Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. máj 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/87/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115205283
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115205283.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: F. O., J.. XX.X.XXXX, G. K., K.

XX, zastúpený: JUDr. Martina Kožárová Jenčová, advokátka, so sídlom Prešov, Slovenská 69, p r o t i
žalovanému: Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Komenského 50, Košice, IČO:
36 570 460, o zaplatenie 919,04 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 919 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne od
28.3.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa X.X.XXXX sa domáhal zaplatenia 914,04 Eur s úrokmi z omeškania vo
výške 5,05 % ročne od 5.3.2015 do zaplatenia. Nárok uplatnil titulom vydania bezdôvodného obohatenia
na tom skutkovom základe, že na parcelách, ktorých je spoluvlastníkom, má žalovaný vybudovaný
kanalizačný zberač. Príslušný pozemok žalovaný užíva bez nájomnej zmluvy, a preto žalobca žiadal
o zaplatenie sumy 459,52 Eur za 1 rok ako primerané nájomné za obdobie od 5.3.2013 do 5.3.2015.
Pri výpočte žalovanej sumy vychádzal zo znaleckého posudku Ing. I. nachádzajúceho sa v spise tohto

súdu sp. zn. 17C 8/2010.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vyslovil názor o tom, že najneskôr v deň právoplatnosti stavebného
povolenia (22.3.1976) boli nehnuteľnosti právneho predchodcu žalobcu zaťažené zákonným vecným
bremenompodľazákonač.138/1973Zb.ovodách.Zákonyvsúvislostisozákonnýmvecnýmbremenom
pripúšťajú len dva nároky za obmedzenie vlastníckeho práva, a to nárok na náhradu za nútené
obmedzenie užívania nehnuteľnosti a nárok na primerané náklady na zachovanie a opravy vecného

bremena. Náhrada za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti je upravená v špeciálnom právnom
predpise - zákone č. 442/2002 Z. z., ktorý má prednosť pred všeobecným právnym predpisom -
Občianskymzákonníkom,pričomtentonárokmôževlastníkpozemkuaplikovaťvprekluzívnychlehotách
odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti. Zároveň žalovaný zdôraznil, že v danom
prípade v zmysle § 37a ods. 3 zákona č. 138/1973 Zb., v znení účinnom od 1.1.2002, vzniklo zo zákona
vecné bremeno, pokiaľ ide o užívanie stavby kanalizačného zberača na pozemku žalobcu.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich vyjadreniami, výpisom z LV č. XXX a XXXX, kat.
úz. K., návrhom na uzatvorenie nájomnej zmluvy, geometrickým plánom Geodézie, a. s. K. č. XXX-XX-
XXX-XX-XX, nájomnými zmluvami zo dňa XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, spisom tohto súdu sp.
zn. 17C 8/2010, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:4. Žalovaný je vlastníkom, prípadne správcom kanalizačného zberača G, ktorý je súčasťou
vodohospodárskej stavby „K.-N., kanalizácia, prvá stavba.“ Stavebné povolenie vydal ONV v Prešove,

odbor poľnohospodárstva č. Pôd. XXXX/XXXX L. O. XX.X.XXXX, ktorý v bode X povolil aj vstup na
cudzie pozemky podľa § 37 zákona (zrejme zákona o vodách) v rozsahu potrebnom pre zabezpečenie
prevádzky vodohospodárskeho diela a pre výkon dozoru (č. l. 123 spisu sp. zn. 17C 8/2010). V bode 5 je
obsiahnuté povolenie na vyvlastnenie potrebných nehnuteľností podľa § 37 ods. 2 zákona č. 138/1973
Zb. v rozsahu potrebnom na vybudovanie povoleného vodohospodárskeho diela, ak ich nemožno získať

dohodou (č.l. 123 spisu 17C/8/2010).

5. Kolaudačné rozhodnutie o povolení užívania tejto stavby vydal Východoslovenský krajský národný
výbor v Košiciach, odbor poľnohospodárstva, dňa X.X.XXXX, pričom z odôvodnenia tohto kolaudačného
rozhodnutia vyplýva, že žiadateľ predložil tunajšiemu odboru súhlasy vstupov na pozemky (č. l. 91 spisu
sp. zn. 17C 8/2010).

6. Uvedený kanalizačný zberač sa nachádza na časti parciel č. KN XXX, XXX M. XXX, ako to vyplýva z
geometrického plánu A., M.. N.. K. Č.. XXX-XX-XXX-XX-XX. Konkrétne ide o diel X o výmere 123 m2,
diel X o výmere XX m2 a diel XXX o výmere XXX m2 z parcely č. KN XXX, diel 1 o výmere 36 m2 a diel
XXX o výmere X m2 z parcely č. KN XXX a diel XX o výmere XXX m2, diel XX o výmere XX m2 a diel

XX o výmere XX m2 z parcely č. KN XXX. Medzi účastníkmi táto skutočnosť je nesporná.

7. Žalobca je spoluvlastníkom parcely č. KN XXX - ornej pôdy o výmere X XXX m2 v podiele 1, čo je
preukázané LV č. XXX, kat. úz. N.. Žalobca vlastní aj podiel 2/3 k parcelám č. KN XXX - Q. K. Q. I.Ý.
X XXX S.X M. H. XXX - Q. K. Q. I.S. XXX S.X, H. N. L. J. X. Č.. XXXX, H.. Ú.. N.. Uvedené podiely

nadobudol žalobca dedením po svojej N. S.Á. O., zomrelej v r. XXXX. Je to zrejmé aj z príslušných
výpisov z LV, kde je uvedený ako titul nadobudnutia uznesenie sp. zn. XXD XXXX/XXXX.

8. V minulosti bola uzatvorená aj nájomná zmluva medzi právnou predchodkyňou žalobcu S. O. ako
prenajímateľom a Východoslovenskými vodárňami a kanalizáciami, š. p. Košice ako nájomcom, pričom

bolo vychádzané z už spomínaného geometrického plánu s tým, že na ploche o výmere 1 009 m2 sa
nachádza kanalizačný zberač G a účastníci si touto zmluvou dohodli nájomné po 3,50 Sk/m2 ročne, čo
predstavovalo sumu 2 509 Sk ročne (č. l. 10 spisu sp. zn. 17C 8/2010).

9.PosmrtiS.O.žalobcabolvjednanísožalovanýmohľadomzmenynájomnejzmluvy,pričompožadoval

vyššie nájomné, s čím však žalovaný nesúhlasil, a preto žalobca listom zo dňa 5.9.2007 mu vypovedal
nájom (č. l. 14 spisu sp. zn. 17C 8/2010).

10. Žalobca si už v spomínanom konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 17C/8/2010 uplatnil
voči žalovanému nárok o vydanie bezdôvodného obohatenia, na základe už popísaného skutkového

stavu a to za obdobie Q. X.X.XXXX O. XX.XX.XXXX s výškou nájomného 1,04 Eur/m2/rok, pričom pri
výške nájomného vychádzal zo znaleckého posudku znalca z odboru stavebníctva Ing. S. I. č. XXX/
XXXX zo dňa 22.10.2006 (č.l. 15 spisu sp. zn. 17C 8/2010). Znalec vypočítal všeobecnú hodnotu
predmetnýchpozemkovpodľametódypolohovejdiferenciácieanáslednepodľavzorca,ktorýjevprílohe
č. 3 písm. G vyhlášky č. 492/2004 Z.z. vypočítal všeobecnú hodnotu ročného nájomného za dané

pozemky spomínanou sumou 1,04 Eur za 1m2 ročne. Žalovaný pritom na pojednávaní uviedol, že voči
tomuto výpočtu nájomného nemá výhrady.

11. Súd rozsudkom č.k. 17C/8/2010-195 zo dňa 2.12.2013 žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel
a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1460 aj s úrokmi z omeškania. Uvedený rozsudok

nadobudol právoplatnosť 17.7.2014, pretože bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k.
3Co/56/2014-218 zo dňa 11.6.2014. Ako vyplýva z odôvodnenia odvolacieho súdu, súd dospel k záveru,
že nevzniklo zákonné vecné bremeno v zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. keďže toto
ustanovenie nie je formulované ako vecné bremeno a predstavuje len verejnoprávne obmedzenie v
zmysle citovaného ustanovenia.

12. Žalobca poukázal aj na to, že žalovaný má k susedným pozemkom naďalej uzatvorené nájomné
zmluvy, ktoré aj predložil súdu. Jedná sa o nájomnú zmluvu zo dňa XX.X.XXXX uzavretú s Z. T., dodatok
č. 1, ktorý naväzuje na nájomnú zmluvu z 12.2.2008 uzavretý s S.É. H. M. H. K. O. XX.X.XXXX a tiežnájomnú zmluvu L. XX.X.XXXX uzavretú s Ing. S. X.. Všetky tieto zmluvy sa týkajú prenájmu pozemkov
pod stavbou toho istého kanalizačného zberača, ako v tomto spore.

13. V danom prípade bolo potrebné predovšetkým posúdiť, či vlastníkovi dotknutých pozemkov
(žalobcovi alebo ešte jeho právnej predchodkyni) vzniklo zákonné vecné bremeno obmedzujúce ich
v ich vlastníckom práve v prospech žalovaného. Súd prvej inštancie v pôvodnom rozsudku č.k.
11C/87/2015-30 zo dňa 16.10.2015 žalobu zamietol, keďže dospel k záveru, že v zmysle zákona č.
138/1973 Zb. o vodách s účinnosťou od 1.10.1995 vzniklo vlastníkovi predmetných pozemkov zákonné

vecné bremeno od 1.10.1995 v zmysle § 37a citovaného zákona vo forme trpieť prevádzkovanie
príslušného vodohospodárskeho diela a že teda nedochádza k užívaniu pozemkov, na ktorom stojí daná
stavba bez právneho dôvodu, ale titulom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Z toho vyvodil, že
na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. V rozsudku poukázal na to, že podľa jeho
názoru ide o nepriamu retroaktivitu danej právnej normy, ktorú súd považoval za prípustnú.

14. S týmto záverom však nesúhlasil súd druhej inštancie, podľa ktorého išlo by o neprípustnú priamu
retroaktivitu a uložil súdu prvej inštancie zaoberať sa tým, či nevzniklo obmedzenie vlastníckeho práva
žalobcu v zmysle § 37 ods. 1 písm. b/ zákona č. 138/1973 Zb. a súd prvej inštancie sa má tiež vyporiadať
s námietkou žalobcu k relevantnosti kolaudačného konania a rozhodnutia.

15. Súd zdôrazňuje, že žiadna námietka ohľadom spochybňovania kolaudácie pred súdom prvej
inštancie nebola vznesená, prvýkrát sa uvádza až v odvolaní voči rozsudku a pokiaľ teda táto námietka
bola vznesená až v odvolacom konaní, má sa ňou vyporiadať súd druhej inštancie. Napriek tomu,
k spochybňovaniu kolaudačného konania súd uvádza, že nie je oprávnený zasahovať do právomoci
správneho orgánu, v tomto prípade príslušného stavebného úradu a skúmať, či boli splnené predpoklady

pre vydanie kolaudačného rozhodnutia. Patrí to do kompetencie orgánu, ktorý vydal kolaudačné
rozhodnutie a ktoré mohlo byť preverované len v rámci správneho konania vrátane žaloby podanej za
účelom preskúmania takého rozhodnutia v správnom súdnictve.

16. K ďalšiemu pokynu súdu druhej inštancie ohľadom posúdenia aplikácie § 37 ods. 1 písm. b/ zákona

č. 138/1973 Zb. o vodách súd poukazuje na to, že pre správne pochopenie citovaného ustanovenia je
potrebné použiť okrem gramatického aj logický a systematický výklad a za tým účelom je nevyhnutné
vychádzať aj z ďalších ustanovení tohto predpisu a to konkrétne § 37 ods. 1 písm. a/ a ods. 2.

17. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 138/1973 Zb. správcovia (vlastníci, užívatelia) nehnuteľností sú povinní

bez náhrady:
a/ umožniť osobám, ktoré sa preukážu príslušným preukazom na vodohospodárky dozor, vstupovať
za účelom jeho výkonu na nehnuteľnosti a do objektov, pokiaľ na to nie je potrebné povolenie podľa
osobitných predpisov
b/ trpieť na svojich nehnuteľnostiach za podmienok určených vodohospodárskym orgánom

umiestňovanie a udržiavanie vodočtov, vodomerov, vodných značiek, označujúcich najvyššie, prípadne
najnižšie povolené vzdutie vody a iných zariadení potrebných na účely vodného hospodárstva.
Podľa § 37 ods. 2 citovaného zákona pokiaľ je to potrebné na výkon oprávnenia plynúceho z
rozhodnutia vodohospodárskeho orgánu, najmä na vybudovanie alebo prevádzku vodohospodárskych
diel, ďalej na prieskumné a iné odborné práce nevyhnutne potrebné na účely vodného hospodárstva,

na výkon správy vodných tokov, na vyhľadávanie a zabezpečovanie zásob podzemných vôd, ako aj na
umožnenie prístupu k vodám za účelom ich všeobecného používania a na zriadenie vodovodných alebo
kanalizačných prípojok, možno potrebné nehnuteľnosti alebo práva k nim vyvlastniť, ak ich nemožno
získať dohodou.

18. Ako vyplýva z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, v ods. 1 sa riešia prípady podstatne
menšieho zásahu do vlastníckeho alebo užívacieho práva nehnuteľností a konkrétne pod písm. b/ sú
to prípady umiestnenia vodočtov, vodomerov, vodných značiek a iných zariadení (teda nie stavieb),
ktoré sú síce uvedené príkladmo, ale rozhodne nemôže sa jednať o stavbu, ktorá podlieha stavebnému
konaniu, čo je aj sporný prípad. Napokon prípady tohto nevýrazného zásahu do vlastníckeho alebo

užívacieho práva pozemkov zákonodarca upravil tak, že vlastníci a užívatelia nehnuteľností sú v takom
prípade povinní ich trpieť bez náhrady a to nepochybne z dôvodu, že zásah do tohto vlastníckeho práva
je nevýrazný, keďže spočíva len v osadení príslušného zariadenia, ktoré zaberie len minimálnu plochu.19. Iné prípady, teda pokiaľ ide o výraznejší zásah do vlastníckeho práva k pozemku, sú riešené v
ods. 2, teda ide prípady vodohospodárskeho diela, zriadenia vodovodných a kanalizačných prípojok
(čo je aj sporný prípad), ale na tieto prípady uvedené v § 37 ods. 2 sa už nevzťahuje úvodná časť

predchádzajúceho odseku o tom, že obmedzenie vlastníckeho práva je bez náhrady. Ustanovenie § 37
ods. 2 citovaného zákona umožňuje dané nehnuteľnosti vyvlastniť, hoci prioritu má dohoda s vlastníkom
pozemku. Napokon na tento postup bolo poukázané aj v príslušnom stavebnom povolení v bode 5.

20. Súd prvej inštancie teda považuje úvahu o nútenom obmedzení vlastníckeho práva žalobcu v zmysle

§ 37 ods. 1 písm. b/ zákona č. 138/1973 Zb. v tomto prípade za nedôvodnú. Navyše súd zastáva názor,
že v zmysle citovaného zákonného ustanovenia (§ 37 ods. 1 písm. b/) sa žiadna náhrada za príslušné
obmedzenie vlastníckeho práva neposkytuje, zákon to výslovne určuje v tomto ustanovení a všeobecné
súdy ani nie sú oprávnené vyvodzovať záver o protiústavnosti zákona, k čomu je oprávnený len Ústavný
súdSR.Pretoakbyajišloonárokpodľa§37ods.1písm.b/citovanéhozákona,žalobcovibysúdzatejto
právnej úpravy nemohol priznať finančnú náhradu. Je potrebné rozlišovať prípady, ak finančná náhrada

za zákonné vecné bremeno alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva nie je upravená v právnom
predpise, potom nepochybne by súd musel vychádzať z Ústavy SR (článku 20 ods. 4) a priznať finančnú
náhradu dotknutému vlastníkovi. Úplne iná situácia je však vtedy, ak v zákone sa výslovne uvádza, že
vlastník (alebo užívateľ) nehnuteľnosti je povinný bez náhrady strpieť obmedzenie svojho práva. Súd
musídodržiavaťzákonaakoužbolouvedené,niejeoprávnenývyvodiťzáveroprotiústavnostipríslušnej

právnej normy, čo je v kompetencii len Ústavného súdu SR.

21. Súd preto vychádzal zo záveru o tom, že žalobcovi ani jeho právnej predchodkyni nevzniklo zákonné
vecné bremeno podľa § 37a zákona č. 138/1973 Zb., nakoľko v tomto smere je viazaný vysloveným
právnym názorom súdu druhej inštancie, ale mal tiež za to, že nedošlo ani k nútenému obmedzeniu

vlastníckeho práva v zmysle § 37 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona. Navyše súd sa plne stotožňuje
aj s právnym názorom vysloveným v súdnom konaní 17C/8/2010. Ustanovenie § 20 ods. 1 zákona č.
442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizácia neupravuje zákonné vecné bremeno,
ktoré by zodpovedalo právu prevádzkovateľa na užívanie pozemku.

22. Podľa § 20 ods. 1 citovaného zákona prevádzkovateľ je oprávnený
a) v nevyhnutnej miere vstupovať na cudzie pozemky v súvislosti s projektovaním, zriaďovaním,
rekonštrukciou, modernizáciou, prevádzkovaním alebo na účely opráv a údržby verejného vodovodu
alebo verejnej kanalizácie a ich pásiem ochrany, vodovodných a kanalizačných prípojok vrátane
potrebných kontrolných a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov.

23. Vyššie citované zákonné ustanovenie neobsahuje označenie, že by malo ísť o vecné bremeno a
aj z jeho formulácie je zrejmé, že predstavuje len konkrétne verejnoprávne obmedzenia vlastníkovi
pozemku, ale len v súvislosti so vstupom prevádzkovateľa verejného vodovodu alebo kanalizácie
na tieto pozemky, teda neupravuje obmedzenie vo forme vecného bremena týkajúce sa zriadenia a

užívania pozemku, na ktorom stojí príslušné vodohospodárske dielo. Uvedený právny predpis upravuje
povinnosť vlastníkovi pozemku trpieť vstup prevádzkovateľa na jeho pozemok, hoci aj pri prevádzkovaní
vodovodnej a kanalizačnej prípojky, ale neupravuje povinnosť formou vecného bremena trpieť samotné
užívanie pozemku za účelom zriadenia a prevádzkovania príslušnej stavby. Pokiaľ sa verejnoprávnym
predpisom umožňuje vstup na nehnuteľnosti za určitým účelom iných osôb ako vlastníkovi (napr. aj

pri odpočtoch spotreby plynu alebo elektrickej energie) nejedná sa o vecné bremeno, ale o zákonné
obmedzenie vlastníckeho práva vo verejnom záujme. Chýba tu totiž opakujúci sa charakter práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, čo je typické pre vecné bremeno.

24. Napokon vychádzajúc z právneho názoru, ktorý vyslovil súd druhej inštancie o neprípustnej priamej

rektroaktivite už spomínanej novely zákona č. 128/1973 Zb. účinnej od 1.10.1995, nepochybne o to viac
by išlo o priamu retroaktivitu neskoršieho právneho predpisu, teda už spomínaného zákona č. 442/2002
Z.z.

25. Žalovaný na predposlednom pojednávaní poukázal na rozhodnutia Krajského súdu Prešov 1S

49/2011-80,uznesenieNajvyššiehosúduSR10Sžr69/13auznesenieÚstavnéhosúduSRPLÚS35/15,
ktoré mali byť na podporu jeho stanoviska. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR však žiadny takýto záver
nevyplýva. Ním bolo len zrušené rozhodnutie Krajského súdu Prešov 1S 49/11-33 o zastavení konania,
pričom Najvyšší súd ako odvolací súd nesúhlasil s názorom Krajského súdu, že záznam Správy katastrao vecnom bremene nie je možné preskúmať súdom v správnom súdnictve. Z neskoršieho rozsudku
Krajského súdu Prešov 1S 49/11-80 síce vyplýva, že považuje právnu úpravu podľa § 20 ods. 1 zákona
č. 442/2002 Z.z. za úpravu o zriadení zákonného vecného bremena (teda v rozpore s tým, ako to posúdil

súd druhej inštancie v konaní 17C/8/10 týkajúce sa tých istých strán), ale ani tento rozsudok nemôže
ovplyvniť rozhodnutie súdu v danom spore. Predovšetkým z neho nevypláva konkrétny skutkový stav
a najmä to, o aké vodohospodárske dielo sa jedná a kedy bolo postavené. Navyše nič to nemení na
tom, že súd prvej inštancie je viazaný vysloveným právnym názorom súdu druhej inštancie. Pokiaľ v
predchádzajúcom rozhodnutí súd prvej inštancie v tomto spore vychádzal zo vzniku zákonného vecného

bremena za skoršieho zákona č. 138/1973 Zb. a súd druhej inštancie vyslovil, že ide o neprípustnú
priamu retroaktivitu, potom o to viac by to bolo dané pri neskoršom právnom predpise, ktorým je zákon
č. 442/2002 Z.z., na ktorý žalovaný poukázal až v závere súdneho konania.

26. Uznesenie Ústavného súdu SR PL ÚS 35/15-50 z 18.1.2017 nemá taktiež žiadnu relevanciu na
prejednávaný spor. Týka sa návrhu Okresného súdu Košice 1 na rozhodnutie, že ustanovenie § 66 ods.

5 zákona č. 351/2001 Z.z. o elektronických komunikáciách nie je v súlade s článkom 20 ods. 4 Ústavy
SR. Tento návrh bol však zamietnutý z procesných dôvodov, keďže pri hlasovaní o návrhu sudkyne
spravodajkyne na nevyhovenie návrhu sa nedosiahla nadpolovičná väčšina hlasov všetkých sudcov.
Ústavný súd teda sa nezaoberal meritom veci a navyše išlo o úplne iný predpis s inou formuláciou
uplatnenia nároku na finančnú náhradu za zákonné vecné bremeno ako je to v prípade § 20 ods. 4

zákona č. 442/2002 Z.z.

27. Žalovaný tým, že má svoju stavbu postavenú na pozemku, ktorého žalobca je spoluvlastníkom,
užíva túto časť pozemku bez právneho dôvodu. Nepochybne v takom prípade dochádza u neho k
bezdôvodnému obohateniu, ktoré predstavuje primerané a obvyklé nájomné. Bezdôvodné obohatenie

totiž vzniká nielen v prípade, ak sa protiprávne rozmnoží majetok obohateného, ale aj vtedy ak sa
doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu došlo, keby obohatený plnil svoje povinnosti (R 25/1986).
Súdy už vo viacerých svojich rozhodnutiach dospeli k názoru o kvantifikácii bezdôvodného obohatenia
pri užívaní nehnuteľnosti bez právneho dôvodu tak, že zodpovedá sumám vynakladaným v danom
mieste a čase na užívanie obdobných nehnuteľností spravidla formou nájomného (napr. rozsudky

Najvyššieho súdu ČR 33Odo 412/05, 25Cdo 845/99, 33Odo 668/02, 33Odo 335/04).

28. Predmetom žaloby je obdobie od X.X.XXXX O. X.X.XXXX. Nepochybne žalobca už v tom čase
bol spoluvlastníkom parciel H. XXX, XXX, XXX H..Ú.. N., na časti ktorých stojí stavba kanalizačného
zberača. Z parcely H. XXX je ňou zastavaná plocha o výmere XXXm2, z parcely KN XXX je zastavaná

plocha o výmere XXm2 a z parcely H. XXX K. Q. I. XXXmX.

29. Keďže žalovaný nemal výhrady voči znaleckému posudku Ing. I., z ktorého vychádzal súd aj v
predchádzajúcom súdnom spore, pri ustálení výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z jeho
záveru. Všeobecná hodnota nájmu za zastavanú plochu parcely KN XXX činí 425,36 Eur ročne (409m2

x 1,04 Eur /m2) a keďže spoluvlastnícky podiel žalobcu sú 2/3, žalobcovi prislúcha nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 283,57 Eur ročne.

30. Všeobecná hodnota nájmu za zastavanú plochu parcely KN XXX činí 41,6 Eur ročne (40m2 x 1,04
Eur/m2) opäť žalobca vlastní podiel 2/3, takže jeho nárok predstavuje 27,73 Eur ročne.

31. Všeobecná hodnota nájmu za zastavanú plochu parcely KN XXX je 296,4 Eur ročne (285m2 x 1,04
Eur/m2) a keďže žalobca je spoluvlastníkom tohto pozemku v 1, jeho nárok je vo výške 148,2 Eur ročne.
Celkovo teda predstavuje 459,5 Eur ročne a za obdobie 2 rokov činí 919 Eur. Súd preto považoval
za dôvodné žalobe o zaplatenie istiny 919 Eur vyhovieť a v prevyšujúcej časti (žalobca sa domáhal

zaplatenia 919,04 Eur) ju súd ako nedôvodnú zamietol.

32. Z prisúdenej istiny boli priznané úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 a § 563 Občianskeho
zákonníka.

33. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.34. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

36. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

37. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho dlhu dňom nasledujúcim po doručení žaloby,
keďže žalobca netvrdil (a teda tým ani nepreukázal), že by na vydanie bezdôvodného obohatenia za toto

žalované obdobie ho vyzval skôr. Vyzval ho len na uzavretie nájomnej zmluvy a nie na splnenie záväzku
titulom bezdôvodného obohatenia. Keďže žaloba bola žalovanému doručená 27.3.2015, súd priznal
úroky z omeškania s poukazom na § 563 Občianskeho zákonníka od nasledujúceho dňa a vzhľadom
na to, že žalobca uplatňoval úroky z omeškania už od 5.3.2015, v prevyšujúcej časti, teda za obdobie
od 5.3.2015 do 27.3.2015 žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania zamietol.

38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Súd
vychádzal zo záveru, že žalobe o zaplatenie istiny bolo v podstate v celom rozsahu vyhovené, pretože
žaloba bola zamietnutá len v časti o zaplatenia 0,04 Eur, čo súd považuje zanedbateľné.

39. O výške náhrady trov konania súd rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.