Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116204119
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116204119.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v spore žalobcu: W. A., nar. X.X.XXXX,

bytom C. nad S. č. XXX, zastúpenému JUDr. Milan Štúrik, advokát, so sídlom Holubyho 51, Martin,
proti žalovanému: M. Z., nar. X.X.XXXX, bytom C. A. č. XX, zastúpenému JUDr. Katarína Gahírová,
advokátka, so sídlom Centrum 27/32, Považská Bystrica, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 1.500,- eur titulom nemajetkovej ujmy do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku z a s t a v u j e.

II. Súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 17.2.2016 domáhal uloženia povinnosti žalovanému, verejne
sa ospravedlniť žalobcovi a vyhlásiť odvolávajúci výrok prednesom v miestnom rozhlase a na členskej
schôdzi poľovníckeho združenia PS VELIKÁ. Na základe výzvy súdu nároky spresnil tak, že žiada
aby žalovanému bola uložené povinnosť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku jedenkrát vyhlásiť v
miestnom rozhlase Obce Hlboké nad Váhom ospravedlnenie znenia: „Ja, M. Z. sa touto cestou úprimne
ospravedlňujem W. A., starostovi obce C. nad S., za moje tvrdenia a obvinenia, ktoré som šíril medzi

občanmi a ktorým som obvinil pána W. A., že nechal zapáliť chatu Poľovníckej spoločnosti VELIKÁ, Ul.
Mládeže 426/98 Dolný Hričov, ktorej je aj on členom. Uvedené tvrdenia a obvinenia nie sú pravdivé.",
zároveň na najbližšej členskej schôdzi Poľovníckej spoločnosti VELIKÁ, Dolný Hričov, ktorá sa bude
konať po právoplatnosti rozsudku súdu predniesť ospravedlnenie v znení: „Ja, M. Z. sa touto cestou
úprimne ospravedlňujem W. A., starostovi obce C. nad S., za moje tvrdenia a obvinenia, ktoré som šíril
pred členmi Poľovníckeho združenia PS VELIKÁ a ktorým som obvinil pána W. A., že nechal zapáliť
chatuPoľovníckejspoločnostiVELIKÁ,Ul.Mládeže426/98DolnýHričov,ktorejjeajončlenom.Uvedené

tvrdenia a obvinenia nie sú pravdivé." a zároveň sa domáhal zaplatenia 1.500,- eur z titulu náhrady
nemajetkovej ujmy. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podaním zo dňa 30.5.2017 vzal späť.

2. Žalobu odôvodnil tým, že priebežne od 10.7.2015 bol informovaný, že žalovaný rozširuje o jeho
osobeinformácie,žedalzapáliťchatuPoľovníckejspoločnostiVELIKÁ,Ul.Mládeže42698DolnýHričov,
ktorej je členom. Túto informáciu mu poskytli O. Y., G., F. T., N., L.. V. G., N. a M. C., ktorých výsluch
v konaní navrhol. Uvedením nepravdivého výroku došlo k zásahu jeho osobnostných práv v zmysle

ustanovení § 11 Občianskeho zákonníka, najmä zásahom do osobnostnej sféry tým, že bola znížená
jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska výkonu funkcie starostu Obce C. nad S., ktorú vykonáva
nepretržite od roku 1998, vážnosť vo vzťahu k spoluobčanom, rodine, poľovníckej spoločnosti, čím bolo
ohrozené jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Rozsah ujmy bol vážnejší najmä pre povahuprednesenú žalovaným na mieste verejne prístupnom. Zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať ujmu na
osobnostných právach a takúto ujmu mu aj spôsobil. Výkon verejnej funkcie starostu obce je založený
hlavne na dobrom mene a spravodlivom konaní. Tvrdenie, že dal zapáliť chatu poškodzuje jeho dobré

meno a uplatnenie v spoločnosti, znižuje jeho vážnosť u spoluobčanov, ohrozuje tak jeho postavenie a
uplatnenie sa v spoločnosti. K ospravedlneniu nedošlo ani po tom, ako listom zo dňa 12.8.2015 vyzval
žalovaného na zjednanie nápravy. Ten len v písomnom stanovisku z 20.8.2015 uviedol, že si nie je
vedomý, že by na jeho osobu pred niekým hovoril o danej skutočnosti a požiadal ho o označenie mena
osoby, pred ktorou mal o jeho osobe hovoriť. Zdôraznil, že nakoľko konaním žalovaného došlo k zásahu

do jeho práv garantovaných mu v ust. § 11 Obč. zákonníka, žiada v súlade s ustanovením § 13 ods.
1 Obč. zákonníka primerané morálne zadosťučinenie ako prostriedok nápravy - vyhlásenie žalovaného
odvolávajúceho výrok, ktorý sa dotýkal jeho osoby a ospravedlnenie sa prečítaním v miestnom rozhlase
a na členskej schôdzi poľovníckeho združenia, čo je podľa jeho názoru ako forma zadosťučinenia úplne
legitímna a adekvátna.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravde,
žalovaný nikdy v minulosti a ani v súčasnosti nešíri o žalobcovi, pánovi W. A. informácie týkajúce sa
akejkoľvek účasti na zapálení a zhorení chaty Poľovnej spoločnosti VELIKÁ. V plnom rozsahu žalovaný
konanie, z ktorého ho obviňuje žalobca poprel v súlade s § 151 CSP. Tiež zdôraznil, že nie je v moci
žalovaného preukázať existenciu niečoho, čo neexistuje (preukázať, že o žalobcovi nešíril nepravdivé

informácie), pretože sú to iba tvrdenia žalobcu, o ktorých v žiadnom smere neuniesol dôkazné bremeno.
Na preukázanie nepravdivosti týchto tvrdení predložil čestné vyhlásenia členov poľovného združenia S.
N., člena poľovného združenia, L.. M. N., člena poľovného združenia, S. C., člena a referenta poľovného
združenia, L.. S. C., člena a hospodára poľovného združenia, S. C., člena poľovného združenia, L..
A. A., člena poľovného združenia, L.. I. Z., člena a zároveň administratívneho pracovníka poľovného

združenia, W. Z., člena a predsedu poľovného združenia, H. S., člena poľovného združenia, O. S., člena
poľovného združenia a L.. T. S., člena poľovného združenia, obsahom ktorých bolo vyhlásenie, že od
žalovaného nikdy nepočuli obvinenia žalobcu z akejkoľvek účasti na zapálení a zhorení poľovníckej
chaty poľovnej spoločnosti VELIKÁ.

4. V tej súvislosti uviedol, že poľovná spoločnosť VELIKÁ má 39 členov, ktorých 12 (bez
žalovaného) vyvrátilo tvrdenie žalobcu o šírení neprávd a obvinení pred členmi poľovnej spoločnosti.
K svedkom, ktorí mali udalosti potvrdiť uviedol, že s týmito osobami neudržiava žiadne a už vôbec
nie priateľské vzťahy, rozprával sa s nimi okrajovo, niekoľkokrát v živote, a preto je nepravdepodobné,
že by tieto osoby mali z jeho úst počuť obvinenia na adresu žalobcu. K osobe M. C. uviedol, že bol

tzv. čakateľom za člena Poľovnej spoločnosti VELIKÁ, avšak jeho žiadosť bola opakovane zamietnutá;
svedok O. Y. je nastávajúcim zaťom žalobcu a osobu F. T. nevie identifikovať. Poukázal na zlé vzťahy
žalobcu W. A. s Poľovnou spoločnosťou VELIKÁ, kedy inicioval a aj v súčasnosti iniciuje súdne konania
a práve množstvo nezhôd je motiváciou žalobcu pri podaní žaloby proti žalovanému, s ktorým sú
spolu v poľovnej spoločnosti. Taktiež poukázal na to, že starosta obce je verejná funkcia, ktorá so

sebou prináša nielen vyššiu formu ochrany, ale naopak aj nevyhnutnosť znášať kritiku na jeho osobu,
ktorá sa v podmienkach malej obce môže zmeniť a nabrať na rozmeroch, avšak takéto konanie
nemá potrebnú intenzitu zásahu do osobnostných práv, aby odôvodňovalo použitie právnej ochrany
súdom a zároveň nie je v súlade s požiadavkou primeranosti, aby takýto stav bol pripísaný na vrub
žalovanému. Žalobca by snáď mal situáciu, ktorá signalizuje neprajnosť občanov jeho vlastnej obce

(či poľovnej spoločnosti) využiť na sebakritiku svojej osoby a nesnažiť sa svoje meno očistiť súdnym
konaním, ale inak. Naviac vo veci ani nepodal trestné oznámenie v čase, kedy mala byť vec aktuálna.
Poukázal aj na dianie v obci Hlboké nad Váhom a najmä na vzájomné vzťahy starostu a obecných
poslancov, namietané prekročenie právomocí verejného činiteľa pri kúpe osobného motorového vozidla
z obecných prostriedkov bez súhlasu obecného zastupiteľstva a na zneužitie obecného rozhlasu pre

kritiku obecného poslanca starostom. Ak žalobca ako starosta obce v súčasnosti je a už aj v minulosti bol
objektom tzv. vnútroobecných nezhôd, je vylúčené, aby bolo jeho meno, česť, dôstojnosť, postavenie v
rodine,vspoločnostiatď.takvážnenarušenétvrdenýmzásahomdojehoosobnostnýchprávžalovaným,
pretože povesť žalobcu ako starostu je narušená a narušovaná inými okolnosťami.

5. Vo veci samej súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov ako aj oboznámením čestných
vyhlásení a ostatných listinných dôkazov.6. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy.

7. Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové
snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy
sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

8. Podľa § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo
použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové
záznamy na úradné účely na základe zákona.

9. Podľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové
záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na

vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie
však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

10. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

11. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

12. Podľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

13. Žalobca uviedol, že boli so žalovaným kamaráti a preto bol prekvapený, keď mu L.. G. povedal, že

žalovaný mu uviedol, že podpálil chatu. O dva dni neskôr mu to povedal M. C.. Y. povedal, že Z. to o ňom
rozpráva v práci a vraj mu to mala povedať veštica. Na tom sa chlapi smiali celý týždeň. T. F. mu povedal,
že to, že dal zapáliť chatu mu povedal brat žalovaného. Všetci mu to povedali uňho doma. Nepravdy
boli rozchýrené v celom poľovníckom združení. Jeho neprajníci to rozširovali a smiali sa mu, pýtali sa ho
na to, robili si z neho posmešky. Ospravedlnenie na poľovnej schôdzi žiadal preto lebo správa bola tak

roznesená, že až všetci poľovníci ju poznali. Sám ich na tieto tvrdenia upozornil. Od výsluchu svedka
Ing. G. pre jeho zlý zdravotný stav upustil.

14. Žalovaný uviedol, že raz sa stretol s Y. na majetku Buková, kde pracuje a on mu povedal, že roznáša
klebety, pretože niekde na guláši počul, že mal povedať, že pán W. A. dal podpáliť chatu. Nikdy nič také

však nepovedal. Naviac s M. C. nebol, možno 5-7 rokov v priamom kontakte, F. T. naposledy videl 7-8
rokov dozadu na pozemku, kde je záchyt vody. L.. G. je jeho sused, občas sa rozprávajú ale nič také,
kto podpálil chatu mu nepovedal. O tom však klebetilo celé združenie.

15. Svedok M. C. vo svojej výpovedi uviedol, že ho navštívil Ing. G., ktorý sa ho počas rozhovoru spýtal,

či vie o tom, že chatu zapálil starosta, teda žalobca. Keď sa ho spýtal, odkiaľ by mal mať takú informáciu,
tak mu povedal, že mu tu povedal žalobca a že o tom už každý hovorí. Počul to aj od iných chlapov,
ktorí boli poľovníci z Bytče, ktorí sa rozprávali, že to podpálil starosta. Zdôraznil, že žalovaný aj jemu
asi pred 7 rokmi takýmto spôsobom uškodil.

16. Svedok F. T., uviedol, že spolupracoval s A. Z., bratom žalovaného, ktorý mu povedal, že M. Z. mu
mal povedať, že žalobca mal podpáliť chatu. So žalovaným sa priamo nestretol. Tiež žalovaný o ňom
rozprával, že chodí po ich poľovnom revíre s puškou, čo nie je pravda.

17. Svedok O. Y., uviedol, že počul od žalovaného pred dvoma rokmi na C. na Kotešovej - Bukovej, ktorý

povedal že bol u veštice a tá mu potvrdila, že starosta podpálil chatu a aby to odkázal starostovi. Počul to
však od všelikadiaľ, pretože medzi poľovníkmi sa to šíri. Žalobca bol na to spravodlivo rozčúlený, avšak
nepostrehol negatívny dopad ani v súkromnej, pracovnej alebo vo verejnej sfére žalobcu.18. Svedok A. Z., uviedol, že počul o tom, že zhorela chata, ale kto to zapríčinil nevie. Väčšinou pracuje
mimo a je v malom kontakte s okolím. Nepamätá si, že by F. T. povedal niečo o tom, že by nieto mal tú

chatu podpáliť. Prečo to tvrdí si nevie vysvetliť.

19. Súd hodnotil všetky skutočnosti zistené z vykonaného dokazovania najskôr každú jednotlivo, potom
vo vzájomnej súvislosti ako aj v spojení s tým, čo tvrdili strany a čo vyšlo v konaní najavo.

20. Súd zistil, že tvrdenia o tom, že žalovaný rozprával o tom, že žalobca mal podpáliť či dať podpáliť
chatu poľovnej spoločnosti VELIKÁ uviedol len svedok O. Y., ktorý to mal povedať pred dvoma rokmi na
Hájenke na Kotešovej - Bukovej, avšak mal uviesť, že bol u veštice a tá mu potvrdila, že starosta podpálil
chatu a aby to odkázal starostovi. Zároveň však uviedol, že u žalovaného nepostrehol negatívny dopad
tejto skutočnosti ani v súkromnej, pracovnej alebo vo verejnej sfére žalobcu. Ostatní svedkovia mali mať
takéto poznatky len sprostredkovane, F. T. mal mať poznatok o takýchto tvrdeniach od brata žalovaného

a M. C. od L.. G.. Žalobca účasť svedka Ing. V. G. nezabezpečil, svedok sa nedostavil ani na predvolanie
súdu a neúčasť ospravedlnil vážnym zdravotným stavom a napokon žalobca od jeho výsluchu upustil,
písomné vyjadrenie svedka podľa § 176 ods. 3 CSP nežiadal, neoznámil ani otázky na ktoré by mal
byť svedok vypočutý. Vyjadrenie svedka formou vyhlásenia nepredložil. Súd teda tvrdenia o tom, že by
žalovaný mal takéto skutočnosti tvrdiť pred Ing. V. G., preukázané nemal, čo však nevylučuje samotnú

skutočnosť, že by takého tvrdenia uviedol sám Ing. G.. Svedok A. Z. vylúčil, že by on niečo také, že by
jeho brat uviedol, že žalovaný podpálil chatu tvrdil. Svedok C. neuviedol, že by takéto tvrdenia počul aj
od žalovaného. Skutočnosti, že by žalovaný rozširoval tvrdenia o tom, že žalobca mal podpáliť chatu,
nepočul od žalovaného ani žalobca. Naopak, tak ako strany v konaní tak aj svedkovia potvrdili, že počuli
o takýchto tvrdeniach rozprávať iné osoby.

21. Súd v konaní preto nemal preukázané, že by žalovaný rozširoval tvrdenia o tom, že žalobca nechal
zapáliť chatu Poľovníckej spoločnosti VELIKÁ, či že ju zapálil alebo že by bol vôbec pôvodcom takýchto
tvrdení.

22. Nepochybne fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie, avšak tento nárok možno priznať len voči pôvodcovi neoprávnených
zásahov. Súd nepochybuje, že v mieste pobytu žalobcu či poľovnom združení sa rozprávalo o tom, že
žalobca nechal zapáliť chatu Poľovníckej spoločnosti VELIKÁ, ale tak ako súd uviedol, nezistil že by

šíriteľom či pôvodcom bol práve žalovaný. Tak ako svedkovia, tak aj žalobca potvrdil, že takéto tvrdenia
produkovali aj iné osoby, najmä iný obyvatelia obce, členovia poľovnej spoločnosti, pričom nebol ani
tvrdený ani preukázaný žiaden súvis s konaním žalovaného. Preto nemožno žiadať po žalovanom, aby
odstránil následky týchto zásahov.

23. Naviac súd poukazuje aj na skutočnosť, že odstránenie prípadných následkov zásahov do
osobnostných práv musí byť primeraným spôsobom, a ak ani tvrdené šírenie nebolo prostredníctvom
obecných informačných prostriedkov, šírené verejne pred obyvateľmi obce, verejne pred členmi
poľovníckeho združenia na jeho schôdzi či zrazoch, nemožno bez náležitého zdôvodnenia požadovať
ospravedlnenie prostredníctvom verejných komunikačných prostriedkov či na schôdzi, nakoľko takéto

ospravedlneniebysmerovaloajvočiosobám,ktorýmoznámenéneboloanemalisaakooňomdozvedieť
cez skutky opísané v žalobe.

24. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v časti nemajetkovej ujmy po súhlase žalovaného zastavil a vo
zvyšku žalobu zamietol.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Nakoľko žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný, súd mu podľa § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).