Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 7Csp/18/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616209484
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6616209484.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:

35 807 598, zast. advokátkou JUDr. Barborou Korenecovou, AK so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo
proti žalovanej W. Z., S.. XX.XX.XXXX, N. M. A. XXX, XXX XX A., občianka SR, o zaplatenie 2 589,12
Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2 589,12 Eur spolu s úrokom z omeškania
5 % ročne zo sumy 2 589,12 Eur od 31.08.2008 až do zaplatenia.

Žalobca m á nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanej. O výške trov konania bude rozhodnuté

samostatným uznesením prvostupňového súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia istiny 2 589,12 Eur spolu s úrokom z
omeškania 5,00 % p.a. z istiny od 31.08.2008 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil
tým, že žalobca je právnická osoba, žalovaná je fyzická osoba. Žalobca na základe Zmluvy o úvere
č. 6462395 zo dňa 09.06.2008 poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 1 327,76 Eur, ktorý
sa zaviazala vrátiť spolu s poplatkom vo výške 1 261,37 Eur za podmienok dohodnutých v zmluve o
úvere v 12. mesačných splátkach po 215,67 Eur od 17.06.2008. Žalovaná neplnila riadne a včas svoj
záväzok v zmysle dohodnutých podmienok čím porušila dojednania v predmetnej zmluve o úvere a

stratila výhodu splátok a dňa 31.08.2008 sa stal úver splatným. Žalobca podal trestné oznámenie na
OR PZ v Lučenci vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1
TZ. Okresný súd Lučenec trestným rozkazom č.k. 22T/205/2009-53 zo dňa 16.09.2009 uznal žalovanú
vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 TZ a podľa § 288 ods. 1 TP
odkázal žalobcu ako poškodeného so svojim nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske
súdne konanie. Trestný rozkaz Okresného súdu Lučenec č.k. 22T/205/2009-53 zo dňa 16.09.2009
nadobudol právoplatnosť dňa 28.09.2009, vykonateľnosť dňa 28.09.2009.

2. Žalovaná neurobila ku dňu vyhotovenia návrhu na platobný rozkaz žiadnu platbu. Žalovaná sa k
žalobe nevyjadrila.

3. Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 31.01.2018, ktorého sa nezúčastnil žalobca, ktorý ospravedlnil
svoju neúčasť na pojednávaní, žiadal aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Nedostavila sa žalovaná,
ktorá mala riadne vykázané doručenie dňa 05.01.2018. Súd vec prejednal vec v neprítomnosti žalobcu

a žalovanej v súlade s § 180 CSP.

4. Súd posudzoval danú vec v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici 15Co/187/2017-88
zo dňa 14.10.2017 v obdobnej veci žalobcu voči inému žalovanému ako vec nespotrebiteľskú a tedaako konanie o náhradu škody vyplývajúcej zo spáchaného protiprávneho (trestného) činu. Súd v zmysle
vykonaného dokazovania z predložených listinných dôkazov zistil, že žalobca uzatvoril so žalovanou
dňa 09. 06.2008 Zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. OBZ, podľa ktorého bola žalovaná povinná celkovo

zaplatiť žalobcovi sumu 78 000 Sk v 12. splátkach po 6 500 Sk počnúc dňom 17.06.2008. Z Trestného
rozkazu Okresného súdu Lučenec 22T/205/2009-53 zo dňa 16.09.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 28.09.2009 súd zistil, že žalovaná bola uznaná vinnou, že v snahe získať neoprávnený finančný
prospech dňa 09.06.2008 požiadala prostredníctvom mandatára spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
Bratislava na základe žiadosti č. 6462730 o úver, pričom do tejto žiadosti uviedla nepravdivé údaje

ohľadne výšku príjmu, výdavkov na základe, ktorých jej bola žiadosť schválená a toho istého dňa
uzatvorila Zmluvu o úvere č. 6462395, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 40 000 Sk,
čo činí 1 327,76 Eur, ktorú sumu prevzala a zmluvne sa zaviazala tieto splácať aj spolu s príslušným
poplatkom vo výške 38 000 Sk, čo činí 1 261,37 Eur uhradiť v pravidelných mesačných splátkach vo
výške 6 500 Sk, čo činí 215,76 Eur počnúc dňom 17.06.2008, pričom do podania trestného oznámenia
neuhradila žiadnu splátku, čím spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Pribinova 25 Bratislava spôsobila

škoduvovýške78000Sk,čočiní2589,13Eur.Uvedenýmkonanímspáchalaprečinúverovéhopodvodu
podľa § 222 ods. 1 TZ, čím bola odsúdená na trest odňatia slobody v trvaní 1 rok so skúšobnou dobou
1 rok. Žalobca bol so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

5. Podľa § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“): Ak je dlžník

v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje
zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške
dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

6. Podľa § 497 OBZ: Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

7. Podľa § 420 ods. 1, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“): (1) Každý
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto

preukáže, že škodu nezavinil.

8. Podľa § 442 ods. 1 OZ: Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

9. Podľa § 488 OZ: Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie

(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

10. Podľa § 489 OZ: Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11. Podľa § 494 OZ: Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

12. Všeobecná zodpovednosť za škodu a prípady osobitnej zodpovednosti upravené Občianskym
zákonníkom vytvárajú systém občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Ide o zodpovednosť fyzických

alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť vzhľadom na
konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému alebo vzhľadom na porušenie
určitýchpovinností,vdôsledkučohodošlokspôsobeniuškodyinejosobe,netrebaaplikovaťustanovenia
iného zákona o zodpovednosti za škodu. Predovšetkým treba spomenúť osobitnú zodpovednosť za
škodu, ktorá vznikla na základe Zákonníka práce medzi zamestnávateľom a zamestnancom (§ 177 a

nasl. Zákonníka práce), resp. na základe Obchodného zákonníka, kde je osobitne upravené spôsobenie
škody na základe porušenia povinnosti z obchodného záväzkového vzťahu (§ 373 až 387 Obchodného
zákonníka) alebo na základe porušenia ďalších povinností ustanovených v iných ustanoveniach
Obchodného zákonníka. Prípady osobitnej zodpovednosti môžu byť upravené aj v ďalších právnych
predpisoch. Pokiaľ v týchto predpisoch nie sú ustanovené osobitné podmienky zodpovednosti, treba na

tieto prípady zodpovednosti aplikovať § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za
škodu. Na základe vzniknutej škody tak vzniká medzi stranami záväzkový vzťah podľa § 488 OZ, na
základe spôsobenej škody v súlade s § 489 OZ, na základe ktorého je škodca povinný niečo dať, konať
ako vyplýva z § 494 OZ.13. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie
škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.

14. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu ide
o subjektívnu zodpovednosť, v prípade keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť.
Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu
sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Jednotlivé prípady osobitnej zodpovednosti

za škodu zväčša nevyžadujú zavinenie, ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Pokiaľ sa
zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť, to však neznamená, že v týchto prípadoch
osobitnej zodpovednosti sa zavinenie škodcu nemôže vyskytnúť. Ak sa vyskytne, nemá síce význam
z hľadiska vzniku zodpovednosti, môže však ovplyvniť výsledok zodpovednosti, najmä rozsah náhrady
škody.

15. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných povinností zákonom uložených, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej,
ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Niektoré prípady osobitnej zodpovednosti možno vzťahovať len

na záväzkovú zodpovednosť (napr. § 421 a § 421a), niektoré len na mimozáväzkovú zodpovednosť
(napr. § 427 a nasl. ).

16. V § 420 odseku 1 OZ je vyjadrená zásada, že každý t.j. tak fyzická ako aj právnická osoba zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobila porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je,

že niekto porušil určitú povinnosť, pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého
záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom a porušením tejto povinnosti
spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním (porušením povinnosti ) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej
zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 tohto ustanovenia treba

konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie
škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá.

17. Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 OZ sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Aj skutočná škoda a
ušlý zisk je majetkovou ujmou, ktorá postihla poškodeného v dôsledku vzniku zodpovednosti za škodu,

ktorú niekto iný spôsobil poškodenému. Následky tejto majetkovej ujmy možno spravidla odstrániť
peňažným plnením. Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; inak
povedané v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri
predpokladanej činnosti dalo očakávať. Ušlý zisk možno nahradiť len peňažným plnením. Naturálna
reštitúcia tu neprichádza do úvahy.

18. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere č.
6462395 dňa 09.06.2008 v zmysle § 497 OBZ. Na základe tejto zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť
žalovanej peňažné prostriedky vo výške 40 000 Sk, pričom žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi
sumu 78 000 Sk. Medzi žalobcom a žalovanou tak vzniklo v súlade s § 488, §489 a § 420 ods. 1

OZ zodpovednostný právny vzťah v zmysle ktorého vznikla žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi
vzniknutú škodu (§ 494 OZ). Vzniknutá škoda v danom prípade predstavuje ušlý zisk v dôsledku konania
žalovanej, keď nedošlo k predpokladanému zväčšeniu majetku žalobcu v súlade so zmluvou o úvere o
sumu 2 589,12 Eur (ktorá zodpovedá sume 78 800 Sk). Súd preto priznal žalobcovi nárok voči žalovanej
na zaplatenie žalovanej sumy ako je uvedené vo výroku.

19. Žalobca si žalobou uplatnil voči žalovanej aj nárok na úroky z omeškania, pretože žalovaná
dlžnú sumu neuhradila v lehotách stanovených v zmluve o úvere v súlade s § 506 OBZ poskytnutý
úver zosplatnil a k 31.08.2008 sa stal splatným úver. Nezaplatením dlžnej sumy do dňa splatnosti
poskytnutého úveru sa dostala žalovaná splnením dlhu do omeškania. Z vykonaného dokazovania má

súd za to, že v žalobe uplatňované úroky z omeškania zodpovedajú výške podľa Nariadeniu vlády SR
č. 87/1995 Z. z., § 3 a ustanovenia § 369 ods. 1 OBZ vo výške 5 % (t.j. sadzba ECB 0 % + 5 %).

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.21. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

22. Nakoľko bol žalobca v plnom rozsahu úspešný, súd mu priznal plnú náhradu trov konania voči
žalovanej v súlade s § 255 ods. 1 CSP. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením

prvostupňového súdu po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.