či táto skutočnosť, pokiaľ by absentovala v zmluve, bola dôvodom pre posúdenie

úveru ako bezúročného a bez poplatkov; tiež odvolací súd skúmal, či sa týmito skutočnosťami dôsledne
a podrobne okresný súd vo svojom odôvodnení zaoberal.
7.2. Preskúmaním zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 31.01.2014 vyplýva, že ide o
účelový úver z úverovej zmluvy, dohodnutej na dobu určitú, na základe ktorej istina - celková výška
spotrebiteľského úveru podľa zmluvy predstavuje 2.616,- €, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 72

splátkach po 90,29 €, čo spolu predstavuje 6.500,88 €, pretože v tejto sume splátok sú zahrnuté jednak
spracovateľský poplatok za úver 1.053,20 €, RPMN vo výške 41,20%, priemerná RPMN 22,86%, úrok
13,92% ročne s tým, že prvá splátka je splatná dňa 20.03.2014, ďalšie splátky majú byť splatné do
20-teho dňa v mesiaci, doba trvania zmluvy bola dohodnutá do 20.02.2020. Podľa tvrdenia odvolateľa,
finančný plán na strane 3 zmluvy dostatočne špecifikuje výšku, počet a termíny splátok istiny a úrokov,

pričom bod 19 strana 3 zmluvy - všeobecné podmienky dostatočne upravuje a špecifikuje jednotlivé
poplatky.
7.3. K námietke odvolateľa je potrebné uviesť, že zmluva o úvere má zrozumiteľne a stručne uvádzať
druh úveru, totožnosť a adresy zmluvných strán, dĺžku trvania zmluvy o úvere, celkovú výšku úveru
a podmienky, ktoré upravujú jeho čerpanie; v prípade úveru vo forme odloženej platby za konkrétny

tovar alebo službu alebo v prípade zmluvy o viazanom úvere, tento tovar alebo službu a ich predajnú
cenu, úrokovú sadzbu úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú sumu, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere, výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a
prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere

obsahovala údaj o tom, aká časť splátky bude započítaná na istinu a aká na úroky; v tomto smere
vnútroštátna úprava nemôže stanoviť prísnejšie podmienky (viď rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie C-42/15 zo dňa 09.11.2016). Ostatné údaje sú zákonom vyžadované pod sankciou bezúročnosti a
bezúčelovosti tak, ako to vyhodnotil vo svojom rozsudku súd prvej inštancie.

8. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že jeho nárok je v plnom rozsahu daný a preukázaný;
okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie a skutkový stav zistil správne, dospel aj k správnemu
právnemu záveru. Hoci všetky vykonané dôkazy nenašli odozvu v písomnom vypracovaní rozhodnutia,
záver okresného súdu o absencii náležitostí podľa § 9 ods. 2, písm. k) z. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch je správny. Nie je povinnosťou v zmysle vyššie citovaného rozsudku Súdneho

dvora Európskej únie rozpis splátky o započítavaní na istinu a na úroky a prípadné ďalšie poplatky,
avšak zo samotného dojednania výšky splátok v zmluve v prejednávanej veci citované ako: „mesačná
splátka úveru, prípadne mesačná splátka PZP, prípadne mesačná splátka KASKO poistenia a trvalý
príkaz mesačnej splátky“ nie je zrejmé, či ide len o splátky úveru alebo aj poistenia KASKO, povinného
zmluvného poistenia a pod., preto ide o dojednanie neurčité. Z obsahu spisu nevyplýva, že by tieto

údaje boli žalobcom odovzdané žalovanému najneskôr pri podpise zmluvy, ako to vyžaduje Zákon o
spotrebiteľských úveroch. Absentuje teda náležitosť zmluvy, vyžadovaná § 9 ods. 2, písm. k) cit. zákona.
I keď žalobca (prvýkrát) v odvolaní (keďže ani v žalobe, ani v ospravedlnení z neúčasti na pojednávanie
žiadne skutočnosti ohľadom finančného plánu neuvádza) tvrdí, že finančný plán predstavuje tretiustranu zmluvy o úvere, z obsahu spisu je zistiteľné len to, že finančný plán (č. l. 5 spisu) predstavuje
(nepodpísanú žalovaným) prílohu (zrejme) k úverovej zmluve. Ani vzhľadom na chronológiu zaradenia
príloh ku žalobe, tak ako ju právny zástupca žalobcu podal, ani z obsahu zmluvy o úvere - individuálne

podmienky a zmluva o úvere - všeobecné podmienky, ktoré sú žalovaným podpísané, nevyplýva, že
finančný plán (súhrnný prehľad platieb) je súčasťou predmetnej úverovej zmluvy.
8.1 Zo zmluvy o úvere - individuálne podmienky, článok 3 vyplýva, že úver mal byť zabezpečený
„zriadením zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva na vozidlo, podpísaním príslušnej zmluvy
za podmienok uspokojujúcich pre veriteľa alebo zabezpečením ručiteľského vyhlásenia za podmienok

uspokojujúcich pre veriteľa osobou akceptovateľnou pre veriteľa“; ktorá forma bola v prejednávanej veci
použitá na zabezpečenie záväzkov dlžníka voči veriteľovi, nie je z obsahu tejto zmluvy (č. l. 9) zistiteľné;
absentuje aj dátum jej uzatvorenia, preto nie je zrejmé, či bola uzatvorená spolu so zmluvou o úvere.
Žalovaný však nijako nepopieral jej uzatvorenie, naopak, potvrdil to na pojednávaní. Vzhľadom na to
odvolací súd akceptoval ďalšie tvrdenia žalobcu jednak v žalobe a jednak v odvolaní, týkajúce sa článku
19 zmluvy o úvere - všeobecné podmienky, ktoré upravovali poplatky za veriteľove úkony, uvádzané v

tabuľke (viď č. l. 6 spisu); za odpredaj vozidla veriteľom 200,- €, za odobratie vozidla veriteľom 350,- €;
ďalšie uplatnené poplatky už celkom jednoznačne zo spisu nevyplývajú. Žalobca v žalobe uvádza, že v
zmysle ustanovenia bodu 19 Všeobecných úverových podmienok, ako aj ďalších zmluvných ustanovení,
je oprávnený požadovať od žalovaného zaplatenie nákladov v súvislosti s vymáhaním poskytnutého
úveru vo výške 930,86 €. Ako dôkaz k tomuto tvrdeniu predložil kópie štyroch faktúr a kúpnej zmluvy

zo dňa 01.12.2015 (viď 1.8 až 1.11).
8.2 Odvolací súd (zhodne s názorom okresného súdu) z výzvy na úhradu dlžnej sumy s vyhlásením
splatnosti dlhu (č. l. 11 spisu) zistil, že žalobca vyzýval žalovaného na zaplatenie nákladov v súvislosti
s výkonom záložného práva vo výške 718,33 €; žalobca trval na zaplatení nákladov, resp. „poplatkov
vo výške 930,86 €“ bez bližšej špecifikácie, z čoho tieto pozostávajú. Podľa názoru odvolacieho súdu,

okresný súd správne nepovažoval v tejto časti žalobu za dôvodnú, lebo výška týchto nákladov ani
ich špecifikácia nie je zistiteľná z obsahu spisu a vôbec nekorešponduje s uplatneným nárokom a
predloženými dokladmi.

9. K odvolacej námietke o nepresvedčivosti a nedostatočnom odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie

krajský súd považuje za potrebné uviesť, že okresný súd sa postačujúcim spôsobom vysporiadal
so všetkými skutkovými zisteniami v prejednávanom spore; vysvetlil svoje myšlienkové pochody,
smerujúce ku konečnému verdiktu, ktoré logicky nadviazali na vykonané dôkazy aj na tvrdenia
strán sporu. Bola naplnená zákonom ustanovená povinnosť dbať na splnenie zákonných náležitostí
samotného výroku rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia (vrátane zistenia skutkového stavu a jeho

zhodnotenia v dostatočnom rozsahu), ktorá predstavuje nielen jednu zo základných podmienok na
zákonu zodpovedajúce rozhodnutie, ale je tiež jedným zo základných znakov ústavou garantovaného
postupu (podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a ochrany práv účastníkov súdneho konania
(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 341/2012 zo 17.01.2013). V súlade s
procesnými predpismi súd prvej inštancie konštatoval, že nemá povinnosť nahrádzať povinnosť strán

sporu tvrdiť a zdokladovať svoje tvrdenia za účelom preukázania svojho nároku a v súlade s týmto
konštatovaním aj rozhodol.

10. S ďalšou odvolacou námietkou o nesprávnom právnom posúdení veci, vzhľadom na nedostatočné
odôvodnenie rozsudku okresného súdu, sa krajský súd tiež nestotožňuje. V prvom rade je potrebné

uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo
222/2009 zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového
stavupodnormuhmotnéhoprávaaleboprocesnéhopráva,ktorávhypotézenemátaképredpoklady,aké
vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom,

že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne
interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2MCdo 4/2009).
10.1Okresnýsúdsprávneprávnevecposúdil,akoužbolokonštatovanékrajskýmsúdom,zoskutkových
zistení vyvodil správne právne závery za použitia adekvátnych právnych ustanovení, aj ich správne

interpretoval.11. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku potvrdil, pretože neboli
splnené zákonné podmienky na jeho zmenu ani zrušenie. Rozhodnutie je správne aj vo výroku o trovách
konania, zodpovedá procesným zákonným ustanoveniam.

12. V dôsledku úspechu v odvolacom konaní má žalovaný právo na priznanie nároku na náhradu trov
odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.. K
odvolaniu sa však nevyjadril, nárok na náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, ani mu žiadne
trovy konania z obsahu spisu nevyplynuli. Preto krajský súd rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal.

13. V priebehu konania došlo ku zmene žalobcu Banco Banif Mais, S.A. na BANCO COFIDIS,
S.A. so sídlom Avenida 24 de Julho, N 98, oblasť Santos-o Velho, Lisabon, Portugalsko, konajúceho
prostredníctvom BANCO COFIDIS, S.A., pobočka zahraničnej banky, pričom s účinnosťou od
01.12.2016 došlo ku cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti BANCO COFIDIS, S.A. so spoločnosťou

COFIDIS so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61 Villeneuve-d' Ascq CEDEX 598 66
Francúzska republika, ktorá prevádzkuje svoju činnosť v Slovenskej republike prostredníctvom COFIDIS
SA,pobočkazahraničnejbanky,zapísanejvObchodnomregistriOkresnéhosúduBratislavaI,oddiel:Po,
vložka č. 3657/B a spoločnosť COFIDIS ako univerzálny právny nástupca prebrala celé imanie ako
aj všetky práva a povinnosti, záväzky a pohľadávky spoločnosti BANCO COFIDIS, S.A., (BANCO

COFIDIS, S.A., pobočka zahraničnej banky, bola rozhodnutím zriaďovateľa zo dňa 25.01.2017 ako
organizačnázložkavymazanázobchodnéhoregistravoddieliPovovložkeč.1286/B),pretospoukazom
na § 64 a § 65 ods. 1 C.s.p. je potrebné pokračovať v konaní s týmto právnym nástupcom žalobcu (...§
64 - ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v
konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví; ...§ 65

ods. 1 - právny nástupca podľa § 63 a § 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity
svojho predchodcu).
13.1 Pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvej
inštancie,akcivilnýsúdnyporiadokneustanovujeinak(§211ods.2O.s.p.,§378ods.1C.s.p.).Vzmysle
Civilného sporového poriadku stranami konania sú žalobca a žalovaný; procesnú subjektivitu má ten, kto

má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Ak strana nemá procesnú
subjektivitu, súd konanie zastaví. Ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne
skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom, ak právneho nástupcu niet,
súd konanie zastaví. Právny nástupca prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho
predchodcu; ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, postupuje súd podľa § 63 a § 64 (smrť strany, resp. zánik strany); vyhláseným rozhodnutím
zostáva súd viazaný. O pokračovaní v konaní rovnako ako v prípade zastavenia konania vydáva súd
rozhodnutie. Procesné lehoty sa zánikom procesnej subjektivity prerušujú, právnemu nástupcovi začne
plynúť nová procesná lehota doručením uznesenia podľa § 63 alebo § 64.
13.2 V preskúmavanej veci je zrejmé, že žalobca zanikol následkom cezhraničného zlúčenia, došlo

k univerzálnej sukcesii bez straty procesnej subjektivity, čím dochádza k obligatórnemu pokračovaniu
v konaní s jeho právnym nástupcom vo všetkých súdnych konaniach, kde pôvodný žalobca vystupoval
ako strana konania.

14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383

ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestnenéhoalebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2
C.m.p.).