Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 15, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/25/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216201501
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6216201501.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobkyne H. Y., nar.
XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom Y. R. XX, XXX XX D. R., právne zastúpenej advokátom H.. R.I., so
sídlom Y. XXX/XX, XXX XX T. X., proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy a o vydanie bezdôvodného

obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 11C/61/2016-41 zo
dňa 24. 05. 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 24.
05. 2016 určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 11. 05. 2012 je neplatná (prvý

výrok), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 780 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku (druhý výrok) a povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 223,74 € na označený
účet jej právneho zástupcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok).
1.1. Žalobkyňa sa podľa dôvodov rozsudku okresného súdu pôvodne domáhala určenia neplatnosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 11. 05. 2012 a vydania bezdôvodného obohatenia 980 € spolu
s náhradou trov konania. Okresný súd uznesením č. k. 11C/61/2016-39 zo dňa 24. 05. 2016

pripustil zmenu žaloby tak, že okresný súd určuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená
dňa 11. 05. 2012 je neplatná a žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie 980
€ spolu s náhradou trov konania, alternatívne určuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená
dňa 11. 05. 2012 je bezodplatná a žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni čiastku 780 € z titulu
bezdôvodného obohatenia spolu s náhradou trov konania. Existenciu naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení odôvodnil okresný súd potrebou jasného a definitívneho usporiadania právnych

vzťahov žalobkyne a žalovaného, aj keď podľa ustáleného názoru právnej praxe žaloba na plnenie z
neplatného právneho úkonu v zásade vylučuje naliehavosť právneho záujmu na určení jeho neplatnosti,
kedy je otázka platnosti právneho úkonu riešená ako predbežná. Právny vzťah žalobkyne a žalovaného
založený zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 11. 05. 2012 je spotrebiteľským a žalobkyňa ako
slabšia zmluvná strana nemá vyriešenú otázku skutočného dlhu z úverovej zmluvy a nevie, či má
vzhľadom na tvrdenú absenciu zákonných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere poskytnúť ďalšie

plnenia, alebo jej dlh splnením už zanikol. Podľa okresného súdu určovacím výrokom možno odstrániť
spornosť vzájomného vzťahu medzi účastníkmi, čo odôvodňuje právny záujem na určovacej žalobe ako
naliehavý.
1.2. Preskúmaním zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 11. 05. 2012 súd prvej inštancie zistil, že
jej predmetom bolo poskytnutie úveru 900 € žalovaným žalobkyni, ktorá mala povinnosť vrátiť sumu
úverových prostriedkov zvýšenú o poplatok 780 €, teda celkovo mala zaplatiť 1 680 €. Dlh mala vrátiť

prostredníctvom 12 mesačných splátok po 140 €, pričom zmluva neobsahuje údaj o ich splatnosti
ani o konečnej splatnosti úveru. Povinnosť dlžníka vrátiť úverové prostriedky a zaplatiť z nich úrokymusí byť pritom v zmysle § 497 Obchodného zákonníka v úverovej zmluve vyjadrená jednoznačne a
zrozumiteľne ako podstatná náležitosť obsahu zmluvy, ktorej nedodržanie má za následok neplatnosť
zmluvy ako celku. Zmluva nešpecifikuje, či poplatok za poskytnutie úveru je odplatou za dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov, ktorá zahŕňa aj úrok. Len z bodu 10l zle čitateľných a drobným
písmom vyhotovených Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“) vyplýva, že
žalobkyňa má ako dlžník povinnosť podľa zmluvy zaplatiť žalovanému dlžnú sumu, ktorú dopredu
uznala, vrátane poplatku uvedeného v zmluve. Tretina z poplatku predstavuje dohodnutý úrok a 2/3
náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou. Okresný

súd uviedol, že VPPÚ majú povahu zmluvného formulára, neboli žalobkyňou podpísané a nie je jasné,
či s ich obsahom bola oboznámená a súhlasila s ním. Z tohto dojednania len výpočtom možno ustáliť,
že poplatok 780 € predstavuje súčet úrokov z poskytnutého úveru vo výške 28,89% ročne (260 €) a
administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy vo výške 66,67 % (520 €).
Dohodnutý ročný úrok viac ako trojnásobne presahuje priemernú úrokovú mieru pri spotrebiteľských
úveroch obdobného druhu v bankovom sektore, ktorá sa v rozhodnom období podľa údajov

zverejnených na portále Národnej banky SR pohybovala na úrovni 7,24 % ročne pri úveroch so
splatnosťou do jedného roka. Súd prvej inštancie dohodnuté úroky pre ich neúmernú výšku považoval
za rozporné s dobrými mravmi, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy podľa § 39 Občianskeho
zákonníka (ďalej aj „OZ“). Aj požadovanie poplatku 520 €, ktorý predstavuje 66,67% poskytnutých
úverových prostriedkov je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy, pretože dodávateľ vyžaduje

od spotrebiteľa finančný záväzok za plnenie, ktoré z materiálnej stránky spotrebiteľovi vôbec nie je
dodané. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je podstatné, aby sa nimi platilo iba za skutočné
plnenie poskytnuté spotrebiteľovi, ktoré je v jeho záujme. V tejto súvislosti okresný súd podporne
poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18 Co 109/2011 a rozhodnutie Vrchného
krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U 192/2010 z 03. 05. 2010 a vyhodnotil dojednanie o odplate

za poskytnutý spotrebiteľský úver za neurčité a neprimerané. Vady odplatnej zmluvy o úvere sa týkajú
jej podstatných obsahových náležitostí, preto zakladajú jej absolútnu neplatnosť ako celku s poukazom
na § 37 ods. 1 § 39 ods. 1 a § 53 ods. 5 OZ.
1.3. Neboli dodržané ani ustanovenia § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, 2 písm. f/, i/ , j/, k/ zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy. Zmluva neobsahuje výšku, počet

a termíny splátok istiny, úrokov a ani iných poplatkov, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, o
úrokovej sadzbe a konečnej splatnosti úveru. Zákon absenciu týchto náležitostí spája podľa § 11 ods.
1 písm. b/ ods. 2 s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Z tohto dôvodu okresný súd dospel k
záveru, že zmluva o úvere ako celok nie je udržateľná a je potrebné vysloviť jej neplatnosť v celom
rozsahu.

1.4. Podľa splátkového kalendára splatnosť celého dlhu nastala najneskôr 12. 05. 2013 (splatnosť
poslednej splátky). Žalobkyňa ku dňu 02. 02. 2016 uhradila 1 680 €, preto žalovanému vzniklo
bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu vo výške 780 € (1 610 - 900), na vydanie ktorého
ho súd zaviazal.
1.5. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil okresný súd ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho

súdnehoporiadku(ďalejajO.s.p.“)apoukazomnaplnýprocesnýúspechžalobkynevkonaní.Priznaljej
trovy právneho zastúpenia, ktorých výšku ustálil s poukazom na vyhlášku č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

2. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že žalobca nemôže dosiahnuť

neplatnosť celej úverovej zmluvy z dôvodu neprimeranej výšky odplaty s poukazom na § 41 OZ. Ani
prípadná nekalá obchodná praktika nemôže byť v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ dôvodom
neplatnosti celej zmluvy. V rozhodnutí C-453/10 R., R. ./. S. O. S. financ Súdny dvor EÚ akcentoval
princíp zachovania platnosti (zvyšku) spotrebiteľskej zmluvy a uviedol, že nekalá obchodná praktika
nemá priamy vplyv na posúdenie platnosti zmluvy o úvere. Zásada zachovania platnosti zmluvy je

zohľadnená aj v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ č. C-26/13 30. 04. 2014. Ak sa odvolací súd s týmito
rozhodnutiami nestotožní, v odôvodnení svojho rozhodnutia uvedie, ako sa s nimi vysporiadal. Podľa
nálezu Ústavného súdu ČR zo 14. 04. 2005 sp. zn. I. ÚS 625/03 ak sú možné obidva výklady, prioritným
je výklad zmlúv, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá.
Podľa názoru odvolateľa nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, žalobkyňa plnila na

základe platne uzatvorenej zmluvy o úvere a právny dôvod na plnenie nikdy neodpadol (nedošlo k
odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.).
2.1. Namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení. Tvrdil, že
žalobkyňa jeho existenciu nielen neosvedčila, ale ani netvrdila. Poukázal na rozsudok Okresného súduBratislava II sp. zn. 52C/135/2014 z 25. 05. 2016, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie zmluvy za
bezúročnú a bez poplatkov .
2.2. Odvolateľ poukázal na to, že zmluva bola uzatvorená v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka

ako nepomenovaná, preto dlžníka nie je možné automaticky pomenovať spotrebiteľom len preto, že úver
čerpal za iným účelom ako na podnikanie.
2.3. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, prípadne rozsudok
okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobkyňa v replike zdôraznila, že odvolateľ porušil predpisy spojené s ochranou spotrebiteľa,
konkrétne ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzavretia
zmluvy. Odvolacie dôvody s odkazom na aplikáciu čl. 6 Smernice 93/13/EHS žalobkyňa považuje
za účelové. Uplatnila si trovy odvolacieho konania navrhnúc, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.

4. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny
poriadok účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok
v zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 1.

5. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti ktorému je

prípustné odvolanie (§ 355 a § 362 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania
žalovaného (§ 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel
k záveru, že odvolanie je dôvodné. Napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil z dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

6. Odňatím možnosti konať sa v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP rozumie taký vadný procesný postup
súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok
priznáva za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 365
ods. 1 písm. b) CSP významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal strane sporu jej

procesné práva, ktoré jej právny poriadok priznáva.

7. V prvom rade sa okresný súd nezaoberal nedostatkom procesnej podmienky, ktorým je nedostatok
plnejmocizodňa23.02.2016.Zožalobyvyplýva,žežalobkyňamalabyťvkonanízastúpenáadvokátom
H.. R.I., so sídlom Y. XX, XXX XX. T. X.. Na preukázanie tejto skutočnosti malo slúžiť plnomocenstvo

zo dňa 23. 02. 2016, pripojené k žalobe (č.l. 4). Z jeho obsahu je však zrejmý prejav vôle žalobkyne
nechať sa zastupovať uvedeným advokátom v inej - exekučnej - veci vedenej súdnym exekútorom H..
N. X., R.. na základe poverenia na vykonanie exekúcie č. 5610*045586, ktoré vydal Okresný súd Veľký
Krtíš pod spisovou značkou EX 12090/15. Ide o odstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania,
preto okresný súd vyzve uvedeného advokáta, aby riadnu plnú moc predložil v lehote, ktorú určí. Ak tejto

výzve nebude vyhovené, bude súd prvej inštancie ďalej konať len so žalobkyňou (ktorú potom vyzve na
odstránenie vady žaloby jej opatrením vlastnoručným podpisom).

8. K porušeniu procesných predpisov došlo aj pri rozhodovaní okresného súdu o návrhu na pripustenie
zmeny žaloby, prednesenom na pojednávaní dňa 24. 05. 2016. V rozpore s § 95 ods. 1 O. s. p.

účinného do 30. 06. 2016 okresný súd nedoručil zmenenú žalobu do vlastných rúk žalovanému, ktorý
na tomto pojednávaní nebol prítomný. Okresný súd síce aplikoval § 95 ods. 3 prvú vetu O. s. p., podľa
ktorej o zmene návrhu súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, ktorú
ale nesprávne vyložil. Citované zákonné ustanovenie neznamenalo povinnosť súdu rozhodnúť vždy o
zmene žaloby na pojednávaní, na ktorom bola navrhnutá, ale rozhodnúť o nej na tomto pojednávaní len

pokiaľ sú splnené ostatné procesné podmienky (zákonodarca použil výraz spravidla). Obsahom práva
na spravodlivé súdne konanie je aj právo žalovaného, aby mal možnosť v každom štádiu konania poznať
jeho predmet, teda dozvedieť sa o všetkých zmenách žaloby, všetkých predložených dôkazoch alebo
vyjadreniach podaných v jeho veci a vyjadriť sa k nim. Pokiaľ súd takúto možnosť procesnej strane
nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základný slobôd (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 13. januára
2015 vo veci W. proti Slovenskej republike). Pre úplnosť odvolací súd udáva, že aj procesná právna
úprava účinná od 01. 07. 2016 zakotvuje povinnosť súdu doručiť uznesenie, ktorým pripustil zmenu
žaloby subjektom, ktoré neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk.9. Žalobkyňa sa pôvodne domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 980 €, okresný súd
pripustil zmenu žaloby podľa ktorej sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia sumou 780 €. Zmena

žaloby je prejavom dispozitívneho oprávnenia žalobcu a spočíva v tom, že žalobca žiada viac (napr.
ďalšie pohľadávky, ktoré sa medzičasom stali splatnými), navrhuje kvalitatívnu zmenu (z rovnakého
právneho dôvodu žiada iné plnenie), alebo mení požiadavku na plnenie namiesto určovacieho výroku,
mení kladnú určovaciu žalobu na negatívnu a naopak. Zmena žaloby pripustená súdom prvej inštancie v
časti bezdôvodného obohatenia ani jeden z uvedených atribútov nespĺňa. Okresný súd o rozdiele 200 €

medzi pôvodne požadovaným bezdôvodným obohatením 980 € a neskôr požadovaným bezdôvodným
obohatením 780 € nerozhodol.
9.1 Vo vzťahu k uzneseniu o pripustení zmeny žaloby odvolací súd podotýka, že súd prvej inštancie
pripustil žalobný petit na určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej dňa 11. 05.
2012 alternatívne s určením jej bezodplatnosti. Alternatívny petit nadväzuje na hmotné právo, ak jeho
normy umožňujú, aby dlžník mohol záväzok splniť viacerými spôsobmi (napr. § 561 Občianskeho

zákonníka). Alternatívny petit vychádza z toho, že žalovanému sa jeho znením poskytuje právo voľby
spôsobu, ktorým sa zbaví svojho záväzku (napr. dodá vec, alebo zaplatí určitú sumu peňazí). Ak bude
žalobe vyhovené, žalobca sa môže domáhať len plnenia uplatneného primárnym petitom, súčasne je
zaviazaný prijať plnenie náhradné.

10. Z podstaty neplatnosti právneho úkonu a z podstaty bezodplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vyplýva, že ide o dva rozdielne inštitúty. Bezodplatnosť ako špeciálny inštitút upravený zákonom
o spotrebiteľských úveroch môže byť určená len v prípade platnej zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Preto je potrebné pri každom z týchto inštitútov osobitne zisťovať existenciu naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení. Okresný súd sa zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu

v prípade žaloby na určenie a žaloby na plnenie a dospel k záveru, že „pre jasné a definitívne
usporiadanie právnych vzťahov má žalobkyňa napriek podanej žalobe na plnenie naliehavý právny
záujem aj na navrhovanom určení neplatnosti, alebo bezodplatnosti zmluvy o úvere“. Vzhľadom na
rozdielny charakter týchto inštitútov je takéto odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nepostačujúce.
10.1 Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení nie je možné zamieňať s

inštitútom právnej istoty.
10.1.1 Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo
právo žalobkyne neisté alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jej právne postavenie neistým.
10.1.2 Právnu istotu definuje článok 2 ods. 2 základných princípov Civilného sporového poriadku ako
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou

rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet aj stav, v
ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
10.1.3 Okresný súd odôvodnil naliehavý právny záujem na požadovanom určení jednak tým, že
„nedôvodnosť nároku žalovaného v rozsudku výslovne určujúceho neplatnosť zmluvy voči žalobkyni
bude oveľa zjavnejšia, ako keby bola konštatovaná len v odôvodnení rozhodnutia“, jednak nevyriešením

výšky skutočného dlhu z úverovej zmluvy žalobkyne voči žalovanému (neistoty, či dlh splnením zanikol,
alebo má poskytovať žalovanému ďalšie plnenia). Odvolací súd pripomína, že určovacia žaloba má
preventívnu povahu - má poskytnúť ochranu právneho postavenia žalobcu skôr, ako dôjde k porušeniu
práva. Naliehavý právny záujem na určení v prípade, ak možno žalovať na plnenie môže byť daný, ak
sa určovacou žalobou vytvorí základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa tak ďalším žalobám na

plnenie. Tam, kde právo už porušené bolo je prostriedkom ochrany žaloba na plnenie.

11. Okresný súd po odstránení zistených procesných vád konania vykoná potrebné dokazovanie
tak, aby sa v novom rozhodnutí mohol stručne, jasne a zrozumiteľne vyporiadať s relevantnými
žalobnými tvrdeniami žalobkyne (zahŕňajúcimi aj tvrdenie o existencii naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení) aj s obranou žalovaného, najmä s tvrdeniami o neplatnosti časti právneho úkonu.

12. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania, čo je postup podľa
§ 396 ods. 3 CSP.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).