Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Šebestová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3S/111/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201115
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201115.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej, členiek
senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcu: DIGI Slovakia, s.r.o.,
Einsteinova 21/3692, Bratislava, IČO: 35 701 722, zastúpený: Ulianko & Holčík, s.r.o., Námestie SNP
41, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave, Lamačská cesta 8, 845 14
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2011/1368-DLD zo dňa 28.03.2011,
jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. A/2011/1368-DLD zo dňa 28.03.2011 z
r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/, e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konania.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 726,81 eur k rukám právneho zástupcu
žalobcu do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.06.2011 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného
zo dňa 28.03.2011 sp. zn. A/XXXX/XXXX-DLD, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu č. ÚKSP-XXXX/XXXX/BA, PO/XX-PXX zo dňa 26.01.2011, ktorým bola žalobcovi
uložená pokuta vo výške 17.000 eur podľa ust. § 106 ods. 3 písm. a Stavebného zákona tak, že znížil
výšku uloženej pokuty zo 17.000 eur na 10.000 eur.
Žalobca uvádza, že prvostupňovým správnym rozhodnutím bola žalobcovi uložená pokuta podľa
ust. § 106 ods. 3 písm. a/ Stavebného zákona za vykonávanie činnosti - uskutočnenie inžinierskej
stavby vzdušného vedenia verejnej elektronickej komunikačnej siete (VEKS) od bodu A pri pošte na
Vlasteneckom námestí cez Wolkrovu ulicu, Rusovskú cestu a Rontgenovú ulicu po bod D na Rusovskej
cesta-sídloPetržalskejtelevízievBratislave,medzistĺpmiverejnéhoosvetleniačíslo1až24,číslo36až
53 a číslo 25 až 34 v čase od 14.03.2009 do 31.03.2009 bez územného rozhodnutia o umiestnení stavby.
Porušenie stavebného zákona správny orgán prvého stupňa zistil dňa 01.12.2009 v rámci štátneho
stavebného dohľadu.
Žalobca spochybňuje vôbec hmotnoprávny základ na podklade, ktorého bol správnymi orgánmi uznaný
žalobca zodpovedným z porušenie § 32 písm. a/ v spojení s § 106 ods. 3 písm. a/ Stavebného
zákona. Ako je zrejmé žalobca je v zmysle všeobecného povolenia 1/2005 poskytovateľom verejnej
elektronickej služby a prevádzkovateľom VEKS. S poukazom na § 69 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z.
o elektronických komunikáciách (ďalej iba zák. č. 610/2003 Z.z.) je žalobca oprávnený vo verejnom
záujme a v nevyhnutnom rozsahu zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať i vedenie na cudzej
nehnuteľnosti. Pričom s poukazom na ods. 3 uvedeného ustanovenia je žalobca povinný pri výkone
týchto oprávnení počínať si tak, aby na dotknutých nehnuteľnostiach nebola spôsobená škoda, a aksa jej nedá vyhnúť, aby bola obmedzená na najmenšiu možnú vieru. Podľa ust. § 69 ods. 1 písm. a/
zákona č. 610/2003 Z.z., podľa názoru žalobcu, bez ďalšieho oprávňovalo žalobcu zriaďovať verejnú
komunikačnú sieť. Potreba rozhodnutia podľa § 32 písm. a/ Stavebného zákona je minimálne sporná,
čo vyplýva zo zrejmej kolízie ustanovení Stavebného zákona a zákona č. 610/2003 Z.z.
Žalobca uvádza, že potreba rozhodnutia podľa § 32 písm. a/ Stavebného zákona je v dôsledku kolízie
ustanovení tohto zákona a zákona č. 610/2003 Z.z. minimálne sporná. Sporným je potom aj rozhodnutie
o uložení pokuty za správny delikt podľa § 106 ods. 3 písm. a/ Stavebného zákona. Žalobca poukazuje
na neprimeranú výšku uloženej pokuty, jej nesprávne a nepreskúmateľné odôvodnenie. Výška pokuty je
vecou úvahy príslušného stavebného úradu. Aj tu je však potrebné skúmať, či takáto úvaha nevybočila
z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, rozhodnutia boli nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Odvolací správny orgán v tomto prípade nemôže potvrdiť rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu o uložení pokuty a súčasne ho napríklad doplniť o ďalšie porušenie povinnosti, ktoré neboli
predmetom konania a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Je zrejmé, že s poukazom
na § 106 ods. 3 písm. c/ Stavebného zákona mohla byť žalobcovi uložená sankcia v rozsahu do
165.969,59 eur. Faktom je, že v Slovenskej republike chýba procesný predpis, ktorý by upravoval
základy správneho trestania. Z toho dôvodu, keďže administratívne trestanie má aj podľa Štrasburskej
judikatúry trestnoprávny charakter, treba vychádzať z Ústavy SR (čl. 50) a analogické aj z trestného
zákona. Napokon v administratívnom trestaní treba rešpektovať doporučenie Rady Európy (91)1 z
13.02.1991 podľa, ktorého pre ukladanie administratívnych sankcií platia analogicky zásady ukladania
sankcií trestných s tým, že správny (administratívny) postih protiprávneho chovania možno uplatniť v
primeranej lehote.
Prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný, podľa názoru žalobcu, pomer existujúcich priťažujúcich
a poľahčujúcich okolností vyhodnotil nesprávne, z čoho potom pramenia nesprávne a v konečnom
dôsledku aj nezákonne rozhodnutia. Žalovaný ako priťažujúcu okolnosť vyhodnotí výlučne spôsob
uskutočnenia stavby, ako poľahčujúce okolnosti vyhodnotil žiadosť žalovaného z územného rozhodnutia
a odstránenie častí vzdušného vedenia. Jedná sa teda o prevahou poľahčujúcich okolností nad
priťažujúcimi, čo je oproti pôvodnému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa významná zmena,
ktorá však v dostatočnej miere nebola zohľadnená vo výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Rozhodnutie žalovaného vo vzťahu k výške uloženej pokuty považuje žalobca preto aj za
nepreskúmateľné, čím mohlo dôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivé konanie. Za porušenie
práva na spravodlivé konanie treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia
rozhodnutia, požiadavky na riadne odôvodnené rozhodnutie vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej
republiky ustanovuje napr. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Jeho výkladom je možné dospieť k
záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok dôvodov
rozhodnutia. Povinnosťou správneho orgánu je riadne odôvodniť rozhodnutie, pretože ide o právo
účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia, ktoré sa vysporiada aj
so všetkými riadne vykonanými dôkazmi. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane
a povinnosti správneho orgánu na druhej strane sa účastníkovi konania okrem upretia práv
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom odníma možnosť náležite skutkovo aj
právne argumentovať proti rozhodnutiu správneho orgánu v rovine polemiky z jeho dôvodmi v rámci
využitia prípadných riadnych opravných prostriedkov. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia je
porušením práva na spravodlivé konanie. Žalobca považuje uloženú pokutu za zjavne nezodpovedajúcu
povahe a vážnosti správneho deliktu.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 28.03.2011 č.
A/2011/1368-DLD bolo vydané v súlade so zákonom, podmienkami stanovenými pre zmenu rozhodnutia
v odvolacom konaní, vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a z dostatočne zisteného
skutkového stavu a jeho odôvodnenie vychádza z ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku a výška
pokuty bola výsledkom zákonom povolenej správnej úvahy konajúceho správneho orgánu, ktorý pri
rozhodovaní nevybočil z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.
Žalovanývodvolacomkonanípodrobneavcelomrozsahupreskúmalodvolanímnapadnutérozhodnutie
spolu s predloženým spisovým materiálom, ako aj dôvody uvádzané v odvolaní žalobcom. Žalovaný
však vyhodnotil, že je dôvod na zmenu rozhodnutia a to v rozsahu zmeny výšky pokuty udelenej
prvostupňovým správnym orgánom žalobcov, pretože uložená pokuta je neadekvátne vysoká s ohľadomnapomerpoľahčujúcichapriťažujúcichokolnostíspáchanéhodeliktuahlavnesohľadomnaskutočnosť,
že prvostupňový správny orgán prihliadol pri určení výšky pokuty na skutočnosti, ktoré neboli v konaní
hodnoverne preukázané.
Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že dňa 01.12.2009 príslušný stavebný úrad vykonal
oznámený ŠSD (štátny stavebný dohľad) a zistil, že realizácia vzdušného káblového vedenia
elektronickej komunikačnej siete žalobcu nebola príslušným správnym orgánom povolená ani ohlásená.
Privýkoneštátnehostavebnéhodohľadužalobcadoplnil,žeichvzdušnévedeniejeumiestnenévzmysle
nájomnej zmluvy a to na trase Rusovská cesta - Wolkrova ulica a časť Rontgenovej ulici v Bratislave.
Žalovaný zdôrazňuje, že považuje za preukázané, že žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho
deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. a/ Stavebného zákona, nakoľko sa v konaní preukázalo, že realizáciu
stavby bolo možné začať a uskutočňovať len na základe právoplatného územného rozhodnutia.
Uskutočnením inžinierskej stavby bez územného rozhodnutia žalobca konal v rozpore s ustanoveniami
Stavebného zákona. Je zrejmé, že žalobca je v zmysle zákona č. 610/2003 Z.z. oprávnený vo verejnom
záujme a v nevyhnutnom rozsahu zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a v rozsahu vymedzenom
týmto zákonom stavať ich vedenie na cudzej nehnuteľnosti. Žalovaný nespochybňuje právo účastníka
konania zriadiť verejnú komunikačnú sieť, avšak poukazuje na nevyhnutnosť pri jej realizácii postupovať
v súlade so Stavebným zákonom a dodržiavať jeho kogentné ustanovenia.
Stavebný zákon ako nosný prameň stavebného práva je všeobecne záväzným právnym predpisom,
ktorým zaväzuje každý subjekt, ktorý má záujem uskutočňovať stavbu postupovať v zmysle jeho
kogentných ustanovení, pričom na jeho uplatnenie nie je potrebný žiaden zákonný odkaz ako uvádza
žalobca. Stavebný zákon vo svojom ustanovení § 32 písm. a/ jasne diktuje, že umiestňovať stavby
možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie o umiestnení stavby (§ 39a ods.
3 Stavebného zákona). Na podklade pozitívneho, ako i negatívneho zákonného vymedzenia nutnosti
umiestňovať stavby len na základe rozhodnutia o umiestnení stavby možno jasne vyhodnotiť, že
inžiniersku stavbu, ktorá bola predmetom napadnutého rozhodnutia, je možné realizovať len na základe
takéhoto právoplatného rozhodnutia o umiestnení stavby.
Podľa ust. § 106 ods. 3 písm. a/ Stavebného zákona stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu
do 5.000.000,- Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá vykonáva
činnosti, na ktoré je potrebné územné rozhodnutie bez takéhoto rozhodnutia alebo v rozpore s ním.
Za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ust. § 106 ods. 3 písm. a/ Stavebného zákona
je možné uložiť pokutu do 5.000.000,- Sk (165.969,59 eur).
V danom prípade žalovaný žalobcovi uložil pokutu vo výške 10.000 eur čo predstavuje približne 6%
zákonnej sadzby. Žalovaný pri určovaní výšky pokuty zohľadnil predovšetkým poľahčujúce okolnosti
správneho deliktu a stanovil výšku pokuty, ktorá s poukazom na uvedené percentuálne vyjadrenie, ako
aj s poukazom na zohľadnenie okolností i v tejto výške plnila predovšetkým preventívnu a výchovnú
funkciu.
Žalovaný uvádza, že zohľadnil poľahčujúce okolnosti pri ukladaní sankcie. Nakoľko pri správnych
deliktoch zákon vychádza z objektívnej zodpovednosti zavinenie neskúma. Zákonodarca ustanovil
skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ustanovenia § 106 ods. 3 písm. a/ Stavebného zákona medzi
najzávažnejšie porušenia ustanovení stavebného zákona zo strany právnickej osoby a túto skutočnosť
odzrkadľuje aj pri určení hornej hranice zákonnej sadzby. Žalovaný skonštatoval, že zníženie výšky
pokuty riadne zohľadňuje poľahčujúce ako aj priťažujúce okolnosti, ktoré boli rozhodné pri vymeriavaní
výšky sankcie. Vzhľadom na uvedené žiada, aby súd žalobu žalobcu zamietol.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl.
O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov
uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a na nariadenom verejnom pojednávaní a dospel k záveru, že
rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/, e/ O.s.p., pretože rozhodnutie
správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní správneho orgánu
bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.Podľa § 244 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve súdy
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy,
akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôbakoajfyzickýchosôb,pokiaľimzákon
zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy
(ďalej len rozhodnutie a postup správneho orgánu). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú
rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických a právnických osôb priamo dotknuté. Postupom
správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Súd z pripojeného administratívneho spisu oboch správnych orgánov zistil, že žalobca dňa 18.12.2008
doručilMagistrátuHlavnéhomestaSRBratislavažiadosťoukotvenie optickéhokáblanastĺpyverejného
osvetlenia. Žalobca v uvedenej žiadosti žiada, že v záujme rozširovania jeho telekomunikačných sietí
chce požiadať o možnosť zakotvenia jeho optických káblov na stĺpy verejného osvetlenia, ktoré sú vo
vlastníctve mesta a ktoré sa nachádzajú na Rusovskej ceste a sú znázornené v pripojenej prílohe.
Dňa 12.03.2009 obdržal Magistrát Hlavného mesta SR Bratislava od žalobcu žiadosť o povolenie na
ukotvenie optického kábla na stĺpoch verejného osvetlenia a to na Rontgenovej ulici medzi stĺp VO č. 1
a stĺp VO č. 11. Žiadosťou zo dňa 09.07.2009 žiada o ukotvenie kábla na stĺpy VO medzi Vlasteneckým
námestím (stĺp č.1) a Rontgenovou ulicou (stĺp č. 34) a tiež medzi stĺpmi VO na Rusovskej ceste
konkrétne stĺp č. 24 a stĺp č. 54. Žiadosťou zo dňa 09.07.2009 žiadal o povolenie a realizáciu výstavby
optického kábla na Vlasteneckom námestí (stĺp č. 1) a (stĺp č. 35) na Rontgenovej ulici a tiež medzi
stĺpmi č. 24 a stĺp č. 55 na Rusovskej ceste ide o dva smery: prvá vetva - Vlastenecké námestie 5 smer
Rontgenová ulica stĺp č. 35; druhá vetva na Rusovskej cesta zo stĺpu 24 po stĺp 55.
Dňa 14.03.2009 bola uzavretá zmluva č. 089401510900 medzi prenajímateľom - Hlavné mesto SR
BratislavaanájomcomDIGISLOVAKIA,s.r.o.Bratislava,ktorejpredmetomjeprenájomstĺpovverejného
osvetlenia a to Vlastenecké námestie - Rusovská cesta, Rusovská cesta Petržalka v dĺžke 1070 m a
637 m. Doba nájmu je stanovená na dobu neurčitú a začína plynúť dňom podpísania tejto zmluvy.
Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 10.11.2009 oznámil žalobcovi, že na základe podnetu
zistil, že bez rozhodnutia umiestnení stavby bolo uskutočnené vzdušné káblové vedenie elektronickej
komunikačnej siete vedúcej od Wolkrovej ulici na Rusovskú cestu a Rontgenovú ulicu a od Fedinovej
ulici po Furdekovu ulicu. Výkon štátneho stavebného dohľadu sa uskutoční dňa 01.12.2009 o 13:00 hod.
Dňa 12.11.2009 vypovedalo Hlavné mesto SR Bratislava zmluvu uzavretú so žalobcom č.
089401510900podľačl.III.Skončenienájmu,bod2Zmluvy.Ďalejsúčasťouspisujeajfotodokumentácia
zachytávajúca vedenie optického kábla na stĺpoch verejného osvetlenia.
V spise je založený Záznam zo štátneho stavebného dohľadu konaného dňa 17.09.2010 na zistenie
nepovoleného umiestnenia vzdušného vedenia elektronickej komunikačnej sieti v k.ú. Petržalka.
Súčasťou Záznamu je aj legenda zachytajúca odstránené káblové vedenie a stávajúce vedenie žalobcu
v dĺžke 1070 metrov. Dňa 04.12.2009 prvostupňový správny orgán doručil žalobcovi Výzvu na
odstránenie vzdušného vedenia elektronickej komunikačnej siete umiestnené a uchytené na stĺpoch
verejného osvetlenia miesta na Rusovskej ceste a časti Rontgenovej ulici. Dňa 18.02.2010 obdržal
žalobca oznámenie o začatí konania o uložení pokuty od prvostupňového správneho orgánu. V tomto
oznámení o začatí konania správneho konania bol žalobca poučený o svojich právach v zmysle ust. § 33
Správneho poriadku. Žalobca sa dňa 25.02.2010 vyjadril k oznámeniu o začatí konania o uložení pokuty.
Dňa 07.05.2010 prvostupňový správny orgán doručil žalobcovi rozhodnutie č. ÚKSP-3125/2010-PO,
BA/24-P20 zo dňa 28.04.2010, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 106 ods. 3 písm. a/
Stavebného zákona vo výške 17.000 eur za vykonávanie činnosti - uskutočnenie inžinierskej stavby
verejnej elektronickej komunikačnej siete na Wolkrovej ulici, resp. Rusovskej ceste a Rontgenovej
ulici v Bratislave v priebehu októbra 2009 bez územného rozhodnutia o umiestnení stavby. Porušenie
stavebného zákona zistil stavebný úrad dňa 01.12.2009 v rámci štátneho stavebného dohľadu. Proti
uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, ktoré bolo prvostupňovému správneho orgánu
doručené dňa 24.05.2010. Žalovaný vydal dňa 13.08.2010 rozhodnutie č. A-2010/1962-KOL, ktorým
bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie zo dňa 28.04.2010 a vec bola vrátená prvostupňovémusprávneho orgánu na nové konanie. Žalovaný ako dôvody zrušujúceho rozhodnutia uviedol, že
rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom, pretože nevychádzal zo spoľahlivo a dostatočne
zisteného stavu veci v zmysle zistenia miesta a času spáchania deliktu.
Dňa 15.12.2010 obdržal žalobca oznámenie prvostupňového správneho orgánu o pokračovaní v
správnom konaní, v ktorom vyzval žalobcu, aby mu oznámil skutočný stav uskutočnenia stavby VEKS
a tiež podal informácie ako pokračuje toto vedenie v trase, kde bolo odstránené vzdušné vedenie.
ZároveňpožiadalHlavnémestoSRBratislavuakovlastníkaverejnéhoosvetlenia,ktoréakoprenajímateľ
prenajal žalobcovi, o oznámenie termínu realizácii uvedených sietí na prenajatých stĺpoch verejného
osvetlenia. Potom čo prvostupňový správny orgán odstránil vady konania vydal rozhodnutie zo dňa
26.01.2011 č. ÚKSP-2141/2011/BA, PO/24-P20, ktorým bola uložená žalobcovi pokuta vo výške 17.000
eur podľa § 106 ods. 3 písm. a/ Stavebného zákona za vykonávanie činnosti - uskutočnenie inžinierskej
stavby vzdušného vedenia verejnej elektronickej komunikačnej siete (VEKS) od bodu A pri pošte
na Vlasteneckom námestí, cez Wolkrovu ulicu, Rusovskú cestu a Rontgenovú ulicu po bod D na
Rusovskej cesta - sídlo Petržalskej televízie v Bratislave, medzi stĺpmi verejného osvetlenia č. 1-24,
č. 36-53 a č. 25-34 v čase od 14.03.2009 do 31.03.2009 bez územného rozhodnutia o umiestnení
stavby. Porušenie stavebného zákona zistil stavebný úrad dňa 01.12.2009 v rámci štátneho stavebného
dohľadu. Voči tomuto prvostupňovému rozhodnutiu podal dňa 21.02.2011 odvolanie žalobca a žalovaný
dňa 28.03.2011 vydal rozhodnutie č. A/2011/1368-DLD, ktorým zmenil odvolaním žalobcu napadnuté
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 26.01.2011 tak, že znížil výšku pokuty z
17.000 eur uloženej prvostupňovým správnym orgánom na 10.000 eur. V ostatných častiach ponechal
napadnuté rozhodnutie v platnosti.
Podľa § 106 ods. 3 písm. a/ Stavebného zákona, stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do
5.000.000,-Skprávnickejosobealebofyzickejosobeoprávnenejnapodnikanie,ktorávykonávačinnosť,
na ktoré je potrebné územné rozhodnutie bez takéhoto rozhodnutia ale v rozpore s ním.
Podľa § 32 písm. a/ Stavebného zákona, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité
záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie umiestnení stavby.
Podľa § 69 ods. 1 písm. a/ zákona č. 610/2003 Z.z., podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť, je vo verejnom
záujem a v nevyhnutnom rozsahu oprávnený zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich
vedenie na cudzej nehnuteľnosti.
Podľa § 69 ods. 6 zákona č. 610/2003 Z.z., dokladom potrebným na územné konanie a na stavebné
konanie je vyjadrenie dotknutých podnikov o existencii podzemných alebo nadzemných vedení,
rádiových trás v mieste stavby a možnosti rušenia rádiového prenosu.
Podľa § 69 ods. 10 zákona č. 610/2003 Z.z., vydávanie územných rozhodnutí na umiestnenie vedení a
stavebných povolení na vedenia orgánmi verejnej správy nesmie byť v konflikte záujmov, ak tieto orgány
vykonávajú aj činnosti súvisiace s vlastníctvom alebo prevádzkovaním sietí, služieb alebo sietí a služieb.
Podľa § 4 ods. 15 zákona č. 610/2003 Z.z., vedenie sietí (ďalej len vedenie) je súčasť siete. Vedením
sú líniové a inžinierske stavby elektronicky komunikačných sietí a verejné technické vybavenie územia
najmä nadzemné a podzemné vedenie, diaľkové a miestne prenosové systémy káblové distribučné
systémy a rádiové trasy vrátane ich príslušenstva a pridružených prostriedkov, ako sú rozvádzače,
zosilovače, stožiare, nosiče, oporné a vytyčovacie body, káblovody, káblové šachty a rúry.
Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu a musí
obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedenie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol a ako sa vyrovnal s návrhmi
a námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.Súd dospel k záveru, že žalobca zrealizoval vzdušné vedenie elektronickej komunikačnej siete
na stĺpoch existujúceho verejného osvetlenia bez právoplatného územného rozhodnutia. Stavbu
nadzemných elektronických komunikačných sietí uskutočnenú na stĺpoch verejného osvetlenia alebo
na iných stavbách je potrebné považovať za zmenu existujúcej stavby. Ak takáto zmena stavby nebola
povolená stavebným úradom, je potrebné začať konanie o jej odstránení. Pre účely povoľovania podľa
Stavebného zákona elektronické komunikačné siete sú stavby podľa § 43 Stavebného zákona. Takáto
stavba je podľa § 43a ods. 3 zaradená medzi inžinierske stavby - pod písm. h/ diaľkové a miestne
elektronické komunikačné siete a vedenia, telekomunikačné stožiare, transformačné stanice.
Podľa§4ods.5Vyhláškyč.532/2002Z.z.,ktorousaustanovujúpodrobnostiovšeobecnýchtechnických
požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s
obmedzenouschopnosťoupohybuorientácie,potrubné,telekomunikačnéaelektrickérozvodyavedenia
sa v zastavanej časti umiestňujú pod povrchom zeme.
Súd konštatuje, že žalovaný ani prvostupňový správny orgán sa neriadil stavebným zákonom ani
vyhláškou č. 532/2002 Z.z. a predmetnú stavbu neposúdil ako zmenu stavby v dôsledku čoho nesprávne
posúdil postup stavebného úradu.
Súd ďalej konštatuje, že zo strany žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu došlo k
porušeniu ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože správne orgány nedostatočne a
vyčerpávajúcim spôsobom neodôvodnili svoje rozhodnutie o uložení pokuty. Povinnosťou správneho
orgánu je riadne odôvodniť rozhodnutie, pretože ide o právo účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia, ktoré sa vysporiada aj so všetkými vykonanými dôkazmi. Žalovaný
ako aj prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie ohľadne výšky uloženej sankcie riadne
neodôvodnili. Je pravdou, že žalovaný uviedol poľahčujúce a priťažujúce okolnosti na základe, ktorých
došlo k uloženiu pokuty podľa § 106 ods. 3 písm. a/ Stavebného zákona, avšak dostatočným spôsobom
sa nevysporiada na základe ktorých priťažujúcich okolnostiach a na základe ktorých poľahčujúcich
okolností uložil sankciu. Je pravdou, že zdôvodnenie, ktoré by malo byť uvedené v rozhodnutí bolo
žalovaným uvedené až v pripojenom vyjadrení k žalobe.
Podľa § 250j ods.7 O.s.p., správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.
Vzhľadom je potrebné uviesť, aby sa žalovaný v novom konaní dostatočným spôsobom vysporiadal s
výškou uloženej sankcie a s okolnosťami na základe ktorých došlo k uloženiu sankcie a tiež je potrebné
opätovne v novom rozhodnutí sa podrobne zaoberať s výškou uloženej sankcie ako aj s poľahčujúcimi
a priťažujúcimi okolnosťami na základe ktorých bola sankcia uložená.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 tak, že úspešnému žalobcovi bola priznaná
náhrada trov konania a to vo výške 726,81 eur, ktoré pozostávajú z prevzatie a príprava zastúpenia
123,50 eur; režijný paušál á 7,41 eur; písomné podanie na súd - žaloba (19.06.2011) 123,50 eur; režijný
paušál á 7,41 eur; účasť na pojednávaní (23.10.2012) 123,50 eur; režijný paušál 7,41 eur; + náhrada
za stratu času stráveného cestou zo sídla právneho zástupcu do miesta konania pojednávania dňa
23.10.2012 a späť, t.j. zo Zvolena do Bratislavy a späť, teda časový rozsah 8 začatých polhodín pri
sadzbe 1/60 výpočtového základu za jednu á 12,35 eur + 20% DPH v roku 2010, t.j. (8x12,35 eur) +
20% DPH spolu 118,56 eur. + náhrada hotových výdavkov dňa 23.10.2012, t.j. výpočet podľa zákona
č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách:
- Motorové vozidlo Volkswagen Touareg, EČV ZV555-BV
- 1x vzdialenosť Zvolen - Bratislava (200 km) a späť = 400 km;
- Priemerná cena PHM = 1,49 eur/l
- Koeficient opotrebenia vozidla za 1 km jazdy = 0,183 eur;
- Priemerná spotreba PHN = 10,71/100 km;
Výpočet: 0,183 eur x 400 km = 73,20 eur
1,49 eur x 400 km x 0,107 = 63,77 eur
73,20 eur + 63,77 eur = spolu 136,97 eur
Trovy právneho zastúpenia spolu 726,81 eur.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za zákonný a čoho
sa odvolateľ domáha.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.