Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 13, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117010872
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117010872.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a
sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci proti obžalovanému T. J., nar.
XX.XX.XXXX, pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. f/, odsek 3 písm. b/ Trestného zákona, o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 19.10.2017, sp. zn. 15T/37/2017,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.03.2018 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného T. J., nar. XX.XX.XXXX v O., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný T. J. uznaný za vinného z prečinu prečin
krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. f/, odsek 3 písm. b/ Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení
neskorších predpisov, na tom skutkovom základe, že

hoci mu bola príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ Trnava dňa 15.02.2016 uložená bloková pokuta
evidenčné číslo bloku 12056110 vo výške 30,- Eur za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, a napriek tomu, že bol trestným rozkazom
Okresného súdu Trenčín sp.zn. 0T/48/2016 zo dňa 27.04.2016, právoplatným dňa27.04.2016 odsúdený
pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona,

dňa 03.11.2016 v čase okolo 19.00 hod. na Kollárovej ulici v Trnave v OC City Aréna v predajni Billa
odcudzil v oddelení liehovín z predajného regálu 4 ks fliaš vodky zn.: Goral, každú v objeme 0,7 l v
celkovej hodnote 51,96 Eur, tieto si vložil do vnútra svojho batohu, pričom pri pokladni zaplatil iba za
balík čipsov a balík žuvačiek, za tovar ukrytý v batohu nezaplatil a cez pokladničnú zónu prešiel bez
jeho zaplatenia, následne bol však zastavený pracovníkom SBS služby, ktorému sa ku krádeži priznal,
čím spoločnosti BILLA s.r.o. so sídlom Bratislava, Bajkalská č. 19/A, IČO: 31 347 037 spôsobil škodu vo

výške 51,96 Eur, odcudzený tovar však bol nepoškodený vrátený do predajne.

Za to bol obžalovaný podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, §
38 odsek 2 Trestného zákona odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písm. b/ Trestného zákona obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Okresný súd rozsudok odôvodnil v rozsahu č.l. 94 až 97.

V odôvodnení súd I. stupňa uviedol, že obžalovaný po poučení o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení
podľa § 257 odsek 1 Trestného poriadku ako aj dôsledkoch, ktoré takéto vyhlásenia so sebou spája po

porade so svojim obhajcom urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinným zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe. Následne postupoval okresný súd primerane podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písm. c/,písm. d/, písm. f/, písm. g/ a písm. h/ Trestného poriadku a kládol obžalovanému celkom 5 otázok,
pričomobžalovanýnakaždúotázkuodpovedalkladne.Následneokresnýsúdvyhlásilpodľa§257odsek
7 Trestného priadku, že vyhlásenie obžalovaného prijíma a súčasne podľa § 257 odsek 8 Trestného

poriadku vyhlásil, že ďalšie dokazovanie sa v rozsahu vyhlásenia urobeného obžalovaným nevykoná a
vykoná sa len dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste pre obžalovaného a náhrade škody.

Okresný súd ďalej vykonal vo veci dokazovanie oboznámením odpisu z registra trestov obžalovaného,
lustrácie v registri priestupkov, oboznámením uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 3T/25/2014 zo

dňa 21.04.2017.

Z registra trestov obžalovaného vyplynulo, že tento má vykázaných v registri trestov celkom 5 záznamov.

Z lustrácie v registri priestupkov obžalovaného vyplynulo, že tento bol 4-krát priestupkovo prejednávaný
a to v troch prípadoch pre priestupky proti verejnému poriadku a v jednom prípade pre priestupok proti

majetku.

K uloženému trestu okresný súd uviedol, že v prípade obžalovaného nešlo o prípad kedy by súd musel
uložiť obžalovanému trest odňatia slobody (mohol uložiť aj iný trest), avšak vzhľadom na odpis z registra
trestov obžalovaného bol toho názoru, že iný trest než trest odňatia slobody by v prípade obžalovaného

neplnil svoj účel a to z dôvodu, že obžalovaný sa v krátkom časovom slede opakovane dopúšťa prečinov
krádeže pričom od spáchania tohto prečinu ho neodradili nielen jeho predchádzajúce odsúdenia ale
ani to, že vykonal trest odňatia slobody uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn.
0T/46/2016 zo dňa 22.02.2016, dňa 03.09.2016 a hneď po 2 mesiacoch sa dopustil ďalšieho prečinu
krádeže.

Vzhľadom k uvedenému ukladal obžalovanému trest odňatia slobody a to nepodmienečný nakoľko
v prípade osoby obžalovaného podmienky na uloženie trestu odňatia slobody s jeho podmienečným
odkladom neboli vykonaným dokazovaním preukázané. Pokiaľ ide o výmeru 12 mesiacov bol toho
názoru, že trest odňatia v tejto výmere je trestom primeraným vo vzťahu ku všetkým okolnostiam

prípadu, ktoré spočívajú v osobe obžalovaného, okolnostiach, za ktorých bol trestný čin spáchaný
ako aj vo vzťahu k časovým okolnostiam jeho spáchania na strane obžalovaného vo vzťahu k jeho
predchádzajúcim odsúdeniam. Takto uložený trest je zároveň spôsobilým naplniť nielen individuálnu,
ale aj generálnu prevenciu, keď iných páchateľov odradí od podobného konania.

Čo sa týka skutočnosti, že okresný súd v trestnom rozkaze obžalovanému pôvodne uložil trest odňatia
slobody vo výmere 8 mesiacov súd poukázal na ustanovenie § 355 odsek 3 Trestného poriadku, podľa
ktorého, ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba podľa odseku 1 v lehote odpor, samosudca
nariadi vo veci hlavné pojednávanie; pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca
viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze. Inak sa

trestný rozkaz stane právoplatným a vykonateľným podľa § 356, ale najmä na skutočnosť, že trest
uložený obžalovanému trestným rozkazom sa po výsluchu obžalovaného na hlavnom pojednávaní
javí byť ako príliš mierny. Dôvodom pre takýto záver je to, že obrana obžalovaného resp. uvedenie
dôvodov, prečo obžalovaný spáchal tento prečin neobstojí, keď nie je logické, aby potom, ako je
niekomu odcudzený jeho mobilný telefón takáto osoba situáciu rieši krádežou alkoholu. Takáto obrana

obžalovaného neobstojí a vypovedá aj o jeho postoji k spáchaniu prečinu a z tohto dôvodu okresný súd
zastáva názor, že obžalovanému je namieste uložiť trest prísnejší.

Zaradenieobžalovanéhodoústavusostrednýmstupňomstráženiaodôvodnilpoukazomnaustanovenie
§ 48 odsek 2 písm. b/ Trestného zákona a skutočnosť, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch

pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin. Poukázal na trest, ktorý odsúdený vykonal 03.09. uložený mu trestným rozkazom Okresného
súdu Trnava sp. zn. 0T/46/2016 zo dňa 22.02.2016.

Záverom sa okresný súd zaoberal aj možnosťou aplikácie ustanovenia § 10 odsek 2 Trestného zákona,

podľa ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti,
za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná
poznamenal, že vzhľadom k vykonanému dokazovaniu a to najmä s poukazom na odpis z registratrestov obžalovaného priestor na takúto úvahu nie je, keď opakovanú a druhovo rovnakú trestnú činnosť
obžalovaného nemožno z hľadiska jeho závažnosti posudzovať ako nepatrnú.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovej lehote ,teda ihneď po vyhlásení rozsudku, na hlavnom
pojednávaní podal odvolanie obžalovaný a to proti všetkým výrokom.

Prokurátor prítomný na hlavnom pojednávaní sa vzdal práva na podanie odvolania (č.l. 90 spisu).

Obžalovaný do verejného zasadnutia odvolacieho súdu písomne neodôvodnil podané odvolanie.

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, ktorý mal doručenie riadne
vykázané, lehotu zachovanú, ako aj v neprítomnosti poškodenej strany.

Prokurátor krajskej prokuratúry prítomný na verejnom zasadnutí narhol odvolanie obžalovaného ako

nedôvodné zamietnuť, nakoľko napadnutý rozsudok považuje vo všetkých výrokoch za správny a
zákonný.

Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou, alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala, alebo znovu podala

odvolanie,ktorévtejistejveciužpredtýmvýslovnevzalaspäť,aleboboloodvolaniepodanéprotivýroku,
proti ktorému nie je prípustné.

Podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu I.
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že za

a/ súd konal a rozhodol v nezákonnom zložení,

b/ obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby,
alebo

c/ hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené
podmienky.

Podľa § 317 odsek l Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek

l alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek l.

Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, nezistil dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 Trestného
poriadku ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku § 316 odsek 3 Trestného poriadku na podklade
podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku,

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Z obsahu spisového odvolací súd zistil, že :

? prokurátorka Okresnej prokuratúry v Trnave podal dňa 11.05.2017 podľa § 234 odsek 1 Trestného
poriadku obžalobu na T. J. a to pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. f/, odsek 3 písm. b/
Trestného zákona;

? okresný súd vydal dňa 06.09.2017 trestný rozkaz, ktorým uznal T. J. za vinného z prečinu krádeže

podľa § 212 odsek 2 písm. f/, odsek 3 písm. b/ Trestného zákona a uložil mu trest odňatia slobody vo
výmere 8 mesiacov so zaradením obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia;? v zákonom stanovenej lehote proti tomuto trestnému rozkazu podal obžalovaný prostredníctvom
svojho obhajcu odpor;

? vo veci bol určený termín hlavného pojednávania;

? na hlavnom pojednávaní obžalovaný urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. Následne postupom podľa § 333 odsek 3 písm. c/, písm. d/, písm. e/, písm.
g/, písm. h/ Trestného poriadku formu otázok obžalovaný na položené otázky zodpovedal kladne.

Prokurátorka navrhla prijať vyhlásenie obžalovaného;

? okresný súd prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku s tým, že
podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku sa vykoná dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste pre
obžalovaného a o náhrade škody;

K výroku o vine :

Podľa § 257 odsek 5 Trestného poriadku, ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný
zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa

odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 odsek 3 písm. c/, písm. d/, písm.
f/, písm. g/, písm. h/ a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom
prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto
rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písm. c/.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.02.2012 sp. zn. 2Tdo/5/2011 (zverejnené v zbierka
stanovísk a rozhodnutí súdov SR pod č. R 36/2012) : výrok o vine vrátane právnej kvalifikácie ktorý
bo vyhlásený rozsudkom na základe prijatia vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 odsek 1 písm. b/
Trestného poriadku alebo podľa § 257 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní
nie je možné v odvolacom konaní vecne preskúmať, čo právne vyplýva z nevykonania dokazovania o

dotknutom skutku na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku a analogicky
použitím ustanovenia § 334 odsek 4 Trestného poriadku. Odpoveďou na otázky uvedené v § 333
odsek 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku vyjadruje obžalovaný svoju
vôľu prijať vinu za skutok spáchaný výrokom obžaloby a zároveň aj jeho právnu kvalifikáciu bez výhrad,
rovnako ako pri dohode o vine a treste (§ 333 odsek 3, § 343 odsek 1, odsek 4 Trestného poriadku).

Inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného
výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa §
257 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku, preto výrok o vine u obžalovaného odvolací súd neskúmal
z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku o vine v tomto prípade teda odvolanie ako

opravný prostriedok nie je prípustné.

K výroku o treste :

Podľa § 34 ods.1) Trestného zákona : Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods.2)Tr.zákona : Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako
je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods.3)Trestného zákona : Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.Podľa § 34 ods.4)Tr.zákona : Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 212 ods.2, písm.f)Trestného zákona : Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu
vec tým, že sa jej zmocní a
f) bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.

Podľa§212ods.3,písm.b)Trestnéhozákona:Odňatímslobodynašesťmesiacovažtrirokysapáchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

b) hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený.

Osoba obžalovaného :
· v registri trestov má 5 záznamov
· naposledy sa z výkonu trestu odňatia slobody vrátil dňa 29.10.2017 ( premena podmienečného trestu
odňatia slobody vo veci Okresného súdu Trnava sp.zn.3T25/2014)
· pred spáchaním trestného činu v predmetnej trestnej veci vykonal trest odňatia slobody dňa 3.9.2016

Krajský súd konštatuje, že súd I. stupňa nepochybil v postupe konania, ktorým dokazoval skutočnosti
potrebné pre ukladanie trestu. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie,
správne vyhodnotil osobu obžalovaného, predchádzajúci spôsob života, jeho povesť, ako aj všetky
ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu.

V dôvodoch rozsudku dostatočne vyhodnotil na základe akých skutočností dospel k rozsahu
priťažujúcich okolností a poľahčujúcich okolností pričom správne v tomto smere aplikoval ako
poľahčujúcu okolnosť, ktorá vyplýva z ustanovenia § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal a oľutoval
spáchanie trestnej činnosti), pričom priťažujúcu okolnosť zistil podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona

teda, že bol už v minulosti súdne trestaný.

Súd I. stupňa teda správne vyhodnotil aj vzájomný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a
dôsledne posúdil všetky okolnosti plynúce z ustanovenia § 38 odsek 2 Trestného zákona.

Pri ukladaní trestu odňatia slobody okresný súd vychádzal z trestnej sadzby v rozpätí od 6 mesiacov
do 3 rokov. Odvolací súd konštatuje, že uložený trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov je
vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy (obžalovaný
mal už v minulosti uložením podmienečného trestu preukázať snahu viesť riadny život, túto možnosť
však nevyužil a opätovne sa dopúšťal trestnej činnosti ) dostatočným postihom, ktorý splní účel trestu

požiadavky individuálnej a generálnej prevencie.

Podľa § 48 ods.2 písm. b) Tr. zákona : Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla
do ústavu na výkon trestu
b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu

bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce
odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Okresný súd nepochybil, keď obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu so
stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 odsek 2 písm. b/ Trestného zákona, pretože obžalovaný

bol v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný
trestný čin a to vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/46/2012 zo dňa 22.02.2006 kedy trest vykonal
03.09.2016.

Výrokom o náhrade škody sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko nebol napadnutý odvolaním.

Nezistiac podmienky pre zmenu napadnutého rozsudku, krajský súd odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.