Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. jún 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114201907
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2114201907.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľa: J. zast.:
JUDr. Tibor Sanák, advokát, nám. SNP 2, Trnava, proti odporcovi: K., zast.: JUDr. Miloš Chrenko,
advokát, Hlavná 25, Trnava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

1. Súd v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že

- do výlučného vlastníctva navrhovateľky sa prikazujú:

1. Nehnuteľnosti:
a/ 2-izbový byt v bytovom dome č. s. XXXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX/XXX, vchod č. XB, č.
bytu XXX na X. podl. vrátane pivnice č. XXX na X. N. podl. bytového domu o výmere XX,XX mX v celosti,
b/ Spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti
XXXX/XXXXX-ín, zapísaný na LV č. XXXX Okresného úradu TJ.

c/ Spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. č. XXXX/XXX zast. plochy a nádvoria o výmere XXX mX o
veľkosti XXXX/XXXXX-ín, zapísaný na LV č. XXXX
Parc. č. XXXX/XXX prislúcha k bytovému domu č.s . XXXX zapísanému na LV č. XXXX Okresného
úradu K.V celkovej hodnote 64.000 eur.

2. Hnuteľné veci

1. Manželská posteľ a matrace v hodnote 346,30 eur
2. Gaučová súprava rohová v hodnote 310,32 eur
3. Obývačková stena v hodnote 277,04 eur
4. Konferenčný stolík v hodnote 40,40 eur
5. Presklená vitrína v hodnote 58,55 eur
6. Kuchynský stôl + 2 stoličky v hodnote 52,04 eur
Spolu hnuteľné veci v hodnote 1.084,65 eur

- do výlučného vlastníctva odporcu sa prikazujú:
1. Automatická práčka Elektrolux 80,00 eur
2. Chladnička Samsung 50,00 eur
3. Satelit Skylink 80,00 eur
Spolu hnuteľné veci v hodnote 210,00 eur

2. Navrhovateľka je povinná zaplatiť nedoplatok na hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX V.
ktorý ku dňu 20. 1. 2016 predstavoval čiastku 23.831,30 eur.

3. Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi na jeho podiel sumu 10.401,27 eur do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.4. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu v Trnave trovy štátu vo výške 149,13 eur do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

5. Účastníci sú p o v i n n í zaplatiť Okresnému súdu v Trnave súdny poplatok, a to navrhovateľka vo
výške 345 eur, odporca vo výške 106 eur, obaja do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

6. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vyporiadania BSM účastníkov z dôvodu, že manželstvo

účastníkov bolo rozvedené, k dohode o vyporiadaní BSM však nedošlo.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, znaleckým dokazovaním, oboznámením sa
s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka v konaní uviedla, že za trvania manželstva nadobudli dvojizbový byt v K., hnuteľné veci
uvedenévnávrhuahypotekárnyúver.Zabyt zaplatiliprvúsplátku3.300eurTrnavskýmrealitám,jednalo
sa o spoločné peniaze, druhú splátku 35.517,49 eur dostala od svojej mamy ako dar, splátka 26.600
bola úver na byt, ktorú mal splácať odporca za to, že ona dostala peniaze od matky. Suma 42.462,74
eur uvedená v návrhu je súčet daru od jej matky a sumy 6.945,25 eur, ktorá suma je pravdepodobne

uhradená zo spoločných prostriedkov, lebo odporca si požičiaval peniaze, keď mali splatiť poslednú
splátku. Úver na byt splácal odporca. Mala životnú poistku, ktorú zrušila 6.4.2009, dostala čiastku
4.490,25 eur. Za tieto prostriedky kúpila chladničku, práčku, obývaciu stenu, gauč, manželskú posteľ,
stôl do obývačky a kuchynský stôl s dvomi stoličkami. Spolu v sume 3.350 eur. Keď z bytu odchádzala,
kúpila vstavanú skriňu 650,04 eur, bolo to z prostriedkov, ktoré jej v apríli 2012 dala matka vo výške

2.000 eur. Tieto jej poslala na účet. Teda v návrhu uvedené všetky hnuteľné veci sú kupované za peniaze
z jej životnej poistky. Pokiaľ ide o satelit, na tento dala odporcovi 400 eur, ale v skutočnosti nebol
vedený na odporcu. Nemá vedomosť o tom, že by odporca niečo vniesol do manželstva, resp. že by
mu rodičia niečo darovali, vie, že údajne mal dať otec odporcovi 200.000 Sk, ale tieto peniaze nevidela.
Nevie, z čoho bola uhradená splátka na by 6.945,25 eur. Je možné, že sa jednalo o peniaze od otca

odporcu alebo si ich požičali. K zmiešaniu finančných prostriedkov by mohlo dôjsť v prípade, ak by
bolo preukázané, že na účet okrem výlučných prostriedkov boli poukázané aj spoločné, napr. výplaty
mzdy za trvania manželstva. V čase, keď malo byť vyplatených 100.000 Sk od matky, si odporca kúpil
plynovú zbraň, rybárske náčinie a mobilný telefón I-Phone za 1.000 eur. Žiadala, aby súd prikázal
nehnuteľnosť - byt do jej vlastníctva s tým, že vyplatí zostatok úveru, ktorý doteraz spláca odporca. Na

tomto uhradila 850 eur, o čom predložila potvrdenie Tatra banky v období od 23.12.2014 do 22.12.2015.
Predložila potvrdenie Tatry banky, že ku dňu 20.2.2016 je zostatok 23.831,30 eur, dňa 2.4.2015 bola
menená fixácia a tiež 2.4.2012. Z hnuteľných vecí žiadala do vlastníctva prikázať sedaciu súpravu,
konferenčný stolík, obývaciu stenu, manželskú posteľ, matrace, kuchynský stôl, stoličky, presklenú
vitrínu a do vlastníctva odporcu žiadala prikázať práčku, chladničku a satelit Skylink, s tým, že zvyšok

podielu odporcu po odrátaní zostatku úveru uhradí v jeho prospech. Predložila doklad o nedoplatkoch
za nájomné, k 21.1.2016, fond opráv 125,90 eur, služby 559,56 eur, doklad od ZSE, z toho vyplýva
nedoplatok na byte 42,42 eur, teda aj tieto treba zohľadniť v závislosti od toho, či tieto uhradí odporca
alebo ona. Bez zohľadnenia týchto nedoplatkov je ochotná uhradiť odporcovi na jeho podiel 3.000 eur.
Počas manželstva platili stavebné sporenie spolu 4.069,82 eur, z toto platil odporca počas manželstva, v

tom období spolu hospodárili. Jej podiel je 2.034,91 eur. Stavebné sporenie je na meno odporcu, myslí,
že sa nepoužilo a preto žiada tento podiel zarátať vo svoj prospech.. Nie je zrejmé, na čo bola použitá
suma 950 eur z úveru. Tiež nie je zrejmé, či otec dal odporcovi sumu 200.000 Sk, alebo 250.000 Sk.
Odporca mal dostať od matky 3.329 eur v roku 2011, s tým, že byt a bytové zariadenie kupovali v roku
2009. Jej dala matka dar 35.517,00 eur, bola jej vyplatená poistka ČSOB založená v roku 2006 na meno

A. a zrušená bola v roku 2009, z nej bolo zakúpené bytové zariadenie, teda nábytok, ktorý zahrnula
do BSM. Na začiatku sme použili ako svadobné dary sumu 3.300 eur, boli to teda spoločné peniaze a
zaplatili ich realitám. Nesúhlasila s tým, aby byt a hnuteľné veci boli prikázané do vlastníctva odporcu,
nakoľko sa chce osamostatniť, z bytu bola nútená odísť, býva stále u rodičov aj s dieťaťom. Pokiaľ by ju
malodporcavyplatiť,jetosuma40.000eur,dojednéhotýždňa.Akby malavyplatiť odporcu,urobítakdo

jedného týždňa. Zdokladovali platenie zálohy, keď 3.000 eur bolo platených zo spoločných prostriedkovvýberom z banky a 300 eur bolo doma v hotovosti. Preto sumu 695 eur nie je možné žiadnym spôsobom
započítať v prospech odporcu, nakoľko nie je preukázané, že by táto suma bola použitá na zakúpenie
vecí patriacich do BSM. Odporca nepravidelne platí úhrady za byt, čo preukazuje jeho vzťah k bytu.

Odporca pôvodne súhlasil s tým, aby bol byt prikázaný do výlučného vlastníctva navrhovateľky, s tým,
že táto bude splácať aj hypotekárny úver. Na výplatu podielu žiadal 9.272,66 eur. V priebehu konania
žiadal prikázanie nehnuteľnosti aj hnuteľných vecí do svojho vlastníctva. Uznal, že navrhovateľke dala
je matka na splátku bytu čiastku 35.517,49 eur. Suma 3.300 eur zaplatená realitám z jeho prostriedkov,

ktoré nasporil pred uzavretím manželstva. Mal založenú VK a na nej bolo asi 3 a pol tisíca. Na byt mu dal
otec 250.000 Sk, bolo to v čase, keď kupovali byt, dal mu ich na účet. Toto použili na byt v sume 6.945,25
eur a zvyšok bol na hnuteľné veci. Nevie presne uviesť, ktoré z hnuteľných vecí uvedené v návrhu
boli z tejto sumy hradené. Navrhovateľka vniesla do manželstva peniaze zo životnej poistky a tieto sa
tiež použili na hnuteľné veci. V roku 2011 mu matka dala 3.320 eur, ktoré mu poukázala na účet. Tieto
použil na bežné veci pre domácnosť. S navrhovateľkou mali účet každý sám. Poukázal na to, že pokiaľ

aj navrhovateľka vniesla nejaké prostriedky do manželstva, nie je to dôkaz o ich použití na konkrétnu
hnuteľnúvec,nakoľkodošlokzmiešaniuprostriedkovobochmanželov.Azprostriedkovobochmanželov
sa hradili náklady v domácnosti, vrátane zakúpenia hnuteľných veci. Ak by navrhovateľka mala za to, že
veci boli zakúpené z výlučne jej prostriedkov, nezahrnula by ich do masy BSM. Aj do životnej poistky boli
vložené peniaze za trvania manželstva, teda spoločné. Došlo k zmiešaniu. Iba po preukázaní darov od

rodičov je možné tieto prostriedky odrátať z masy BSM. Žiadal, aby súd vyporiadal BSM účastníkov tak,
že byt a všetky hnuteľné veci, ktoré boli predmetom konania prikázať do výlučného vlastníctva odporcu,
ktorý bude zaviazaný vyplatiť úver a navrhovateľke jej podiel keď celá masa BSM po odrátaní úveru je
40.233,98 eur a teda podiel navrhovateľky by bol 20.116,99 eur. Nad rámec toho je potrebné zohľadniť
vložené investície účastníkov, teda ich prostriedky a to vnos navrhovateľky vo výške 35.517,49 eur,

použité na nadobudnutie vecí patriacich do BSM a vnos odporcu vo výške 11.618,48 eur. Od rozvodu
manželstva nehnuteľnosť aj hnuteľné veci užíva výlučne odporca, a teda je účelné a v súlade so súdnou
praxou, aby boli tieto veci prikázané tomu, kto tieto reálne užíva. Je schopný navrhovateľku vyplatiť v
lehote 60 dní. Vo vyjadrení z 11.3.2016 je preklep, kde uviedol, že vniesol do manželstva 250.000 eur,
malo sa jednať o sumu 250.000 Sk. Keď dostal od otca 250.000 Sk v hotovosti, tieto zamenil za eurá

v banke. Otec posielal 250.000 Sk na jeho účet, on peniaze nemenil na eurá, robil to otec. Otec mu
iba povedal, že mu peniaze poslal na účet. Povedal mu, že peniaze vymenil za eurá a poslal ich. Tieto
peniaze išli potom na kúpu bytu, a to všetky. Pokiaľ v záverečnom návrhu udáva, že peniaze použil na
nadobudnutie vecí patriacich do BSM, uviedol, že celá suma 250.000 Sk išla na kúpu bytu. Nekupovali z
toho nábytok a iné zariadenie bytu. Vstavanú skriňu Divendor kupovala navrhovateľka. Pôvodne bola v

chodbe stará skriňa a keď bol v práci, navrhovateľka ju rozbila a povedala, že tam bude nová. Kupovala
ju ona. Má k dispozícii na účte do 50.000 eur na podiel navrhovateľky. Časť týchto peňazí je jeho a
časť jeho rodičov, ale má ich k dispozícii. Sumu 695 eur vybratú z UniCredit Bank použil ako zálohu
do trnavských realít, pred kúpou bytu.

Svedkyňa InU. matka navrhovateľky, uviedla, že pred uzavretím manželstva nemala dcéra väčšie
úspory, ale mala uzavretú životnú poistku v ČSOB na 130.000 Sk. Pôvodne jej peniaze šetrili ako
rodičia, bolo to asi 120.000 a tie sa použili na túto poistku. 10.000 Sk si doplatila dcéra. Predložila
originál darovacej zmluvy, v zmysle ktorej dala sumu 35.517,49 eur na kúpu bytu. Bolo to počas trvania
manželstva. Na mestskom úrade dali zmluvu overiť až v roku 2013, lebo sa dcéra rozvádzala. Darovaciu

zmluvu vypracovala známa, predtým ako peniaze dcére dala. Jej úmysel bol darovať peniaze iba dcére,
tak to urobila aj u dvoch ostatných dcér. V roku 2012 darovala dcére sumu 2.000 eur, chcela robiť
skriňu. Poukázala to na jej účet. Účastníci nemali spoločný účet a často dcéru aj inak podporovala,
vnukovi s manželom kupovali oblečenie, hračky, lebo odporca jej peniaze nedával, bolo to tak až do
rozvodu. K sviatkom jej dávala 200-300 eur, o tom doklady nemá. Nábytok do bytu kupovala dcéra z

vyplatenej poistky, 4.390 eur. Nemá vedomosť o tom, či odporca niečo priniesol do manželstva. Vie, že
účastníci na byt brali úver, 26.600 eur, vie, že nejaké peniaze vložil aj odporca. Z poistky kupovala dcéra
manželské postele, sedaciu súpravu do obývačky, stolík do obývačky, skrinky do obývačky, chladničku,
práčku, hradila maľovanie, svetlá, drobnejšie zariadenie bytu. V spálni vstavané skrine už boli. Platila
aj satelit. Vie to preto, lebo neskôr zistili, že to nie je na meno odporcu. Dcéra vtedy hovorila, že na

to dala odporcovi 400 eur. Kuchynský stôl a stoličky kupovali, ale bolo to lacnejšie a nevie, z akých
prostriedkov. Do konca leta 2009 bol byt úplne zariadený. Dcéra jej spomínala, že otec odporcu vložil
nejaké peniaze na kúpu bytu, mala to byť menšia suma, ale dcéra sama nevedela koľko. Mohla to byť
aj pôžička, lebo odporca dcéra peniaze vôbec nedával. Ak by aj odporcovi rodičia peniaze dávali, určiteto dcéra v rozpočte necítila. S dcérou má slušný vzťah. Matka odporcu chcela účastníkom nevýhodne
predať 1izbový byt, a preto svedkyńa s dcérou uzavrela darovaciu zmluvu o poskytnutí peňazí na
byt. Dcére pomáhala zháňať podklady do spisu, preto vie, aké podklady v spise sú. Vždy si dávala

pozor na doklady. Darovaciu zmluvu spísala iba pri sume na byt, lebo išlo o veľkú čiastku, ostatné sumy
nepovažovala za také vysoké, tak zmluvu nespisovala.

Svedkyňa F., matka odporcu, uviedla, že odporca do manželstva nevniesol žiadne úspory. Počas
manželstva účastníkov manžel dostal akcie z podniku a rozdelil ich 6 deťom sumu 1.500.000 Sk, teda

každému sumu 250.000 Sk. Neskôr predali byt a každému dieťaťu, teda aj odporcovi dali 3.320 eur. Dali
tieto peniaze iba synovi, sumu 250.000 Sk dal manžel synovi v hotovosti a 3.320 eur Sk išlo prevodom.
Pri odovzdávaní peňazí nebola. Peniaze išli podľa nej aj na kúpu bytu. Na byt čerpali aj hypotéku. Vie,
že navrhovateľke dala mama tiež peniaze, myslí, že to bol milión. Nevie, z akých prostriedkov kupovali
účastníci zariadenie bytu. Vie určite, že syn na domácnosť prispieval, ale sumu nevie, syn však hovoril,
že keď chcel ísť niečo s navrhovateľkou kúpiť, ona utekala len za mamou. Všetkým deťom peniaze

dala rovnako a žiadne dieťa to neodmietlo, lebo mladí to potrebujú. Nevie, v ktorom roku mal manžel
vyplatené akcie. Akcie predali a peniaze mali v hotovosti. Manžel o tom doklady určite má. Byt po synovi
predali v roku 2011. Tento byt ponúkli účastníkom, nejaký čas tam aj bývali. Peniaze deťom rozdelila
hneď, bolo to v letných mesiacoch. Peniaze posielala deťom na účet. Rozhodli sa tak s manželom a
oznámili to deťom. Navrhovateľka od nich nič neprijímala, aj veci pre vnuka im vrátila aj s visačkami.

Nevie, ako syn použil peniaze, ktoré mu dala.

Svedok P., otec odporcu, uviedol, že nevie, či mal syn úspory pred uzavretím manželstva. Počas
manželstva dal synovi, ale aj ostatným deťom po 250.000 Sk, keď predal akcie od Skloplastu. Každému
dieťaťu peniaze dal vtedy, keď ich potreboval, odporca si ich vypýtal, keď kupovali byt. Dal mu ich v

hotovosti. Vie, že syn peniaze použil na kúpu bytu. Iné peniaze synovi nedali. Nevie, z čoho účastníci
zariaďovali byt. Vie, že navrhovateľke dala matka tiež peniaze na byt, ale sumu nevie. Mali byt po synovi,
napísaný bol na manželku, táto ho predala, nevie za koľko a peniaze dala rovnomerne deťom, sumu
nevie. Za akcie Skloplastu dostal 1.200.000 Sk, všetky peniaze rozdelil deťom. Peniaze dostal na účet.
Banka mu už doklad o tom nedá, on sám ho nemá, podnik už neexistuje. Peniaze dával do domácnosti,

tak, že napr.syn kupoval byt a boli rodina.

Zo znaleckého posudku č. 1XX/XXXX vypracovaného znalcom IZ. znalcom z odboru stavebníctvo,
pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti v k. ú.
K. X/B byt č. XXX v bytovom dome č. s. XXXX, LV č. XXXX - parc. č. XXXX/XXX je k 24. 10. 2013 /

nesprávne v posudku uvedený rok 2012/ bola 67.600 eur, k 7. 4. 2015 /vypracovanie posudku/ 64.000
eur, cena bola určená metódou polohovej diferenciácie.

Zo znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného znalkyňou F., znalcom z odboru bytové zariadenie,
odvetvie nábytok, Bytové doplnky, vyplýva, že všeobecná hodnota hnuteľných vecí k 24. 10. 2013 je

1.384,98 eur, z toho
1. Manželská posteľ a matrace 402,30 eur
2. Gaučová súprava rohová 485,64 eur
3. Obývačková stena 321,84 eur
4. Automatická práčka Elektrolux 0,00 eur

5. Chladnička Samsung 0,00 eur
6. Konferenčný stolík 46,94 eur
7. Satelit Skylink 0,00 eur
8. Presklená vitrína 67,91 eur
9. Kuchynský stôl + 2 stoličky 60,36 eur

Ku dňu 20. 8. 2015 je cena hnuteľných vecí 1.084,65 eur, z toho
1. Manželská posteľ a matrace 346,30 eur
2. Gaučová súprava rohová 310,32 eur
3. Obývačková stena 277,04 eur
4. Automatická práčka Elektrolux 0,00 eur

5. Chladnička Samsung 0,00 eur
6. Konferenčný stolík 40,40 eur
7. Satelit Skylink 0,00 eur
8. Presklená vitrína 58,55 eur9. Kuchynský stôl + 2 stoličky 52,04 eur

Položky, ktoré znalkyňa ustálila sumou 0,00 eur neboli ocenené, nakoľko sa jedná o elektroniku a

znalkyňa nemá na ocenenie týchto vecí oprávnenie.

Medzi účastníkmi došlo k ustáleniu hodnoty týchto vecí nasledovne: cena práčky 80 eur, chladničky 50
eur, satelit 80 eur.

Z predložených dokladov vyplýva, že Kúpnou zmluvou zo dňa 30. 3. 2009 /vklad povolený 29. 5. 2009/
sa stali účastníci bezpodielovými spoluvlastníkmi 2-izbového bytu dome č. s. 7XXX, na parc. č. XXXX/
XXX, vchod č. XB, č. bytu XXX na X. podl. vrátane pivnice č. XXX na X. n. podl. bytového domu o
výmere 53,90 m2 v celosti, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach
domu, pozemku.
Dňa 27. 2. 2009 podľa výpisu z banky z účtu na meno J./ bola vybratá čiastka 3000 eur.

Dňa 10. 3. 2009 bola medzi T. uzavretá darovacia zmluva, ktorou darkyňa darovala obdarovanej sumu
35 517,49 eur. O poukázaní tejto čiastky v prospech J. svedčí výpis z účtu.
Zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 3. 2009 vyplýva, že účastníci čerpali
úver vo výške 27.550 eur na financovanie nehnuteľnosti - bytu.
Podľa potvrdenia ČSOB Poisťovňa J. zrušila poistnú zmluvu a 3. 4. 2009 jej bola vyplatená čiastka

odkupnej hodnoty vo výške 4.490,25 eur. O poukázaní tejto čiastky 6. 4. 2009 bol predložený doklad.
Z účtu na meno J. bola 15. 5. 2009 vybratá čiastka 600 eur, 11. 5. 2009 čiastka 2.000 eur.
Na účet J. bola poukázaná 3. 4. 2012 čiastka 2000 eur od Ing. AK.Na účet na meno K. bola dňa 29. 6.
2011 poukázaná čiastka 3320 eur od F.Z účtu na meno J.á bola 4. 5. 2009 uhradená čiastka 150 eur
TT-Štefanik, 7. 5. Suma 150 eur - HM Tesco, 11. 5. Suma 150 eur Slovenskej sporiteľni, 11. 5. Suma

150 eur TT-Stefanik, 11. 5. výber 2000 eur, 13. 5. 2009 suma 86 eur DDP . N.T. obchod s nábytkom, 15.
5. výber sumy 600 eur 13. 5. Úhrada Slovenskej sporiteľni 150 eur.
Dňa 26. 2. 2009 uhradil K. Trnavským realitám Trnava sumu 3300 eur - 1. Splátka byt - depozit. Táto
suma bola vybraná z účtu na meno J. 27. 2. 2009.

Stav úveru č. XXXXXXXXXX bol ku dňu 12. 2. 2014 v sume 24.954,61 eur. Stav k 24. 10. 2013 bol
25.113,48 eur, k 18. 11. 2014 v sume 24.511,48 eur, k 20. 1. 2016 predstavoval čiastku 23.831,30 eur.

Podľa správy TT-KOMFORT Trnava /STEFE/ bol ku dňu 30. 10. 2014 stav fondu opráv nedoplatok 1,08
eur, služby - 189,2 eur nedoplatok. K 16. 1. 2015 je nedoplatok 375,73 eur, fond opráv 26,26 eur. RaL.á

uhradila 165 eur.

Súdu bola predložená Vkladná knižka vedená v UniCredit Bank na meno TH. založená 9. 10. 2008 so
zostatkom 34.904,13 Sk, stav k 3. 2. 2009 - 159,37 Sk.

Podľa oznámenia Prvej stavebnej sporiteľne mal K. uzavretú zmluvu o stavebnom sporení č. XXXXXXX
X X3 začiatok zmluvy 25. 4. 2007 s cieľovou sumou 33.200 eur. Poukázané bolo k 24. 10. 2013 celkom
10.526,59 eur, stav k 10. 12. 2014 je 11.321,40 eur. Poukazované boli čiastky 49,79 eur mesačne /vklad
3. 5. 2007 v sume 5530,52 eur/.

Súdu bol predložený doklad o výpise účtu na meno P., kde 15. 7. 2005 je uvedený záznam 1500000
Sk nákup.

Manželstvo účastníkov bolo rozvedené Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 8. 10. 2013 č. k. 12P
9/2012-196 /v časti rozvodu manželstva právoplatný/, v časti úpravy výkonu rodičovských práv a

povinností k mal. K.i nebolo právoplatne rozhodnuté.

Podľa § 143 Obč. zák. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu

povolania len jedného z manželov...Podľa § 148 ods. 1 Obč. zák. zánikom manželstva zanikne i
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Podľa § 149 ods. 1 Obč. zák. ak zanikne bezpodielové
spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Podľa § 149 ods. 3 Obč. zák.
ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Podľa § 150Obč. zák. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Prihliadne sa tiež
na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o
nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto
spoluvlastníctva patrilo a čo zároveň existovalo ku dňu jeho zániku. Súd v konaní o vyporiadanie BSM
musí predovšetkým zistiť a ustáliť rozsah tohto spoluvlastníctva. Následne sa zameria na zistenie cien
vecí, ktoré tvoria predmet BSM, pričom platí zásada, že treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v

čase vyporiadania, avšak z ich stavu ku dňu zániku BSM. V rámci vyporiadania BSM súd i bez návrhu
musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého
z manželov. Na návrh účastníka musí súd prihliadnuť tiež na to, čo niektorý z manželov z prostriedkov
v jeho výlučnom vlastníctve vynaložil na spoločný majetok. Pri stanovení výšky takejto náhrady treba
prihliadať na zníženie hodnoty spoločnej veci nadobudnutej z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve
jedného z manželov, ku ktorému došlo v čase od jej nadobudnutia až do vykonania vyporiadania, čo

znamená, že oprávnenému manželovi bude zohľadnená táto náhrada v redukovanej výške. Na zvýšenie
hodnoty takto nadobudnutej spoločnej veci však už prihliadnuť nemožno. Pri vyporiadaní sa vychádza
z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa
uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku
vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliada predovšetkým na potreby maloletých detí, na to

ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných
vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej
domácnosti.

Keďže predmetom vyporiadania BSM môže byť iba to, čo môže byť predmetom vlastníctva (§ 143 OZ),

tedanehnuteľnosti,hnuteľnéveci,pohľadávkyadlhyačoexistovalokudňujehozániku,pričomvzmysle
cit. § 150 Občianskeho zákonníka manžel je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo sa z jeho
vlastného vynaložilo na spoločný majetok, neprichádza v zásade do úvahy, aby v rámci vyporiadania
BSM bolo vyporiadavané to, čo jeden z manželov zo svojho vlastného vynaložil na bežnú spotrebu
v manželstve, teda finančné prostriedky jedného z manželov spotrebované v priebehu manželstva na

bežnú spotrebu a nie na konkrétny majetok. Pri vyporiadaní BSM možno teda z hľadiska § 150 veta
druhá Občianskeho zákonníka prihliadnuť len k výdavkom, ktoré uvedeným zákonným podmienkam
vyhovujú. Nemožno sa však v rámci tohto vyporiadania a zákonného ustanovenia domáhať náhrady
toho, čo bolo z výlučného vlastníctva jedného z manželov vynaložené na bežnú osobnú spotrebu (teda
nienazadováženieveci,ktorátvoríBSM),pričomtietofinančnéprostriedkybolispotrebovanévpriebehu

manželstva a v čase jeho zániku už ani neexistujú (obdobne Rc 3Cz 39/73).

Pri vymedzení rozsahu BSM sa vychádza zo zásady, že do tohto majetkového spoločenstva majú
patriť veci, o nadobudnutie ktorých sa pričinili obaja manželia. Veci, ktoré každý z manželov nadobudol
pred uzavretím manželstva, do BSM nepatria, a to ani v prípade, ak ich užívajú obaja manželia. Do

zákonného BSM patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov
za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa
svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných
v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred
uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Hlavným zdrojom BSM sú predovšetkým príjmy a úspory z pracovného alebo iného obdobného pomeru,
z podnikania, príjmy zo sociálneho poistenia, výhry z lotérií, výherných vkladných knižiek, plnenia
z poistnej zmluvy, plnenia vyplatené z titulu náhrady škody a pod. Pri všetkých príjmoch manželov
platí zásada, že príjem sa stane predmetom BSM, až keď ho oprávnený manžel prevzal (nárok na
vyplatenie príjmu nepatrí do BSM). Vo výlučnom vlastníctve (t.j. vlastníkom je iba jeden z manželov)

každého z manželov ale ostanú niektoré veci, ktoré sa nemôžu stať súčasťou BSM. Patria sem veci
získané dedičstvom, darom veci, ktoré slúžia len osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného
z manželov, majetok, ktorý nadobudol jeden z manželov ešte pred uzavretím manželstva, bolestné,
náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia niektorého z manželov, autorské diela. Do BSM teda
patria hnuteľnosti a nehnuteľnosti nadobudnuté počas trvania manželstva, peniaze s výnimkou vecí,

ktoré zákon z BSM manželov vylučuje.Odporca v konaní uznal, že navrhovateľke dala je matka na splátku bytu čiastku 35.517,49 eur, táto
skutočnosť teda nebola sporná. Rovnako odporca uznal, že navrhovateľka vniesla do manželstva
peniaze zo životnej poistky a tieto sa tiež použili na hnuteľné veci.

Navrhovateľka zo zrušenej poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX nadobudla prostriedky v sume 4.490,25
eur, ktoré boli jej výlučnými prostriedkami. Teda hodnotu hnuteľných vecí 1084,65 eur prikázaných
do vlastníctva navrhovateľky a 210 eur prikázaných odporcovi je potrebné zohľadniť ako vnos
navrhovateľky v sume 4.490,25 eur /sám odporca nepopieral, že z poistky navrhovateľky boli hradené

hnuteľné veci/. V prospech navrhovateľky je potrebné zarátať čiastku 35.517,49 eur ako dar od matky /
túto čiastku odporca uznal/.

Pokiaľ ide o úhradu 3.300 eur, uhradenú Trnavským realitám, odporca nepreukázal, že by sa jednalo
o jeho výlučné prostriedky, a teda je potrebnú ich mať za spoločné prostriedky patriace do BSM.
Rovnako nebolo preukázané použitie čiastky 950 eur ako rozdiel úveru v ČSOB č. XXXXXXXXX/

XXXX čerpaného vo výške 27.550 eur, pričom preukázateľne bolo použitých 26.600 eur. Nebolo teda
preukázané použitie týchto prostriedkov či už na spoločné účely alebo pre niektorého z účastníkov, a
teda je potrebné vychádzať z toho, že tieto prostriedky boli spotrebované za trvania manželstva /keďže
nebolo preukázané, že by ich použil výlučne odporca/, a teda polovicu z tejto čiastky nie je možné zarátať
v prospech navrhovateľky.

Počas trvania manželstva boli vkladané finančné prostriedky na účet č. Q., keď od uzavretia
manželstva /27. 9. 2008/ do právoplatnosti rozvodu /24. 10. 2013/ bolo na účet vložených 4.069,82 eur,
teda polovica v prospech navrhovateľky predstavuje 2.034,91 eur.

V konaní bolo preukázané výpoveďou svedkyne IZ.j a tiež preukázané listinnými dôkazmi, že táto dala
navrhovateľke čiastku 2.000 eur /použitú na vstavanú skriňu v sume 650 eur, ohľadne ktorej bol súdu
predložený doklad/.

Hypotekárny úver na meno K. a.s. uhrádzal po rozvode manželstva odporca, ktorý uhradil sumu 3642,33

eur, v neprospech navrhovateľky je čiastka 1.825,17 eur, navrhovateľka uhradila 847,44 eur, túto sumu
je potrebné započítať v jej prospech. Rozdiel sumy 1825,17 eur- 847,44 eur je 977,73:2=488,86 eur na
jedného účastníka, v danom prípade na neprospech navrhovateľky.

Navrhovateľka uhradila v prospech ZSE Energia a.s. 42,42 eur, v byte nebýva, teda túto sumu je

potrebné zarátať v jej prospech.

Zostatok hypotekárneho úveru č. XXXXXXXXXX v Tatrabanke a.s. bol k 24. 10: 2013 - 25.113,48 eur, k
18. 11. 2014 - 24.511,48 eur, k 20. 1. 2016 23.831,30 eur /výška mesačnej splátky je 120,59 eur/. Úver
spláca odporca /navrhovateľka uhradila 847,44 eur/.

Pokiaľ ide o tvrdený vnos odporcu do manželstva, súd má za to, že odporca v tomto smere neuniesol
dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, jeho tvrdenia súd nepovažoval za preukázané ani
svedeckými výpoveďami MW.
Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je tradične historicky chápaná tak, že

tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania. To znamená,
že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne účastníkov a ukladá im povinnosť označiť
dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Účastník má preto povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 O.s.p.) a povinnosť
dôkaznú. Táto skutočnosť ale neznamená, že zákonná úprava sa zrieka zásady materiálnej pravdy. Táto
zásada, ako protipól zásady formálnej pravdy, je vyjadrená v ustanovení § 153 ods. 1 O.s.p.

Zákon v ust. § 120 ods. 1, veta tretia, O.s.p. vychádza z toho, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov
odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné,
účastníkmikonanianenavrhovanédôkazy.Ichvykonanievšakpodmieňujeichvýnimočnosťou,akoajich
nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide teda o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu

konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súdu
vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti a nie
povinnosti. Je preto na súde, aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné
dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedenéhoteda vyplýva, že ak dôkaz potrebný a nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci vyjde v priebehu konania
najavo (súd má o ňom vedomosť), bez ohľadu na návrhy účastníkov konania môže a zároveň aj musí
súd výnimočne takýto dôkaz vykonať. Súd po takýchto dôkazoch nepátra, pretože je vecou účastníkov

konania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva.

Z výpovede svedkyne MW.j vyplýva, že manžel dostal akcie z podniku v sume 1.500.000 Sk, tieto rozdelil
medzi deti po 250.000 Sk, odporcovi dal peniaze v hotovosti, neskôr predali byt a z tohto dal synovi
3.320 eur na kúpu bytu. Svedkyňa s manželom predali byt / z ktorého mali dať odporcovi uvedenú

čiastku/ v r. 2011, účastníci nadobudli sporný byt patriaci do BSM v r. 2009 /vklad 29. 5. 2009/, teda treba
prisvedčiť námietke navrhovateľky, že tieto prostriedky nemohli byť použité na kúpu bytu a treba mať za
to, že prostriedky boli spotrebované /opak, teda použitie na veci patriace do BSM nebol preukázaný/.
Svedok P. uviedol, že sumu 250.000 Sk dal v hotovosti odporcovi, ktorý kupoval byt pre rodinu - z
tejto výpovede vyplýva, že peniaze mali byť určené nie výlučne pre odporcu, ale pre jeho rodinu /a
teda spoločne obom účastníkom/. Zo žiadnych dokladov nevyplýva skutočnosť, že by boli prostriedky

poukázané v prospech odporcu, keď sám odporca uviedol, že otec mu dal peniaze na účet - výpoveď
svedka a odporcu, ako aj svedkyne F. sú teda rozporné. Odporca uviedol, že „Otec posielal 250.000 Sk
na jeho účet, on peniaze nemenil na eurá, robil to otec. Otec mu iba povedal, že mu peniaze poslal
na účet, že peniaze vymenil za eurá a poslal ich. Tieto peniaze išli potom na kúpu bytu, a to všetky“ -
v konaní teda nebolo preukázané, že tieto prostriedky na účet zaslané boli a už vôbec nie skutočnosť,

že boli použité na kúpu bytu /tento bol hradný sčasti z prostriedkov navrhovateľky získaných darom od
matky a sčasti z hypotekárneho úveru/, teda súd nemohol vychádzať z výpovedí svedkov, ktoré mali
potvrdzovať vnos odporcu do BSM, výpovede si odporovali, a teda odporca v tomto smere neuniesol
dôkazné bremeno. Pokiaľ aj čiastka 3.320 eur bola odporcovi zo strany rodičov uhradená, použitie týchto
prostriedkov nebolo preukázané - nemohli byť použité na kúpu a zariadenie bytu, keďže boli poukázané

cca 2 roky od kúpy bytu a zariadenia, pričom sám odporca uviedol, že zariadenie bytu bolo kupované
z prostriedkov navrhovateľky /vyplatenie poistky/.

Hodnota BSM predstavuje sumu 64.000 /nehnuteľnosť/ a cena hnuteľných vecí spolu 1294 eur. Masa
BSM potom predstavuje čiastku 65.294 eur.

Vnos navrhovateľky predstavuje 35.517,49 eur na zakúpenie bytu, 4.490,25 eur - z tejto sumy do masy
BSMjemožnozarátaťakovnosnavrhovateľkysumu1.294eurakozostatkovúhodnotavecí,ktoréboliza
túto sumu nadobudnuté, jedná sa o súčet hodnoty hnuteľných vecí prikázaných do výlučného vlastníctva
navrhovateľky a odporcu, v jej prospech je potrebné zarátať sumu 2034,91 eur /prostriedky ušetrené

a vložené za trvania manželstva na stavebné sporenie odporcu/, sumu 2000 eur ako dar od matky
navrhovateľky, použitej na zakúpenie vstavanej skrine vo výške 650 eur /čo odporca nepopieral/, keď
táto nie je zahrnutá samostatne do masy BSM, avšak je súčasťou bytu, a teda v cene bytu i zohľadnená
čiastočným zhodnotením bytu/, 42,42 eur úhradu za el. energiu. Sumu 475 eur /ako polovica zostatku
úveru nepoužitého na kúpu bytu v sume 950 eur/ s poukazom na už uvedené nie je možné zarátať v

prospech navrhovateľky, keď zrejme došlo k spotrebovaniu tejto čiastky a účel použitia len v prospech
odporcu nebol preukázaný. Rovnako zvyšok sumy 2000 eur po zakúpení skrine v hodnote 650 eur nebol
preukázaný na nákup vecí patriacich do BSM, a teda je potrebné mať za to, že došlo k spotrebovaniu
tejto sumy. V prospech navrhovateľky nie je možné zarátať polovicu splátky za byt 6945 eur, keď nebolo
preukázané použitie týchto prostriedkov pre potreby odporcu, treba mať za to, že boli spotrebované.

Pokiaľ ide o vnos 35.517,49 eur a sumu 650 eur ako časť prostriedkov získaných navrhovateľkou darom
od matky vo výške 2000 eur, s poukazom na ustálenú judikatúru túto čiastku pri vyporiadaní BSM je
potrebné zohľadniť v 1/2-ci s prihliadnutím na celkovú amortizáciu, teda 35.517,49 eur:2= 17.758,74 eur
a 650: 2 = 325 eur.

Ohľadne vnosu súd poukazuje na rozhodnutie NS SR 3Cdo 117/12, v zmysle ktorého „to, čo každý
z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, má mu byť uhradená zo spoločného majetku
druhým manželom, avšak len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorého sa každému
z nich dostáva z bezpodielového spoluvlastníctva /viď R 57/1970/. V danej veci je tento podiel 1/2.

Pohľadávka toho z manželov, ktorý zo svojho výlučného majetku niečo vynaložil na majetok v BSM,
nesmeruje voči druhému manželovi - smeruje totiž proti celému BSM. Vzhľadom na to hodnotu toho, čo
jeden z manželov vniesol zo svojho do majetku v BSM, treba odpočítať od hodnoty majetku v BSM, teda
nie od sumy, ktorú by mal na úplné vyrovnanie vyplatiť jeden spoluvlastník druhému spoluvlastníkovi.Ak by súd akceptoval názor o potrebe nahradiť celú sumu vynaloženú z jeho výlučných prostriedkov na
nadobudnutie spoločnej veci, bola by druhá strana ukrátená a jedna strana zvýhodnená.

Vnos navrhovateľky spolu s čiastkou zo stavebného sporenia, ktoré treba zohľadniť v prospech
navrhovateľky, potom predstavuje čiastku 21.455,07 eur.

Úver spláca odporca a od právoplatnosti rozvodu manželstva uhradil takto na úver k 31. 5. 2016 sumu
4124,69 eur, teda na jedného účastníka pripadá čiastka 2062,35 eur, navrhovateľka uhradila sumu

847,44 eur, teda v jej neprospech potom je potrebné zohľadniť čiastku 1214,91 eur /2062,35-847,44 eur/.

Pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM súd vychádzal zo zásady zakotvenej v ust. § 150 Obč. zák. a
prihliadol na to, ako sa ktorý z bývalých manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných
vecí. Na záujem maloletého objektívne nebolo možné prihliadať v porovnaní so stavom, kedy je
maloletý právoplatným rozhodnutím zverený do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov, nakoľko

v tejto časti konanie 12P 9/2012 nebolo skončené. Skutočnosť, že odporca dlhodobo v byte býva,
nezakladá jeho nárok na prikázanie bytu do jeho výlučného vlastníctva. Navrhovateľka nemá vyriešenú
bytovú otázku - býva u rodičov, teda nemá samostatné bývanie a i v prípade striedavej starostlivosti
maloletého /ktorú udáva odporca/ má nárok na vyriešenie si bytovej otázky. Súd prihliadol predovšetkým
na skutočnosť, že navrhovateľka sa vo väčšej miere zaslúžila o nadobudnutie nehnuteľnosti - bytu

finančnými prostriedkami získanými darom od svojej matky /ktoré odporca nespochybňoval/, ďalšími
prostriedkami na získanie hnuteľných vecí do bytu /ktoré odporca takisto nerozporoval/ - darom od
matky a výplatou poistky. Je teda zrejmé a nepochybné, že práve navrhovateľka vynaložila na získanie
vecí patriacich do BSM prostriedky vlastné v nemalom rozsahu, ktorý je nepomerne väčší v porovnaní
s odporcom, v dôsledku čoho úverové zaťaženie účastníkov /výška čerpaného úveru/ bolo znížené.

Odporca nepreukázal, ako bolo vyššie uvedené, že na získanie masy BSM použil svoje výlučné
prostriedky, keď dar od rodičov nebol relevantným spôsobom preukázaný. Pokiaľ aj odporca byt užíva
výlučne sám, je potrebné prihliadnuť na rozpory účastníkov, ktoré v konečnom dôsledku viedli k rozvodu
manželstva a zotrvanie oboch účastníkov v spoločnej domácnosti by nebolo ani v záujme maloletého,
tedanemožnobraťnaťarchunavrhovateľkyskutočnosť,žezbytuodišla,resp.maťzato,žezbytuodišla

dobrovoľne. Rozhodujúcou je skutočnosť, že navrhovateľka sa vo väčšej a výraznej miere podieľala na
získaní vecí patriacich do BSM /jej vnosy, ktoré na jej neprospech v konečnom dôsledku s poukazom
na uvedené rozhodnutie NS SR boli znížené, avšak úverové zaťaženie účastníkov za účelom získania
bytu a hnuteľných vecí bolo v čase nadobudnutia týchto vecí výraznou mierou znížené/ a navrhovateľka
bude splácať úver.

S poukazom na uvedené súd nehnuteľnosť a zariadenie tejto nehnuteľnosti prikázal do výlučného
vlastníctva navrhovateľky a časť hnuteľných vecí, o ktoré navrhovateľka neprejavila záujem, prikázal
do výlučného vlastníctva odporcu. Zároveň súd zaviazal navrhovateľku na zaplatenie úveru, použitého
na zakúpenie bytu.

Z masy BSM v sume 65.294,00 eur je potrebné odrátať vnosy navrhovateľky a jej podiel na stavebnom
sporení spolu v sume 20.240,16 eur /keď z vnosu 21.455,07 eur je potrebné odrátať sumu 1214,91 eur
ako na ňu pripadajúci podiel úveru, ktorý splácal odporca/, teda masa BSM by predstavovala 45.053,84
eur, z čoho podiel každého z účastníkov predstavuje 22.526,92 eur. Navrhovateľka však bude splácať

úver vo výške 23.831,30 eur, teda za odporcu uhradí 11.915,65 eur. O túto sumu je potrebné znížiť
podiel odporcu, ktorý potom predstavuje 10.611,27 eur /22.526,92 eur - 11.915,65 eur/.

Navrhovateľke boli prikázané nehnuteľnosť a hnuteľné veci v celkovej hodnote 65.084,36 eur, po
odrátaní úveru 23.931,30 eur v prospech navrhovateľky pripadá hodnota 41.153,06 eur, odporcovi v

hodnote 210 eur. Od jemu pripadajúceho podielu 10.611,27 je potom potrebné odrátať čiastku 210 eur,
teda výplata jeho podielu predstavuje 10.401,27 eur.

Vzhľadom na uvedené potom súd zaviazal navrhovateľku na zaplatenie podielu odporcu.

Na zaplatenie trov štátu zaviazal súd odporcu s použitím ust. § 148 ods. 1 O. s. p., keď navrhovateľka
uhradila zálohy na preddavky spojené so znaleckým dokazovaním vo výške 300 eur, odporca tieto
neuhradil a vzhľadom na rozhodnutie o trovách konania účastníkov /použitie ust. § 150 O. s. p./ potomna zaplatenie trov štátu, ktoré neboli hradené z preddavkov, súd zaviazal odporcu, ktorý do rozhodnutia
vo veci sa nepodieľal na týchto trovách konania.

Podľa Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/92 Z. z. - Položka 6 písm. b/ súd zaviazal účastníkov na
zaplatenie súdneho poplatku vo výške 1% z hodnoty prikázaných vecí. U navrhovateľky je potrebné z
poplatku 411 eur /ktorý je určený z výšky jej pripadajúcej hodnoty masy BSM/ odrátať 66 eur za uhradený
súdny poplatok za návrh a v prípade odporcu pri určení výšky súdneho poplatku súd vychádzal z podielu,
ktorý mu má navrhovateľka vyplatiť, k tejto sume je potrebné pripočítať hodnotu vecí prikázaných do

výlučného vlastníctva odporcu vo výške 210 eur.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 150 O. s. p., keď vyporiadanie BSM bolo v záujme účastníkov.
V prípade vyporiadania BSM sa nejedná o konanie, v ktorom je možné konštatovať úspech niektorého
z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa
§ 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania).
Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto
naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako

odvolanie odmietnuté.