Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. jún 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114200799
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8114200799.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: L. Z., O.. X.X.XXXX, V. I.

XXX, proti žalovanému: C.. U. Z., O.. X.XX.XXXX, V. V. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., IČO: 47 231 785, so sídlom Košice, Rastislavova 68, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 850,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 86 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 10.1.2014 v spojení s úpravou zo dňa 14.2.2014 sa žalobca domáhal, aby

súd zaviazal žalovaného na náhradu škody 850,- Eur titulom bolestného a 62,- Eur titulom cestovných
nákladov. V odôvodnení žaloby uviedol, že dňa 31.8.2012 v čase okolo 17:30 spoločne so známym R. I.
pracoval na rezaní dreva, pri ktorej činnosti ho napadol býk vo vlastníctve žalovaného. V inkriminovanom
čase na mieste pasúceho sa stáda nebol prítomný žiaden pastier a ani žalovaný. Stádo nebolo
zabezpečené elektrickým oplotkom. Žalovaný si nepripúšťa žiadne zavinenie, vec bola šetrená OO PZ
Chminianska Nová Ves a uznesením ČVS: ORP-2057CH-PO-2013 zo dňa 11.12.2013 bolo trestné
stíhanie zastavené, pretože skutok nie je trestným činom.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil.

3.Súdnariadilavykonaldokazovanievýsluchomstránsporu,výsluchomnavrhnutýchsvedkov,čestnými
prehláseniami, oboznámením vyšetrovacieho spisu OO PZ Chminianska Nová Ves ČVS: ORP-2057/
CH-PO-2012, znaleckým posudkom U.. U. M.Č. pre potreby vyšetrovania č. 418/2012, stanoviskom
Regionálne veterinárnej a potravinovej správy Prešov, lekárskym posudkom o bolestnom vystaveným

U.. F. M., náčrtovou mapou, stanoviskom Slovenského pozemkového fondu z 10.2.2017, ako aj ďalším
spisovým materiálom a zistil:

4. Podľa záznamu na OO PZ Chminianskej Novej Vsi zo dňa 6.9.2012 žalobcu dňa 31.8.2012 v čase
okolo 17:30 h v katastri obce I. napadol býk o hmotnosti cca 700 kg. Žalobca chcel narezať padnuté
osiky a pri vykonávaní prác zaregistroval vo vzdialenosti cca 300 m voľne pasúce sa stádo asi 50 kráv.
Zo stáda sa odčlenil agresívny býk, ktorý žalobcu napadol spôsobom, že ho zhodil na zem a hlavou a

nohami ho udieral do celého tela. Žalobca ostal v šoku a rukami si chránil hlavu. Šťastím bolo to, že na
mieste bol prítomný R. I. a tento býka odohnal. Následne sa obaja pred býkom skryli do kríkov a krátko
na to prišiel žalovaný, ktorý kravy zahnal. Žalobca bol nútený absolvovať lekárske ošetrenie, nakoľko
bol zranený, mal odreniny, modriny, bolesti kostí.5. Uznesením OO PZ v Chminianskej Novej Vsi zo 14.11.2012 bolo začaté trestné stíhanie za prečin
ublíženia na zdraví C.. U. Z..

6. Uznesením Generálnej prokuratúry SR z 8.7.2012 bolo vyslovené porušenie zákona a uznesenie o
začatí trestného stíhania bolo zrušené. Podstatou nesprávnosti a nezákonnosti uznesenia podľa GP
SR bolo jeho predčasné vydanie bez skúmania elementárnych zákonných predpokladov súvisiacich
so zavinením. Uznesením zo dňa 11.12.2013 bolo trestné stíhanie zastavené, nakoľko skutok nie je

trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. V odôvodnení uznesenia sa konštatuje, že bez
preukázania zavinenia nemožno uvažovať o vyvodení trestnej zodpovednosti voči obvinenému.

7. Z predloženého lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia na meno L.
Z. zo dňa 14.12.2012 vystaveného U.. F. M. X., že žalobca utrpel pomliaždenie hrudnej steny ťažšieho
stupňa ohodnotené 20 bodmi, hlbokú ranu dolnej končatiny chirurgicky ošetrenú ohodnotenú 15 bodmi,

pomliaždenie ťažšieho stupňa krajiny bedrovej chrbtice ohodnotené 20 bodmi, spolu 55 bodov. Liečba
žalobcu trvala od 31.8.2012 do 23.10.2012. Pre potreby vyšetrovania bol znalcom U.. U. M. z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo vo veci ublíženia na zdraví vypracovaný znalecký
posudok č. 418/2012, zo záverov ktorého vyplýva, že menovaný utrpel pomliaždenie a kožnú odreninu
zadnej steny hrudníka vpravo, hlbokú kožnú odreninu ľavého predkolenia. Vyššie popísané poranenia

bolispôsobenétupýmipredmetmioužšejiširšejkontaktnejploche,pričommohlosatakstaťsnajväčšou
pravdepodobnosťou pri zasiahnutí chrbta poškodeného hlavou hospodárskeho zvieraťa - býka, s jeho
následným pádom na zem. Nedošlo k poškodeniu životne dôležitých orgánov, ani k ohrozeniu ich
funkčnosti.Zmedicínskehohľadiskaidevprípadepomliaždeniaakožnejodreninyzadnejstenyhrudníka
o poranenie stredne ťažké, vyžadujúce si chirurgickú liečbu spojenú s dezinfekciou odreniny, telesné

šetrenie, užívanie liekov, k úplnému vyhojeniu dochádza za 38-40 dní. V prípade hlbokej kožnej odreniny
ľavého predkolenia išlo o poranenie stredne ťažké, vyžadujúce si špecifickú chirurgickú liečbu spojenú
s dezinfekciou, telesné šetrenie, užívanie liekov, pričom k úplnému vyhojeniu dochádza za 28-30 dní.
Znalec nepredpokladal vznik trvalých následkov. Po úraze nebol menovaný hospitalizovaný, v prípade
ak by pracoval, uvedené poranenia by si vyžiadali liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní 38-40

dní. Dĺžka liečenia podľa lekárskej správy z pohľadu znalca nie je adekvátna charakteru poranení.

8. Žalobca vo výpovedi uviedol, že v predmetný deň za ním prišiel pán I. s tým, že idú na drevo na jeho
roľu a nie je pravdou, žeby sa tam nachádzali nejaké ohradníky, za ktorými by boli hospodárske zvieratá.
Žalobcanarolizbadalstádo,vktorombolajbýk.Volalžalovaného,tenmunedvíhal.Býksazačalsprávať

zúrivo, hrabal nohou, fučal a keď chcel žalobca býka odohnať, tento ho napadol. Žalobca si nepamätá
čo sa stalo, po prebudení ležal na zemi a okolo neho boli rozhádzané doklady. Žalobca sa veľmi bál
aby na neho býk nestúpil, je to obrovské zviera, bol by ho nepochybne rozpučil a zabil. Po prebudení
zaregistroval ako na traktore stojí jeho známy pán I. a v ruke drží drevený konár. Žalobca uviedol, že
volali a kričali o pomoc, no nikto tam nebol. Žalobca sa pokúšal volať pánovi Z. a ako to uviedol, tento

mu nedvíhal, potom sa mu dovolali iní ľudia. Žalovaný po príchode odviedol zvieratá preč, pri žalobcovi
sa ani nezastavil, nekomunikoval, aj keď sa poznajú. Býk sa opätovne zjavil asi po 10 minútach, tak
žalobca so známym naskočili na traktor a utiekli preč. Na položené otázky žalobca odpovedal, že na
pozemku sa nenachádzala nijaká elektrická ohrada a nebol tam žiaden pastier. K žalobcovi priši ľudia,
ktorí čistili pasienky a tí žalobcu upozornili aby išiel preč, v opačnom prípade sa býk nevzdiali.

9. Žalovaný vo výpovedi uviedol, že tvrdenia žalobcu nie sú pravdivé. Žalobca sa len chce na jeho úkor
obohatiť a vydierať ho. Žalovaný tiež uviedol, že nehnuteľnosti na ktorých pasie zvieratá má prenajaté
od Slovenského pozemkového fondu. Žalovaný uviedol, že v inkriminovanom čase sa na pozemku
nachádzalonajpastier(podľažalovanéhop.Z.).Neboltamlenvčaseo16:00hod.keďodišielpobenzín

a vrátil sa o 16:50 hod., pričom práve v tom čase sa incident stal. Podľa tvrdení žalovaného vlastní 95
kusov dobytka a v rámci neho musí byť aj jeden plemenný býk. Pozemok bol ohradený a bol tam aj
elektrický ohradník, preto sa domnieva, že žiadne povinnosti neporušil. Podľa vyjadrenia žalovaného
býk ešte nikdy nikoho nenapadol, ale k zvieratám sa treba vedieť správať.

10. Žalobca uviedol, že tvrdenia žalovaného nie sú pravdivé, býk už napadol či naháňal viacero ľudí.

11. V konaní vypočutý svedok R. P., bývalý zamestnanec žalovaného vo výpovedi uviedol, že u
žalovaného robil oplotky, aby sa dobytok nedostal do I.. Prvý deň urobili 50 metrov, ale došiel im materiál,druhý deň urobili asi 500 metrov. Keď skončili prácu išli na pasienok, kde sa zhodou okolností v tento deň
stal incident. Svedok išiel spolu s pánom F. U.. a pánom Z.. Práve pán Z. mal upozorňovať dvoch pánov
aby býka nezaháňali palicou, že tento odíde. Svedok však prítomný pri rozhovore pána Z. s menovanými

nebol.

12. V konaní vypočutý svedok P. F., zamestnanec žalovaného uviedol, že v inkriminovaný deň zvážal
seno a videl pána Z. s ešte ďalším pánom, ktorého nepoznal. Svedok tiež videl rampu pred elektrickým
ohradníkom. Pri incidente prítomný nebol. Svedok tiež poprel, žeby on alebo jeho syn išli so svedkom P..

13.VkonanívypočutýsvedokR.I.prítomnýpriincidenteuviedol,ževinkriminovanomobdobíbolavlese
kalamita, preto sa s pánom Z. dohodli realizovať úpravy. Vlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti je aj jeho
manželka. Do lesa sa vybrali v popoludňajších hodinách, o čom žalobca chcel informovať žalovaného,
avšak nedovolal sa mu. Po príchode na miesto začali rezať drevo a všimli si kravy, ktorým nevenovali
väčšiupozornosť.Následnesajednakravaoddelilaodstáda,neskôrzistili,žetobolbýk.Svedokvyskočil

na traktor a žalobca chcel zobrať nejakú tašku, no medzitým ho býk napadol, zhodil ho a nohami hrabal.
Svedok zobral palicu s úmyslom býka odplašiť a medzitým žalobca spod neho vyskočil. Predtým, ako sa
býk na nich rozbehol žalobca kričal, ale nikto sa im neozýval. Neskôr prišli traja zamestnanci žalovaného,
ktorí im povedali, aby sa schovali, že býk odíde. Títo zamestnanci zrejme žalovanému oznámili čo sa
stalo. Svedok uviedol, že so žalobcom chceli pokračovať v práci, ale žalobca nemohol. Vtedy už trpel

bolesťami, odišiel domov a svedok sa stretol s pánom Z.. Na položené otázky svedok odpovedal, že
nijakú ohradu okolo stáda nevidel. Pri príchode na miesto nijakú ohradu neprekonávali, na traktor si
sadli u žalobcu a dostali sa až na miesto, kde práce vykonávali. Svedok poprel, žeby býka akýmkoľvek
spôsobom dráždili. Na býka sa zahnali až potom, ako napadol žalobcu. Na otázku, či na mieste samom
bola osoba dozerajúca na stádo svedok uviedol, že nebola. Na otázku právneho zástupcu žalovaného

svedok odpovedal, že samozrejme mal vedomosť o činnosti chovu hospodárskych zvierat žalovaným,
v neposlednom rade mu pozemky prenajala aj jeho manželka. Svedok tiež vedel, kde sa stádo pasie.

14. Súd oboznámil svedecké výpovede z pripojeného vyšetrovacieho spisu, konkrétne výpoveď P. F.
F.., P. F. U.., R. P. R. L. Z..

XX. P. F., O.. XX.X.XXXX vo výpovedi uviedol, že spoločne so svojim synom bol na pozemku C.. U. Z.
za účelom zberu sena. Asi 1 km za obcou bola na poľnej ceste krížom cez ňu umiestnená elektrická
šnúrka s gumenou fľašou a pod tým bolo na zemi drevené poleno, ktoré bránilo prejazdu. Svedok spolu
so synom išli na traktore smerom na prenajatý pozemok, asi 300-400 metrov za miesto, kde sa stal

úraz pánovi Z.. Svedok so synom neprišli do kontaktu s pánom Tkáčom a pánom I. v čase incidentu,
alebo po ňom.

XX. P. F., O.. XX.X.XXXX uviedol, že asi v jeseni 2012 v popoludňajších hodinách spolu s otcom išli
na traktore zbierať seno na pozemok C.. U. Z.. Išli na traktore od obce I. po poľnej ceste, kde asi po 1

km za obcou krížom cez poľnú cestu bolo položené veľké poleno a tiež cez túto cestu bola natiahnutá
elektrická šnúrka s gumenou fľašou, aby bola viditeľná. Táto šnúrka začínala na tomto mieste, tiahla
sa smerom doprava a strácala za strmým svahom. Miesto napadnutia pána Z. bolo vzdialené 300-400
metrov, udalosť nevideli, iba počuli pílenie dreva. Po skončení prác išli pomôcť pilčíkom R. P. a L. Z., ktorí
pracovali na čistení pasienka v blízkom okolí. Po ukončení práce sa vracali smerom dole a stretli žalobcu

s ďalším pánom, pričom žalobca vysvetľoval všetkým čo sa stalo, o napadnutí býkom. Žalobca zaháňal
býka palicou, na čo mu pán Z. povedal aby to nerobil, že býk sám odíde. Následne prišiel žalovaný
a býka zahnal preč. Na mieste kde sa to stalo nebolo nijaké oplotenie, vstupná elektrická šnúrka bola
natiahnutá iba cez cestu vo vzdialenosti asi 200 metrov od miesta incidentu. K okolnostiam napadnutia
sa vyjadriť nevedel, keďže prítomný v tom čase tam nebol.

XX. R. P., O.. XX.X.XXXX uviedol, že ho žalovaný v mesiaci august 2012 požiadal o vytýčenie
elektrického ohradníka v lokalite nad obcou I.. Žalovaný mu poskytol materiál, tak natiahol elektrický
ohradník v jednom smere v dĺžke asi 50 metrov, ale elektrický drôt pod napätím ide v celkovej dĺžke
500 metrov. V danej lokalite vzhľadom na náročný skokovitý terén plný medzí a nerovností a lesného a

krovinatéhoporastunebolomožnéoplotiťdookolaakovyhradenýpriestor.Vinkriminovanýdeňpracovali
spolu s pánom Z. na čistení pasienku vzdialeného asi 1 km od miesta udalosti. Potom, ako vyšli z lesa po
poľnej ceste vo vzdialenosti asi 20 -30 metrov zbadali stádo kráv, kde v blízkom pasienku stretli dvoch
mužov, ktorí tam pracovali, pričom pán Z. im hovoril, aby býka nehnali palicou ale aby sa stiahli, že onodíde. Samotný incident svedok nevidel, nevedel sa bližšie vyjadriť. Svedok dopĺňal výpoveď zo dňa
27.2.2013 dňa 23.4.2013 keď uviedol, že v mieste kde sa stal incident pasienok nebol nijako ohradený,
elektrický ohradník bol umiestnený nižšie od uvedeného miesta.

XX. L. Z., O.. XX.X.XXXX uviedol, že brigádnicky vypomáhal žalovanému v deň keď sa stal incident.
PracovalsR.P.načistenípasienkovaposkončeníprácesavybralidolepopoľnejceste,kdepočulinejak
krik. Svedok sa aj domnieval, že asi niekoho nabral plemenný býk, nakoľko v tejto oblasti registrovali
stádo dobytka žalovaného, ktoré sa posúvalo hore-dole v danej oblasti. Po skočení prác sa vracali s

P. F. keď počuli krik a prišli na miesto, kde rezali drevo dvaja muži a býka videli vo vzdialenosti asi
dvoch metrov od poškodeného. Druhý pán mal palicu v ruke a snažil sa býka odohnať, na čo mu svedok
povedal, aby ho neodháňal palicou, že on sám odíde a aby sa nehýbali. Na položenú otázku poškodený
odpovedal, že ho nabral býk, ale cíti sa celkom dobre a nemal poranenia, ktoré by boli viditeľné. Svedok
doplnil svoju výpoveď zo dňa 5.3.2013 dňa 23.4.2013 upresnením, že na samotnom mieste udalosti
pasienok nebol ohradený elektrickým oplotkom.

19. Z predloženého stanoviska Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Prešov z 5.12.2012
pre potreby vyšetrovania vyplýva, že v zmysle § 22 ods. 6 Zákona o veterinárnej starostlivosti č.
39/2007 Z.z. je vlastník zvieraťa alebo držiteľ zvierat povinný zabezpečiť opatrenia na zabránenie úteku
zvieraťa. V zmysle §§ 3,4 Nariadenia vlády SR č. 322/2003 Z.z. o ochrane zvierat na farmárske účely,

vlastník alebo držiteľ je povinný urobiť všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie pohody zvierat,
ktoré sú v jeho starostlivosti a zabezpečenie, aby im nebola spôsobená zbytočná bolesť, utrpenie
alebo poranenie. Všetky zvieratá chované v hospodárskych zariadeniach, v ktorých ich pohoda závisí
od včasnej pozornosti ľudí musia byť dôkladne kontrolované najmenej raz denne, zvieratá chované
v iných zariadeniach musia byť kontrolované podobným spôsobom v intervaloch dostatočných na

vylúčenie akéhokoľvek utrpenia. Porušením uvedeného by sa chovateľ dopustil v prípade, že zvieratá
by boli pasené voľne bez dohľadu držiteľa alebo ním povereným dostatočne početným personálom
s primeranými schopnosťami, vedomosťami a profesionálnym oprávnením. V prípade, že sú zvieratá
umiestnené v trvalých alebo dočasných oplotkoch bez kontroly držiteľom na paši, tieto zariadenia musia
byť dostatočné na to, aby zabránili nekontrolovanému úteku zvierat, v prípade elektrických oplotkov -

tieto musia byť vo funkčnom stave, teda pod stanoveným napätím.

20. Žalobca predložil súdu čestné prehlásenie, v zmysle ktorého vyhlásil, že jeho nebohý otec bol
spoluvlastníkom parcely č. XXX/X, k.ú. I. a túto parcelu dlhodobo užíva žalobca.

21. Z čestného prehlásenia P. U. vyplýva, že poľná cesta v H. M..Ú.. I., ktorá slúži ako prístupová cesta
k pôvodnému bloku č. XXXX/X v užívaní spoločnosti Agro Lany spol. s r.o. nikdy nebola k tomuto bloku
ohradená a ani nijakým iným spôsobom zatarasená. Cesta je využívaná viacerými spoločnosťami, ako
aj turistami a vlastníkmi pozemkov nachádzajúcich sa v tejto lokalite nazývanej H..

22. Z čestného vyhlásenia L. X. vyplýva, že bol opakovane napadnutý býkom vo vlastníctve žalovaného
v máji 2014 a v lete 2015.

23. Z čestného prehlásenia W. L. vyplýva, že so žalobcom sa stretli na pohotovostnej ambulancii
v monobloku nemocnice J. A. Reimana Prešov dňa 31.8.2012 o 18:30 hod., kde bol menovaný na

vyšetrení s dcérou.

24. Žalobca predložil súdu odpoveď Slovenského pozemkového fondu z 10.2.2017, v ktorej sa uvádza,
že SPF nemá uzatvorenú žiadnu platnú nájomnú zmluvu na obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy
v k.ú. I.. Do 31.12.2011 mal uzatvorenú nájomnú zmluvu U. F. - F., žiadosť C.. U. Z. evidovaná na SPF

- RO a je v štádiu riešenia.

25. Žalovaný predložil súdu čestné prehlásenie U. U. z 10.1.2017 v znení, že plemenný býk C.. U. Z.
nikdy nebol útočný, vždy konal v sebaobrane a hlavne v ochrane svojich kráv. Po poučení majiteľom
menovaný stádo s býkom pásol 4 roky. U. U. s L. X. preháňali kravy do Š., pričom U. U. upozornil L. X.,

aby plemenného býka nechal, čo L. X. nerešpektoval a sám si spôsobil, že býk ho sotil do kríkov.

26. Na návrh žalovaného súd oboznámil z vyšetrovacieho spisu odborné vyjadrenie spoločnosti Lenoxx
s.r.o. so sídlom v Kaplnej, v ktorom sa uvádza:1. Hovädzí dobytok je hospodárske zviera chované na produkciu mäsa a mlieka. Nikde v
charakteristikách hospodársky využívaných plemien sa nevyhodnocuje agresivita, ani útočnosť

plemena. Neplatí to však pre španielske plemená chované na zápasy v koride. Preto nie je možné
vyjadriť sa ku charakteristike plemena Slovenský strakatý dobytok vo vzťahu k agresivite plemena.
Agresívne správanie sa môže vyskytnúť, avšak treba brať do úvahy veľa faktorov, napr. spôsob chovu,
vek a hmotnosť zvierat, správanie sa ošetrujúceho personálu, genetické predpoklady.
2. Hovädzí dobytok sa chová viacerými spôsobmi od väzného (uviazaný dobytok v maštali), voľného

(voľne s pohybujúci v maštali a výbehu), kombinovaného s pastvou (dobytok je na maštali a denne sa
chodí pásť) a pod.. Mladý plemenný býk po splnení podmienok na zaradenie do plemenitby vo veku
nad 1 rok sa pridá k plemenným jaloviciam, kde zostáva asi 1 rok. Pre ich bezpečnosť sa plemenné
býky odrohujú, alebo sú geneticky bezrohé. Tak to bolo aj v prípade tohto býka. Spôsoby ich chovu
nie sú upravené žiadnym zákonom a ani nariadením. Zákonitosti chovatelia plne ovládajú, rešpektujú a
využívajú. Pri spôsobe chovu sa prejavuje vrodená vlastnosť býka chrániť stádo pred inými zvieratami,

a to aj pred človekom, preto sa zvieratá chovajú v oplotkoch. O tomto spôsobe chovu sa obyvatelia
príslušného katastra obce veľmi rýchlo dozvedia a aj ho zvyčajne rešpektujú z dôvodu vlastnej ochrany.
Odvážlivci musia rátať s tým, že sa im postaví často tonové zviera na odpor. V takom prípade platí
heslo, že „hlúpy sa učí na vlastných chybách a múdry na chybách cudzích“. Z týchto dôvodov nie je
potrebné označovanie takýchto stád výstražnou tabuľou „Pozor plemenný býk!“ tak, ako je to zaužívané

v „západných krajinách“. Takéto obranné chovanie stáda nie je len u agresívnych zvierat, ale u všetkých
zvierat a je jedno či je to stádo s býkom alebo len stádo s kravami a teľatami. Toto chovanie nie
je agresivita, ale je to obranné správanie stáda turovitých, aj keď pri prekročení kritickej vzdialenosti
nasleduje útok zvieraťa. Osoby, ktoré nie sú ochotné toto rešpektovať, musia počítať s príručkou, ktorá
je často veľmi bolestivá. Podľa výpovedí svedkov býk prišiel k nim „silno fučal a kopal nohami do zeme“,

je to zastrašujúce správanie vedúceho zvieraťa v stáde, kedy zviera zastrašuje agresora a narušiteľa
územia. V tomto prípade poškodený nebral výstrahu vážne a tak býk pokračoval v zastrašovaní až
nakoniec zaútočil. Tým, že sa býk nechal zahnať je zrejmé, že sa nejednalo o agresívne zviera. Z
vyjadrenia ďalej vyplýva, že zo strany chovateľa nedošlo k žiadnemu pochybeniu, nakoľko chov dobytka
nie je upravovaný žiadnymi predpismi. Pri oplotkovom spôsobe chovu nie je potrebná prítomnosť

pastiera, alebo ošetrovateľa.

27.Žalovanývpísomnomstanoviskudoručenomsúdudňa25.1.2016uviedol,ženávrhjevclomrozsahu
neopodstatnený a nedôvodný. Žalovaný popiera, žeby k stretu býka so žalobcom došlo na pozemku
vo vlastníctve žalobcu. Nehnuteľnosť, na ktorej došlo k incidentu pozostáva z viacerých nehnuteľností,

ktoré oprávnene na základe nájomného vzťahu užíva žalovaný na poľnohospodársku výrobu, najmä
chovhovädziehodobytka.Žalovanýneporušilžiadenprávnypredpis,resp.uloženúpovinnosťatvrdenie,
že plemenný býk nemôže byť na pasienkovom poraste pustený bez dozoru nemá oporu v žiadnom
právnom predpise. Právne predpisy chov hovädzieho dobytka neupravujú. Z pohľadu žalovaného
hovädzí dobytok nie je nebezpečným a agresívnym zvieraťom, agresívne správanie sa môže výnimočne

vyskytnúť, ale je to skôr vzácne. Ako ďalšiu podstatnú skutočnosť uviedol žalovaný to, že pasienok nie je
verejnýmpriestranstvomajevoľneprístupnýtak,akoulicavobcialeboverejnýpark.Poukázalnaznenie
ust. § 57 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, kde prístup do krajiny má každý pri rekreácii,
turistike a obdobnom užívaní prírody za splnenia istých podmienok s výnimkou, ak sa jedná o ornú pôdu,
lúky a pasienky v čase, keď môže dôjsť k poškodeniu porastov alebo pôdy, alebo aj vtedy keď sa na

nich pasie dobytok. Z pohľadu žalovaného sa žalobca nesprával zákonne prípustným spôsobom, keď v
lese vykonával ťažbu dreva v čase, keď sa tam pásol dobytok. Pokiaľ by žalobca na pozemok nevstúpil,
nedošlo by k žiadnej ujme na zdraví. Pokiaľ sa žalobca tak nesprával zodpovedá za vzniknutú ujmu sám.
Ďalej žalovaný poukázal na už citované odborné vyjadrenie spoločnosti Lenoxx s.r.o., ktoré súd cituje
vyššie. Z vyjadrenia je zrejmé aj to, že žalovaný zotrváva na tvrdení o existencii elektrického oplotenia

(ohradníka), čo je podľa neho skutočnosť nepochybne preukázaná a vyplýva aj z obsahu trestného
spisu.Vovzťahukust.§22zák.č.39/2007Z.z.,podľaktoréhomávlastníkzvieraťaalebodržiteľzvieraťa
povinnosť zabezpečiť opatrenie na zabránenie úteku zvieraťa, tak túto právnu úpravu nie je možné v
prejednávanej veci z pohľadu žalovaného použiť, nakoľko úprava sa týka ochrany a vytváranie pohody
a primeraných podmienok pre chované zvieratá. K otázke prítomnosti dohliadajúcej osoby pri chove

hovädzieho dobytka na vonkajšom priestranstve sa táto podľa žalovaného nevyžaduje, vyžaduje sa
iba kontrola dobytka za účelom ochrany zvierat a ich pohody v intervaloch dostatočných na vylúčenie
akéhokoľvek ich utrpenia, teda zmyslom opatrenia nie je chrániť ľudí, ale zabezpečiť zdravie dobytka.
Žalovaný tiež len z dôvodu právnej istoty namietol aj rozsah ujmy a výšku požadovanej náhrady. Vneposlednom rade podľa žalovaného absentuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalobcu
a vznikom škody - ujmy na zdraví, nakoľko žalobca neoznačil žiadne protiprávne konanie žalovaného,
ktoré malo byť príčinou vzniku škody. Žalovaný nemohol ani nebol povinný zabrániť žalobcovi aby vstúpil

na pasienok, i keď na to nebol oprávnený, a to za situácie, že o prítomnosti stáda vedel. Žalovaný
nemohol zabrániť úrazu žalobcu, obranné správanie zvieraťa nemohol žalovaný ovplyvniť a toto zavinil
svojim správaním žalobca.

28. Na internete na stránke Poľnohospodársky poradenský systém sú dostupné pravidlá bezpečnosti

pri práci v chove hovädzieho dobytka vydané Zväzom chovateľov mäsového dobytka na Slovensku so
sídlom v Trenčíne, v ktorom sa okrem iného uvádza, že v minulosti boli platné pravidlá bezpečnosti
práce so zvieratami upravené vo Vestníku č. 182 z 13.10.1960. Tento predpis bol novelizovaný, čo
bolo zverejnené vo vestníku MP č. VII/2/1968, od toho obdobia nebol Vestník prepracovaný, niektoré
jeho časti sú neaktuálne, iné však majú naďalej svoje opodstatnenie. Zväz pre chovateľov hovädzieho
dobytka, ako aj pre lepšie orientovanie chovateľskej verejnosti uverejnil hlavné zásady bezpečnosti

práce s hovädzím dobytkom. Samostatne je upravené nakladanie s plemennými býkmi, kde sa uvádza,
že plemenný býk je zviera, ktoré bolo uznané výberovou komisiou za plemenné a bol mu pridelený štátny
register, podľa ktorého je evidované v banke plemenných býkov. Pri práci s býkom, pri veterinárnych
úkonoch, vyvádzaní do výbehov, odväzovaní a priväzovaní býka je okrem ošetrovateľa prítomný ešte
jeden pracovník, aby v prípade potreby poskytol ošetrovateľovi pomoc. Na bezpečné ovládanie býka

slúži nosný krúžok, ktorý sa nasadzuje zvieraťu vo veku 10 mesiacov. Býk je vodený na vodiacej tyči,
ktorá je bezpečne zapnutá do nosného krúžku. Pri pristupovaní k býkovi vo výbehu alebo v pasienkovom
hospodárstve je potrebné ho upozorniť najprv na svoju prítomnosť. Až keď býk zareaguje, je možné
pristúpiť k jednotlivým pracovným úkonom. K býkom na pasienku pristupujú dvaja ošetrovatelia. Pre
prípad, že býk zaujme výstražný postoj, majú ošetrovatelia v ruke palicu. Býkov, ktorí pôsobia vo voľne

sa pasúcich stádach je potrebné oddeliť od stáda v spevnených ohradách použitím naháňacej uličky,
kde býka je potrebné oddeliť od plemeníc. Po uchytení býka na vodiacu tyč zviera sa odvádza do
ustajňovacích priestorov. Pri použití vodiaceho lana je potrebné zabezpečiť dostatočnú dĺžku.

29. Obdobne formuluje podmienky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci so zvieratami v priestoroch

ich ustajnenia a strojnými poľnohospodárskymi zariadeniami na UVL v Košiciach vnútorný predpis č. 44
schválený vedením Univerzity veterinárneho lekárstva zo dňa 13.5.2008. V obidvoch usmerneniach sa
uvádza, že na budovách, ohradách, výberoch, pasienkových areáloch, v ktorých sa nachádzajú býky
je potrebné umiestniť označenie „Zákaz vstupu - plemenný býk!“

30. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z.z. (ďalej „OZ“), každý je povinný počínať si tak,
aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

31. Podľa § 420 OZ,
(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

32. Podľa § 420a OZ
(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.
(2) Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená
a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti,
b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie,

c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na
nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.
(3) Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená
neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.

33. Podľa § 22 ods. 6 zák. č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti, vlastník zvieraťa alebo
držiteľ zvieraťa je povinný zabezpečiť opatrenia na zabránenie úteku zvieraťa, jeho neplánovaného
rozmnožovania alebo nežiaduceho rozmnožovania.34. Podľa § 57 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny
(1) Každý má právo pri rekreácii, turistike a obdobnom užívaní prírody na voľný prechod cez pozemky vo
vlastníctve (správe, nájme) štátu, obce, právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak tým nespôsobí škodu

na majetku alebo zdraví inej osoby. Je pritom povinný rešpektovať práva a oprávnené záujmy vlastníka
(správcu, nájomcu) pozemku, ako aj podmienky ochrany prírody a krajiny.
(2) Právo podľa odseku 1 sa nevzťahuje na zastavané pozemky alebo stavebné pozemky, dvory,
záhrady, sady, vinice, chmeľnice, lesné škôlky a zverníky. Orná pôda, lúky a pasienky sú z práva podľa
odseku 1 vylúčené v čase, keď môže dôjsť k poškodeniu porastov alebo pôdy, ako aj vtedy, keď sa na

nich pasie dobytok.
(3) Pri oplocovaní pozemku, ktorý nie je vylúčený z práva voľného prechodu podľa odseku 2, zabezpečí
jeho vlastník (správca, nájomca) možnosť voľného prechodu na vhodnom mieste pozemku.

35. Podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému
prevádzkovou činnosťou. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou,

ak je spôsobená:
a/ činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti,
b/ fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie,
c/ oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na
nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

36.Prevádzkovoučinnosťoujepodľatejtoúpravytakáčinnosťsúvisiacaspredmetomčinnosti(spravidla
podnikateľskej, obchodnej), ktorú fyzická alebo právnická osoba prevádzkovaním vyvíja. Predmet tejto
činnosti je vymedzený v zriaďovacej listine, v oprávnení k podnikateľskej činnosti, alebo v živnostenskom
oprávnení. Predpokladom zodpovednosti podľa § 420a ods. 1 OZ nie je protiprávny úkon, skôr určitá

škodná udalosť, ktorá bola príčinou vzniku škody. Za prevádzkovú činnosť v zmysle § 420a ods. 1 OZ
sa považuje i činnosť, ktorá objektívne, bezprostredne a fakticky predchádza či nadväzuje na činnosť
hlavnú.

37. Podľa § 420a ods. 3 OZ, zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže,

že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným
konaním poškodeného.

38. Za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou podľa § 420a OZ zodpovedá poškodenému
prevádzkovateľ takejto činnosti, a to bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť) ak je škoda v

príčinnej súvislosti s prevádzkovou činnosťou, ide teda o objektívnu zodpovednosť, ktorá umožňuje
širšie a dôslednejšie zabezpečenie náhrady takejto škody. Poškodený pri uplatňovaní svojho nároku
nemusí dokazovať porušenie konkrétnej právnej povinnosti na strane prevádzkovateľa ale len to, že
škoda bola spôsobená zvláštnou povahou prevádzkovej činnosti. Žalovaný sa zodpovednosti nemôže
zbaviť tým, že preukáže, že škodu nezavinil, môže sa však úplne alebo čiastočne zbaviť zodpovednosti

pokiaľ preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke,
alebo že škoda bola zavinená vlastným konaním poškodeného. Ide rovnako o objektívne posudzované
konanie bez ohľadu na zavinenie, kde je dôležité len to, či a nakoľko toto konanie viedlo k vzniku
škody. K zbaveniu sa zodpovednosti môže dôjsť za situácie, že konkrétne okolnosti, ktorými bola
škoda spôsobená, nie sú touto prevádzkou vyvolané a vznikli mimo vlastnej prevádzkovej činnosti.

Neodvrátiteľnou udalosťou, nemajúcou pôvod v prevádzke je okolnosť, ktorá objektívne nemá svoj
pôvod „vo vnútri“ prevádzky a ktorá nesúvisí s organizáciou, riadením a realizáciou prevádzky. Môže
ísť o udalosť spôsobenú najmä vonkajšími prírodnými silami, napr. živelná udalosť, ktorej nemohlo
byť prevádzkovateľom takejto činnosti zabránené, ani nemohla byť objektívne odvrátená, a to ani
pri vynaložení takého úsilia, ktoré by bolo možné vynaložiť. Ak však bola príčinou vzniku škody tzv.

vnútorná škodná udalosť, neprichádza do úvahy zbavenie sa zodpovednosti prevádzateľa z dôvodu
neodvrátiteľnej udalosti bez ohľadu na to, či škode mohlo, či nemohlo byť zabránené. V skutočnosti
odôvodňujúce zbavenie sa zodpovednosti podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka musí v súdnom
konaní preukazovať prevádzkovateľ (z rozhodnutia NS SR 5Cdo/1/2010).

39. Obdobne vyvodil zodpovednosť podľa § 420a OZ aj NS ČR v rozhodnutí 25Cdo/4841/2009 na tom
skutkovom základe, keď stádo kráv patriacich žalovanej spoločnosti prerazilo ohradník pastviny a voľne
sa pohybovalo okolitou krajinou, čím spôsobilo hromadnú dopravnú nehodu na diaľnici D1.40. V zmysle ust. § 415 OZ vo všeobecnej rovine je každý povinný zachovávať taký stupeň pozornosti,
ktorý je po ňom možné vzhľadom ku konkrétnej časovej aj miestnej situácii rozumne požadovať, a ktorý -
objektívneposudzované-jespôsobilýzabrániťčiaspoňčonajviacobmedziťrizikovznikuškôdnaživote,

zdraví či majetku. Ak sa niekto nespráva v súlade s takto všeobecne stanovenou právnou povinnosťou,
chovásaprotiprávne,čozasplneniaďalšíchpredpokladovzakladájehoobčianskoprávnuzodpovednosť
za škodu podľa § 420 OZ. Chovateľ je povinný postarať sa, aby predchádzal možnému vzniku škôd,
ktoréjezvieraschopnévosvojomokolíspôsobiťapokiaľniejenatakúsituáciupripravenýabyjuzvládol,
porušuje svoju prevenčnú povinnosť už tým, že sa pohybuje so zvieraťom v miestach, kde ku škode

na živote, zdraví a majetku môže dôjsť. Podľa §§ 415 a 420 OZ je zodpovednosť chovateľa za škodu
spôsobenú domácim zvieraťom posudzovaná z hľadiska potrebného dozoru nad chovaným zvieraťom a
platí tu všeobecne predpokladané (prezumované) zavinenie s možnosťou vyviniť sa v zmysle ust. § 420
ods. 3 OZ. V prejednávanej veci žalovaný nie je len tak bežným chovateľom domácich zvierať, žalovaný
ako samostatne hospodáriaci roľník vykonávajúci živnostenskú činnosť - v oblasti poľnohospodárskych
produktov, chove hovädzieho dobytka a ekologickej farmy IČO: 30293430 vykonáva činnosť majúcu

pôvod v prevádzke. Prevádzkovou činnosťou je taká činnosť súvisiaca s predmetom činnosti (spravidla
podnikateľskej, obchodnej), ktorú fyzická alebo právnická osoba prevádzkovaním vyvíja. Predmet tejto
činnosti je vymedzený v zriaďovacej listine, v oprávnení k podnikateľskej činnosti, alebo v živnostenskom
oprávnení. Za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou podľa § 420a OZ zodpovedá poškodeným
prevádzkovateľ takej činnosti, a to bez ohľadu na zavinenie, ak je škoda v príčinnej súvislosti s

prevádzkovou činnosťou. Ide teda o objektívnu zodpovednosť, ktorá umožňuje širšie a dôslednejšie
zabezpečenie náhrady takejto škody. Poškodený pri uplatňovaní svojho nároku nemusí dokazovať
porušenie konkrétnej právnej povinnosti na strane prevádzkovateľa, ale len to, že škoda bola vyvolaná
zvláštnou povahou prevádzkovej činnosti. Žalovaný sa zodpovednosti nemôže zbaviť tým, že preukáže,
že škodu nezavinil. Môže sa však úplne alebo čiastočne zbaviť zodpovednosti (liberovať) pokiaľ

preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnosťou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke, alebo
že škoda bola zavinená vlastným konaním poškodeného. Ide pritom rovnako o objektívne posudzovanie
konania bez ohľadu na zavinenie, kde je dôležité len to, či a na koľko toto konanie viedlo k vzniku
škody. K zbaveniu sa zodpovednosti môže dôjsť len za situácie, že konkrétne okolnosti, ktorými bola
škoda spôsobená nie sú touto prevádzkou vyvolané a vznikli mimo vlastnej prevádzkovej činnosti. Od

chovateľa sa zvlášť na verejnom mieste očakáva zvýšená pozornosť a opatrnosť, pričom súd má za to,
že žalovaný flagrantne porušil povinnosti potrebného dozoru nad chovanými zvieratami. Predovšetkým
žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že má právny titul na chov hovädzie dobytka
vrátaneplemennéhobýkanapasienkochtitulomnájomnejzmluvysoSlovenskýmpozemkovýmfondom.
Podľa vyjadrenia Slovenského pozemkového fondu takáto nájomná zmluva so žalovaným neexistuje,

Slovenský pozemkový fond eviduje len žiadosť žalovaného, ktorá je v štádiu riešenia. Žalovaný ďalej
nezabezpečil podmienky bezpečnosti a ochrany práce so zvieratami, zvlášť s plemenným býkom, keď
stádo preukázateľne nebolo ohradené elektrickým oplotkom po celom obvode pasienka, kde sa stádo
nachádzalo. Uvedené vyplýva z výpovedí v trestnom konaní vypočutých svedkov, ktorí potvrdili, že
elektrický oplotok bol len na úseku v dĺžke cca 500 metrov a v mieste, kde sa nachádzal žalobca s

pánom I. sa elektrický oplotok nenachádzal. Ďalej bolo v konaní tiež preukázané, že stádo bolo bez
kontroly zodpovedajúcich osôb, kde ako to potvrdil sám žalovaný v čase od 16:00 hod do 16:50 hod.
pri stáde prítomný nebol a nenachádzal sa tam ani pastier, čo taktiež vyplýva z výpovede vypočutých
osôb. Napriek vyjadreniu žalovaného, že v uvedený deň sa na pasienku nachádzal pastier Z., zo
svedeckých výpovedí a výpovede žalobcu to nevyplýva. Podľa vyjadrenia žalovaného bol pastierom pán

Z., pokiaľ sa jedná o totožného pána Z. ako bol svedok vypočutý v trestnom konaní, tak tento uviedol,
že pre žalovaného pracoval brigádnicky a v deň keď sa stal incident čistil pasienky, teda rozhodne
sa nevenoval dozoru nad hospodárskymi zvieratami. O tom, že plemenný býk sa môže prejavovať
ako veľmi nebezpečné zviera nemal súd vážnejších pochybností. Takéto prípady sa v minulosti stali a
informácie o nich sú verejne dostupné na internete (25.6.2015 - Svidník - býk napadol muža, zasahoval

vrtuľník, 28.10.2013 - Vranov nad Topľou - pastiera napadol býk, ťažkým zraneniam podľahol). O tom,
že pri práci s plemennými býkmi je potrebné dodržiavať zásady bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
svedčia aj súdom citované pokyny, verejne dostupné na internete, ktoré žalovaný ako odborný chovateľ
nepochybne ovláda, kde pri úkonoch s plemennými býkmi sa okrem ošetrovateľa vyžaduje prítomnosť
ešte jedného pracovníka pre prípad poskytnutia pomoci. Býk sa spravidla vodí na vodiacej tyči bezpečne

zapnutej do nosného krúžku, namiesto vodiacej tyče je možné použiť aj lano, avšak v tomto prípade
musia býka viesť dvaja ošetrovatelia. Býky, ktoré pôsobia vo voľných pasúcich sa stádach sa oddeľujú
od stáda v spevnených ohradách, oddelene od plemeníc. Aj keď sa tieto bezpečnostné pokyny týkajú
predovšetkým zamestnancov pri práci so zvieratami, aj z uvedeného je možné dospieť k záveru, žemanipuláciu s plemennými býkmi rozhodne nemožno podceňovať. Z pohľadu súdu je potom odborné
vyjadrenie spoločnosti Lenoxx s.r.o. so sídlom v Kaplnej tendenčné a nepresvedčivé. Miestami odborné
vyjadrenie vyznieva ako simplexný výraz ľudovej slovesnosti. Z pohľadu súdu nie je významné, že chov

hovädzieho dobytka nie je upravený právnymi predpismi, nakoľko zo strany chovateľa došlo už v zmysle
ust. § 415 OZ k porušeniu prevenčnej povinnosti predchádzať možnému vzniku škôd starostlivosťou
a zodpovednosťou za chované zviera. V tomto konkrétnom prípade navyše žalovaný prevádzkuje
podnikateľskú činnosť v poľnohospodárskej výrobe, teda jeho zodpovednosť vyplýva z ust. § 420a
OZ. Nakoľko škoda bola vyvolaná zvláštnou povahou prevádzkovej činnosti žalovaného. Súd nezistil

žiadne liberačné dôvody podľa § 420a ods. 3 OZ, preto považoval za dôvodné žalobe v časti uplatnenej
náhrady za bolesť vyhovieť. Žalovaný síce „z dôvodu právnej istoty namietal rozsah ujmy a výšku
požadovanej náhrady“, avšak v tomto smere nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Žalobca predložil
súdu lekársky posudok bodového ohodnotenia bolesti, čo korešponduje so znaleckým posudkom U..
U. M., znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie súdne lekárstvo, vypracovaného pre potreby
trestného konania. Žalobca tiež predložil čestné prehlásenie W. L. potvrdzujúce prítomnosť žalobcu

na ošetrení dňa 31.8.2012 o 18:30 hod.. Súd má v konaní za preukázanú existenciu škody na zdraví
žalobcu, ktorá má pôvod v prevádzkovej činnosti žalovaného a tiež príčinnú súvislosť medzi vzniknutou
škodou a prevádzkovou činnosťou, čím je daná zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu. Súd
nezistil zavinenie na strane poškodeného žalobcu, nezistil na strane žalobcu splnenie zákonných
predpokladov pre aplikáciu ust. § 441 OZ najmä príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a protiprávnym

konaním žalobcu. Pokiaľ žalovaný poukazuje na znenie ust. § 57 zák. č. 543/2002 Z.z. týkajúce sa
vylúčenia pasienkov keď sa na nich pasie dobytok na voľný prechod cez pozemky vo vlastníctve
(správe, nájme) štátu, obce, právnickej osoby alebo fyzickej osoby je potrebné predovšetkým uviesť,
žalovaný nedisponoval žiadnym právnym titulom (resp. existenciu takéhoto titulu súdu nepreukázal,
keďže ním tvrdená existencia nájomnej zmluvy s SPF bola v konaní vylúčená). Súd vykladá zák.

ust. § 57 tak, že žalobca by sa dopustil protiprávneho konania vtedy, ak by cielene vošiel do pevnej
ohradyzabezpečujúcejplemennéhobýkaasámbysataktodobrovoľnevystavilnebezpečenstvumožnej
škody. Žalobca takýmto spôsobom rozhodne nekonal. Z výpovede žalobcu, ale aj svedka I. vyplýva, že
zaregistrovali stádo kráv (vo výpovediach nehovoria, že registrovali aj prítomnosť plemenného býka),
následkomčohožalobcasapokúšaltelefonickykontaktovaťžalovaného,avšakbezúspešne.Prítomnosť

býka v stáde kráv si žalobca, ako aj prítomný svedok všimli potom, ako sa od stáda odčlenil a útočil
na menovaných. Za absurdný výklad považuje súd výklad vyvodzovania zodpovednosti voči žalobcovi
za stavu, keď žalovaný nedodržal ani len elementárne povinnosti, ktoré ako chovateľ odborník dodržať
mal. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 850,- Eur vychádzajúc z hodnoty bodu ohodnotenia
bolestného podľa Opatrenia Ministerstva zdravotníctva uverejneného vo Vestníku čiastka 16 zo dňa

31.5.2012 pod č. 3266-OL-2012, podľa ktorého výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia na rok 2012 za 1 bod je 15,72 Eur. Vynásobením hodnoty jedného bodu
počtom bodov 15,72 Eur x 55 bodov = 864,60 Eur, zaokrúhlene na celé euro nahor 865,- Eur. Žalobca si
uplatnil sumu 850,- Eur, súd návrh žalobcu prekročiť nemôže, preto mu priznal to, čo žalobca požadoval.
Za nedôvodný považoval súd návrh v časti o zaplatenie cestovných nákladov v celkovej sume 62,- Eur,

pretože relevanciu tohto nároku žalobca v konaní nijak nepreukázal.

41. Podľa § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

42. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p.,
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p.,
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa pomeru úspechu, keď priznal úspešnému
žalobcovi nárok na náhradu voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 86 %. (žalobca požadoval 912,-
Eur/100 = 9,12, súd mu priznal 850,- Eur/9,12 = 93,20 ? 93,20 100% úspechu - 93 % úspech žalobcu= 7 % úspech žalovaného. Úspech žalovaného je neúspechom žalobcu, teda 93 - 7 = 86 % je čistý
úspech žalobcu).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.