Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 19, 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/409/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206722
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4213206722.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno JUDr. Arpádom Pastorekom, sudcom vo veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., IČO:
26429705, so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika proti žalovanej: W. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. XX/XX, W. v konaní o zaplatenie 136,- EUR s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd podanú žalobu z a m i e t a.

II. Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca vo svojim podaní: „ Návrh na uplatnenie pohľadávky“ zo dňa 18.03.2013, ktorý doručil súdu
dňa28.03.2013sadomáhal,abysúdzaviazalžalovanúnazaplateniesumy136,-EURztituluzmenkovej
sumy, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z nasledovných súm:
420,00 EUR za obdobie od 20.09.2010 do 11.04.2011, čo predstavuje sumu 214,20 EUR,
387,00 EUR za obdobie od 12.04.2011 do 11.05.2011, čo predstavuje sumu 29,03 EUR,
354,00 EUR za obdobie od 12.05.2011 do 15.06.2011, čo predstavuje sumu 30,98 EUR,

321,00 EUR za obdobie od 16.06.2011 do 10.07.2011, čo predstavuje sumu 20,06 EUR,
286,00 EUR za obdobie od 11.07.2011 do 13.09.2011, čo predstavuje sumu 46,48 EUR,
251,00 EUR za obdobie od 14.09.2011 do 19.10.2011, čo predstavuje sumu 22,59 EUR,
231,00 EUR za obdobie od 20.10.2011 do 20.03.2012, čo predstavuje sumu 88,36 EUR,
206,00 EUR za obdobie od 21.03.2012 do 11.04.2012, čo predstavuje sumu 11,33 EUR,
186,00 EUR za obdobie od 12.04.2012 do 08.05.2012, čo predstavuje sumu 12,56 EUR,

161,00 EUR za obdobie od 09.05.2012 do 25.06.2012, čo predstavuje sumu 19,32 EUR,
136,00 EUR za obdobie od 26.06.2012 do zaplatenia.
Ďalej si uplatnili nárok na 6,00 % ročný úrok z nasledovných súm:
420,00 EUR za obdobie od 06.12.2010 do 11.04.2011, čo predstavuje sumu 8,79 EUR,
387,00 EUR za obdobie od 12.04.2011 do 11.05.2011, čo predstavuje sumu 1,91 EUR,
354,00 EUR za obdobie od 12.05.2011 do 15.06.2011, čo predstavuje sumu 2,04 EUR,
321,00 EUR za obdobie od 16.06.2011 do 10.07.2011, čo predstavuje sumu 1,32 EUR,

286,00 EUR za obdobie od 11.07.2011 do 13.09.2011, čo predstavuje sumu 3,06 EUR,
251,00 EUR za obdobie od 14.09.2011 do 19.10.2011, čo predstavuje sumu 1,49 EUR,
231,00 EUR za obdobie od 20.10.2011 do 20.03.2012, čo predstavuje sumu 5,83 EUR,
206,00 EUR za obdobie od 21.03.2012 do 11.04.2012, čo predstavuje sumu 0,74 EUR,
186,00 EUR za obdobie od 12.04.2012 do 08.05.2012, čo predstavuje sumu 0,83 EUR,
161,00 EUR za obdobie od 09.05.2012 do 25.06.2012, čo predstavuje sumu 1,27 EUR,

136,00 EUR za obdobie od 26.06.2012 do zaplatenia a z titulu zmenkovej odmeny v sume 1,40 EUR.
Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila
žalovaná dňa 26.3.2009 za vyššie uvedených podmienok. Indosovaná vlastná zmenka je vistazmenkouopatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalovaná mala zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, žalovaná
uhradila 284,00 EUR zmenkovej sumy, na úroky uhradila 0,00 EUR, preto žalobca žiadal, aby ju súd

v zmysle čl. 7 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 k tejto povinnosti zaviazal
rozsudkom.

2. Žalovaná sa k návrhu písomne nevyjadrila.

3. Súd vo veci konal za účasti žalovanej, nakoľko splnomoc. práv. zást. žalobcu žiadal svoju
neprítomnosť ospravedlniť svojím písomným podaním z dňa 15.01.2018, ako je zrejmé z č. l. 174-175
súdneho spisu.

4. Žalovanej bola žaloba doručená dňa 08.04.2014, ako je zrejmé z č. l. 30, predvolanie na pojednávanie
jej bolo doručené dňa 30.11.2017, ako je zrejmé z č. l. 168.

5. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že žaloba žalobcu jej bola doručená, tejto porozumela a ku
skutočnostiam uvedeným v podanej žalobe ďalej uviedla ku svojim osobným a majetkovým pomerom,
že je na dôchodku, aj s manželom, avšak vzhľadom k zdravotnému stavu majú veľmi vysoké náklady na
liekové a ostatné zabezpečenie a v dôsledku pôžičky museli predať tento dom, 1.5.2015 sa sťahovali

do KN, kde žijú v 2-izbovom byte, za ktorý platia 400,- EUR.

6. Súd sa oboznámil s návrhom spolu s prílohami, ako aj s celým obsahom spisového materiálu, pričom
zistil nasledovný skutkový a právny stav veci a predmet konania posúdil podľa nasledovnej právnej
úpravy.

7. Vzhľadom k neúčasti žalobcu súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, a zároveň súd
konštatuje, že obsahom spisového materiálu je podaná žaloba žalobcu z č. l. 1-3, výpis z obchodního
rejstříku na č. l. 4, plnomocenstvo na č. l. 5, osvedčenie o registrácii pre DPH na č. l. 6, potvrdenie o
prijatí návrhu na č. l. 7, prílohová obálka na č. l. 8, oznámenie o postúpení veci na č. l. 9-12, zmenka na

č. l. 13, potvrdenie o pridelení spisu na č. l. 14, ÚZ na č. l. 15, písomné podanie splnomoc. práv. zást.
žalobcu z dňa 02.05.2013 na č. l. 16-17, písomné podanie OS NR z dňa 12.6.2013 na č. l. 18, uznesenie
KSNR na č. l. 1922, ÚZ na č. l. 23, písomné podanie súdu na č. l. 24-25, potvrdenie o pridelení spisu na
č. l. 26, písomné podanie súdu na č. l. 26-28, uznesenie o prerušení na č. l. 29-30, odvolanie splnomoc.
práv. zást. žalobcu z dňa 18.12.2013 na č. l. 31-39, predkladacia správa na č. l. 40, uznesenie KS NR

na č. l. 41-42, vestník na č. l. 43-49, písomné podanie súdu na č. l. 50, tlačivo na odpoveď na č. l. 51-52,
písomné podanie súdu na č. l. 53, p KS Prešov z dňa 10.4.2014 na č. l. 54, písomné podanie súdu na
č. l. 55, predkladacia správa na č. l. 56, uznesenie predsedu súdneho dvora na č. l. 57, uznesenie KS
v Prešove na č. l. 58, uznesenie KS NR na č. l. 59-62, písomné podanie súdu na č. l. 63, potvrdenie
o pridelení spisu na č. l. 64, uznesenie na č. l. 65-67, odvolanie splnomoc. práv. zást. žalobcu z dňa

5.11.2014 na č. l. 68-83, písomné podanie súdu na č. l. 84-85, ÚZ na .č l. 86, písomné podanie súdu na č.
l. 87, predkladacia správa na č. l. 88, uznesenie KS NR na č. l. 89-91, písomné podanie súdu na č. l. 92,
písomné podanie splnomoc. práv. zást. žalobcu z dňa 6.8.2015 na č. l. 93-94, odvolanie splnomoc. práv.
zást. žalobcu z dňa 5.11.2014 na č. l. 95-105, uznesenie KS NR na č. l. 106-110, potvrdenie o pridelení
spisu na č. l. 111, závada na č. l. 112, ozn. o VVR na č. l. 112, ZP z dňa 16.10.2015 na č. l. 113-114,

rozsudok na č. l. 115-126, odvolanie splnomoc. práv. zást. žalobcu proti rozsudku z dňa 24.11.2015 na č.
l. 127-143, písomné podanie súdu na č. l. 144-146, čiastočné späťvzatie z dňa 21.12.2015 na č. l. 147,
písomné podanie žalovanej z dňa 30.12.2015 na č. l. 148, písomné podanie súdu na č. l. 149, písomné
podanie splnomoc. práv. zást. žalobcu z dňa 11.1.2016 na č. l. 150, písomné podanie súdu na č. l. 151,
lustrácia REGOB na č. l. 152, písomné podanie súdu na č. l. 153-155, predkladacia správa na č. l. 156,

uznesenie KS NR na č. l. 157-166, písomné podanie súdu na č. l. 167-169, poučenie na č. l. 170-172,
potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 172a, písomné podanie žalovanej z dňa 3.1.2018 na č. l. 173,
e-mailové podanie žalobcu - ospravedlnenie z dňa 15.1.2018 na č. l. 174-175

8. Oboznamuje sa pripojený spis OS W. sp. zn. XXEr/XXX/XXXX s dôrazom na č. l. 3 a 5.

9. Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky. Odporca ako
fyzická osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky. Žalovaná zmenka bola vystavená na území
Slovenskej republiky, kde je i platobné miesto. Predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle čl. 3bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko navrhovateľ má sídlo v Českej republike, teda v členskom
štáte inom ako v členskom štáte súdu, konajúceho vo veci. Hodnota pohľadávky v čase doručenia

tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyOkresnémusúduW.nepresahuje2.000,-EURbezakýchkoľvek
úrokov, výdavkov a nákladov, a preto sa podľa čl. 2 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11.
júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na tento spor
uplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu. Odporca má bydlisko v obvode Okresného súdu W., ktorý je z tohto

dôvodu v zmysle uvedeného nariadenia príslušným súdom na konanie vo veci. Takto určená právomoc
súdu je i v súlade s čl. 16 bodu 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Z. z. z 22.12.2000 o právomoci a o
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

10. Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto
vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území SR. Vzhľadom k tomu sa žalované vzájomné

majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú právnym poriadkom SR.

11. Použitie právneho poriadku SR v súlade s § 10 a § 11 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov zodpovedá rozumnému usporiadaniu
záväzkového vzťahu účastníkov konania. Iná dohoda účastníkov konania o voľbe rozhodujúceho práva

v konaní preukázaná nebola.

12. Podľa článku 19 citovaného nariadenia pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie
vedie.

13. Podľa čl. I § 11 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

14. Podľa čl. I § 11 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov

každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

15. Podľa čl. I § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

16.Podľačl.I§48ods.1bodu2zák.č.191/1950Zb.ozmenkáchašekochvzneníneskoršíchpredpisov
majiteľ zmenky môže postihom žiadať šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti.

17. Podľa § 33 od. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov zmenka

môže byť vystavená:
na nahliadnutie;
na určitý čas po nahliadnutí;
na určitý čas po dátume vystavenia;
na určitý čas.

18. Podľa ods. 2 cit. zák. zmenky s inou dobou splatnosti ako je vyššie uvedené alebo so splatnosťou
postupnou sú neplatné.

19. Podľa § 34 ods. 1 cit. zák. zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na

platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

20. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

21. OS Komárno vo odôvodnení svojho predchádzajúceho rozhodnutia poukázal na to, že tento
abstraktný záväzok zo zmenky možno preto obmedziť po uplatnení dôvodných námietok zo strany osôb
zúčastnených na zmenkovo-právnom vzťahu, resp. uplatnený nárok z takejto listiny síce označenej akozmenka ex offo posúdiť ako absolútne neplatnú zmenku napr. podľa § 33 ods. 2 .... zák. č. 191/1950 Zb.
zák. čím by došlo k zamietnutiu žaloby. Podľa súdu abstraktnosť záväzku vyplýva z charakteru zmenky
ako cenného papiera v spojení s § 495 Obč. zák. podľa, ktorého platí, že platnosti záväzku nebráni,

ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať
dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre
ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť nemá.

22. Ďalej OS W. vo svojom rozhodnutí poukázal na minimálne zákonom požadované štandardy patrí

aj údaj určujúci splatnosť zmenky, ktorý údaj predstavuje podstatnú náležitosť zmenky (ako je to
zrejmé z knižky Prof. JUDr. Juraja CÚTHA, DrSc. a kol. Medzinárodné obchodné právo, str. 247 a
ktorá bola vydaná vo vydavateľstve Obzor) a ako je tomu v prejednávanom prípade, kedy popri údaji
určujúcom splatnosť Vista zmenky, inak povedané zmenky pri predložení (upravenej v § 33 ods. 1 zák.
č. 191/1950 Zb. zák.) sa vyskytuje ďalšia doložka nad podpisom výstavcu, čím táto doložka je rovnako
krytá podpisom výstavcu, je údaj určujúci konkrétny deň splatnosti a to štyroch rokov od vystavenia

t. j. jeden konkrétny deň a to 27.5.2014, kedy súd poukazuje na výkladové pravidlá k § 36 ods. 1 a
súvis. ustanovení Zmenkového práva podľa ktorého platí, že ak je zmenka znejúca na jeden alebo
viac mesiacov ako je tomu v prejednávanom prípade 4 rokov od 27.5.2010, t. j. po dáte, alebo ... je
sročná odpovedajúceho dňa mesiaca, v ktorom sa má platiť, len ak by nebolo toho dňa bola by zmenka
sročná posledného dňa v mesiaci. K takto určenej splatnosti uviedli v minulosti a to autorský kolektív

univerzitných profesorov v Bratislave Dr. Karol Kizling a Dr. Ján Spišiak vo svojej knižke: „Zmenkové
právo na Slovensku“ (v dotlači z r. 2005 s textami pôvodných ženevských dohôd z r. 1930 a podľa
platnej právnej úpravy zákona č. 191/1950 Zb. zák.), na strane 228: „Pri údaji jedného alebo viac rokov
je zmenka sročná zodpovedajúci deň v roku, v ktorom sa má platiť .... “ Rovnako túto skutočnosť posúdil
aj odborník na zmenkové právo aj sudca pán JUDr. Zd. Kovařík, ktorý vo svojej knižke Zákon směnečný

a šekový - komentář z roku 1999, k § 36 na strane 115. uviedol, že: „ ... ročné lehoty budú bežať obdobne
ako lehoty mesačné. Teda splatnosť pripadne na deň, ktorý sa číslom a označením mesiaca zhoduje s
dňom rozhodným, t. j. vystavenia alebo ...“ ako je tomu v prejednávanom prípade. Na základe uvedených
skutočností dochádza k rozporu so zákonom o zmenkách v časti určenia dňa splatnosti, kedy zmenka
na videnie sa dostane do rozporu s vymedzením jedného konkrétneho dňa splatnosti (štyroch rokov od

vystavenia)ato27.5.2014anazákladeuvedenejskutočnostisúdpredloženúzmenkupovažujevzmysle
§ 33 ods. 2 zák. č. 191/1950 Zb. zák. za neplatnú a preto rozhodol tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia
uvedené. Zároveň súd pri preukázaní svojich úvah poukazuje na argumentáciu z rozhodnutia v obdobnej
veci NS SR sp. zn.: 1Obdo 59/2010 z dňa 26. januára 2011, ktorým NS SR zamietol dovolanie voči
rozhodnutiu KS Nitra 15 CoZm 1/2010-139 v spojení s uznesením z 20.07.2010 k čís. on.: 15 CoZm

1/2010-150 (vec OS Nitra) a jednoznačne skonštatoval neplatnosť zmenky s dvoma údajmi splatnosti
ako je tomu v prejednávanom prípade s poukazom na citovaný § 33 ods. 2 zákona o zmenkách a šekoch.
Rovnako súd poukazuje vzhľadom k zhodnej úprave zák. č. 191/1950 Zb. zák. o zmenke a šeku vo
vzťahu k § 33 a § 34 aj v inom členskom štáte ES v ČR napríklad na rozhodnutia Městského soudu Praha
sp. zn. 196/Cm 6/2009 z dňa 08.12.2009 ako aj na právny názor sudcu (t. č. Vrchního soudu Praha)

odborníka na zmenkové právo pána JUDr. Zdenka Kovaříka, ktorý skonštatoval neplatnosť zmenky s
dvoma údajmi splatnosti vo svojej knižke Zákon směnečný a šekový - komentář z roku 1999, k § 33 na
strane 110. v časti judikátov 12/98 uviedol, že údaj Vista zmenka ako súčasť zmenečného prehlásenia
znamená, že ide o zmenku splatnú na videnie. Ak však obsahuje zmenečné prehlásenie nad to ešte
označenie určitého dňa splatnosti, ide o navzájom sa vylučujúce údaje o splatnosti zmenky a takáto

zmenka je preto neplatná pre neurčité stanovenie splatnosti.

23.ZoskôruvedenýchskutočnostívpredchádzajúcomrozhodnutíOSW.jezrejmé,žedoložky„zaplatím
za túto zmenku pri predložení....“ ako aj doložka "na platenie predložiť v lehote xxx rokov“, k § 34 p.
JUDr. Radim Chalupa uviedol, že úprava možného znenia doložky, ktorou indosant môže lehotu skrátiť

je nasledovný text: „k plateniu predložiť najneskôr do ......“ uvedené doložky sú platným vyjadrením či už
predĺženia lehoty na predloženie zmenky, resp. splatnosti zmenky. Obaja autori (p. JUDr. Radim Chalupa
a p. JUDr, Zdenek Kovařík) sú zajedno v tom, že pri uvedení doložiek vymedzujúcich vistazmenku s
jednotlivými modifikáciami (predĺženie lehoty na predloženie zmenky na platenie, skrátenie lehoty zo
strany indosantov) faktické znenie doložky je bez uvedenia: „od vystavenia“, ktoré vlastne predstavuje

explicitné zákonné vyjadrenie ďalšej varianty v poradí tretej podľa § 33 od. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o
zmenkách ....., podľa ktorých zmenka môže byť vystavená na určitý čas po dátume vystavenia, (aj keď
samozrejme vyjadrenie splatnosti nie je podmienené doslovnou prípustnosťou len podľa zákona, ale ak
sa uvedie na zmenke zákonné vyjadrenie splatnosti je potrebné k tomu prihliadnuť;24. Na základe uvedených skutočností Okresný súd W. vo svojom pôvodnom rozhodnutí z dňa
16.10.2015 pod čís. kon.: XC/XXX/XXXX-XXX žalobu zamietol a v dôsledku podaného odvolania zo

strany žalobcu Krajský súd rozsudok OS W. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

25. Nakoľko rozhodnutie OS W. bolo rozhodnutím KS B. pod čís. kon.: XXCo/XXX/XXXX-XXX z dňa
26.7.2017 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, preto OS KN podľa § 391
ods. 2 a ods. 3 CSP bol jednak viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ako aj s uvedením o tom,

že ako má súd ďalej vo veci postupovať.

26. KS Nitra zrušil rozhodnutie OS W. na tom základe, že sa súd mal v prvom rade s ohľadom na
uprednostňované práva spotrebiteľov ex offo zamerať na platnosť zmluvy, na základe ktorej vznikla
pohľadávka zabezpečená zmenkou, resp. posudzovať okolnosť, či pôvodnému veriteľovi (dodávateľovi)
vôbecvznikloprávonavyplnenieblankozmenky.Natentoúčelvsúladesustanovením§120ods.1tretej

vety OSP aplikáciou výnimky z prejednacej zásady mal súd - bez ohľadu na to, že ide o konanie podľa
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 - zisťovať aj samotný obsah zmluvy, ktorá
bola podkladom pre vystavenie zmenky, a na tento účel postupom súladným s procesným predpisom
vykonať ďalšie dôkazy, najmä oboznámením sa so samotnou zmluvou o úvere, ako aj s obsahom
exekučného konania pre vymoženie pohľadávky pôvodného veriteľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

ak takéto konanie bolo vedené. Ďalej KS vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že súd mal posudzovať,
či môže byť použiteľná vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12.
2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch (zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii,Zákonzmenkovýašekovývzneníneskoršíchpredpisov).Natomzákladesasúdmalzaoberať

platnosťou uvedenej zmluvy a aj tým, či zmenka vôbec vznikla, resp. či nie je neplatná na podklade
Občianskeho zákonníka v ustanoveniach o právnych úkonoch a o spotrebiteľských zmluvách (§ 39, §
52 a nasl.).

27. Rovnako KS poukázal na to, že v prípade bezpečného zistenia, že v danom prípade medzi

odporcom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. išlo o spotrebiteľskú zmluvu o úvere, s ohľadom na
výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa mal súd prvého stupňa
aplikovať ustanovenia obsiahnuté v Zákone o spotrebiteľských úveroch.

28. KS Nitra poukázal na to, že rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné

vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktorý vyslovil všeobecnú zásadu o špecifikách súdneho konania
prebiehajúceho v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom;
súdy musia zabezpečiť spotrebiteľom právnu ochranu podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS,
čo potvrdzuje aj čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej
zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o

nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide o zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi
a o porušenie zásady efektivity. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený v ustanovení § 4 ods.
6 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere, podľa
ktorého bolo v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakázané splniť dlh
zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie

svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma
v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere)
vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú
veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať ..... Ustanovenie tohto odseku platilo

aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

29. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Neinformovanosť spotrebiteľa,

resp. jeho nedostatočná informovať v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu nemôže byť na
ujmu. V tejto súvislosti je právne významné aj ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.30. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné
zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé
podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou

procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo
zmenky mal ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava
platná do 31. 12. 2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako
takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu
spotrebiteľa.Vnútroštátnaprávnaúpravado31.12.2010nezabezpečilavhodnúochranuspotrebiteľana

základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až
zrušením dovtedajšieho Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01. 01. 2011. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní
znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka, a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá

umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch (ako je
opísané vyššie), môže byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy je možné dospieť aj k právnemu
záveru o tom, že z takej zmenky nemôže vzniknúť platný zmenkový záväzok.

31. Podľa názoru KS Nitra súd prvého stupňa riešil v prvom rade splatnosť zmenky, ktorej nesprávnosť

mala mať za následok neplatnosť zmenky, no vôbec sa nezaoberal tým, či zmenka nevznikla na základe
spotrebiteľského vzťahu tak a preto uvedené rozhodnutie považoval KS za nepreskúmateľné a preto
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň podľa § 224
ods. 3 OSP rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho.

32. Podľa § 497 Obchodného zákonníka č. 513/992 Z. Z. v platnom znení, platí že Zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

33. Dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote podľa § 504 inak do

jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

34. Charakter spotrebiteľskej zmluvy má aj tzv. absolútna obchodná zmluva o úvere podľa Obchodného
zákonníka,nakoľkopodľa§23aods.1zák.č.634/1992Zb.zák.oochranespotrebiteľa,spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj všetky

iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je
obvyklé že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Ani osobitný predpis -
Zákon o spotrebiteľských úveroch - ne- ustanovuje spotrebiteľský úver ako jeden zmluvný typ, ale ho
charakterizuje ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

35. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do
Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/
EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

36. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

37. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

38. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.39. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

40. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

41. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

42. Podľa § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

43. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. /v znení platnom
ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy/. Tento právny predpis v § 2 písm. a) definuje spotrebiteľský úver,

ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

44. Podľa § 2 písm. b/ tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

45. Podľa § 4 ods.1,2,3 zákona č. 258/2001 Z. z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať .....

46. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 platí, že súvislosti s poskytovaním úveru od
spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. 8) Veriteľ smie prijať od

dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať

a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

47. Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav, kedy súd dôkazy v zmysle ustanovenia
§ 191 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. Z. hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak. Po hodnotení súd dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba nie je dôvodná
a preto súd túto žalobu zamietol.

48. Súd žalobu s prílohami doručil žalovanej strane dňa 08.04.2014 ako aj uznesenie s výzvou na
vyjadrenie sa k žalobe v lehote 15 dní odo dňa doručenia žaloby a to ešte za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku č. 99/1963 Z. Z. v platnom znení v lehote

49. Nakoľko súd podanú žalobu žalobcu doručil s uznesením súdu na vyjadrenie sa k žalobe žalovanej

strane z čoho žalovaná strana mala možnosť získať vedomosť o tom, že je voči nemu vedené súdne
konanieakoajopredmetekonaniaavzhľadomkpostojužalovanejstranypodoručenívyššieuvedených
podaní súdu, kedy sa žalovaná strana nevyjadrila k predmetu konania preto súd mal za to, že žalovaný
si neuplatnil absolútne žiadne námietky voči uplatnenému nároku v podanej žalobe. Žalovaná strana
napriek vyššie uvedenému poučeniu žiadne skutkové tvrdenia ako a ani dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení na spochybnenie uplatneného nároku nenavrhla, neuviedla ani len vlastné tvrdenia o
predmetných skutkových okolnostiach, preto súd žalobe vyhovel len v časti a rozhodol tak ako je vo
výroku tohto rozhodnutia uvedené.

50. Ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu žalobca sa svojim písomným podaním splnomoc. práv.

zást. žalobcu - čiastočné späťvzatie z dňa 21.12.2015 na č. l. 147 súdneho spisu sa domáhal zastavenia
konania v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne. KS B. vo svojom rozhodnutí pod čís. kon.:
XXCo/XXX/XXXX-XXX z dňa 26.7.2017 rozhodol aj o čiastočnom späťvzatí žaloby.

51. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

52. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

53. Podľa § 300 CSP, na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o
konaní, ak nie je ustanovené inak.54. Podľa článku I. v § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zmenkový a šekový zákon v znení platnom
od 23.12.2015, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní

zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky
vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

55. Podľa článku I. v § 17 ods. 2 citovaného zákona, v konaní v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok

zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa ods. 1, ktoré
by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou.

56. Žalobca vo svojim podaní: „ Návrh na uplatnenie pohľadávky“ zo dňa 18.03.2013, ktorý doručil súdu
dňa28.03.2013sadomáhal,abysúdzaviazalžalovanúnazaplateniesumy136,-EURztituluzmenkovej

sumy, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 136,- EUR od 20.09.2010 do zaplatenia,
6,00 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 136,- EUR od 06.12.2010 až 26.06.2012 do zaplatenia a z titulu
zmenkovej odmeny v sume 1,4 EUR. súd v konaní návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu
na zaplatenie sumy 136,- EUR nevyhovel a vytýči termín pojednávania. Súd predloženú xerox-kópiu
zmenky v súdnom spise XC XXX/XXXX porovnal s originálom listiny založenej v trezore súdu označenej

akozmenka,vystavenejvW.sdátumomvystaveniadňa27.5.2010na420,-EURzmenkovejsumy,ktorá
listina obsahuje doložku v znení: " zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: Pohotovosť s.r.o. IČO
35 807 598, Pribinova 25, 811 9 Bratislava zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1,
oddiel:Sro,vložkačíslo23636/B,zmenkovúsumuslovomštyristodvadsaťEURazmenkovýúrok0,25%
denne od dátumu začiatku úročenia 20.09.2010 Ďalej uvedená zmenka obsahuje doložku nasledovného

znenia: Splatné: Pohotovosť s.r.o. IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 9 Bratislava, ako aj doložku: „bez
protestu", „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" s uvedením mena a priezviska: W. I.
v kolónke trvalé bydlisko s označením X. W. XXX s grafickým vyobrazením nečitateľného podpisu nad
kolónkou podpis vystaviteľa.

57. Na citovanej zmenke sa vyskytuje aj tzv. fakultatívna doložka, ktorá má informatívny charakter a to
číslo zmluvy XXXXXXXXX ktorá zmluva je založená v súdnom spise OS W. pod spis. značkou XXEr/
XXX/XXXX s niekoľko miestnym číslom z čoho možno odvodiť súvislosť zabezpečovacieho inštitútu a
to vlastnej zmenky so zmluvou o úvere č. 400700XXX Na základe uvedených podľa súdu došlo len k
zobchodovaniu cenného papiera ako zabezpečovacieho inštitútu, kedy práva zo zmluvy o poskytnutí

finančných prostriedkov zostali zachované veriteľovi voči dlžníkovi, v tomto prípade voči vystaviteľovi
zmenky. Na základe uvedených potom súd pred svojim rozhodnutím o podanom návrhu sa oboznámil
s obsahom spisového materiálu ako aj s pripojeným spisom OS W. spisovej značky XXEr/XXX/XXXX
z ktorého zistil nasledovné skutočnosti. Súd po preskúmaní obsahu pripojeného spisu dospel k záveru,
že možno predpokladať, že žalobca pri uzatvorení zmluvy so žalovanou stranou použil predtlač zmluvy,

ktorú žalobca zrejme použil vo viacerých prípadoch so žalovanou stranou, ktorá ako účastník zmluvy
bola charakterizovaná ako zamestnanec, nepodnikateľská osoba, t. j. nie IČO. Na základe uvedených
súd mal za to, že uzavretá zmluva: Zmluva o úvere z dňa 27.5.2010 na č. l. 5pripojeného spisu, uzatvorili
podľa textu záhlavia zmluvy v zmysle § 497 Obch. zák., ktorá zmluva však nepochybne bola uzatvorená
v zmysle zák. č. 258/2001 Z. Z. Na základe uvedenej zmluvy mala žalovaná strana získať úver v sume

200,- EUR, kedy sa dohodli na úhrade úveru vo forme pravidelných mesačných splátok v počte 12
splátok po 33,- EUR.

58. Poskytnutý úver podľa časti Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, článku 14 mal byť
zabezpečený vlastnou bianco zmenkou, ktorej podmienky vyplnenia mali byť dohodnuté v už uvedenom

článku 14 Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Ďalej počas konania súd zistil, že došlo aj k
faktickému vyplneniu už uvedenej vlastnej bianco zmenky, ktorú navrhovateľ predložil v konaní vlastnú
zmenku, ktorá obsahuje nasledovné údaje:
Označenie, že sa jedná o zmenku
Číslo zmluvy: 400700398

Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovanej
Miesto vystavenia: v W.
Dátum vystavenia: 27.05.2010
Zmenková suma: 420,00 EURVyhlásenie vystaviteľa: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zmenkový úrok 0,25 % denne od 20.09.2010
Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,

Doložka: "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia"
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu.

59. S prihliadnutím na Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 zverejneného v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov SR 8/2015 a zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým
sa novelizoval článok I. § 17 a § 3a zákona č. 191/1950 Sb. Zmenkového a šekového, § 52 a nasl.
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ako aj §17 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a na prechodné ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorých na všetky konania, a teda
aj prebiehajúce, začaté predo dňom účinnosti tohto zákona použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti
tohtozákona,vrátaneostatnýchustanoveníObčianskehozákonníkaupravujúcichspotrebiteľskévzťahy,

práva a povinnosti z nich vzniknuté a právne predpisy o ochrane spotrebiteľa.

60. Okresný súd Komárno sa vzhľadom na zmenu právnej úpravy musel odkloniť od doterajšieho
právneho názoru vyjadreného v rozhodnutiach vydaných v konaniach o nároku z indosovanej zmenky,
v ktorých oprávnenosť posudzoval podľa zákona zmenkového a šekového a nerozhodovalo ňom, ako o

nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý zmenka zabezpečovala, pretože bol toho názoru, že strany sporu
nemali postavenie, ako zmluvné strany kauzálneho ( úverového ) vzťahu, a teda ako dlžník alebo veriteľ
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže žalobca ako majiteľ zmenky, ktorú nadobudol indosamentom
voči žalovanému, ako vystaviteľovi zmenky nie je v postavení dodávateľa, a preto ani žalovaný nemohol
mať v zmenkovom spore postavenie spotrebiteľa. Zo samotnej zmenky nie je možné určiť, aký charakter

mal právny vzťah pri vzniku záväzkového vzťahu, preto ani nebolo možné určiť, či žalovaný mal alebo
nemal pri vystavení zmenky postavenie spotrebiteľa. Rovnaký záver o abstraktnom charaktere zmenky
vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obdo/V/31/2010 zo dňa 24.5.2012, na ktoré súd
odkazoval.

61. Z novelizovaného ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zmenkového a šekového
v platnom znení vyplýva, že ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, je možné vždy robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom. Z odseku 2
citovaného ustanovenia vyplýva, že v konaní o nároku zo zmenky, aj keď zmenkový dlžník, ktorý

má postavenie spotrebiteľa, a ktorý podpísal ako vystaviteľ zabezpečovaciu zmenku žiadne kauzálne
námietky nepodá a preto súd z úradnej povinnosti prihliadol ku všetkým relevantným skutočnostiam,
ktoré vyplývajú z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, z § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, ako aj na iné právne predpisy, na ktoré § 17 ods. 2 ZZŠ odkazuje t. j. uplatniť si námietky
žalovaného, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k pôvodnému majiteľovi, tzv. kauzálne

námietky, ktoré by žalovaný mohol v prejednávanej veci uplatniť.

62.Presamotnéposúdenieuplatnenéhonárokuzozmenkyjepretozásadnýzáver,čijesprávnetvrdenie
žalobcu, že predmetom konania je výlučne nárok zo zmenky a nie nárok iného záväzkového právneho
vzťahu, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné

spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené, či právo žalobcu ako indosatára
nauplatneniezmenkovejsumyvočizmenečníkovi-žalovanémunevzniklovsúvislostisospotrebiteľskou
zmluvou alebo v dôsledku rubopisu, či je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalovaným a remitentnom
(spoločnosťou POHOTOVOSŤ ) po indosovaní zmenky irelevantný, či musí dlžník preukázať, že žalobca
bol v čase nadobudnia zmenky aspoň uzrozumený s tým, že uplatnením zmenky po indosácii môže

vzniknúť dlžníkovi škoda, či až voči zmenkám vystaveným po 22.12.2015 je možné ex offo prihliadať na
skutočnosti, ktoré odôvodňujú námietky zmenkového dlžníka voči indosatárovi, ako aj to, či sú kauzálne
námietky po indosovaní zmenky neprípustné, či je potrebné uplatňovať ochranu nadobúdateľa zmenky
podľa § 17 článok I. ZZŠ vtedy, ak bol nadobúdateľ zmenky dobromyseľný, či dohoda o vyplnení
zmenky má vplyv na platnosť zmenky, aj keby bola neplatná, a či má žalobca nárok na primeranú výšku

zmenkového úroku.

63. Súd v tejto súvislosti uvádza, že v čase uzavretia Zmluvy o úvere, kedy došlo aj k vystaveniu
blankozmenky a Dohody o vyplnení zmenky žalovaným, ktorú osobitne nepodpísal, nebolo používaniezmeniek v spotrebiteľských vzťahoch zásadne vylúčené. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu podpísania zmluvy o úvere, sa v súvislosti s
poskytovaním úveru spotrebiteľovi zakazovalo len splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel prijať

od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, avšak musel
postupovať tak, aby boli zachované všetky práva dlžníka ako spotrebiteľa, ktoré zo zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru vyplývajú.

64. Citovaná zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou,

pretože ju na jednej strane uzatvorila spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., predmetom činnosti ktorej
je poskytovanie úverov, a ktorá vystupuje vo vzťahu k žalovanému v pozícii podnikateľa, ktorý je
dodávateľom a na druhej strane ju uzavrel žalovaný, ako fyzická osoba, ktorá žiadala o poskytnutie
finančných prostriedkov pre vlastnú potrebu, ako spotrebiteľ. Pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv je
dlžník tou slabšou stranou a v záujme obstarania si finančnej hotovosti pristúpi na podmienky veriteľa
bez toho, aby sa s nimi podrobne oboznámil, resp. sú mu tieto podmienky predložené len ako VPPÚ

na zadnej strane formulárovej, veriteľom vopred pripravenej úverovej zmluvy, ako tomu bola aj v tomto
prípade. V tejto súvislosti súd na doplnenie uvádza, že nielen zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou,
ale aj zabezpečovací inštitút má akcesorickú povahu a je obsiahnutý v Dohode o vyplnení zmenky a je
začlenený do VPPÚ, a to v zmysle definície obsiahnutej v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Veriteľ -
spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. bol povinný pri vystavení blankozmenky, ktorá síce v tom čase úplnou

zmenkou ešte nebola ( zmenkou sa blankozmenka stala až doplnením chýbajúcich údajov o výške
zmenkovej sumy a o jej splatnosti ), avšak nesporne tak, ako to vyplýva z Dohody o vyplnení zmenky
mala zabezpečovací charakter, pretože zabezpečovala splnenie spotrebiteľského úveru postupovať tak,
aby dlžníkovi umožnil rovnakú obranu proti prípadnému novému nadobúdateľovi zmenky, akú by bol
mal voči pôvodnému veriteľovi, a zároveň remitentovi zmenky, t.j. voči spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o.

Ak uzatvárala spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľ a pôvodný remitent s dlžníkom Dohodu o
vyplnení zmenky, a teda zmenkovú dohodu tak, že dlžník vystaví v jej prospech zmenku bez toho, že by
bolo z tejto zmenkovej dohody zrejmé, že vystavuje blankozmenku, že táto je vystavená výslovne „ na
rad“, tzv. ordre zmenku, a teda že sa nejedná o zmenku „ nie na rad“, tzv. rekta zmenku, a že by bolo z
tejto dohody jasne, určite a zrozumiteľne zrejmé, že dlžník mal vedomosť o tom, aké dôsledky pre neho

vystavenie blankozmenky na rad spôsobí a akú celkovú sumu bude musieť na zmenku zaplatiť, zhoršil
podľa názoru súdu postavenie žalovaného, a tým aj jeho obranu voči novým nadobúdateľom zmenky,
na ktorých mohol pôvodný majiteľ kedykoľvek, aj bez súhlasu žalovaného, ako zmenkového dlžníka
zmenku previesť. Takýmto konaním obmedzil práva dlžníka zo zmenky podľa tzv. kauzálnej námietky,
na ktoré by bol mal právo podľa článku I.§17 ZZŠ v znení účinnom do 23.12.2015 vo vzťahu k novému

nadobúdateľovi zmenky. Podľa rubopisu na zmenke bola táto indosovaná na žalobcu nedatovaným
indosamentom, ktorý si v tomto konaní, ako majiteľ zmenky uplatnil právo na zaplatenie zmenkovej
sumy, zmenkových úrokov a zmenkovej odmeny.

65. Žalobca v konaní uplatnil nárok zo zmenky, musel súd z úradnej povinnosti podľa § 17 ods. 2 Zákona

zmenkového ..., ktorého zmena nadobudla účinnosť 23.12.2015, prihliadnuť na všetky námietky, ktoré
by bol mohol žalovaný v konaní uplatniť, v najmä v súvislosti s Dohodou o vyplnení zmenky, na základe
ktorej bola zmenka veriteľom a remitentom vyplnená a následne indosovaná na žalobcu, aj keď žalovaný
relevantné námietky nevzniesol.

66. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou POHOTOVOSŤ bola
vyhotovená vopred na predtlačenom formulári, rovnako ako aj Zmluva o úvere a bola začlenená do
VPPÚ drobným písmom medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej strane.
Zákonodarca týmto ustanovením konkretizuje zásadu zmluvnej prevencie vyjadrenú v ustanovení § 43
Obč. zák., a preto súd k tejto zákonnej požiadavke prihliadol v prejednávanom spotrebiteľsko-právnom

vzťahu, nakoľko stranou sporu je spotrebiteľ ako procesne slabšia strana.

67. Podľa § 43 Obč. zák. platí, že: „Účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov“, ktoré predstavovalo konkretizáciu zásady
zmluvnej prevencie a to, že účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo

všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Za danej situácie ak je zmluva, jej časť, VOP, ktoré majú
byť súčasťou zmluvy v ktorej sa konkretizujú podstatné časti zmluvy a tá jednoznačne nespĺňa kritérium
čitateľnosti textu zmluvy pre veľkosť písma, bez ohľadu na plynutie času s dôrazom na požiadavku abyspotrebiteľ nemusel používať technické pomôcky na to aby vôbec mohol prečítať predložený text a tak
sa oboznámiť s obsahom zmluvného dojednania ktoré má uzatvoriť.

68. Táto spoločnosť, ako veriteľ podmienila poskytnutie úveru vystavením blankozmenky žalovaným,
pričom tento dôležitý údaj, že žalovaný vystavuje blankozmenku výslovne v Dohode o vyplnení zmenky
neuviedla. Neuviedla tak dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých
by mohol žalovaný zistiť výšku a spôsob splatenia zmenkovej sumy. Podstatné je aj to, že výška
zmenkovejsumyvčasejejvyplneniazáviselavýlučneodveriteľa,oktorejnemalžalovanývopredžiadnu

vedomosť. Jej obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby mohol veriteľ vyplniť do blankozmenky
údaj o výške zmenkovej sumy a jej splatnosť. Dohoda o vyplnení zmenky, nebola dohodnutá individuálne
a vôbec nebola predložená na podpis žalovanému, rovnako ako ani VPPÚ, preto spĺňa všetky zákonné
predpoklady neprijateľnej podmienky tak, ako ju má na mysli úprava obsiahnutá v § 52 ods. 2 a §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide
o neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Takéto dojednanie, ktoré

umožnilo veriteľovi - dodávateľovi len z toho dôvodu, že žalovaný musel na zabezpečenie návratnosti
úveru vystaviť blankozmenku „ na rad“, previesť zmenku na tretiu osobu, proti ktorej sa spotrebiteľ
nemohol brániť, resp. len s problémami a nemohol vzniesť voči novému majiteľovi zmenky tzv. kauzálne
námietky podľa § 17 ZZŠ v znení do dňa 22.12.2015, ktoré by inak, ak by veriteľ mohol zmenku previesť,
a teda keby ju bol vystavil ako rekta zmenku, bol mohol voči veriteľovi a remitentovi zmenky vzniesť,

posúdil súd, ako konanie, ktoré obchádza účel právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.

69. Na základe uvedených skutočností súd posúdil Dohodu o vyplnení zmenky ako neplatnú pre rozpor
s § 52 ods. 2 OZ v nadväznosti na § 53 ods. 1 OZ, je neplatnou aj podľa § 39 OZ, pretože bola vyplnená
v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu jej

uzatvorenia. Takto uvedená zmenková suma bola ponechaná výlučne len na ľubovôľu veriteľa, ktorý
do nej doplnil úroky, poplatky a zmluvné pokuty, na zaplatenie ktorých veriteľovi a remitentovi právo
nevzniklo, v dôsledku čoho súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov.

70. Na základe uvedených obrana žalovanej strany vo forme kauzálnych námietok, ku ktorým súd

prihliadal z úradnej moci, preto bola dôvodná proti povinnosti zaplatiť zmenku nielen remitentovi, ale
aj indosatárovi, ktorý ju ani nesmel podľa ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. prijať a preto
záväzok žalovaného, ako spotrebiteľa k založeniu zmenkovej obligácie je neplatný, v dôsledku čoho
nemohol pôvodný majiteľ previesť na nového nadobúdateľa zmenky práva, ktoré platne nenadobudol.
Aj keď žalovaný kauzálne námietky, t.j. skutočnosti odôvodňujúce námietky, že jeho zaviazanosť zo

zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou na ujmu jeho práv, ako spotrebiteľa, ktoré by bol
mohol žalovaný namietať nepodal, súd k nim však ex offo prihliadol v intenciách platného a účinného
ustanovenia § 17 ods. 1 a 2 ZZŠ, ktorý mu uložil tieto skúmať vždy, a teda nielen u tých zmenkových
nárokov, ktoré boli uplatnené na súde po 23.12.2015, ale aj pred týmto dátumom. Žalobca netvrdil, ale
ani v konaní nevyvrátil, že zmenka nemala zabezpečovací charakter, a že nebola vystavená v súvislosti

so spotrebiteľskou zmluvou, preto platí, že nárok zo zmenky si žalobca uplatnil voči žalovanému,
ktorý je fyzickou osobou zo zmenky, ktorá zabezpečovala spotrebiteľský úver, vzniknutý na základe
spotrebiteľskej zmluvy.

71. Na základe uvedených skutočností preto pôvodnému majiteľovi zmenky nevzniklo právo zmenku

vyplniť a previesť pre absolútnu neplatnosť dohody o vyplňovacom práve, ani zmenku vystavenú
žalovanou prijať a preto ani nemohlo vzniknúť žalobcovi právo na žiadne plnenie v tomto konaní.

72. O trovách konania súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení CSP.

73. Trovy konania sú podľa § 251 CSP všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

74. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.75. V zmysle ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

76. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 136,- EUR s príslušenstvom ako aj s nárokom na
náhradu trov konania. Súd v tomto konaní rozhodol tak, že konanie v časti zmenkového úroku vo výške
0,19 % denne zastavil a vo zvyšku nárok zamietol, čím sa procesne úspešnou stranou sporu môže javiť,
žesastalažalovanástranaatýmbymalanároknanáhradutrovkonania.Podľasúduvšakprirozhodnutí
o trovách je potrebné právne relevantné skutočnosti vnímať v širšom rozsahu a to na základe § 257 CSP

ak v prejednávanom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na ktoré súd prihliadol a to, že
žalovaná strana podľa § 251 CSP neuhrádzala v tomto konaní výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva, ako napríklad: v konaní nebola zastúpená advokátkou, sama bola vo veci absolútne
nečinná, nárok na náhradu trov konania si neuplatnila, súdneho pojednávania sa nezúčastňovala, trvale
sa zdržiava pre súd na neznámom mieste, preto súd mal za to, že jej žiadne trovy spojené s týmto
konaním ani nemohli vzniknúť. Na základe uvedených preto podľa súdu nie je možné rozhodnúť tak, že

by súd priznal nárok na náhradu trov, nakoľko to možno priznať len ak vôbec akékoľvek preukázateľné
trovy spojené s týmto konaním mohli vzniknúť, resp. možno predpokladať vznik trov. Podľa súdu je
vylúčené naplnenie takéhoto nároku aj faktickým obsahom, finančne vyjadriteľným plnením a tak vo
veci ešte vydať ďalšie už len formálne rozhodnutie, ktorému by zrejem muselo predchádzať ďalšie
šetrenie k sume trov konania /takýto postup by bol zrejme v rozpore aj so základnými princípmi zák. č.

160/2015 CSP a to s článkom 17 podľa ktorého o. i. platí, že súd koná hospodárne a bez zbytočného
a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb/ a takto potom rozhodnúť podľa § 262 ods. 2
CSP ako o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to z
dôvodov uvedených vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia.

77. Súd podľa § 257 CSP nepriznal náhradu trov konania aj v spojení s článkom 2 ods. 1 Základných
princípov CSP, podľa ktorého platí, že ochrana práva a záujmov musí byť spravodlivá a účinná, nakoľko
súd mal za to, že v uvedenom konaní existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ako je zrejmé z obsahu
spisového materiálu pre takéto rozhodnutie. Podľa súdu za danej situácie nie je možné ustáliť či už mieru
zavinenia, rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania s prihliadnutím na zásadu úspechu vyjadrenú v

§ 255 ods. 2 CSP a preto súd na základe uvedených skutočností mal za to, že je na mieste rozhodnúť
podľa § 257 CSP.

78. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo
92/2011 str.: 8).

79. Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie
dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné

tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniajehopísomného
vyhotovenia na Okresnom súde Komárno, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v

podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3).

Aksižalovanádobrovoľnenesplnípovinnostiuloženétýmtorozhodnutím,mážalobcamožnosťdomáhať
sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.