Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/24/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311201101
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8311201101.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou, v právnej veci žalobkyne A. Ž., nar.

X.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, Z., zastúpenej JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom, Štefánikova 17,
Humenné, proti žalovaným 1. X. Ž., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, 2. X. Ž., nar. X.X.XXXX, bytom I.
XXX, 3. Ľ. Ž., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, žalovaní v 1. a 3. rade zastúpení zástupkyňou X. Ž., bytom
D. XX, o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Súd podanú žalobu z a m i e t a .

Žalovaným náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

P r i z n á v a náhradu trov konania štátu - Slovenskej republike vo vzťahu k žalobkyni a to v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 2.2.2011 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadala určiť, že je podielovou
spoluvlastníčkou v podiele 117/336-in k tej časti parcely C-KN XXX/XX - orná pôda o výmere 3357 m2,
zapísanej na LV č. XXX, kat. územie D., ktorá k tejto parcele bola pričlenená GO-plánom č. XXXXXXXX-
XX/XX od parcely E-KN XXX - orná pôda o výmere 4603 m2, zapísanej na LV č. XXX kat. územie D..

2. Podanú žalobu odôvodnila tým, že v minulosti bola vedená ako podielová spoluvlastníčka parcely E-
KN XXX, zapísanej na LV č. XXX kat. územie D.. Právni predchodcovia súčasných žalovaných a to X.
Ž. a Q. Ž. si osvedčením z 30.3.2000 dali na seba previesť časť parcely E-KN XXX kat. územie D. a
to o výmere 1688 m2 a táto časť bola pričlenená k novovytvorenej parcele C-KN XXX/XX - orná pôda
o výmere 3357 m2, pričom táto parcela bola vytvorená geometrickým plánom. Následne X. Ž. a jeho
manželka Q. Ž. parcelu KN XXX/XX previedli darovacou zmluvou na súčasných žalovaných. Žalobkyňa
uviedla, že časť parcely, ktorej bola spoluvlastníčkou, bola bez jej súhlasu včlenená do inej parcely

a bolo osvedčené vlastnícke právo, pričom právni predchodcovia súčasných žalovaných túto parcely
nikdy neužívali a nemohli byť dobromyseľní v tom, že im patrí. Preto žiadala, aby bolo určené, že je
znova podielovou spoluvlastníčkou v rozsahu 117/336-in k tej časti parcely KN XXX/XX, ktorá k nej bola
pričlenená z parcely KN XXX.

3. Žalovaní s podanou žalobou nesúhlasili a uviedli, že ich právni predchodcovia nadobudli vlastnícke
právo k spornej časti parcely KN XXX/XX zákonným spôsobom. Poukázali na rodinné vzťahy právnych

predchodcovsúčasnýchstránsporustým,ževroku1938právninástupcoviaX.Y.,jehosynovia,prevzali
zaňhodlhanáslednekúpnouzmluvouzroku1958odpredalispornúčasťparcelyprávnympredchodcom
súčasných žalovaných. Tí ju nadobudli v dobrej viere, užívali ju ako svoje vlastné a preto došlo k jej
vydržaniu.4.Súdprvejinštanciepovykonanomdokazovanírozhodolvovecirozsudkomz30.9.2013tak,žepodanú
žalobu zamietol v celom rozsahu. Odôvodnil to tým, že právni predchodcovia súčasných žalovaných

nadobudli vlastnícke právo vydržaním, o čom svedčí notárska zápisnica z roku 2000. Žalobkyni sa
nepodarilo spochybniť vydržanie vlastníckeho práva a z toho dôvodu súd žalobu zamietol.

5. V dôsledku podaného odvolania Krajský súd v Prešove uznesením z 2.4.2014 sp. zn. XCo/XX/
XXXX-XXX zrušil rozsudok súdu prvej inštancie s tým, že tento súd vec nesprávne právne posúdil, lebo

nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal na to,
že v prejednávanej veci sa náležitá pozornosť nevenovala vstupu právnych predchodcov žalovaných
do držby spornej nehnuteľnosti v roku 1958. Z odôvodnenia rozhodnutia sa nedá zistiť ako sa súd
vysporiadal s neformálnou kúpnou zmluvou, pričom ide o tak silný dôkaz, ktorý nepochybne zakladá
dobromyseľnosť právnych predchodcov žalovaných pri vstupe do držby.

6. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie a pripustená
zmenažalobnéhopetitutak,žežalobkyňažiadaurčiť,žejevpodiele117/336-inspoluvlastníčkouparcely
C-KN XXX/XXX - orná pôda o výmere 1688 m2 kat. územie D., ktorá bola vytvorená geometrickým
plánom znalca Ing. Miroslava Mihálika XXC/XX/XXXX-X/XXXX zo 4.5.2016, ktorý je súčasťou rozsudku.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, najmä
s kúpnymi zmluvami z roku 1958, 1972, s notárskou zápisnicou z roku 2000, s výpisom z pozemkovej
knihy, dlžobným úpisom a uznesením súdu k nemu, s listom Správy katastra Humenné, s dedičskými
rozhodnutiami o prejednaní dedičstva po právnych predchodcoch strán sporu, so stanoviskom PD D., s
obsahom znaleckého posudku, vykonal ohliadku spornej nehnuteľnosti, vypočul svedkov Q. Y., U. Z., Q.

S., X. Y., G. D. a Š. Y., oboznámil sa so spisom tunajšieho súdu XC/XXXX/XX, s dôkazmi o nadobudnutí
vlastníckeho práva súčasnými žalovanými a zistil nasledovný skutkový stav.

8. Právny zástupca žalobkyne k veci uviedol, že žalovaní ani ich právni predchodcovia nikdy neboli
vlastníkmi ani spoluvlastníkmi mpč. XXX, zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX kat. územie D.,

z ktorej bola vytvorená tá časť parcely, o ktorej žalobkyňa tvrdí, že je jej podielovou spoluvlastníčkou.
Faktom je, že v roku 1958 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi otcom žalobkyne a jeho bratmi ako
predávajúcimi a starými rodičmi dnešných žalovaných ako kupujúcimi a bola odpredaná časť parcely
mpč. XXX. Podľa tvrdenia právneho zástupcu bolo odpredané len stavebné miesto, ktoré zodpovedá
terajšej parcele XXX/X. Následne ďalšiu časť mpč. XXX si chceli právni predchodcovia žalovaných

vysporiadať a v roku 1972 uzatvorili ďalšiu kúpnu zmluvu a nadobudli výmeru 385 m2. Následne podali
žalobu na súd a bolo určené v ich prospech vlastnícke právo k terajšej parcely KN XXX/X. Pokiaľ ide o
osvedčenie z roku 2000, tak bolo vydané na základe nepravdivých skutočností a navyše pozemok v tejto
časti užívalo družstvo a nie právni predchodcovia žalovaných. Žalobkyňa podiel, ktorý je predmetom
sporu nadobudla dedením po svojom otcovi a zmluvy na ktoré odkazujú žalovaní sa tohto podielu

netýkali.

9. Žalobkyňa uviedla, že právni predchodcovia žalovaných nie sú v žiadnom príbuzenskom vzťahu s jej
rodinou. To čoho sa domáha je dedičstvo po jej nebohom otcovi. Poukázala na listinné dôkazy, najmä
list katastra nehnuteľností a k osvedčeniu o vydržaní vlastníckeho práva z roku 2000 uviedla, že bolo

vydané na základe nepravdivých skutočností.

10. Oboznámením sa s uznesením sp. zn. XXD/XXXX/XXXX, ktorým bolo prejednané dedičstvo po neb.
X. Y., zomr. XX.X.XXXX. Mimo iného bol prejednaný aj podiel 26/168, parcely XXX pod B3, zapísaný na
LV č. XXX kat. územie D.. Tento podiel nadobudli deti poručiteľa Q. Y., A. Ž. (žalobkyňa), E. Š. a X. Y..

11. Zástupkyňa žalovaných v 1. a 3. rade uviedla, že právni predchodcovia súčasných žalovaných
nadobudli tú časť parcely, ktorá je sporná, v roku 1958, keď kupovali všetky podiely právnych
predchodcov žalobkyne. Zmluva bola spísaná štátnym advokátom a pred ním aj podpísaná. Táto zmluva
bola stratená a nedošlo k zápisu vlastníckeho práva nadobúdateľov do pozemkovej knihy. Pre účinnosť

zmluvy sa vklad nevyžadoval, lebo zmluva bola účinná dňom podpisu. Poukázala na ustanovenie § 40
ods. 1 v spojení s § 41 ods. 1 Zák. č. 141/1950 Zb. Keďže táto zmluva nebola neskôr registrovaná, právni
nástupcovia pôvodných kupujúcich uzatvorili ďalšiu kúpnu zmluvu v roku 1972. Predmetom tejto zmluvy
bolavýmera800m2,čomudneszodpovedajúparcelyXXX/XaXXX/X,zapísanénaLVč.XXkat.územieD.. V roku 1990 sa viedlo pod sp. zn. XC/XXXX/XX konanie o určenie vlastníckeho práva k súčasnej
parcele XXX/X kat. územie D. a otec žalobkyne bol účastníkom tohto konania, žiadal, aby žalobe
bolo vyhovené, pričom výslovne uviedol, že im tieto nehnuteľnosti nepatrili a že spoluvlastníctvo je len

formálne, lebo vlastníci boli reálne podelení. V roku 2000 bola spísaná notárska zápisnica o osvedčení
vlastníckeho práva. Pri spisovaní tohto osvedčenia bolo doložené potvrdenie Obecného úradu v D. o
užívaní tejto parcely, boli doložené aj vyhlásenia svedkov a nadobúdatelia boli dobromyseľní. Právni
predchodcovia súčasných žalovaných spornú časť parcely užívali, na rozdiel od rodiny žalobkyne, ktorá
ju neužívala vôbec. Poukázala tiež na to, že jej právni predchodcovia neboli v užívaní nikdy nikým rušení,

nikto od nich nič nežiadal a ani otec žalobkyne si na túto časť parcely nerobil žiaden nárok. Tvrdila,
že žalobkyňa nie je v konaní aktívne vecne legitimovaná, lebo v súčasnej dobe nie je zapísaná ako
podielová spoluvlastníčka, lebo svoj podiel previedla na syna. Poukázala tiež na listinné dôkazy, najmä
dlžobnýúpis,kúpnezmluvy,osvedčeniearodinnévzťahyprávnychpredchodcovsúčasnýchstránsporu.

12. Do konania bol predložený dlžobný úpis z 22.11.1932, pričom dlžníkom bol X. Y. a dlžná suma 4 000,-

Kč. K tomu bol doložený list z februára 1938,adresovaný advokátovi Dr. Eugenovi Fischovi, v ktorom X.
Y., X. Y. a V. Y., synovia X. Y., sa zaviazali na požiadavku ich nebohého strýka Jána Rujaka, uplatnenú
pod č. A. XXX/XXXX humenského okresného súdu, zaplatiť do 15. februára 1938. Žiadali, aby dražba
určená na 7. februára 1938 sa nezačala. Tiež bolo pripojené uznesenie A. XXXX/XX Okresného súdu v
Humennom, v exekučnej veci X. Y. proti X. Y., pre 4 000,- Kč, ktorým boli ohodnotené pozemky.

13. Z výpisu z pozemkovej knihy, zápisnica č. XXX kat. územie D. vyplýva, že tam bola zapísaná mpč.
XXX - Y. D.Á. ako podielové spoluvlastníctvo pod B b/ mladšieho X. Y., c/ V. Y., d/ X. Y., titulom kúpy
v roku 1933.

14. Bola predložená kúpna zmluva z 12.2.1958, ktorú uzatvorili predávajúci mladší X. Y., V. Y.
a X. Y. a kupujúci manželia X. Y. a Q. Y., rod. Z.. Predávajúci večne a neodvolateľne odpredali
svoje nehnuteľnostné podiely parcely č. XXX zvanej Y. D., zapísané pod B 23 a/, b/, c/. V bode 3
tejto kúpnej zmluvy sa uvádza, že kupujúci ihneď vstúpia do úžitku kúpenej nehnuteľnosti, ktorá je
stavebným miestom a od toho času budú znášať na ňu sa vzťahujúce verejné ťarchy. Kupujúci poverili

advokáta J. Bunganiča, aby zmluvu vyhotovil, schválenie ONV zadovážil, spoplatnenie previedol a vklad
vlastníckeho práva v pozemkovej knihe zaobstaral.

15. Tiež bola predložená notárska zápisnica č. K. XX/XX z 21.8.1972, obsahom ktorej je kúpno-predajná
zmluva,ktorouX.Y.aX.X.odpredalidobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželomX.Ž.aQ.Ž.,rod.Y.,

nehnuteľnosť parc. č. XXX/XX o výmere 800 m2, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom z januára
1971 a to z časti mpč. XXX zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX kat. územie D..

16. Ďalej bola predložená notárska zápisnica č. K. XX/XX, K. XX/XX, napísaná dňa 30.3.2000, ktorej
obsahom bolo osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Z obsahu

zápisnice vyplýva, že X. Ž.H. a manželka Q. Ž., rod. Y. vyhlásili, že vydržali vlastnícke právo k parcelám
KN XXX/XX, vytvorenej geometrickým plánom z parcely č. XXX, zapísanej na LV č. XXX a z parcely
č. XXX, zapísanej na LV č. XXX kat. územie D.. Predložili k tomu potvrdenie Obecného úradu v D. a
vyhlásenia svedkov.

17. Z listu Správy katastra Humenné z 19.4.2010 vyplýva, aké zmeny týkajúce sa mpč. XXX - Y. D.,
zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX kat. územie D. boli vykonané. Kúpnou zmluvou Y. XXX/
XXXX bola časť tejto parcely o výmere 385 m2 predaná X. Ž. a Q. Ž.. Rozsudkom XC/XXXX/XX bolo
určené, že časť tejto parcely patrí X. Y. a časť G. Y., rod. D.. Nevysporiadaná časť parcely mpč. XXX bola
zapísaná ako parcela E-KN XXX o výmere 4603 m2 na LV č. XXX kat. územie D.. Na základe osvedčenia

o vydržaní vlastníckeho práva K. XX/XX, K. XX/XX bola parcela C-KN XXX/XX zapísaná do vlastníctva
X. Ž. a manželky Q.. Ďalej bola opravená zvyšná výmera parcely E-KN XXX a to z 2915 m2 na 2606 m2.

18. Zo spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. XC/XXXX/XX vyplýva, že X. Y. viedol spor o určenie
vlastníckeho práva k parcele EN XXX/X kat. územie D. a jedným zo žalovaných bol aj X. Y., bytom Ľ.

Č.. XX (otec žalobkyne). Jeho dvaja bratia X. Y. mladší a V. Y. boli označení na neznámom mieste.
Parcela A. XXX/X bola vytvorená z mpč. parciel XXX a XXX. Žalobca v podanej žalobe uviedol,
že spoluvlastníctvo týchto parciel je len formálne, lebo k jeho zrušeniu došlo po 2. svetovej vojne
vyporiadaním. Užívateľkou tejto parcely bola jeho dcéra Q. s manželom. V konaní bol vypočutý otecžalobkyne X. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Ľ. Č.. XX, ktorý navrhol žalobe bez výhrad vyhovieť, žiadne
nároky na nehnuteľnosti si nerobil „lebo nepatrili nám tieto nehnuteľnosti“. Žalobe bolo vyhovené a
rozsudkom z 29.1.1991 bolo určené, že Juraj Rujak je výlučným vlastníkom parcely EN XXX/X kat.

územie D..

19. Súd vykonal ohliadku parcely, ktorá je predmetom sporu a na tejto ohliadke vypočul svedkov, z
ktorých Q. Y. potvrdil, že roľu užívali starí rodičia žalovaných. Nevedel však uviesť presné obdobie kedy
to užívali. Aj svedok U. Z. potvrdil, že celú parcelu užíval dedo žalovaných a svedkyňa G. D. narodená

v roku 1929 uviedla, že ju užívala rodina Q. Ž..

20. Do konania bolo zabezpečené vyjadrenie PTAVA, roľnícke družstvo D., ktoré uviedlo, že sporná
parcela bola užívaná družstvom od jeho vzniku, t. j. od roku 1960 do roku 1992. Neskôr bola vydaná X.
Ž. ako domnelému vlastníkovi EN XXX/XX o výmere 3356 m2.

21. Svedok B. D. uviedol, že pozemok za domom žalovaných siaha až po hlavnú cestu a v minulosti ho
chodil orať, lebo družstvo prideľovalo pozemky ako záhumienky tým ľuďom, ktorí mali vpredu postavený
dom.

22. Svedok D. Z., starosta obce D., uviedol, že časť pozemku sa nachádza za rodinným domom rodiny

Ž. a v minulosti bol užívaný poľnohospodárskym družstvom. Bol prideľovaný ako záhumienok a to rodine
Ž., lebo vpredu mali postavený rodinný dom.

23. Svedkyňa Q. S., rod. Y. uviedla, že jej dedo a dedo žalobkyne boli bratia. Ona je dcérou X. Y., ktorého
manželka sa volala Q.Y., Y.. Z. a je sestrou Q. Ž., rod. Y.. Celkovo ich bolo sedem detí.

Uviedla, že dedo žalobkyne si chcel kúpiť mláťačku, ale nemal dostatok peňazí, preto si ich požičal
od svojho brata (deda svedkyne). Keďže pôžičku nevedel splatiť, tak sa dohodli, že dá svojmu bratovi
pozemok a to ten, ktorého časť si nárokuje žalobkyňa. Pozemok bol veľmi dlhý, ťahal sa od hlavnej
cesty do obce V. po cestu, ktorá vedie cez dedinu. Spočiatku na tom pozemku nestál žiaden rodinný

dom a ona s rodičmi na tom pozemku pracovali, orali ho a siali poľnohospodárske plodiny. Po vzniku
družstva bola časť užívaná roľníckym družstvom. Tento stav trval asi do roku 1992, keď sa pozemky
vracali pôvodným majiteľom. Jej sestra Q. Ž. si na časti spornej parcely v 70-tych rokoch minulého
storočiapostavilarodinnýdomatedačasťparcelyužívalaakozastavanúplochuačasťakozáhumienok.
Svedkyňa potvrdila, že už v čase, keď bola dieťaťom, bol pozemok patriaci ich rodine v prírode reálne

vyčlenený, bol ohraničený drevenými kolíkmi a ostnatým drôtom. Keď sa jej sestra vydala a založila si
rodinu, chcela postaviť rodinný dom na spornej parcele a vtedy zistila, že parcela nie je majetkoprávne
vyporiadaná. Preto začala vybavovať papiere odznova. Na tomto pozemku začala stavať dom preto, že
jej ho daroval otec. Pokiaľ ide o rodinu žalobkyne, nikto z nej sporný pozemok nikdy neužíval, ani si
naňho nerobil nárok. K tomu, ako sa jej otec dostal k pozemku uviedla, že keď pôvodný dlžník, dedo

žalobkyne peniaze, ktoré si požičal na kúpu mláťačky nevrátil a zomrel, tak dlh prevzali jeho synovia.
Zomrel však aj pôvodný veriteľ X. Y. a preto už synovia X. Y. mali dlžobu vyplatiť deťom X. Y.. Keďže
nemali dosť peňazí, dlh vyrovnali pozemkom, ktorý je predmetom sporu.

24. Svedok X. Y. uviedol, že je bratom Q. Ž. a tiež bratom svedkyne Q. S.. Tiež potvrdil, že všetko sa

začalo kúpou mláťačky, ktorú chcel dedo žalobkyne X. Y., ale nemal dosť peňazí a preto si ich požičal
od svojho brata Jána. Za života týchto dvoch bratov zostal dlh nevysporiadaný, lebo obidvaja zomreli
a ich právni nástupcovia sa vyporiadali tak, že synovia X. Y. dali pozemok, ktorý je predmetom sporu,
synovi X. Y. - X. Y., ktorý mal za manželku Q. Y., rod. Z.. Pred vznikom družstva tento pozemok v celosti
užíval Juraj Rujak s rodinou, lebo tam nestál žiaden dom a ešte nevzniklo poľnohospodárske družstvo.

Pozemok bol jeden lán tiahnuci sa od cesty po cestu a pred vznikom družstva sa takto aj užíval. Už
vtedy bol v prírode odčlenený od iných pozemkov a otec presne vedel čo mu patrí a každý gazda oral
svoje. Potvrdil, že jeho otca v užívaní pozemku nikdy nikto nerušil, nedomáhal sa žiadnej časti tohto
pozemku, ani si naňho nerobil nárok. Ani rodina žalobkyne sa tohto pozemku nikdy nedomáhala. Až po
vzniku družstva niekedy v 70-tych rokoch, jeho sestra Q. Ž. chcela na tomto pozemku stavať dom, ale

zistila, že jej chýbajú papiere. Preto ich začala vybavovať znova. Pozemok jej daroval otec, lebo svoje
deti na pozemkoch podelil.25. Svedok Š. Y. uviedol, že je vo vzdialenom príbuzenskom vzťahu s oboma stranami sporu. Potvrdil, že
spornú parcelu užíval dedo žalovaných a išlo o pozemok medzi dvoma cestami. Užívalo sa to v jednom
celku na poľnohospodárske účely. Pozemky neboli oplotené, ale každý vedel čo mu patrí, lebo hranice

boli určené.

26. Notárskou zápisnicou K. XX/XXXX z 24.4.2006 Q. Ž., rod. Y. a X. Ž. darovali X. Ž. a jeho manželke
Ľ. Ž. dom a pozemky parcely C-KN XXX/X a C-KN XXX/XX.

27. V priebehu sporu žalobkyňa požiadala, aby súd nariadil znalecké dokazovanie, pretože petit žaloby
tak ako bol formulovaný, by bol nevykonateľný. Poukázala na to, že právni predchodcovia žalovaných
nechali vyhotoviť geometrický plán, ktorým bola vytvorená parcela KN XXX/XX a to z dvoch dielov. Diel
1 bol odčlenený od pôvodnej parcely XXX, teda tej, v ktorej bola žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou.
Parcela č. XXX zostala zachovaná, avšak v menšej výmere a žalobkyňa chce docieliť to, aby znalec
rozčlenilparceluKNXXX/XX.Zdielu1tejtoparcelybymalavzniknúťparcelasosamostatnýmparcelným

číslom tak, aby sa žalobkyňa mohla domáhať toho, že je podielovou spoluvlastníčkou výmery, ktorú táto
parcela mala pôvodne.

28. Súd nariadil znalecké dokazovanie a znalec Ing. Miroslav Mihálik vypracoval znalecký posudok č.
X/XXXX, v rámci ktorého geometrickým plánom vytvoril parcelu KN-C XXX/XXX o výmere 1688 m2,

definovanú ako časť parcely E-KN XXX, ktorá bola v GO-pláne z XX.X.XXXX označená ako diel 1.

29. Na základe záverov znaleckého dokazovania súd pripustil zmenu žalobného petitu, ktorú žalobkyňa
upresnila tak, že sa domáha určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou parcely C-KN XXX/XXX - orná
pôda o výmere 1688 m2.

30. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že podaná žaloba nie je dôvodná a preto ju v
celom rozsahu zamietol. Z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia krajského súdu vyplýva, že žalovaní
odvodzovali vstup svojich právnych predchodcov do držby od neformálnej kúpnej zmluvy z roku 1958.
Súd prvej inštancie tomuto nevenoval náležitú pozornosť a s touto zmluvou sa nevyporiadal. Podľa

krajského súdu ide o silný dôkaz preukazujúci vstup do držby právnych predchodcov súčasných
žalovaných. Preto sa súd prvej inštancie po zrušení rozsudku venoval najmä dokazovaniu týkajúcemu
sa zmluvy z roku 1958 a podmienkam vydržania vlastníckeho práva právnymi predchodcami súčasných
žalovaných.

31.Medzistranamisporunebolispornéskutočnostitýkajúcesapožičiavaniapeňazímedzidvomabratmi
X. a X. Y., lebo tie vyplývajú z predložených listinných dôkazov, najmä z dlžobného úpisu a záväzku
synov X. Y. tento záväzok uhradiť. Výsluchom svedkov bolo preukázané a listinnými dôkazmi potvrdené,
že X. Y. bol dlžníkom sumy 4000,- Kč. Jeho synovia X. Y., X. Y. a V. Y. sa zaviazali uhradiť dlh voči neb.
X. Y., ich strýkovi do 15.2.1938. Svedkovia vypočutí v konaní uvádzali, že táto skutočnosť predchádzala

uzatvoreniu kúpnej zmluvy z roku 1958, lebo synovia neb. X. Y. nevyplatili právnym nástupcom X. Y.
horeuvedený dlh.

32. Medzi stranami sporu bola spornou skutočnosť, či na základe kúpnej zmluvy z roku 1958 bol
odpredaný celý pozemok zodpovedajúci podielom bratov X., X. U. V. Y., alebo len jeho časť. Žalobkyňa

argumentovala tým, že v bode 3 tejto kúpnej zmluvy je uvedené, že ide o stavebné miesto a teda že
bola predaná len časť pozemku.

33. Z obsahu kúpnej zmluvy z roku 1958 však vyplýva, že predávajúci, ktorými boli X., V. U. X. Y.,
odpredali svoje nehnuteľnostné podiely v parcele č. XXX zvanej Y. D., zapísané pod B23 a/, b/, c/. To

znamená, že odpredali svoje podiely v celom rozsahu tak, ako ich mali zapísané v pozemkovej knihe.
Súdsanestotožnilsargumentácioužalobkynevtom,žeišloopredajlenčastiparcely,ktorájestavebným
miestom, lebo jednoznačne bolo preukázané, že v roku 1958 na tejto parcele nestál žiadny rodinný dom.
Súd v konaní vypočul viacerých svedkov a najmä svedkovia Q. S., X. Y., Š. Y., Q. Y. a G. D. potvrdili, že
pred vznikom roľníckeho družstva v obci D., ktoré vzniklo v roku 1960, sa v danej lokalite pozemky užívali

ako dlhé lány od hlavnej cesty po cestu vedúcu uprostred dediny. V tom čase sa pozemky využívali na
poľnohospodárske účely a jednotliví vlastníci ich užívali v celosti od cesty po cestu. Svedkovia zároveň
potvrdili,žeužvtomčasebolipodielypôvodnýchpodielovýchspoluvlastníkovvprírodereálnevyčlenené
a aj keď parcely neboli oplotené, hranice boli určené. Teda súd zmluvu z roku 1958 vyhodnotil tak, že nazáklade nej bola odpredaná celá výmera mpč. XXX prináležiaca podielom odpredávajúcich, lebo nebolo
preukázané, aby sa v tom čase parcela rozdelila a užívala po častiach. Svedkovia jednoznačne uviedli,
že tá časť pôvodnej mpč. XXX, ktorá je predmetom sporu, patrila právnym predchodcom súčasných

žalovaných, ktorí ju užívali až do vzniku družstva. Po roku 1960 len časť z tejto parcely užívalo družstvo,
zvyšok užívala rodina žalovaných.

34. Aj z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. XC/XXXX/XX vyplýva, že pôvodné spoluvlastníctvo
vyplývajúce z pozemnoknižnej zápisnice č. 366, týkajúce sa mpč. XXX, bolo len formálne, lebo k jeho

zrušeniu došlo už po 2. svetovej vojne a to vyporiadaním medzi pôvodnými spoluvlastníkmi. Samotný
otec žalobkyne bol prítomný na pojednávaní dňa 9.1.1991, kedy sa vyjadril tak, že podanej žalobe žiada
bez výhrad vyhovieť, na nehnuteľnosti si nárok nerobí, lebo nám (zrejme jeho rodine) tieto nehnuteľnosti
nepatria. Je pravdou, že predmetom tohto konania bolo určenie vlastníckeho práva k parcele EN XXX/
X, ktorá bola vytvorená z časti mpč. XXX, ale z vyjadrenia otca žalobkyne na pojednávaní vyplynulo, že
si na nehnuteľnosť nároky nerobí, lebo mu nepatrí. Podporovalo by to skutočnosť vyplývajúcu z kúpnej

zmluvy z roku 1958, kedy mpč. XXX bola odpredaná a to v celosti podielov, ktoré vlastnili bratia Y..

35. Do konania bola predložená aj kúpna zmluva z roku 1972, ktorou otec žalobkyne odpredal X. Ž. a
jeho manželke Q. Ž., rod. Y. svoj podiel z mpč. XXX, zapísanej v zápisnici č. XXX. Žalobkyňa tvrdila, že
až touto kúpnou zmluvou bola časť mpč. XXX odpredaná právnym predchodcom súčasných žalovaných.

Zástupkyňa žalovaných v 1. a 3. rade k tomu uviedla, že zmluva z roku 1958 bola stratená a chybou
advokáta Bunganiča nebol vklad vlastníckeho práva poznamenaný v pozemkovej knihe. Teda X. Ž. a
jeho manželka Q. Ž., ktorí chceli na časti mpč. 661 postaviť rodinný dom, nemali inú možnosť, ako znova
uzatvoriť kúpnu zmluvu, aby získali stavebné povolenie. Až následne bola nájdená kúpna zmluva z roku
1958 a do notárskej zápisnice bolo spísané osvedčenie o nadobudnutí vlastníckeho práva X. Ž. a jeho

manželky Q. Ž..

36. Rodinné vzťahy na strane žalovaných boli také, že na základe kúpnej zmluvy z roku 1958 boli
kupujúcimi parcely mpč. XXX Juraj Rujak a jeho manželka Q. Y., rod. Z.. Jednou z ich dcér bola Q. Ž.,
rod. Y., ktorej manželom bol X. Ž.. Svedkovia, sestra a brat Q. Ž. potvrdili, že ich otec X. Y. daroval svojej

dcére Q. Ž. parcelu, ktorú nadobudol v roku 1958. Osvedčením o vydržaní vlastníckeho práva Q. Ž. a
jej manžel osvedčili, že sú vlastníkmi parcely KN XXX/XX - orná pôda o výmere 3350 m2, ktorá bola
vytvorená geometrickým plánom z parcely XXX, zapísanej na LV č. XXX, teda tej časti pôvodnej mpč.
XXX, ktorú nenadobudli kúpnou zmluvou z roku 1972 a tiež tej časti, ku ktorej bolo vlastnícke právo
určené rozsudkom súdu sp. zn. XC/XXXX/XX.

37. Skutkovo súd vec uzatvoril tak, že pôvodní podieloví spoluvlastníci mpč. XXX, bratia X., V. U. X.
Y., odpredali v roku 1958 svoje podiely v celosti Jurajovi Rujakovi a jeho manželke Q. Y., rod. Z. a tí
ich darovali svojej dcére Q. Ž.H., rod. Y. a manželovi X. Ž.. V roku 2000 došlo k vydaniu osvedčenia o
vydržaní vlastníckeho práva k tejto parcele. Títo nadobúdatelia ich potom darovali súčasným žalovaným.

Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu z roku 1972 a určenie vlastníckeho práva rozsudkom z roku 1990, súd
má za to, že išlo len o formálne úkony smerujúce k tomu, aby sa zosúladil užívací stav s právnym
stavom, lebo v tom čase nebola k dispozícii kúpna zmluva z roku 1958. Tu súd poukazuje aj na záver
uznesenia krajského súdu, ktorý považoval zmluvu z roku 1958 za silný dôkaz, ktorý nepochybne
zakladá dobromyseľnosť právnych predchodcov žalovaných pri vstupe do držby.

38. Právne vec súd uzatvoril tak, že X. Y. a manželka Q. Y. vstúpili do držby sporných nehnuteľností na
základe kúpnej zmluvy z roku 1958, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., podľa
ktorého(§§115,116,vspojenís§145)vlastníckeprávokhnuteľnejinehnuteľnejvecimoholnadobudnúť
ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu zákonom stanovenú, t. j. tri roky hnuteľnú a desať

rokov nehnuteľnú vec. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti
bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí a to po celú vydržaciu dobu. Keďže X. Y. a jeho manželka
Q. nadobudli spornú nehnuteľnosť kúpnou zmluvou, ktorá bola písomná, vyhotovená advokátom, je
nepochybné, že pri vstupe a užívaní tejto parcely boli dobromyseľní. Spornú nehnuteľnosť najneskôr
v roku 1972 darovali svojej dcére Q. Ž. a jej manželovi X. Ž., ktorí chceli postaviť rodinný dom. Túto

skutočnosť potvrdili svedkovia, súrodenci Q. Ž. a svedčí o tom aj fakt, že Q. Ž. a jej manžel v roku
1972 odkúpili časť pôvodnej parcely XXX, lebo chceli stavať rodinný dom. Teda do držby spornej
nehnuteľnosti vstúpili najneskôr v roku 1972. V roku 1964 však vstúpil do platnosti Občiansky zákonník
č. 40/1964 Zb., ktorý držbu a vydržanie až do novelizácie Zák. č. 131/1982 Zb., t. j. do apríla 1983neupravoval, ani nepoznal. Ustanovením §§ 132a a 135a sa nanovo upravila ochrana držby a vydržania,
s možnosťou započítania času predchádzajúcim držiteľom pred 1. aprílom 1983. Vydržanie sa týkalo len
vecí,ktorémohlibyťvosobnomvlastníctveavylúčenéznehonebolonadobudnutievlastníctvakveciach

v socialistickom vlastníctve, alebo k veciam, ku ktorým mala socialistická organizácia právo na užívanie
podľa osobitných predpisov. Súčasná právna úprava vydržania obsiahnutá v § 134 OZ bola zavedená
Zák. č. 509/1991 Zb. účinným od 1.1.1992. Z prechodného ustanovenia § 872 ods. 6 OZ, v nadväznosti
na prijatú prax a judikatúru vyplýva, že do vydržacej doby možno započítať aj dobu držby uskutočnenú
pred 1.1.1992 a to aj vtedy, ak ide o vydržanie veci, ktorá nemohla byť predmetom vydržania pred

týmto dňom. Najvyšší súd SR v konaní 7MCdo 7/2012 uviedol, že ak držiteľ pozemku tento užíval pred
1.1.1992, domnievajúc sa, že mu patrí právo osobného užívania pozemku a ak užíval tento pozemok od
1.1.1992, domnievajúc sa, že je vlastníkom pozemku, potom sa držba pozemku pred 1.1.1992 započíta
do doby potrebnej na vydržanie. To z dôvodu, že držba pozemku pred 1.1.1992 napĺňa pojem oprávnená
držba definovaný v ustanovení § 130 ods. 1 OZ, lebo držiteľ pozemku má za to, že mu patrí. Ak je
totiž držba pozemku podľa tohto ustanovenia oprávnená, nemožno ju charakterizovať ako neoprávnenú

na účely vydržania podľa § 134 OZ. Tiež preto, že ustanovenie § 872 ods. 6 OZ výslovne umožňuje
započítať na účely vydržania aj oprávnenú držbu právnych predchodcov práva osobného užívania. Je
pritom irelevantné, že toto ustanovenie upravuje oprávnenú držbu právneho predchodcu súčasného
oprávneného držiteľa. Ak si totiž oprávnený držiteľ môže započítať oprávnenú držbu práva osobného
užívania svojho právneho predchodcu, potom o to viac si môže započítať vlastnú oprávnenú držbu práva

osobného užívania pozemku, ktorý držal pred 1.1.1992.

39. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec
v oprávnenej držbe právny predchodca.

40. Podmienkami pre vydržanie vlastníckeho práva sú predmet vydržania, subjekt vydržania, oprávnená
držba a vydržacia doba. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že Q. Ž. a jej manžel

X. Ž. splnili všetky tieto podmienky potrebné k tomu, aby vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti
nadobudli vydržaním. Predmetom vydržania bola nehnuteľnosť, ktorá je spôsobilá na vydržanie, boli
subjektom vydržania, lebo ide o fyzické osoby a boli oprávnenými držiteľmi, lebo boli presvedčení
o tom, že im nehnuteľnosť patrí. Zároveň bolo preukázané, že nepretržite túto nehnuteľnosť užívali
od darovania rodičmi a vydržacia doba im začala plynúť uchopením veci do oprávnenej držby a jej

uplynutím došlo za splnenia ostatných zákonných podmienok k vzniku vlastníctva. Počas plynutia
vydržacejdobymusíbyťoprávnenádržbanepretržitá,čosavdanomprípadestalo,lebosazapočítavaaj
držanie socialistickou organizáciou, v danom prípade poľnohospodárskym družstvom. Teda po splnení
horeuvedených podmienok priamo zo zákona nastal právny následok a to vznik vlastníckeho práva k
spornej parcele a nevyžaduje sa k tomu už žiadne konštitutívne rozhodnutie štátneho orgánu. Tieto

skutočnosti boli už len deklarované v osvedčení o vydržaní vlastníckeho práva, v notárskej zápisnici z
roku 2000. Následne došlo k darovaniu tejto nehnuteľnosti súčasným žalovaným.

41. Súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16.3.2016 podľa ktorého
z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo

pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom, na
základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp
ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty
v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Pokiaľ
však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej

spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj
individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník,
než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec
opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom
(katastrálnom) konaní.

42. Súčasní žalovaní sú vedení na LV č. XXX kat. územie D. ako podieloví spoluvlastníci parcely KN-C
XXX/XX - orná pôda o výmere 3357 m2. Vlastnícke právo nadobudli darovacou zmluvou v roku 2006.
V zmysle horecitovaného nálezu ústavného súdu súd podanú žalobu zamietol, lebo súčasní žalovanínadobudli spornú parcelu darovaním v roku 2006 a teda sú presvedčení o tom, že im táto parcela
patrí. Ich dobrá viera je posilnená aj osvedčením vlastníckeho práva k spornej parcele ich právnymi
predchodcami (rodičmi), čo bolo konštatované v obsahu notárskej zápisnice z roku 2000. Nenesú pritom

žiadnu zodpovednosť za to, že ešte právni predchodcovia ich rodičov uzatvorili v roku 1958 kúpnu
zmluvu, ktorá však nebola riadne zaevidovaná a vlastnícke právo zavkladované.

43. Naopak, žalobkyňa žiadnym spôsobom nevyvrátila skutočnosti preukazujúce nadobudnutie
vlastníckeho práva spornej parcely žalovanými, resp. ich právnymi predchodcami. Spochybňovala

len skutočnosť, že zmluvou z roku 1958 bola prevedená celá mpč. XXX zodpovedajúca podielom
jej právnych predchodcov, ale v tomto smere nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie. Svoje tvrdenia
ničím nepodložila, ani nepreukázala. Pre nedostatok dôkazov na strane žalobkyne, súd podanej žalobe
nemohol vyhovieť a preto ju zamietol. Naopak, zo strany žalovaných bol poskytnutý dostatočný počet
dôkazov na preukázanie vlastníckeho práva ich právnych predchodcov k spornej parcele, či už išlo o
listinné dôkazy alebo výsluchy svedkov.

44. Teda vyhodnotením dokazovania súd podanú žalobu zamietol v celom rozsahu, lebo žalobkyňa
nepreukázala, že je podielovou spoluvlastníčkou tak, ako to vyplynulo z petitu žaloby po pripustení jej
zmeny. Tu je potrebné konštatovať, že žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby, lebo
určenia vlastníckeho práva sa môže domáhať aj ten, kto nie je na liste vlastníctva zapísaný ako vlastník

alebo spoluvlastník.

45. O trovách konania strán sporu rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní mali vo veci úspech v celom rozsahu,
ale žiadne preukázateľné trovy im nevznikli, preto im súd náhradu trov konania nepriznal.

46. Súd priznal náhradu trov konania štátu Slovenskej republike, vo vzťahu k žalobkyni a to podľa
ustanovenia § 259 CSP, podľa ktorého ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s
výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatňovaní ako svedok. Podľa
§ 258 ods. 1 CSP, súd prizná svedkovi náhradu účelne vynaložených výdavkov. Štátu vznikli účelne

vynaložené náklady a to tým, že vyplatil znalcovi Ing. Miroslavovi Mihálikovi odmenu za vypracovanie
znaleckého posudku zo štátnych prostriedkov. O výške trov rozhodne súd samostatným uznesením po
právoplatnosti konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.