Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 20, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/293/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111213088
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2111213088.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a sudkýň: Mgr. Renáta

Gavalcová a JUDr. a JUDr. Bibiána Ťažiarová v právnej veci žalobcov: 1/ E. P., nar, X.X.XXXX, bytom
K., 2/ M. P., nar. XX.X.XXXX, bytom K., obaja zastúpení advokátkou: JUDr. Ružena Bubenčíková,
so sídlom Trnava, Kollárova 8, proti žalovaným: 1/ Ing. J. U., nar. XX.X.XXXX, K. XXXX, Q. K., 2/
M.V. partners, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Trenčín, Staničná 16/1062, IČO: 36 337 617, 3/ IURIDIS,
a.s., so sídlom Bratislava, Drieňová 34, IČO: 36 648 167, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
a určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k.
14C/85/2011-200 zo dňa 16. júna 2017 - II. a III. výrok, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd II. a III. výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/, 2/, 3/ n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd I. výrokom pripustil zmenu petitu v nasledovnom znení:
“Súd určuje, že dobrovoľná dražba uskutočnená dňa 16.10.2008 v budove STEFE Trnava, s. r. o (TT-
KOMFORT s. r. o. Trnava), pred tým Správa mestského majetku Trnava na ulici Trhovej 2, Trnava,
dražobníkom IURIDIS a. s. so sídlom Nemocničná 18, V. Krtíš, ktorej navrhovateľom bola spoločnosť:
M. V. Partners, s.r.o., Trenčín (pred tým BENEFIT INVEST s.r.o., Trenčín), predmetom ktorej bol byt č.

X, . na X. X. vchod U. X, v obytnom dome U. č. X, súp. č. XXXX, na parcele č. 8399/49, na ulici U., v obci
a kat. území K., zapísanom na OÚ K., kat. odbore na LV č. XXXX, ktorý vydražil Ing. J. U., o priebehu
ktorej bola spísaná Notárska zápisnica N767/2008, Nz 43595/2008, NCRIs43 233/2008 notárom JUDr.
Petrom Kriškom, je neplatná. Súd určuje, že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti bytu č. X, na X. X.. Z. obytného domu súp. č. XXXX, na parcele č. 8399/49, o výmere 235
m2, zastavané plochy a nádvoria na ulici U. č. X, vchod X v K., spoluvlastníckeho podielu 561/10000, na
spoločných častiach a zariadeniach domu spoluvlastníckeho podielu 561/10000 na pozemku parcela č.

8399/49, zastavaná plocha o výmere 235 m2.“, II. výrokom žalobu v celom rozsahu zamietol, III. výrokom
žalovaným priznal náhrada trov konania vo výške 100 %.

2. Rozhodnutie v napadnutej časti odôvodnil s použitím ustanovení § 21 ods. 2, 3 zákona č. 527/2002
Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení ku dňu dražby (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“), s
poukazom aj na procesné ustanovenia § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, § 257 Civilného sporového
poriadku.

3. Okresný súd vychádzal zo skutkových zistení, že podľa odpisu notárskej zápisnice N767/2008, Nz
43595/2008, NCRIs43 233/2008 zo dňa 16.10.2008 bol osvedčovaný priebeh vykonania dobrovoľnej
dražby zo dňa 16.10.2008, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť - byt č. X, na X. X.A. vchod U. X.,v obytnom dome U. č. X, súp. č. XXXX, na parcele č. 8399/49, na ulici U., v obci a kat. území
K., zapísanom na OÚ K., kat. odbore na LV č. XXXX. Dražobníkom bola spoločnosť IURIDIS, a.s. a
vydražiteľom sa stal žalovaný 1/ ako účastník dražby, ktorému bol udelený príklep, ktorého vlastnícke

právo je zapísané na LV č. XXXX.

4. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že žalobu o určenie neplatnosti nemožno považovať za klasickú
určovaciužalobu,alezažaloburezultujúcuzustanovení§21ods.2,3zákonaodobrovoľnýchdražbách.
Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa

príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň
ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu
hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v takom prípade je možné domáhať sa neplatnosti
dražby aj po uplynutí tejto lehoty. Zo zákonnej dikcie jednoznačne vyplýva, že výnimku z preklúzivnej
trojmesačnej lehoty tvorí jediný prípad, keď sú kumulatívne splnené dve podmienky, a to hlásený
trvalý pobyt a skutočnosť, že dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu. Slovíčko

“zároveň” nepripúšťa inú interpretáciu predmetného zákonného ustanovenia, len takú, že podmienka
tresného činu a trvalého pobytu musia byť splnené naraz. Žalobcovia nepreukázali a ani netvrdili, že by
dôvod neplatnosti dražby súvisel so spáchaním trestného činu, teda nebola splnená jedna z podmienok,
ktorýchkumulatívnesplnenievyžadujezákonodobrovoľnýchdražbách.Trvalilennatom,žeprekluzívna
trojmesačná lehota sa na nich nevzťahuje, pretože tam mali hlásený trvalý pobyt. Márnym uplynutím

trojmesačnej lehoty, právo žalobcov podať žalobu o neplatnosť dobroveľnej dražby zaniklo (žaloba bola
podaná7rokovpouplynutí3mesačnejlehoty).Žalobaourčenieneplatnostidobrovnejdražbypovažoval
za nedôvodnú, preto v tejto súvislosti nepovažoval za potrebné, aby súčasne takýto návrh preskúmaval
po vecnej stránke a vyjadroval sa ku ďalším skutočnostiam uvádzaným žalobcami v podanej žalobe
(absencia miesta a času osvečovaného deja v notárskej zápisnici, neplatný prevod vlatníckeho práva

na spoločnosť M.V. Partners, atď). Po zamietnutí žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby nezostalo
okresnému súdu nič iné, ako zamietnuť žalobu aj v časti určenia vlastníckeho práva k predmetnému
bytu. Aj keď v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 38Cb/179/2009 sa prejednávala
právna vec žalobcov proti spoločnosti M.V. PARTNERA, s.r.o. Trenčín (predtým BENEFIT INVEST s.r.o.,
Trenčín), v ktorom súd určil, že zmluva o úvere č. 0259/2007 z 25.9.2007 v znení jej dodatku č. 1

z 10.10.2007 a Zmluva č. 0259/2007 o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva k
bytu sú neplatné, a preto na spoločnosť M.V. Partners neprešlo vlastnícke právo k predmetnému bytu
z pôvodných vlastníkov a spoločnosť nemohla byť navrhovateľom predmetnej dražby, nič to nemení na
skutočnosti, že žalobcovia v zákonom určenej lehote platnosť predmetnej dražby na súde nenapadli,
a preto platí, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti sa stal vydražiteľ s poukazom tiež na jeho

dobromyselnosť v čase konania dražby (uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 4Cdo/219/2013-153 zo
dňa 26.03.2014, ktorým bolo zamietnuté dovolanie žalobcov v konaní o vypratanie predmetného bytu
vedené pod sp.zn. 19C/183/2009-91).

5. Ďalej okresný súd konštatoval, že návrh žalobcov na predloženie dražobného spisu ako aj zmluvy je

nehospodárny, keď žiaden z navrhunutých dôkazov by nebol schopný vyvrátiť skutočnosť, že žaloba na
určenie neplatnosti dražby bola podaná po uplynutí preklúzivnej lehoty, a preto žalobcom toto právo v
zmyske § 21 zákona o dobrovoľných dražbách zaniklo.

6. Žalobcovia žiadali s poukazom na to, že sú dôchodcovia s mesačným príjmom 340,- Eur a 347,- Eur

nepriznať žalovaným nárok na náhradu trov konania. Úspešnou stranou sporu v konaní boli žalovaní,
ktorí tak majú nárok na náhradu trov konania voči neúspešným žalobcom. Samotná nepriznivá finančná
situácia žalobcov nezakladá dôvod hodný osobitného zreteľa, keď okresý súd musel brať do úvahy, že
žalovaní (hlavne teda žalovaný 1/, terajší vlastník) bol nútený brániť sa voči podanej žalobe, pričom
nemôže zostať bez povšimnutia, že od nadobudnutia vlastníckeho práva príklepom na dražbe v roku

2008 až po súčasnosť, teda takmer desať rokov žalovaný 1/ nemohol užívať svoju nehnuteľnosť,
nakoľko vypratanie predmetného bytu bolo odďaľované podaním nekvalifikovanej žaloby zo strany
žalobcov. Nemôže byť na ťarchu žalovaných, že žalobcovia z dôvodu neznalosti zákona podali žalobu
na neplatnosť dražby po uplynutí trojmesačnej lehote, teda po zániku ich práva. O náhrade trov konania
okresný súd rozhodol tak, že žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Proti tomuto rozsudku výslovne proti výrokom II. a III. podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ (v spojení
s doplnením odvolania), ktorým navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a
žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcom priznal náhradu trov konania voči žalovaným 1/, 2/, 3/.V prípade potvrdenia napadnutého rozsudku, žalovaným nepriznal návrhu trov konania podľa § 257
Civilného sporového poriadku. Argumentovali tým, že v konaní bolo nesporné, že dňa 16.10.2008 sa
konala dobrovoľná dražba. Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 38Cb/179/2009

súd určil, že zmluva o úvere č. 0259/2007 zo dňa 25.9.2007 v znení jej dodatku č. 1 z 10.10.2007 a
zmluva č. 0259/2007 o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva k bytu sú neplatné.
Žalobcovia 1/ a 2/, ktorý mali v čase príklepu hlásený trvalý pobyt a bývali v byte, ktorý bol predmetom
dražby, sú dôchodcovia s čistým mesačných príjmom 340,- Eur a 347,- Eur. Dražba bytu sa nemohla
konať, pretože sa dražila vec, ku ktorej navrhovateľ dražby (žalovaný 2/) nemal vlastnícke právo a

táto bola absolútne neplatná, preto žalobcovia 1/ a 2/ mohli podať žalobu o neplatnosť dražby aj po
uplynutí trojmesačnej lehoty. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania mal okresný súd postupovať
podľa § 257 Civilného sporového poriadku, keďže boli splnené dôvody na aplikáciu tohto ustanovenia.
Žalovaný 2/ nadobudol vlastnícke právo k bytu na základe neplatnej zmluvy o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva, ktorá bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi, bol ňou obídený zákon. Na ťarchu
žalobcov 1/ a 2/ nie je, že podali žalobu po uplynutí trojmesačnej lehoty, teda po zániku ich práva.

Na základe neplatnej zmluvy a na základe neplatnej dražby stratili žalobcovia 1/ a 2/ vlastnícke právo
k predmetnému bytu, teda aj právo bývania v predmetnom byte. Žalobcovia sa snažia o presadenie
spravodlivosti, keď vzhľadom na svoj vek nemajú možnosť zaobstarať si inú nehnuteľnosť na bývanie
s čistým mesačným príjmom 687,- Eur.

8. Žalovaný 1/, žalovaný 2/, žalovaný 3/ odvolanie nepodali a k odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ sa nevyjadrili.

9. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného

ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§

359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťal (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré

nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§
219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu

prvej inštancie je v napadnutom rozsahu (II. a III. výrok) vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

11. Podľa § 355 ods. 2 v spojení s § 357 proti I. výroku napadnutého rozsudku odvolanie nie je prípustné
(strany ani odvolanie nepodali), preto I. výrok (ktorým bola pripustená zmena žaloby) nadobudol

právoplatnosť.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcov 1/
a 2/ bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu zamietol, a to s poukazom
na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľmi, ktorí namietali, že v čase príklepu mali hlásený trvalý

pobyt a bývali v byte, ktorý bol predmetom dražby a dražba bytu sa nemohla konať, pretože sa dražila
vec, ku ktorej navrhovateľ dražby (žalovaný 2/) nemal vlastnícke právo. Dražba bola absolútne neplatná,
preto žalobcovia 1/ a 2/ mohli podať žalobu o neplatnosť dražby aj po uplynutí trojmesačnej lehoty.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania mal okresný súd postupovať podľa § 257 CSP, keď na ťarchu
žalobcov 1/ a 2/ nie je, že podali žalobu po uplynutí trojmesačnej lehoty. Na základe neplatnej zmluvy

a na základe neplatnej dražby stratili žalobcovia 1/ a 2/ vlastnícke právo k predmetnému bytu, pričom
vzhľadom na vek a príjem 687,- Eur nemajú možnosť zaobstarať si inú nehnuteľnosť na bývanie.13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i

vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec
aj v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 OSP, odvolací súd
odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku
v napadnutej časti. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej

inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

14. Podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak boli porušené ustanovenia
tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby
určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch

mesiacovododňapríklepuokremprípadu,akdôvodyneplatnostidražbysúvisiasospáchanímtrestného
činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v
čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať
sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť
dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

15. Z citovaného ustanovenia v odseku 14 vyplýva, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len
súd v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti, a preto neplatnosť dražby súd nemôže posudzovať
v inom konaní než v konaní podľa zákona tohto ustanovenia (k uvedenému porovnaj aj rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 66/2008). Príklep licitátora na dobrovoľnej dražbe je nadobudnutie

vlastníctva formou prechodu práva na základe inej skutočnosti v zmysle § 132 Občianskeho zákonníka.
Takýto prechod práva je teda právnou skutočnosťou, ktorú ani nemožno preskúmať v rámci iného
konania ako konania upraveného v § 21 ods. 2 a 3 zákona o dobrovoľných dražbách. Pokiaľ v osobitnom
konaní o určenie neplatnosti dražby, v ktorom žaloba musí byť podaná v trojmesačnej prekluzívnej
lehote, počítanej od konania dobrovoľnej dražby, súd neurčí neplatnosť dražby, nemôže nikto (ani súd)

spochybňovať prechod práva na dobrovoľnej dražbe (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3 Cdo 186/2010).

16. Lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby je lehotou hmotnoprávnou, teda v danej
lehote musí byť žaloba na súde podaná, nestačí ju len odoslať poštou na prepravu. V prejednávanej

veci bola dražba vykonaná 16.10.2008, lehota na podanie žaloby začala plynúť dňa 17.10.2008 a jej
posledným dňom, kedy bolo možné podať žalobu v lehote, bol deň 19.1.2009 (keďže posledný deň
lehoty 17.1.2009 pripadol na sobotu).

17. Žalobcovia 1/ a 2/ sa podanou žalobou, doručenou okresnému súdu dňa 8.6.2011, domáhali určenia

vlastníckeho práva k bytu, nie však neplatnosti predmetnej dražby. Až na pojednávaní dňa 16.1.2015
navrhli okrem iného pripustenie zmeny žalobného petitu (jeho rozšírením) o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti dražby po
márnom uplynutí hmotnoprávnej lehoty na podanie takejto žaloby v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2
zákona o dobrovoľných dražbách. Ich právo na podanie žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby zaniklo

v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 veta druhá zákona o dobrovoľných dražbách a nie je mu možné
poskytnúť súdnu ochranu. Pričom takýto záver je nutné prijať aj v prípade, že by sa žalobcovia určenia
neplatnosti dobrovoľnej dražby domáhali už v žalobe doručenej okresnému súdu dňa 8.6.2011. Len
preukázanie žalobcov 1/ a 2/, že v čase konania dobrovoľnej dražby mali v predmetnom byte trvalý
pobyt (byt aj obývali) samo o sebe nie je splnením dvoch kumulatívnych podmienok vyplývajúcich z ust.

§ 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, čo správne uzavrel už súd prvej inštancie. Vzhľadom k
uvedenému,okresnýsúdsprávnepostupoval,keďžalobužalobcov(aj)ourčenieneplatnostipredmetnej
dražby zamietol (výrok II. rozsudku).

18. Vzhľadom na neskoré podanie žaloby o určenie neplatnosti predmetnej dražby sa okresný súd

správne už ani nezaoberal skúmaním, či pri tejto dražbe (ne)došlo k porušeniu zákona o dobrovoľných
dražbách, nakoľko by to bolo už len v rovine akademických úvah, na rozhodnutie okresného súdu
nemajúcich žiaden vplyv. Zamietnutie žaloby aj v časti určenia, že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi predmetného bytu len logicky nadväzuje na zamietnutie žaloby o určenie neplatnostidobrovoľnej dražby. Za situácie, keď žalovaný 1/ ako vydražiteľ sa stal vlastníkom predmetného bytu
nie je možné určiť, že žalobcovia 1/ a 2/ sú vlastníkmi predmetného bytu, nakoľko vlastníctvo stratili v
predmetnej dražbe, s poukazom aj na konštatovanie odvolacieho súdu v odseku 14.

19. Odvolací súd ešte v súvislosti s postavením žalovaného ako dobromyseľného nadobúdateľa
predmetného bytu uvádza, že princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov
je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu.
Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytnutá

široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istý svojim vlastníctvom, čo by bolo
v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu (porovnaj aj R 14/2009).

20. Žalobcovia namietali záver okresného súdu, ktorý pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania
v ich prospech neaplikoval § 257 CSP. Pričom ako na dôvod hodný osobitného zreteľa poukazovali
pred súdom prvej inštancie na to, že sú absolútne nemajetní, v ťažkej finančnej situácii, žalobca 1/ má

čistý príjem 340,- Eur a žalobkyňa 2/ je dôchodkyňa s čistým príjmom 347,- Eur. V odvolaní doplnili, že
vzhľadom na vek nemajú možnosť zaobstarať si inú nehnuteľnosť na bývanie, ktorú stratili obchádzaním
zákona a v rozpore s dobrými mravmi konaním druhej strany.

21. Ustanovenie § 257 CSP nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné

zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane; vždy musí ísť
celkomvýnimočnýprípad,ktorýmusíbyťvrozhodnutíajnáležiteodôvodnený.Priposudzovaníokolností
hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých
strán, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní (tu už s
možnosťou zhodnotiť konkrétne správanie sa strán pred podaním žaloby na súd, v priebehu konania).

Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a
jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči
strane, a aby neodporovalo dobrým mravom. V tomto ustanovení je zároveň fixované moderačné právo
súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho,
že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa

právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť
rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. Zákon vyžaduje na také
rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti,
pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je potom vecou konkrétneho prípadu,
či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych

noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.

22. Uvedené ustanovenie teda predstavuje odchýlku zo zásahy zodpovednosti za výsledok, aj zo zásady
zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu nahradiť
trovy konania úspešnej strane. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí tvrdiť a preukázať

strana, inak je povinná zaplatiť náhradu trov konania. Predmetné zákonné ustanovenie tak rozširuje
prvky, ktoré majú strany viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za výsledok, ale aj priebeh
súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto ustanovenia musí preto zodpovedať
osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu.

23. Okresný súd správne uzavrel, že samotná nepriaznivá finančná situácia žalobcov nezakladá dôvod
hodný osobitného zreteľa, keď nemôže zostať bez povšimnutia, že od nadobudnutia vlastníckeho práva
príklepom na dražbe v roku 2008 až po súčasnosť (takmer 10 rokov) žalovaný 1/ nemohol užívať svoju
nehnuteľnosť, vypratanie bytu bolo odďaľované podaním nekvalifikovanej žaloby zo strany žalobcov
a že nemôže byť na ťarchu žalovaných, že žalobcovia podali žalobu o neplatnosť dražby po uplynutí

trojmesačnej lehoty (po zániku ich práva). Odvolací súd konštatuje, že žalobcovia svoje tvrdenie o
nemajetnosti, zlej finančnej situácii (výške príjmu) nijakým spôsobom okresnému súdu nepreukázali,
ani odvolaciemu súdu (v podanom odvolaní). Významným v danej veci je nielen posúdenie časového
hľadiska týkajúceho sa podania žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby po lehote (cca 6 rokov),
ale aj samotné správanie sa strán a ich podiel na priebehu a vzniku sporu. Pričom v konaní o určenie

neplatnosti dobrovoľnej dražby je okruh strán (aj žalovaných) určený priamo zákonom. Žalobcovia 1/
a 2/ podali pôvodnú žalobu (o určenie vlastníckeho práva) výlučne voči žalovanému 1/ (dňa 8.6.2011)
až potom, ako bolo okresným súdom vyhovené (neprávoplatne dňa 18.4.2011) žalobe žalovaného 1/
o vypratanie predmetného bytu (aj) žalobcov 1/ a 2/, ale hoci boli právne zastúpení, nepodali žalobuo určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorá by odôvodňovala posudzovanie platnosti/neplatnosti
dražby, v ktorej príklepom nadobudol vlastnícke právo žalovaný 1/ ako vydražiteľ. Naopak žalovaný 1/,
voči ktorému bola žaloba podaná už dňa 8.6.2011 (teda skôr ako voči žalovaným 2/a 3/), postupoval v

súlade s procesnými ustanoveniami (právami a povinnosťami) a riadne sa v predmetom konaní bránil,
čo už nemožno uzavrieť vo vzťahu k žalobcom 1/ a 2/, pokiaľ ide o predmetný byt.

24. S ohľadom na uvedené v odseku 22 sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie,
ktorým III. výrokom priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, keď síce

postupoval podľa § 257 CSP, avšak správne uzavrel, že na danú vec aplikácia tohto ustanovenia
nedopadá.

25. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie žalobu žalobcu (II. výrok) zamietol,
rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie v tejto časti, vrátane vecne správneho výroku o náhrade trov konania (III. výrok), potvrdil.

26. V odvolacom konaní fakticky plne úspešným žalovaným 1/, 2/, 3/ vznikol zásadne nárok na náhradu
trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o
ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací
súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom

prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade boli žalovaní 1/, 2/, 3/ v odvolacom konaní pasívni,
nevykonali žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnili, ani nevyčíslili a podľa obsahu

spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši
situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o
náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne
nevznikli.

28. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogialegisalebojuris).OdvolacísúdpretospoužitímZákladnýchprincípovčl.4ods.2CSPaplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade
trov žalovaných 1. a 2. rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom.

Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa
obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich
procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní
nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania,

za situácie, keď oprávneným stranám žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné,
ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

29. Odvolací súd preto žalovaným 1/, 2/, 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).