Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 13, 2017

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 9C/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917201113
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2017:5917201113.2

Uznesenie

Okresný súd Ružomberok v spore žalobcu: Nemzeti Útdíjfizetési Szolgáltató Zrt., so sídlom Váci út 45/B,
H-1137 Budapest, Maďarsko, Reg.: 01-10-043108, právne zastúpený: PETKOV & Co s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, IČO: 50430742, proti nedostatočne označeným
žalovaným, v štádiu rozhodovania o vadách podania, takto

r o z h o d o l :

Súd podanie žalobcu doručené Okresnému súdu Ružomberok 27.02.2017 odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.02.2017 žalobca žiadal, aby súd každému zo žalovaných uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14.875 maďarských forintov, a to titulom práva na zaplatenie
pohľadávok vzniknutých ex lege v dôsledku neoprávneného použitia spoplatnených ciest v Maďarsku
a to voči každému zo žalovaných jednotlivo.

2. Žalobca v žalobe označil žalovaných len ako "Držitelia motorových vozidiel podľa prílohy žaloby",
pričom súdu navrhol procesný postup spočívajúci v tom, aby súd za účelom spravodlivej a účinnej
ochrany práv uplatňovaných žalobcom v súlade s čl. 2 ods. 1 C.s.p. bezodkladne po prijatí podania
podľa § 190 C.s.p. v spojení s § 17 zákona o e-GOV a § 113 ods. 1 Zákona o cestnej premávke
požiadal Prezídium Policajného zboru v Bratislave, odbor evidencií a dokladov o poskytnutie údajov o
žalovaných a ich vozidlách z evidencie, a to podľa stavu ku dňu kontroly uvedeného v excel tabuľke na

CD identifikovaných evidenčným číslom motorového vozidla ku dňu podľa dátumu kontroly v rozsahu:
menoapriezviskofyzickejosobydržiteľa/vlastníkavozidlaaleboobchodnémenoalebonázovprávnickej
osoby držiteľa/vlastníka vozidla, adresa pobytu fyzickej osoby držiteľa/vlastníka vozidla alebo sídla
právnickej osoby držiteľa/vlastníka vozidla, kategória vozidla, značka vozidla, obchodný názov vozidla,
najvyššia prípustná hmotnosť vozidla, počet miest na sedenie.

3. Identifikáciu žalovaných žalobca rozsiahlo zdôvodnil. Žalobcom navrhovaný postup súdu je podľa
neho odôvodnený povinnosťou súdu postupovať tak, aby zabezpečil nielen právo na prístup k
súdu a súdnu ochranu žalobcovi, ale rovnako tak aj právo na prístup k súdu a súdnu ochranu
žalovaným. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sža 27/2008
týkajúce sa zisťovania neznámeho pobytu žalovaného, keď okolnosť neznámeho pobytu účastníka
konania sa musí vždy hodnoverne preukázať a táto povinnosť zaťažuje súd, ktorý musí vyčerpať

všetky možnosti na zistenie, či je pobyt účastníka konania skutočne neznámy. Odmietnutie žaloby pre
formálne neoznačenie žalovaných nie vinou žalobcu, by bolo v toto prípade prejavom ústavoprávne
neudržateľného "prehnaného formalizmu" a odmietnutím poskytnutia súdnej ochrany. Ďalej žalobca
poukázal nato, že nemožnosť označenia žalovaných je spôsobená práve štátom, ktorý nezosúladil
vnútroštátnu legislatívu na úseku evidencie motorových vozidiel s právom Euróspkej únie na úseku
ochrany osobných údajov, pripúšťajúcich spracovanie osobných údajov v určitých prípadoch aj bez

súhlasu dotknutých osôb rešpektujúc zásadu voľného toku osobných údajov v spoločnom európskom
hospodárskom priestore.4. Žalobca ďalej argumentoval rozhodnutím Ústavného súdu v konaní vedenom pod IV ÚS 1/02 podľa
ktorého sám Občiansky súdny poriadok to vyjadruje tak, že umožňuje zastaviť konanie podľa § 43 ods.

2 (odmietnutie podania) len vtedy, ak v konaní nemožno pre nedostatky žaloby pokračovať. Pokračovať
v konaní chápeme v tomto zmysle možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok,
ktorými sú neodstrániteľné alebo neodstránené nedostatky žalôb. Musí ísť o prekážky pre akýkoľvek
ďalší postup všeobecného súdu, napríklad zo žaloby nie je zistiteľný návrh na rozhodnutie vo veci samej
(petit).

5. Žalobca, v zastúpení svojím právnym zástupcom, dňa 17.03.2015 priamo požiadal Prezídium
Policajného zboru, o poskytnutie údajov o držiteľoch motorových vozidiel a ich motorových vozidlách,
avšak žiadosti vyhovené nebolo, kde príslušné úrady vo svojom stanovisku uviedli, že poskytnutie
údajov z evidencie motorových vozidiel, nie je možné bez súhlasu žalovaných držiteľov motorových
vozidiel. Žalobca ďalej uviedol, že nie je štátny orgán, ale súkromnoprávny subjekt, a teda sa na neho

nevzťahujú žiadne medzinárodné dohovory, ktoré zaväzujú len štáty a ich štátne orgány; neoprávnené
použitie spoplatnenej cesty v Maďarsku nie je priestupkom, ani správnym deliktom, o ktorom by žalobca
autoritatívne konal a rozhodoval z pozície orgánu štátnej moci, ale je naopak civilnoprávnym deliktom,
z ktorého zodpovednosť sa uplatňuje na princípe rovnosti subjektov občiansko-právnych vzťahov;
v dôsledku neoprávneného použitia spoplatnej cesty v Maďarsku vzniká žalobcovi len štandardná

peňažná pohľadávka, ktorú si žalobca môže uplatňovať výlučne súkromnoprávnou cestou.

6. Žalobca zároveň súdu navrhol aby pri vyžiadaní údajov od Prezídia policajného zboru postupoval
v zmysle zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente v znení neskorších predpisov, a teda aby ním
požadované údaje vyžiadal elektronicky.

7.Uznesenímč.k.9C/11/2017-32zodňa24.04.2017súdvyzvalžalobcuabyvlehote10dníoddoručenia
tohto uznesenia, svoje podanie 27.02.2017 doručené Okresnému súdu Ružomberok 27.02.2017 doplnil
tak, že riadne označí žalovaných, a to fyzické osoby menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu
alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom a právnické osoby názvom alebo

obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené. Žalobca bol
v uvedenom uznesení poučený, že ak svoje podanie v zmysle uznesenia nedoplní, súd ho odmietne.
Predmetné uznesenie prevzal právny zástupca žalobcu do vlastných rúk dňa 02.05.2017, avšak do
dnešného dňa žiadnym spôsobom nereagoval.

8. Podľa § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), ak ide o podanie vo veci samej
alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie
je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd
vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako
desať dní.

Podľa § 129 ods. 3 CSP ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie
odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

Podľa § 129 ods. 4 CSP ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa

odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o
odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

9. Vzhľadom k tomu, že žalobca podanie nedoplnil tak, ako bol vyzvaný v uznesení č.k. 9C/11/2017-32
zo dňa 24.04.2017, súd rozhodol o jeho odmietnutí.

10. Súd po dôkladnom zvážení dospel k záveru, že argumentácia žalobcu ohľadom nemožnosti
identifikácie žalovaných nie je správna. Žalobca správne uviedol, (na podklade žalobcom citovaného
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 8Sža 27/2008), že v prípade nemožnosti zistenia
pobytu žalovaného, táto povinnosť zaťažuje súd, ktorý musí vyčerpať všetky možnosti na zistenie,

avšak uvedenému zisťovaniu musí predchádzať objektívna nemožnosť zistenia pobytu žalovaného zo
strany žalobcu, pretože povinnosť označiť žalovaného v zmysle § 133 ods. 1, 2 CSP v prvom rade
zaťažuje žalobcu a až následne, pokiaľ nie je objektívne možné, aby žalobca žalovaného riadne označil,
uvedená povinnosť zaťažuje súd. Na základe uvedeného je relevantnou tá otázka, či je alebo nie jeobjektívne možné, aby žalobca žalovaných označil tak, ako predpokladá § 133 ods. 1, 2 CSP. V prípade
neznámeho pobytu žalovaného, je v zásade zrejmé, že nie je v možnostiach žalobcu, aby ho zistil, avšak
v predmetnom spore nejde o zistenie pobytu žalovaných, ale o identifikáciu samotných žalovaných, čo

nemožno stotožňovať, ale je potrebné skúmať, či nemožnosť takejto identifikácie je objektívne daná.

11. Podľa názoru súdu, žalobca nevyčerpal všetky dostupné možnosti nato, aby riadne označil
žalovaných. Zo žaloby nevyplýva, že by sa žalobca obrátil na Ministerstvo vnútra Maďarskej republiky,
so žiadosťou o identifikáciu žalovaných na základe ním získaných údajov. Ministerstvo vnútra Maďarskej

republiky by následne mohlo požiadať cestou dožiadania, a to už v rámci medzinárodných zmlúv, ktoré
v žalobe cituje sám žalobca, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, o získanie potrebných údajov. V
danom prípade by už žiadateľom nebol súkromnoprávny subjekt - žalobca, ale štátny orgán, konajúci v
zmysle medzinárodných zmlúv. Uvedený postup sa javí ako logický aj preto, že žalobcom je maďarská
právnická osoba so 100% účasťou Maďarskej republiky, ktorej ústredným orgánom štátnej správy je
Ministerstvo vnútra Maďarskej republiky.

12. Žalobca správne uvádza, že je súkromnoprávnym subjektom a nie štátnym orgánom, že
neoprávnené použitie spoplatnenej cesty nie je priestupkom, ani správnym deliktom, ale naopak
civilnoprávnym deliktom a že v tomto prípade sa jedná o štandardnú peňažnú pohľadávku. V tejto
súvislosti však treba mať na zreteli nielen práva, ale aj povinnosti súkromnoprávnych subjektov, ich

zodpovednosť za vlastné konanie, a za to, ako vstupujú do občianskoprávnych vzťahov z ktorých
vyplývajú ich subjektívne práva a povinnosti a medzi ktoré občianskoprávne vzťahy patria aj vzťahy
zodpovednostné, a to za protiprávne konanie, a to nielen toho, kto povinnosť porušil, ale aj toho, ktorého
právo bolo porušené. V týchto intenciách súd na margo dodáva, že žalobca je v prvom rade sám
zodpovedný zato, do akej miery je úspešný pri identifikácii vodiča, ktorý si nesplnil poplatkovú povinnosť,

nakoľko je to žalobca, ktorý buď uvedený penalizačný systém vytvoril, alebo do už vytvoreného systému,
akoprevádzkovateľvstúpil,atedavprvomradejetožalobca,ktorýmápreukazovaťprotiprávnekonanie,
ako aj subjekt, ktorý sa protiprávneho konania dopustil. Ak žalobca vyčerpá všetky svoje možnosti a
z objektívnych dôvodov nebude možné identifikovať žalovaných, bude na zvážení súdu, či si osvojí
žalobcom navrhovaný procesný postup, prípadne bude postupovať inak.

13. Na základe vyššie uvedeného má súd zato, že žalobca všetky možnosti na identifikáciu žalovaných
nevyužil, preto ho súd uznesením vyzval, aby vady svojej žaloby, v časti riadneho označenia žalovaných
doplnil, a keďže tak žalobca neurobil, súd jeho podanie, ktoré by inak mohlo byť žalobou odmieta, a
to v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod IV ÚS 1/02,

ktoré citoval žalobca, pretože nedostatočná identifikácia žalovaných, ktorá nevyplýva z objektívnych
skutočnostízakladajúcichnemožnosťtakejtoidentifikácie,zakladátakúprekážku,atakýneodstrániteľný
nedostatok žaloby, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia

na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (Okresný súd Ružomberok) písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 a 2
CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu, a v prípade, ak
sa jedná o podanie urobené v prebiehajúcom konaní tak aj spisovej značky tohto konania) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.