Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/151/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716207837
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716207837.6

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu N. V., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, XXX XX P.-P., zastúpená advokátom JUDr. Ľubomírom Ivanom,
so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v mene spoločnosti koná

JUDr. Andrea Cviková, konateľka a advokátka, o určenie, že žalovaný nie je oprávnený vykonávať práva
z dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že žalovaný n i e j e oprávnený vykonať práva z dohody o zrážkach zo mzdy
(iných príjmov dlžníka) č. 8500045629 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 16.4.2014.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 23.6.2016 žiadala žalobkyňa pôvodne vysloviť neplatnosť dohody o
zrážkach zo mzdy (iných príjmov dlžníka) č. 8500045629 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným
dňa 16.4.2014 a súčasne rozhodnúť o trovách konania. V priebehu konania požiadala vzhľadom na
zmenu právnych predpisov o pripustenie zmeny žalobného návrhu s tým, že žiadala určiť, že žalovaný
nie je oprávnený vykonávať práva z dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov dlžníka) č. 8500045629

uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 16.4.2014. Uznesením zo dňa 12.10.2017 súd zmenu
žaloby pripustil.

1.1.Žalobkyňa svoj nárok aj po pripustení zmeny žaloby odôvodňovala tým, že dňa 16.4.2014 uzatvorila
so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8500045629 na finančnú čiastku vo výške 1.500,--
€. Rovnako v tento deň uzatvorila aj dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej je podľa tvrdenia

žalovaného zamestnávateľ žalobkyne povinný vykonávať v prospech žalovaného mesačné zrážky z jej
mzdy v riadnom výplatnom termíne a odvádzať ich na bankový účet žalovaného. Žiadosť žalovaného
bola predložená zamestnávateľovi žalobkyne dňa 10.11.2015 o vykonávanie zrážok zo mzdy a z
iných príjmov, pričom zamestnávateľ žalobkyni potvrdil, že žalovaný ku dňu podania žaloby žiadosť
o vykonávanie zrážok zo mzdy neodvolal. S poukazom na ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka mala žalobkyňa za to, že je spotrebiteľkou a v danej veci sa jedná o spor zo spotrebiteľskej

zmluvy. V súlade s ustanovením § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je
neprípustné na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej
zmluvy túto zabezpečovať dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho
alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol o tom
poučený a mal možnosť túto dohodu odmietnuť. Žalobkyňa v žalobe uvádzala, že predmetná dohoda
o zrážkach zo mzdy nebola s ňou ako spotrebiteľkou vopred individuálne dojednaná hoci sa formálne

tak javí. Túto musela akceptovať, nakoľko bola súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V opačnom
prípade by úver spotrebiteľský žalobkyni nebol poskytnutý. Poukazovala na to, že aj samotná úverovázmluva, z ktorej mala vzniknúť žalovanému pohľadávka nebola uzavretá platne pre absenciu zákonných
náležitostí s tým, že je sporné, či vôbec uzatvorená bola. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy
predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, pričom obsahom spôsobuje

značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech samotnej žalobkyne ako spotrebiteľky.
Pri podpisovaní dokumentov jej bolo iba ukázané, kde má tieto podpísať, pričom dohoda vrátane zmluvy
jej bola predložená naraz v jeden deň. Od počiatku nebola správne poučená o dôsledkoch uzavretia
predmetnej dohody zrážkach zo mzdy. V tejto súvislosti poukazovala aj na smernicu Rady 93/13/EHS z
5.4.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách, ako aj na zákonné ustanovenia. Okrem

vysloveniapôvodneneplatnosti,neskôrurčenia,žežalovanýniejeoprávnenývykonávaťprávazdohody
o zrážkach zo mzdy žiadala vydať aj predbežné opatrenie za účinnosti občianskeho súdneho poriadku.

2. Uznesením zo dňa 19.7.2016 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť
zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy a
iných príjmov uzavretej dňa 16.4.2014 a rovnako uložil zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť zdržať

sa vykonávania zrážok zo mzdy a iných príjmov. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť aj vykonateľnosť
12.8.2016.

3. Žalovaný doručil k žalobe na základe výzvy v zmysle ustanovenia § 167 ods. 2 Civilného sporového
poriadku vyjadrenie s tým, že zdôraznil, že pri poskytovaní ochrany v zmysle právneho poriadku nie

je možné a ani súdny orgán nie je oprávnený prekročiť rozsah ochrany poskytovanej priemernému
spotrebiteľovi. Ochrana spotrebiteľa je založená na ochrane „priemerného spotrebiteľa“. Toto chápanie
zabezpečuje zachovanie prvku právnej istoty aj pre dodávateľa, ktorá má byť vlastná aj spotrebiteľským
právnym vzťahom. Žalobkyňa sa domáha pôvodne vyslovenia neplatnosti zmluvného dojednania
dohody o zrážkach zo mzdy na základe retroaktívnej aplikácie zákona s tým, že znenie právnej

normy § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. zavedené s účinnosťou od 1.5.2014 na uzavretý právny
úkon dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 16.4.2014 nie je možné aplikovať. Podstata nepravej
retroaktivity spočíva v tom, že sa uznávajú úkony a ich platnosť vykonávané pred účinnosťou novej
úpravy. Požiadavka, ktorou argumentuje žalobkyňa ohľadne uzavretej dohody s poukazom na 5a ods.
1 uvedeného zákona je nedôvodná. Pre ustanovenie § 5a ods. 1, písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z.

bola zákonodarcom upravená a tým pripustená len nepravá retroaktivita. Navyše dohoda o zrážkach
zo mzdy je štandardným zabezpečovacím prostriedkom pohľadávky v čase vzniku, ktorá je spojená
so vznikom zmluvy a je prirodzeným postupom obozretnosti každého veriteľa predchádzať situáciám,
aby nedochádzalo k majetkovej strate spôsobené nielen neskoršou insolventnosťou druhej strany
zmluvného vzťahu, ale predovšetkým porušením povinnosti splniť si svoje záväzky. Žalovaný uviedol vo

svojom vyjadrení, že prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinností
dlžníka a to je k úhrade splátok úveru. Žalovaný poprel aj právnu relevanciu a dôvodnosť tvrdení ohľadne
nutnosti uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy tak ako to prezentovala žalobkyňa v písomnej žalobe.
O uzatvorení dohody vedela žalobkyňa ešte pred uzavretím samotnej zmluvy, nakoľko tento údaj je
povinným obsahom formulára označeného ako „štandardné európske informácie o spotrebiteľskom

úvere“. Zmyslom písomnej formy právneho úkonu je okrem iného zabezpečiť určitú formu právnej
istoty a stability v zmluvnom vzťahu práve pred situáciou, aby následne nedochádzalo k sporom
o to čo bolo dohodnuté, aký bol obsah vôle a čo zahŕňal a ako bol urobený. Dohoda obsahuje
riadne označenie pohľadávky a výšky zrážky, ktorá bola určená rovnako ako mesačná splátka podľa
splátkového kalendára. Dohoda o zrážkach zo mzdy pri označení pohľadávky, teda vymedzuje aký

právny vzťah je dôvodom vzniku pohľadávky a tiež na základe čoho konkrétne pohľadávka vznikla.
Rovnako sa táto pohľadávka nezameniteľne identifikuje aj z hľadiska osoby oprávnenej a povinnej,
ako aj z hľadiska určenia právneho vzťahu zabezpečovanej pohľadávky. Navyše žalovaný zdôraznil,
že žiadne ustanovenie únijného práva neupravuje prípustnosť alebo zákaz zrážok zo mzdy na základe
dohody uzavretej medzi dodávateľom a dlžníkom. Neexistuje ustanovenie, ktoré by túto otázku riešilo.

V dôsledku toho je potom vecou vnútroštátneho zákonodarcu, aby si sám stanovil podmienky za akých
je použitie tohto hmotnoprávneho inštitútu možné alebo nie. Vzhľadom k týmto skutočnostiam žalovaný
žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a súčasne požadoval náhradu trov konania. Po pripustení
zmeny žaloby, ktorá bola žalovanému doručená sa žalovaný k tejto nevyjadril. Neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil, súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez ich prítomnosti.

4. Žalobkyňa k žalobe pripojila dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500045629,
ktorú podpísala 11.4.2014 a za žalovaného 16.4.2014. Z dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov
dlžníka vyplýva, že sa zmluvné strany dohodli, že spoločnosť (žalovaný) bude mať (má) voči dlžníkovipohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500045629 čiastku vo výške zrejme 1.500,--
€ (zle čitateľná kópia) v zmysle zmluvy/dodatku k zmluve má dlžník právo, aby mu v prípade

riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingu. Pohľadávky spoločnosti voči
dlžníkovi zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov
poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami,
nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok
voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na

základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov. Podľa bodu II. strany dojednávajú v
zmysle § 551 Občianskeho zákonníka k zabezpečeniu pohľadávok spoločnosti uvedených v článku I.
tejto dohody dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia
nakladá ako so mzdou, ktorú dlžník poberá od svojho zamestnávateľa. Ďalej nasleduje vybodkovaný
čistý riadok. Na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonať v prospech spoločnosti
mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na bankový

účet pod variabilným symbolom vo výške zrejme 80,37 € mesačne (zle čitateľný vpísaný údaj). Ďalej
nasleduje vyhlásenie, že strany výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci
zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale vo výške nižšej bude za účelom riadneho vyrovnania
príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či
mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne-

záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia a to všetko
do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní. Dlžník s takýmto postupom výslovne súhlasí.

5. Súčasťou žaloby je aj list adresovaný spoločnosti Becker Slovakia, s.r.o. Banská Bystrica od
žalovaného dňa 10.11.2015 označený ako „Dohody o zrážkach zo mzdy - zaslanie“. Uvedeným listom

vyzval žalovaný na realizovanie zrážok zo mzdy a to na splatenie istiny vo výške 2.006,73 € + úrok
z omeškania s tým, že v mesiaci december 2015 požiadal žalovaný o vykonanie zrážky zo mzdy za
mesiac november, december 2015 vo výške 158,22 € na účet tam uvedený. Následne žiadal o splátky
vo výške 80,37 €. V závere nasleduje rukou napísaná poznámka „po dohovore s p. V. uhradí si sama“
a nečitateľný podpis.

6. Žalobkyňa k žalobe pripojila aj žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom
úvere č. 8500045629 zo dňa 11.4.2014, kde v bode 5 uviedla údaje o požadovanom revolvingu.
Nasleduje bod 6 a to údaje o schválenom revolvingu s tým, že žiadosť bola podpísaná žalovaným
16.4.2014 a údaje nie sú totožné s údajmi v časti 5 o požadovanom revolvingovom úvere. Súčasne malo

byť žalovanej doručené oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere
č. 8500045629, ktoré taktiež žalobkyňa k spisu pripojila.

7. Súčasťou žaloby boli aj rozhodnutia súdov prvej inštancie, ako aj odvolacích súdov v obdobných
veciach, na ktoré žalobkyňa v súvislosti s uplatňovaným nárokom poukázala.

8. Podľa ustanovenia § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a/ splnení povinností,
b/ nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem: naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
9. Pôvodne sa žalobkyňa domáhala vyslovenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. S poukazom na

novú procesnú úpravu v súvislosti s ustanovením § 137 CSP, ktorý jej neumožnil domáhať sa toho, aby
súd určil, že uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná sformulovala výrok žalobného návrhu
tak, aby inou prípustnou formuláciou dosiahla ochranu svojich práv vzhľadom k tomu, že sa nejednalo
o žalobu, či už v zmysle ustanovenia § 137, písm. c/ alebo písm. d/ CSP. Z tohto dôvodu požiadala o
pripusteniezmenyžaloby,ktoroužiadalaurčiť,žežalovanýniejeoprávnenývykonávaťprávazdohodyo

zrážkachzomzdyinýchpríjmovdlžníkač.8500045629uzatvorenejmedzistranamisporudňa16.4.2014
tak, aby zákonným spôsobom jej bola poskytnutá ochrana jej práv. Súd zmenu žaloby pripustil.10. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

12. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 a 2 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

13. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté

medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

15. Podľa ustanovenia § 5a ods. 1, písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení
účinnom od 1.5.2014 je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku
zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho
alebo inej osoby ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o
dôsledkoch jeho uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

16. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
17. Podľa ustanovenia § 39 OZ neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Predmetnou žalobou žiadala žalobkyňa určiť, že žalovaný nie je oprávnený vykonávať práva z
dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500045629 uzatvorenej medzi žalobkyňou
a žalovaným dňa 16.4.2014 kedy bola medzi stranami sporu uzatvorená aj zmluva o revolvingovom
úvere/úvere s totožným číslom. Je síce pravda tak ako poukazuje žalovaný, že táto dohoda o zrážkach

zo mzdy bola uzavretá na osobitnej listine a nie je súčasťou hlavného zmluvného vzťahu, avšak
len s ohľadom na túto skutočnosť nemožno mať automaticky za to, že bola naplnená zákonná
podmienka individuálneho zmluvného dojednania medzi spotrebiteľkou, ktorou nepochybne žalobkyňa
je a žalovaným ako dodávateľom. Z obsahu predmetnej dohody je zrejmé, že išlo o vopred dodávateľom
pripravená formulárovú zmluvu, do ktorej sa vpisovali konkretizované údaje o žalobkyni ako dlžníčke

v nadväznosti na poskytnutý revolvingový úver, pričom z obsahu tejto dohody nevyplýva osobitná
možnosť žalobkyne ako spotrebiteľky vylúčiť uzatvorenie takejto dohody, prípadne možnosť poskytnutia
v dodatočnej lehote vylúčenia právnych účinkov takéhoto dojednania napr. jednostranným odstúpením
od dohody, prípadne inou formou upravená možnosť žalobkyne prijať, či neprijať takúto dohodu alebo
meniť obsah tejto dohody. Navyše z bodu 5 uvedenej dohody vyplýva, že sa uzatvára na dobu kým

budú splatené všetky pohľadávky spoločnosti vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou,
prípadne jej dodatkov a môže byť zrušená, či menená iba písomnou dohodou oboch strán. Dlžník nemá
oprávnenie túto dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo iným spôsobom
jednostranne ukončiť. Z hľadiska takejto formulácie uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy je potom
zásadné vyjadrenie žalobkyne v rámci konania, že nemala možnosť predmetnú dohodu ovplyvniť a

táto nebola s ňou individuálne dojednaná. Žalovaný žiadnym spôsobom ani dôkazom nespochybnil
vyjadrenia, či tvrdenia žalobkyne týkajúce sa uzatvárania samotnej zmluvy, kde žalobkyňa uvádzala,
že podpisovala doklady a listiny bez vysvetlenia čo podpisuje a informácie týkajúcej sa dôsledkov
uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy. Nestačí všeobecné konštatovanie, že sa jedná o priemernéhospotrebiteľa, ktoré by tieto skutočnosti mal predpokladať a vedieť. S poukazom na ustanovenie § 53
ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej je dôkazná povinnosť preukázania opaku záveru o tom,
že zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne

dojednané, je na práve dodávateľovi potom, keďže žalovaný ako dodávateľ v tomto smere neuniesol
dôkazné bremeno, neprodukoval v konaní žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili tvrdenia o mechanizme
uzatvárania hlavného zmluvného vzťahu, ako aj na neho nadväzujúceho zabezpečovacieho zmluvného
vzťahu iba so všeobecným odkázaním na „priemerného spotrebiteľa“, súd považoval dojednanie dohody
o zrážke zo mzdy za neplatné, nakoľko nebolo so spotrebiteľkou, t.j. žalobkyňou individuálne dojednané.

19. Samotné dojednanie, ktoré bolo žalobkyni vnútené mimo jej vôľu a mimo jej vedomosť a ktoré
zásadným spôsobom znevýhodňuje jej postavenie v prípade ak sa dostane do omeškania s riadnym
splatením úveru možno považovať za dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán a to výrazne v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. Dohodou o
zrážkach zo mzdy si veriteľ zabezpečil účinný právny nástroj na vymoženie si nároku voči žalobkyni

a to závislého výlučne len na jeho iniciatíve a jeho jednostranných tvrdeniach. Je na vôli veriteľa
kedy a či vôbec predloží zamestnávateľovi dlžníka dohodu o zrážkach zo mzdy, navyše aj v akej
výške bude tvrdiť, že je potrebné zrážky vykonávať a najmä na vymoženie akej dlžnej sumy, pričom
zrážky zo mzdy dlžníka musí zamestnávateľ vykonávať odo dňa predloženia dohody o zrážkach zo
mzdy na základe nejudikovaného titulu. Dlžník pritom nemá možnosť vykonávaniu zrážok zabrániť inak

ako iniciovaním súdneho konania, v ktorom prostredníctvom neodkladného opatrenia dočasne zabráni
výkonu zrážok a následne je povinný v konaní vo veci samej o určenie, že nie je žalovaný oprávnený
vykonávať práva z dohody o zrážkach zo mzdy. Až v konaní vo veci samej sa môže spotrebiteľ brániť
právnym účinkom dohody a vykonávaniu zrážok z jeho mzdy a to tvrdením a preukazovaním, či takto
uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy obstojí aj z hľadísk zákonných kritérií podľa ustanovení §

53 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka (predovšetkým danosť vôle a vedomosti dlžníka uzatvoriť
takýto dvojstranný právny úkon, existencia jeho súhlasu a vôle s vykonávaním zrážok) alebo či takúto
klauzulu je nutné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve.
Takáto dohoda je právnym prostriedkom veriteľa na vykonávanie núteného plnenia od dlžníka, na
ktorý ale nemá veriteľ zákonný nárok. Všetky okolnosti potom nasvedčujú tvrdeniu, že dojednanie

dohody o zrážkach zo mzdy je v rozpore so spotrebiteľským právom za predpokladu jeho nedojednania
individuálne s možnosťou spotrebiteľa vylúčiť takéto dojednanie alebo ovplyvniť ho bez náležitého a pre
spotrebiteľa zrozumiteľného vysvetlenia a poučenia o dôsledkoch a zo zákona vyplývajúcich následkoch
uzatvorenia takejto dohody. Takéto dojednanie je jednoznačne zmluvným dojednaním spôsobujúcim
značnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránatovýraznevneprospechspotrebiteľa,

pretože spôsobilé zásadným spôsobom a v rozpore so zákonom zasiahnuť do jeho majetkových a
osobných pomerov tým, že mu nie je umožnené v plnej miere disponovať so svojim príjmom plynúcim
z výkonu zamestnania alebo povolania.

20. Ďalšou námietkou žalovaného voči žalobe bol namietaný rozpor ustanovenia § 5 ods. 1, písm.

a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s tým, že v našom právnom poriadku je zákaz
retroaktivity právnych noriem. Žalovaný poukazoval na to, že v čase podpísania dohody o zrážkach
zo mzdy nebolo ustanovenie § 5a ods. 1, písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. platné a účinné.
Žalobkyňa v písomnej žalobe poukazovala a opierala o jeden z dôvodov neplatnosti tejto dohody a
teda nemožnosti vykonávania zrážok zo mzdy práve pre nesúlad konkrétnej dojednanej dohody o

zrážkach zo mzdy so zákonnou úpravou vyplývajúcou z ustanovenia § 5a ods. 1, písm. a/ zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia
pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej
listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. V súvislosti

s aplikáciou predmetného zákonného ustanovenia (v znení účinnom od 1.5.2014) súd poukazuje na
závery obsiahnuté v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Mcdo 14/2014 zo dňa 21.4.2015 (zhodne
aj s rozhodnutiami NS SR sp. zn. 8Mcdo 13/2014, 3Mcdo 9/14, 3Mcdo 12/2014), ktorý vyslovil, že
súd je povinný vziať na zreteľ ustanovenie § 5b (analogicky teda aj ustanovenie § 5a) zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a tieto zákonné ustanovenia sa vzťahujú aj na právne vzťahy

založené pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia. Najvyšší súd SR v rozhodnutí vyslovil, že
aj keď toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť od 1.5.2014 právny predpis, ktorého súčasťou
nemá prechodné ustanovenia týkajúce sa tejto novely a preto ich účinnosť sa vzťahujú aj na právne
vzťahy založené pred dňom účinnosti tohto zákonného ustanovenia. Vzhľadom k tejto skutočnosti jesúd povinný na závery a právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR prihliadať a pri rozhodovaní
vyslovený právny názor rešpektovať. Pokiaľ teda žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení namietal, že v
danej veci nie je možné aplikovať práve toto zákonné ustanovenie z dôvodu zákazu retroaktivity, súd na

túto námietku neprihliadol a poukázal aj na neplatnosť takéhoto dojednania s poukazom práve na vyššie
citované zákonné ustanovenie s tým, že v konaní nebolo preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľka
bola poučená o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a navyše táto dohoda nebola uzavretá
vo forme osobitnej individuálnej dojednanej listiny bez ohľadu na to, že sa nachádzala na osobitnom liste
papiere čo však samé o sebe ešte neznamená, že bola naplnená zákonná podmienka individuálneho

zmluvného dojednania medzi spotrebiteľom a dodávateľom.

21. V konaní mal súd za preukázané, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi stranami
sporu nebola uzavretá individuálne, žalobkyňa nemala možnosť jej ovplyvnenia, prípadne vylúčenia
takejto dohody, nebolo vyvrátené tvrdenie žalobkyne uvádzané v písomnej žalobe, že takáto dohoda
jej bola vnútená bez jej vôle a vedomosti o tom aké právne následky táto dohoda so sebou prináša a

nebolo preukázané, že žalobkyni ako spotrebiteľke bolo zo strany žalovaného vysvetlené zrozumiteľným
spôsobom aké dôsledky uzavretie tejto dohody so sebou prináša. Navyše tak ako bolo vyššie
konštatované žalobkyňa ako spotrebiteľka nemala možnosť túto dohodu odmietnuť, odstúpiť od nej
aleboinýmspôsobomtakútodohoduzrušiť.Vzhľadomktýmtovšetkýmskutočnostiamsúdpotomdospel
k záveru, že žalovaný nie je oprávnený vykonávať práva z dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)

dlžníka č. 8500045629 uzavretej medzi stranami sporu dňa 16.4.2014 práve pre jej rozpor so zákonom.

22. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia a úspešnej
žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému. Nakoľko podľa ustanovenia § 262 ods. 1

súd rozhoduje najprv o nároku, súd rozhodol o tom, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. Až následne podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP bude rozhodovať o
výške trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej

značky (§ 127 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,

b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).