Decision was made at the court Okresný súd Rimavská Sobota
Judgement was issued by JUDr. Miroslava Kvetková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 8Csp/193/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6817206105
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Kvetková
ECLI: ECLI:SK:OSRA:2018:6817206105.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou v právnej veci žalobcu: Orange
Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Bratislava, Metodova č. 8, zast. Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., IČO: 35 855 673, so sídlom Bratislava, Dr. Vladimíra Clementisa 10 proti žalovanému: M. R., W..
XX.XX.XXXX, F. F. XX o zaplatenie 234,50 Eur s prísl. takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 208,62 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 208,62 Eur od 09.03.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 77,92 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca podal dňa 13.09.2017 na tunajšom súde proti žalovanému žalobu, ktorou sa domáhal
zaplatenia sumy 234,50 Eur s príslušenstvom. Časť dlžnej sumy vo výške 198,82 Eur si žalobca uplatnil
z titulu nezaplatenej ceny poskytnutých služieb zo zmlúv o poskytovaní verejných služieb, časť dlžnej
sumy vo výške 9,80 Eur si žalobca uplatnil z titulu dlžných splátok telekomunikačného zariadenia a časť
dlžnej sumy vo výške 25,88 Eur si žalobca uplatnil z titulu náhrady škody.
2. Žalovaný dlžnú sumu uznal, zo strany žalobcu nebol daný návrh na rozhodnutie rozsudkom pre
uznanie.
3. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej
len CSP alebo Civilný sporový poriadok) skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela,
sa považujú za nesporné. Keďže žalovaný v danej veci nepoprel žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu,
súd z nich pri rozhodnutí vo veci vychádzal.
4. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur. Žalobca sa v predmetnej veci domáha zaplatenia sumy 234,50
Eur, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné. Súd
preto vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s § 297 Civilného sporového poriadku.
5. Súd po prečítaní žaloby vykonal dokazovanie prečítaním predložených listinných dôkazov -
zmlúv o pripojení č. A3305506 a č. A3304681 zo dňa 22.10.2007, zmluvy o poskytovaní verejných
služieb č. A7507961 zo dňa 30.01.2014, dodatku k tejto zmluve zo dňa 29.05.2014 s prílohou,zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A7507851 zo dňa 30.01.2014, dodatku k tejto zmluve
zo dňa 29.05.2014, všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete žalobcu (ďalej len všeobecné podmienky), faktúr
č. 2303584633, 2303585548, 2303445525, 2303578680, 2303584901, 2307695423, 2307834517,
2307833870, 2307833977 a č. 2312098262, pokusu o pokonávku zo dňa 28.01.2016, vrátenej poštovej
zásielky, a oboznámením sa s celým obsahom spisu. Vykonanie iných dôkazov nebolo navrhnuté. Na
základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
6. Strany sporu uzatvorili v dňa 22.10.2007 dve zmluvy o pripojení, dňa 30.01.2014 dve zmluvy o
poskytovaní verejných služieb a dňa 29.05.2014 dodatky k nim. Na základe zmlúv boli žalovanému
zapožičané 4 mikroprocesorové karty - SIM karty a predané telekomunikačné zariadenie za akciovú
cenu 1,- Euro, pričom predajná cena telekomunikačného zariadenia bola 70,- Eur. Strany sporu tiež
pri uzavretí dodatkov dohodli splácanie ceny predaného telekomunikačného zariadenia v splátkach.
Žalovaný nezaplatil jednotlivé faktúry - cenu poskytnutých služieb za obdobie 08.09.2015 - 07.12.2015,
čím mu vznikol dlh v celkovej výške 198,82 Eur. Žalovaný nezaplatil ani dohodnuté mesačné splátky
ceny predaného telekomunikačného zariadenia, preto žalobca pristúpil k ich zosplatneniu. Dlžná cena
telekomunikačného zariadenia po zosplatnení predstavuje sumu 9,80 Eur. Žalobca vyzval žalovaného
na úhradu dlžnej sumy do 08.03.2016.
7. Podľa čl. 2, bodu 2.2, prvej vety všeobecných podmienok je zmluva dvojstranný právny úkon medzi
žalobcom a účastníkom, ktorým sa žalobca zaväzuje účastníkovi zriadiť prístup k jeho sieti a sprístupniť
účastníkom požadované služby a účastník sa zaväzuje platiť cenu za zriadenie prístupu a poskytovanie
dohodnutých služieb.
8. Žalovaný sa v zmluvách o pripojení, resp. o poskytovaní verejných služieb zaviazal platiť
žalobcovi cenu poskytnutých služieb a zaplatiť cenu predaného telekomunikačného zariadenia v
mesačných splátkach. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný
neuhradil cenu poskytnutých služieb za obdobie 08.09.2015 - 07.12.2015 v celkovej výške 198,82
Eur a cenu telekomunikačného zariadenia v celkovej výške 9,80 Eur. Porušením vyššie uvedených
zmluvných povinností žalovaným vznikol žalobcovi nárok na úhradu ceny poskytnutých služieb a ceny
telekomunikačného zariadenia v celkovej výške 208,62 Eur (198,82 Eur + 9,80 Eur).
9. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že žaloba ohľadne dlžnej sumy vo výške 208,62 Eur, čiže
ohľadne dlžnej ceny poskytnutých služieb a dlžných splátok telekomunikačného zariadenia, je dôvodná
a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy žalobcovi.
10. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len O.z.
alebo Občiansky zákonník) ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
11. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v platnom znení je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
12. Nakoľko dlžná suma nebola riadne a včas uhradená, vzniklo žalobcovi právo na úrok z omeškania
v súlade s citovaným ustanovením Občianskeho zákonníka vo výške určenej podľa citovaného
vykonávacieho predpisu, t. j. vo výške o 5 bodov vyššej ako je výška základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenia
dlžnej sumy do 08.03.2016, teda od 09.03.2016 bol žalovaný v omeškaní s jej úhradou. Základná
úroková sadzba ECB v prvý deň omeškania (08.03.2016) bola 0,05 % ročne, a teda úrok z omeškania
žalobcovi patrí vo výške 5,05 % ročne.
13. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi úroky z omeškania z dlžnej sumy 208,62 Eur vo výške
5,05 % ročne od 09.03.2016 do zaplatenia.14. Žalobca sa okrem ceny poskytnutých služieb domáhal aj náhrady škody vo výške 25,88 Eur, pričom
škoda mu mala vzniknúť tým, že žalovaný získal telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti
cene trhovej (predajnej). Podpisom dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb sa žalovaný
zaviazal používať služby a za tieto služby platiť cenu po dobu viazanosti. Žalovaný si bol pri podpise
zmluvy vedomý, že telekomunikačné zariadenie je mu predávané za zníženú cenu len z toho dôvodu, že
sazaviazalužívaťslužbyžalobcupodohodnutúdobu.Žalovanýporušilsvojzáväzokzotrvaťvzmluvnom
vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby a tak žalobcovi
vznikla škoda. Škoda vo výške 25,88 Eur predstavuje rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou
telekomunikačného zariadenia. Nedodržanie záväzku zo strany žalovaného spôsobilo, že žalobcovi
vznikla uvedená škoda. Pri výpočte skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré
uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného.
15. Podľa § 420 O.z. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je
spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých
na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú;
ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten,
kto preukáže, že škodu nezavinil.
16. Podľa § 442 ods. 1 O.z. sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
17. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie určitej právnej povinnosti protiprávnym
konaním (alebo protiprávnym úkonom) a spôsobenie škody inej osobe. Môže ísť o porušenie
záväzkových povinností, ale aj porušenie iných zákonom uložených povinností. Ďalšou podmienkou
vzniku zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou.
Ide o vzťah príčiny a následku, čiže škoda musí vzniknúť ako bezprostredný následok protiprávneho
konania. Poslednou podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu je zavinené konanie škodcu, pričom
občianskoprávna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, čiže zavinenie sa predpokladá, kým škodca
nepreukáže opak. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých
uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie
je daná. Dôkazné bremeno na preukázanie naplnenia podmienok vzniku zodpovednosti za škodu (s
výnimkou zavinenia) nesie ten, kto tvrdí, že k takejto škode došlo a že za ňu škodca zodpovedá.
18. V predmetnej veci žalobca tvrdí, že žalovaný zodpovedá za škodu, preto vzhľadom na vyššie
uvedené nesie dôkazné bremeno na preukázanie, že mu vznikla škoda a že sú splnené predpoklady
zodpovednosti za škodu.
19. V predmetnej veci nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to vznik
škody. Škodou podľa § 420 Občianskeho zákonníka je škoda skutočná (ujma, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by
bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu) a ušlý zisk (škoda spočívajúca
v tom, že v dôsledku škodnej udalosti nedôjde rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo
očakávať vzhľadom na pravidelný chod vecí).
20. Rozdiel medzi trhovou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, za ktorú bolo
odpredané žalovanému, nie je škodou podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Rozdiel medzi trhovou
cenou a akciovou cenou telekomunikačného zariadenia nie je škodou, pretože nie je následkom
protiprávneho konania žalovaného, ale výsledkom vzájomnej dohody zmluvných strán. Žalobca sa pri
uzatváraní zmlúv rozhodol, že žalovanému odpredá telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu, jeho
vôľa bola slobodná a jeho rozhodnutie nebolo ničím podmienené. Táto kúpna cena bola zmluvnými
stranami dohodnutá a to bez ohľadu na to, či dôjde v budúcnosti k ukončeniu zmluvného vzťahu
niektorým z dohodnutých spôsobov, resp. k porušeniu zmluvných povinností. Akciová kúpna cena bola
teda zmluvnými stranami riadne dojednaná a ani v prípade porušenia zmluvných povinností niektorou
zmluvnou stranou sa výška tejto kúpnej ceny nemení. Žalobca si so žalovaným dohodol kúpnu cenu
telekomunikačného zariadenia tak, že ide o cenu akciovú, nižšiu. Nemá preto nárok na trhovú cenu. Z
uvedeného vyplýva, že v prípade porušenia zmluvných povinností žalovaným nedochádza k zníženiu
majetku žalobcu, teda k vzniku škody.21. Keďže v predmetnej veci žalobca nepreukázal splnenie základnej podmienky zodpovednosti za
škodu a neuniesol dôkazné bremeno, súd považuje žalobu žalobcu ohľadne zaplatenia škody vo výške
25,88 Eur a úrokov z omeškania z tejto sumy za nedôvodnú, a preto žalobu v tejto časti zamietol.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi,
ktorý bol úspešný v prevažnej časti, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v pomernej
časti. Žalobca bol úspešný v časti ohľadne sumy 208,62 Eur s príslušenstvom a žalovaný bol úspešný v
časti ohľadne zaplatenia sumy 25,88 Eur s príslušenstvom. Pomer úspechu strán sporu je 88,96 : 11,04.
Čistý úspech žalobcu je v rozsahu 77,92 %. Žalobca má teda nárok voči žalovanému na náhradu trov
konania v rozsahu 77,92 %. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny
úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Revúca v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci
samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.