Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9C/134/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716206838
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6716206838.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcu:

KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec
Králové, IČ: 24785199, Česká republika, zastúpeného: JUDr. Jiří Šmída, usadený euroadvokát, so
sídlom advokátskej kancelárie Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava proti žalovanému: N.. Ľ. G., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom R.Ľ. X/X, XXX XX R., občan SR, zastúpenému: JAKUBIS & PARTNERS s.r.o.,
Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 5.065,70 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100%.

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2.244,96 EUR z a s t a v u j e .

Súd žalobcovi v r a c i a zaplatený súdny poplatok v alikvotnej čiastke 128,- EUR.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojim návrhom došlým Okresnému súdu Zvolen domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.065,70 EUR spolu s 5,05% úrokom z omeškania zo sumy
3.975,- EUR od 04. 06. 2015 do zaplatenia ako aj trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 19. 03. 2008 uzatvoril právny predchodca žalobcu spoločnosť
Slovenská sporiteľňa, a.s. so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá
suma vo výške 180.000,- Sk (5.974,91 EUR). Žalovaný mal uvedenú sumu splácať v mesačných
splátkach po 118,87 EUR vždy k 20.-temu dňu v mesiaci. Celková čiastka, ktorú žalovaný mal uhradiť
bola vo výške 10.395,45 EUR. Nakoľko žalovaný úver neuhradil dostal sa do omeškania, pričom
Slovenská sporiteľňa a.s. výzvou zo dňa 14. 05. 2015 žalovaného vyzvala k úhrade a upozornila ho
na možnosť mimoriadneho zospoplatnenia úveru podľa ustanovenia článku 8.1 písm. a) Produktových

obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery a zmluvu zospoplatnila. Na základe týchto
skutočností pohľadávka žalobcu je vo výške 3.975,- EUR istina, príslušenstvo predstavuje zmluvný
úrok 970,03 EUR, zmluvný úrok z omeškania 42,68 EUR, zákonný úrok z omeškania do postúpenia
pohľadávky 120,62 EUR a pôvodné poplatky 77,99 EUR.

2. Žalobca elektronickým podaním doručeným súdu dňa 21. 11. 2017 uviedol, že
žiada, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.028,71 EUR spolu s 5,05% úrokom z

omeškania ročne zo sumy 2.097,18 EUR od 04. 06. 2015.
Elektronických podaním doručeným súdu dňa 23. 01. 2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca
berie svoj návrh späť v časti úrokov a príslušenstva pohľadávky v sume 2.244,96 EUR a teda navrhuje,
aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 3.729,95 EUR spolu aj s príslušným úrokom.3. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (C. s. p.) ak
je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne

súd v rozhodnutí vo veci samej.

4. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2.244,96 EUR v zmysle návrhu žalobcu
a po súhlase žalovaného konanie zastavil.

5. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

6. Na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0403426962 uzatvorenej medzi
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a. s. a žalovaným zo dňa 19. 03. 2008 zistil, že žalovanému bol
poskytnutý úver v celkovej výške 180.000,- Sk, ktorý mal splácať v mesačných splátkach vo výške
2.595,- Sk, celkový počet splátok bol 119.

7. Súd zo Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne a.s. podľa
článku 1.1 zistil, že uvedené základné ustanovenia sú platné s účinnosťou od 01. 08. 2002 v znení
neskorších dodatkov, pričom posledný dodatok bol zo dňa 01. 02. 2014. Zároveň súd poukazuje na to,
že v predmetných predložených Všeobecných podmienkach sa článok 8.1 písm. a) vôbec nenachádza,

tak ako na to poukazuje žalobca v žalobe, že došlo k zospoplatneniu úveru v zmysle článku 8.1 písm.
a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery.
Podľa bodu 19.16 klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu
akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi a to bez ohľadu na to, či sú budúce, súčasné, splatné,
nesplatné, premlčané alebo nepremlčané ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek svoje záväzky voči

klientovi.

8. Súd z listu adresovaného spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a.s. žalovanému zo
dňa 14. 05. 2015 zistil, že týmto listom oznamovala banka žalovanému, že ku dňu 12. 05. 2015 je dlžný
sumu vo výške 2.160,16 EUR. Zároveň bol vyzvaný na zaplatenie uvedenej sumy v lehote 15 dní a v

prípade, že ak ju neuhradí je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky.

9. Súd z listu adresovaného Slovenskou sporiteľňou a.s. žalovanému zo dňa 04. 06.
2015 zistil, že týmto došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti s tým, že v zmysle bodu 8.1 písm. a)
Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery s účinnosťou od 01. 01. 2015

nastal prípad porušenia a preto banka vyhlásila ku dňu 03. 06. 2015 mimoriadnu splatnosť pohľadávky.

10. Súd zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi postupcom
spoločnosťouSlovenskásporiteľňaa.s.apostupníkom-žalobcomzodňa29.09.2015zistil,žepostupca
postupuje pohľadávky uvedené a špecifikované v Prílohe č. 1 k tejto zmluve.

Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok vyplývalo, že bola postúpená aj pohľadávka zo spotrebného
úveru uzatvoreného s dlžníkom Ľ. G. (žalovaný). Istina je tu celkom uvedená 3.975,- EUR, pričom z
dôvodu, že v časti bol návrh zobratý späť o úroky z omeškania a príslušenstvo pohľadávky ďalej súd
nebude poukazovať na inú časť postúpenej pohľadávky.

11. Súd z listu zaslaného Slovenskou sporiteľňou a.s. žalovanému zo dňa 08. 10. 2015
zistil, že týmto listom Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila žalovanému, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 29. 09. 2015 bola postúpená pohľadávka na spoločnosť KRUK Česká a Slovenská
republika s. r. o. (žalobca).

12. Súd vo veci vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 9C/134/2016-31 dňa 29. 06. 2016,
na základe ktorého zaviazal žalovaného na zaplatenie vymáhaných súm.

13. Nakoľko sa uvedený platobný rozkaz nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných
rúk tento bol uznesením sp. zn. 9C/134/2016-139 zo dňa 10. 08. 2016 zrušený v zmysle § 266 ods.

3 C. s. p.

14. Súd z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaniach zistil, že oni sapridržiavajú návrhu, pričom vo veci námietky neplatnosti postúpenia pohľadávky, ktorú namietal právny
zástupca žalovaného, podľa nich táto bola postúpená v súlade so zákonom. Tiež poukazujú aj na to, že
námietka premlčania je nedôvodná. Súd poukazuje na to, že čo sa týka námietok vznesených právnym

zástupcom žalovaného k premlčaniu ako aj k neplatnosti postúpenia pohľadávky z dôvodu zmluvy o
postúpení pohľadávok a z dôvodu zlého zospoplatnenia pohľadávky, t. j. neplatného sa bližšie právny
zástupca žalobcu nevyjadril.

15. Súd z písomných vyjadrení právneho zástupcu žalovaného zistil, že v podaní zo

dňa 13. 11. 2017 namietajú, jednak premlčanie pohľadávky, pričom nakoľko súd žalobu zamietol z
dôvodu neplatnosti postúpenia pohľadávky, týmto sa nebude zaoberať. Zároveň v uvedenom vyjadrení
poukázal na to, že v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. účinného v čase postúpenia
pohľadávky banka mohla postúpiť pohľadávku voči klientov len za splnenia určitých podmienok s
tým, že v zmysle tohto ustanovenia predpokladom na postúpenie pohľadávky na inú osobu je ak je
klient v omeškaní aspoň 90 dní a banka ho musí vyzvať písomne na zaplatenie tejto pohľadávky.

Ak tieto predpoklady nie sú splnené pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni §
525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe tejto skutočnosti, teda ak určitá pohľadávka nie je
postupiteľná, čiže jej postúpenie je neprípustné alebo zakázané je potom postúpenie pohľadávky v
rozpore so zákonom a takýto právny úkon je neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe
tejto skutočnosti postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená je povinný tvrdiť a dokázať, že pred

postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu
zostal v omeškaní so splnením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za
následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Na základe takejto skutočnosti, teda pohľadávka
nebola spôsobilá na postúpenie podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.
V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 14. 12. 2017 okrem iného právny zástupca žalovaného

poukázal na to, že sú nezrovnalosti vo výzve zo dňa 12. 05. 2015 vo veci dlžnej sumy 2.160,16 EUR
a mimoriadnej splatnosti v sume 3.975,- EUR a v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, kde
bola pohľadávka 5.143,64 EUR. Zároveň v rámci zostatku pohľadávky podľa Prílohy č. 1 k predmetnej
zmluve o postúpení bol zostatok pohľadávky vo výške 5.186,32 EUR, pričom v žalobnom návrhu je
celková suma oznámená 6.397,64 EUR a žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy žalobou zo

dňa 31. 05. 2016 na zaplatenie sumy 5.065,75 EUR. Zároveň poukazujú na to, že pôvodný veriteľ
síce vyhlásil oznámením zo dňa 04. 06. 2015 mimoriadnu splatnosť úveru, pričom sa odvoláva na
bod 8.1 Produktových podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery s účinnosťou od 01. 01. 2015,
avšak žalovanému boli poskytnuté Všeobecné obchodné podmienky účinné od 01. 12. 2006, ktoré
boli platné pri uzavretí zmluvy o úvere. Prekážkou postúpenia je podľa § 565 prvá veta Občianskeho

zákonníka dohoda a táto dohoda o možnosti spoplatnenia tu absentuje. Nie je možné odvolávať sa
na takúto dohodu, ktorá je obsiahnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach podľa bodu 19.16,
pretože klient nebol oboznámený s týmito podmienkami, ktoré sa síce uvádzajú, že sú súčasťou zmluvy
o úvere, avšak tieto mu boli predložené až vo formulárovej forme v počte 30 strán bez toho, aby bol
s tým vopred oboznámený. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach môže

veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pri nesplnení niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté
alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej
nasledujúcej splátky. Na základe uvedeného akékoľvek dojednanie resp. zakomponovaný súhlas klienta
vo Všeobecných obchodných podmienok v bode 19.16, podľa ktorého klient súhlasí s tým, že banka
je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu či sú

budúce, súčasne, splatné, nesplatné, premlčané alebo nepremlčané je neplatný z viacerých dôvodov
a na takéto sa nemôže žalobca odvolávať. Na základe uvedených skutočností je teda potom potrebné
konštatovať, že právny predchodca žalobcu nevyhlásil mimoriadnu splatnosť v súlade so zákonom a
na základe tohto je aj uvedená zmluva o postúpení pohľadávky absolútne neplatná pre rozpor s §
39 Občianskeho zákonníka, pretože banka nemohla bez dojednania s dlžníkom vyhlásiť predmetnú

splatnosť pohľadávky.
Súd z vyjadrení právneho zástupcu žalovaného na pojednávaniach zistil, že podľa nich uvedené
postúpenie pohľadávky nebolo urobené v súlade so zákonom a poukazujú aj na to, že zospoplatnenie
pohľadávky, tak ako sa k tomu už písomne vyjadrovali je neplatné. Poukazujú na to, že podľa zákona o
bankách nebola dodržaná 90-dňová lehota v rámci výzvy zo dňa 14. 05. 2015 a ani samotná táto výzva

nebola žalovanému doručená. Na základe tohto žiadajú, aby súd návrh zamietol.

16. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) neplatný jeprávny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom.

17. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky.

18. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ak je napriek písomnej
výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v
omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej
banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto
peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej
len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže

uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe

vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

19. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žaloba nie je

dôvodná a preto túto v celom rozsahu zamietol. Prečo súd žalobu zamietol je, že žalobca nepreukázal,
že by uvedenú pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29. 09. 2015 nadobudol v
tom zmysle, že by takéto postúpenie pohľadávky spolu aj s predmetnými právnymi úkonmi, ktoré tomuto
predchádzali bolo v súlade so zákonom a preto súd považuje uvedený právny úkon za neplatný v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka s tým, že teda žalobca nemá aktívnu legitimáciu v tomto spore.

Súd predovšetkým musí prisvedčiť argumentácii právneho zástupcu žalovaného a to tým spôsobom, že
samotné zospoplatnenie pohľadávky medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou a.s.
a žalovaným nebolo v súlade so zákonom a to predovšetkým v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka. V
tomto zmysle zároveň súd musí poukazovať aj na to, že ide o spotrebiteľský vzťah a preto súd z úradnej
povinnosti musí postupovať tým spôsobom, že samotného spotrebiteľa ako slabšiu stranu v spore chráni

tým spôsobom, že z úradnej povinnosti skúma či právne úkony nadväzujúce na samotné postúpenie
pohľadávky sú v súlade so zákonom resp. nie. V zmysle § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie
v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplatenie niektorej splátky, len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšej nasledujúcej splátky. Zo samotného tohto ustanovenia súd teda poukazuje na to, že v rámci

oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti listom zo dňa 04. 06. 2015 Slovenskou sporiteľňou a. s.
adresovaného žalovanému žiadnym spôsobom nevyplýva, kedy žalovaný porušil ustanovenia zmluvy
o úvere resp. všeobecných obchodných podmienok, pričom zo samotného oznámenia vyplýva len to,
že v zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové
úvery Slovenskej sporiteľne s účinnosťou od 01. 01. 2015 nastal prípad porušenia. Súdu zo strany

žalobcu nebol žiadnym spôsobom predložený dôkaz o aké porušenie v zmysle uvedených Produktových
podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne išlo. Taktiež, keďže súdu takýto
dôkaz nebol zo strany žalobcu poskytnutý súd nemôže prihliadať na tie skutočnosti, ktoré v konaní
nevyšli najavo. Okrem iného na to, aby mohla byť takáto pohľadávka zospoplatnená, takýto právny úkon
musí byť určitý, zrozumiteľný, pričom zo samotného spoplatnenia pohľadávky, tak ako súd vyššie uviedol

nie je jasné, kedy a akým spôsobom žalovaný porušil predmetné podmienky zmluvy. Je len samozrejmé,
že v uvedenom oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti malo byť jednoznačne uvedené kedy sa
žalovaný dostal do omeškania, s akou sumou, kedy bol vyzvaný na zaplatenie tejto sumy s tým, že
samotné zospoplatnenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka musí byť preukázané, že žalovaný toto
právo využil najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Súd teda za takto stanoveného

oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti musí konštatovať, že takýto právny úkon je neplatný a
nemôžu potom v rámci takéhoto úkonu nastať účinky, ktoré žalobca predpokladá a to zospoplatnenie
celého úveru.Nakoľko uvedené zospoplatnenie celého úveru bolo podmienkou aj pri postupovaní uvedenej
pohľadávky, pretože nezospoplatnenú časť pohľadávky nebolo možné postúpiť, aj zmluva o postúpení
pohľadávok v časti, ktorá sa týkala postúpenej pohľadávky ohľadom dlžníka je neplatná a žalobca

nemá aktívnu legitimáciu vo vzťahu k postúpenej pohľadávke voči žalovanému. Zároveň súd poukazuje
aj na to, že žalobca v rámci svojho podania predložil všeobecné obchodné podmienky Slovenskej
sporiteľni a.s., kde sa v článku 19.16 uvádza, že klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek
postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi a to bez ohľadu na to, či sú
budúce, súčasne splatné, nesplatné, premlčané alebo nepremlčané ako aj previesť na tretiu osobu

akékoľvek svoje záväzky voči klientovi. Z uvedeného súd jednoznačne má za to, že takéto dojednanie v
zmysle všeobecných obchodných podmienok je neplatným právnym úkonom, pretože je v absolútnom
nepomere a v rozpore aj s § 92 ods. 8 zákona o bankách, kde sa jednoznačne uvádza, že postúpiť
možno len pohľadávky, ktoré neboli, aj napriek písomnej výzve uhradené počas doby dlhšej ako 90
dní. Na základe tohto teda odvolávanie sa na uvedený článok všeobecných obchodných podmienok
je právne bezvýznamné. Okrem iného súd tu poukazuje aj na to, že taktiež zo strany žalobcu nebolo

preukázané, že žalovaný bol s týmito všeobecnými obchodnými podmienkami oboznámený a že tieto
všeobecné obchodné podmienky neboli v rozpore so zákonom. V prípade, ak niekto aj je oboznámený
so všeobecnými obchodnými podmienkami na strane spotrebiteľa a počas úverového vzťahu sa tieto
všeobecné podmienky menia, súd je vždy povinný skúmať či by zmena takýchto podmienok bola v
prospech spotrebiteľa resp. v jeho neprospech a v prípade, ak by tieto boli v neprospech spotrebiteľa

súd by takéto neprijateľné podmienky vyhlásil za neplatné.

20. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

21. O trovách konania súd rozhodol tak, že nakoľko žalovaný bol v celom rozsahu
úspešný priznal mu nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
§ 145 ods. 2 zák.č . 160/2015 Z. z.
§ 39 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 565 zák. č. 40/1964 Zb.

§ 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z.
§ 255 ods. 1 Zák. č. 160/2015 z.Z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 C. s. p.).

Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o

rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j.
1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak:

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.
2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté

rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej
predchádzalo.