Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 25, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616204575
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4616204575.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu:
Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: H. S.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, o zaplatenie 795,24 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 19. októbra 2016 č. k. 6C/235/2016-205 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade
trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa voči žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 795,24
eura, do troch dní po právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol
tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie po právnej
stránke odôvodnil ustanoveniami § 269 ods. 2, § 708 ods. 1, 2, § 716 ods. 1-3 Obchodného zákonníka,
§ 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1-3, § 53 ods. 1, § 54
ods. 1, 2, § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 795,24 eura spolu s úrokom vo výške 28% ročne z

uvedenej sumy od 21. 08. 2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu podal z dôvodu, že
dňa 09. 10. 2006 uzatvoril so žalovanou zmluvu č. 824461002, na základe ktorej zriadil a viedol pre
žalovanú účet. Vzhľadom na porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej, táto sa na predmetnom
účte dostala do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny. Žalobca pred uzatvorením účtu
vykonal dňa 20. 08. 2013 internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na účte klienta previedol
na svoj vnútorný pohľadávkový účet. S poukazom na všeobecné obchodné podmienky, ak nepovolené
prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného

prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej
sadzby. Aktuálna istina pohľadávky je 795,24 eura, úročená úrokom vo výške 28% a to až do vyplatenia
celej pohľadávky. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná,
pretože žalovaná na predmetnom účte sa dostala do nepovoleného debetu vo výške 795,24 eura.
Žalobca zatvoril príslušný účet žalovanej, keď pred jeho zatvorením vykonal dňa 20. 08. 2013 internú
účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na účte žalovanej previedol na svoj vnútorný pohľadávkový
účet. Žalovaná pohľadávku žalobcu neuhradila ani čiastočne, preto súd rozhodol v zmysle výrokovej

časti rozsudku. Vo zvyšku, čo do uplatneného úroku vo výške 28% ročne, súd žalobu zamietol,
keď predmetnú zmluvu súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, s poukazom na ustanovenie § 52
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V danej veci uplatňuje žalobca svoj nárok na úrokvo výške 28% ročne v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami bod 8.8. Tieto obchodné
podmienkynemožnopovažovaťzaplatné,pretoženiesúdatovanéapodpísanéaktorémalitvoriťsúčasť
predmetnej zmluvy. Vzhľadom na spotrebiteľský vzťah medzi stranami s poukazom na ustanovenie

§ 52 Občianskeho zákonníka, pokiaľ na úrokové sadzby produktov odkazujú neplatné všeobecné
obchodné podmienky, nemožno na ne prihliadať. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetná
pohľadávka je úročená úrokom vo výške 28% ročne. Takúto výšku úroku považoval súd za neprimeranú
v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). Neprimerane vysoké úroky dojednané v
zmluve sú všeobecne považované za odporujúce užívaným pravidlám správania a mravným princípom

spoločenského poriadku a teda v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranou, a preto odporujúcou
dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania
obvyklú, určenú s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám aplikovanými bankami pri poskytovaní
úverov. Podľa priemerných úrokov obchodných bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska bol
v mesiaci október 2006 pri spotrebiteľskom dlhodobom úvere úrok vo výške 9,8610%. Výška úroku
28% v podstatnej miere prevyšuje priemerné úroky uplatňované v rovnakom čase bankami. Preto súd

považoval výšku ročnej úrokovej sadzby 28% v rozpore s dobrými mravmi. Pretože šlo o neplatné
dojednanie ročného úroku (§ 39 Občianskeho zákonníka), v tejto časti súd žalobu zamietol. O trovách
konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 CSP a pretože žalobca bol v konaní
úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli titulom zaplateného súdneho poplatku
za podanie žaloby a to v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti

rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku napadol v zákonnej lehote odvolaním
žalobca,domáhajúcsanímzmenyrozsudkusúduprvejinštancievtejtočastiavyhoveniažalobevplnom
rozsahu. Mal za to, že v napadnutej časti rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia. K argumentácii súdu o neplatnosti všeobecných obchodných podmienok, pretože
nie sú datované a podpísané poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 09. 11. 2016 vo
veci C-42/15 a na to, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale
všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/EHS musia byť vyhotovené písomne
alebo na inom trvalom nosiči. Z uvedeného vyplýva, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v

zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nemusia byť nevyhnutne uvedené v samotnom
texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo
sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. V zmysle uvedeného teda nie je daný dôvod na
nepriznanie úroku.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (podľa § 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným
vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a

rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj v súvisiacom výroku
o trovách konania je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Vo vyhovujúcom
výroku, ktorý nebol dotknutý odvolaním, rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

8. Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie sumy 795,24 eura spolu
s úrokom vo výške 28% ročne zo sumy 795,24 eura od 21. 08. 2013 do zaplatenia. Žalobca svoj
nárok odvíjal od Zmluvy č. 824461002 zo dňa 09. 10. 2006, na základe ktorej bol žalovanej zriadenýa vedený účet č. G V zmysle bodu 3.8 VOP bola žalovaná povinná mať na účte dostatok finančných
prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle
Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Vzhľadom na porušenie tejto zmluvnej

povinnosti žalovanou, tým, že sa dostala na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny
a tento dlh nevyrovnala, žalobca uzatvoril účet žalovanej, o čom žalovanú informoval. Žalobca pred
uzatvorením účtu vykonal dňa 20. 08. 2013 internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na účte
klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Žalobca ďalej v podanej žalobe poukázal na bod
3.12 VOP v zmysle ktorého, ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného

odkladu vyrovnať, pričom po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej
čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby. V súlade s uvedeným znením VOP v spojení s
výveskou úrokových sadzieb je aktuálna istina pohľadávky 795,24 eura úročená úrokom vo výške 28%
ročne.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

10. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov

c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu

11. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania ( okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti

odvolacieho súdu.

13. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 795,24 eura, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku (uplatnenom nároku na úrok vo výške 28% ročne) žalobu zamietol.
Rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku nebol napadnutý odvolaním a nadobudol

právoplatnosť a vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol v dôsledku podaného odvolania žalobcu sa stal
predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie
žalobu v časti uplatneného 28%-ného úroku zamietol, jeho rozhodnutie je vecne správne.

14. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu uzavreli dňa 9. 10. 2006 Zmluvu o spolupráci

pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorou žalobca žalovanej zriadil rastový osobný účet.
V tejto zmluve neboli uvedené žiadne konkrétne poplatky, ani úroky v prípade povoleného prečerpania
na osobnom účte. Žalobca si svoj nárok na úrok z nepovoleného prečerpania na účte vo výške 28% zo
sumy 795,24 eura odvodzuje od bodu 3.12 VOP Prima banky, a. s. účinných od 01. 04. 2016, kde je
upravené nepovolené prečerpanie, ako aj upravený úrok v prípade nepovoleného prečerpania.

15. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj súdov Slovenskej republiky je v zásade
prípustné uplatňovanie takýchto obchodných podmienok, v ktorých si zmluvné strany môžu dohodnúť
obsah práv a povinností, ktorými sa vzájomne budú riadiť, pričom tieto práva a povinnosti sú obvykle
obsiahnuté priamo v zmluve, pričom nie je vylúčená ani aplikácia všeobecných, či iných obchodných

podmienok, na ktoré zmluva môže odkazovať. Uvedené uplatnenie obchodných podmienok však nie
je neobmedzené, ale naopak, právna úprava stanovuje zákonné limity. Pre spotrebiteľské zmluvy platí,
že nemôžu obsahovať dojednania, ktoré sú v rozpore s požiadavkami v dobrej viere, alebo znamenajú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ďalej také, s ktorými sa spotrebiteľ
nemá možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy a pod. Ak majú byť takéto Všeobecné obchodné

podmienky súčasťou zmluvy, ktorá na ne odkazuje, v prípade, aby boli záväzné, je potrebné vyjadriť
s nimi súhlas zmluvných strán, musí k nemu pristúpiť oboznámenie sa s ich obsahom, ktoré samotné
oboznámenie však nepostačuje len konštatovanie a vyhlásenie spotrebiteľa vo formulárovej zmluve o
tom, že bol s podmienkami oboznámený. V danom prípade zmluva uzatvorená stranami v bode VII.3odkazuje, že práva a povinnosti, ktoré nie sú upravené v zmluve, sa riadia obchodnými podmienkami pre
príslušný produkt a službu v platnom znení. Uvedená zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb v prípade nepovoleného prečerpania odkazuje na Všeobecné obchodné podmienky,

ktoré žalobca predložil, v ktorých je nepovolené prečerpanie upravené v bode 3.12. Bod 3.12, ktorý by
mal stanovovať výšku úrokov po dobu nepovoleného prečerpania, znovu odkazuje na úrok, ktorý má
byť vypočítaný na základe úrokovej sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“, pričom ustanovenia
odseku 8.8 sa použijú primerane. Vychádzajúc z uvedeného je potrebné konštatovať, že v predmetnej
zmluve medzi stranami sporu nebol individuálne dohodnutý úrok pre prípad nepovoleného prečerpania a

rovnako zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by žalovanú oboznámil so Všeobecnými obchodnými
podmienkami, resp. k nim pristúpila. Keďže nepovolené prečerpanie na osobnom účte neobsahovalo
údaj o úrokoch a poplatkoch, ktorý by bol individuálne dojednaný, resp. by žalobca preukázal, že
žalovaná sa s ním mala možnosť oboznámiť, nemožno ho preto v zmysle ust. § 4 ods. 5 zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere ani požadovať. Odvolací súd preto dospel k záveru, že medzi
stranami sporu nebola platne dohodnutá výška úroku v prípade nepovoleného prečerpania, keďže

táto bola uvedená iba v obchodných podmienkach v bode 3.12, aj to nedostatočným spôsobom.
Keďže žalobca nepreukázal platné dohodnutie so žalovanou ako spotrebiteľkou úrokov vo výške 28%
z nepovoleného prečerpania, či už priamo v spotrebiteľskej zmluve alebo nepochybným spôsobom, že
k týmto ďalším dojednaniam aj v samostatných obchodných podmienkach žalovaná ako spotrebiteľka
pristúpila, bolo potrebné dospieť k záveru, že so žalovanou neboli platne dojednané úroky v prípade

nepovoleného prečerpania účtu. Odvolací súd k uvedenému dodáva, že obchodné podmienky, ktoré
často krát tvoria súčasť spotrebiteľských zmlúv, nemôžu slúžiť na to, aby do nich dodávateľ často
neprehľadne a zložitou formuláciou a malým písmom ukryl také dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že ujdú pozornosti spotrebiteľa. K poukazu žalobcu na judikatúru
Súdneho dvora, konkrétne na rozsudok Súdneho dvora C-42/15 z 09. 11. 2016 v prejudiciálnom konaní

k Smernici 2008/48/ES odvolací súd udáva, že časť podstatných náležitostí zmluvy o úvere sa môže
uviesť aj osobitne v prílohe, teda nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jeden ucelený dokument,
avšak príloha musí byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a taktiež musí byť spotrebiteľovi odovzdaná,
aby sa s ňou mohol oboznámiť. Európsky súd sa nevyjadril k tomu, či musí byť zmluvnými stranami
osobitne podpísaná zmluva aj všetky jej prílohy, t.j. napr. aj všeobecné podmienky. Toto európska

smernica neupravuje a rozhodovanie v tomto smere prináleží slovenským súdom. Z vykonaného
dokazovania nebolo preukázané, že žalobca doručil žalovanej aj všeobecné obchodné podmienky, že s
týmito všeobecnými obchodnými podmienkami bola žalovaná riadne oboznámená a že ich pri prevzatí
podpísala.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým došlo k
zamietnutiu žaloby (v časti úroku za nepovolené prečerpanie), i keď sčasti z iných právnych dôvodov,
ako vecne správny spolu so súvisiacim výrokom o náhrade trov konania, potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovanej náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal, i keď vzhľadom na výsledok odvolacieho konania by bolo namieste
priznať jej náhradu trov konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V danej veci však
priznanie náhrady trov konania vylučovala skutočnosť, že žalovanej v odvolacom konaní preukázateľne
žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).