Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. december 2016

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6P/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816200127
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2016:5816200127.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou v právnej veci manželky a matky

mal. detí: V. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, právne zastúpená: Q.. V. M., advokátka so
sídlom N., V. č. XXX, proti manželovi a otcovi mal. detí: W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, v t. č.
bytomN.,B.XXX/X,právnezastúpený:Q..P.W.,advokátkasosídlomN.,V.priemysluč.XXXX,vkonaní
o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom K.: T., nar. XX.XX.XXXX,
W., nar. XX.XX.XXXX, B., nar. XX.XX.XXXX, maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo manželky V. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX a manžela W. K., nar. XX.XX.XXXX,

uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu T., vo zväzku 6, ročník
XXXX, strana XXX, por. č. XX r o z v á d z a .

II. Mal. T., nar. XX.XX.XXXX a mal. W., nar. XX.XX.XXXX a mal. B., nar. XX.XX.XXXX sa zverujú na čas
po rozvode do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať
ich majetok.

III. Otcovi sa ukladá povinnosť prispievať na výživu mal. T. sumou 110 Eur mesačne, na mal. W. sumou
90 Eur mesačne a na mal. B. sumou 90 Eur mesačne, a to vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred.

IV. Matke sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manželka návrhom doručeným súdu dňa 12. 01. 2016 žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo,
pretože je len formálnym zväzkom a maloleté deti žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otcovi
uložiť povinnosť platiť výživné na mal. T. sumou 130,- € mesačne, mal. W. sumou 100,- € mesačne a na
mal. B. sumou 100,- €. Návrh odôvodnila, že k uzavretiu manželstva došlo cca po polročnej známosti, ich

manželský život bol spočiatku dobrý, zmena nastala roku 2009, kedy manžel nadviazal mimomanželský
vzťah, na jeden mesiac sa vtedy odsťahoval k priateľke. Manžel počas manželstva mal viac takýchto
incidentov. Momentálne manžel odišiel zo spoločnej domácnosti, neprispieva na výživu detí, správanie
manžela je nedôstojné. Počas manželstva sa im narodili tri deti. Mal. T. je žiačkou 9. ročníka Základnej
školy v B., mal. W. je žiakom 8. ročníka Základnej školy v B. a mal. B. je žiačkou 7. ročníka Základnej
školy v B..

2. Otec sa k návrhu matky písomne vyjadril, že s návrhom nesúhlasí, manželka sa nedokáže sama
postarať o deti, on bude robiť všetko preto, aby deti neskončili v domove alebo na ulici, ale aby boli s
ním, lebo on im vie dať všetko, čo budú mať ako ostané deti.3. Kolízny opatrovník sa vyjadril, že matka s deťmi býva v rodinnom dome po manželových rodičoch.
Otec detí nežije v spoločnej domácnosti podľa jeho vyjadrenia od 6. 1. 2016, žije v podnájme v
Námestove spolu so svojou priateľkou. Svoje príjmy a výdavky zdokladuje na pojednávaní. Mal. T.

je žiačkou 9. ročníka Základnej školy v B., navštevuje psychiatra aj psychológa. Mal. W. je žiakom
Základnej školy v B., navštevuje odborného lekára V.. B., mal. B. je žiačkou 7. ročníka Základnej školy v
B., jej zdravotný stav je dobrý. Otec sa vyjadril, že pracuje na dohodu v K., výživné posiela nepravidelne,
robieva nákupy potravín. Maloleté deti sa počas pohovoru s procesným opatrovníkom zhodne vyjadrili,
že pre prípad rozvodu, chcú byť zverené matke, nakoľko otec sa o ne nezaujíma a neprispieva na ich

výživu, s otcom nemajú dobrý vzťah.

4. Súd vo veci vykonal pojednávania dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, vypočul manželov, oboznámil
výsluch maloletého syna W., ktorého výsluch bol súdom vykonaný mimo pojednávania, oboznámil
listinné dôkazy a dňa XX. XX. XXXX o návrhu matky rozhodol. Právny zástupca matky uviedol, že
manželka zotrváva na rozvode manželstva a žiada zveriť mal. deti do svojej osobnej starostlivosti a

otcovi uložiť povinnosť platiť výživné na dcéru T. 150 €, na syna W. 130 € a na dcéru B. 120 Eur. Po
podaní návrhu dcéra T. od 1. 9. 2016 začala navštevovať 1. ročník stredného odborného učilišťa v
Námestovo a syn W. bol prijatý do Diagnostického centra v T., čím sa matke zvýšili výdavky. Manžel sa
odsťahoval zo spoločnej domácnosti a výživné na deti neplatil ani potom, ako okresný súd dňa 29. 4.
XXXX vydal predbežné opatrenie, ktorým maloleté deti dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky

a otcovi uložil povinnosť prispievať na ich výživu sumou vo výške 30 % mesačne zo sumy životného
minima. Právny zástupca otca sa vyjadril, že manžel s rozvodom súhlasí, chcel by, aby deti boli zverené
jemu, ale keďže rešpektuje názor detí a dcéry sa vyjadrili, že chcú žiť s matkou, žiada zveriť do svojej
osobnej starostlivosti syna W.. Zároveň súhlasí s výživným na maloleté deti vo výške 30 % zo sumy
životnéhominima.Súdupredložiluzatvorenúzmluvuonájmebytu,potvrdenie,žejedlžníkomzdravotnej

a sociálnej poisťovne, kópiu dokladu, že v mesiaci august 2016 mu bola vyplatená nemocenská dávka
223,41 Eur, nakoľko bol dlhodobo práceneschopný.

5. Manželka vypovedala, že príčinou rozvratu manželstva je nevera na strane manžela, manžel sa
dopúšťal nevery od samého začiatku, je chorobný klamár. Manželovi bola počas manželstva verná. Od

januára 2016 nežijú s manželom v spoločnej domácnosti, manžel spoločnú domácnosť opustil, žije so
svojou priateľkou v byte v N.. Pracuje v spoločnosti O. v N., ako robotníčka. Jej mesačný príjem je 400
- 430 € v čistom, okrem mzdy poberá prídavky na deti. Spolu s deťmi býva v rodinnom dome, je to
rodinný dom po rodičoch manžela. V dome býva iba s deťmi. Manžel jej na výživu deti neplatí. Dcéra
T. začala študovať na strednej odbornej škole v N., učí sa za kaderníčku. Syn W. navštevuje 9. ročník

a dcéra B. navštevuje 8. ročník ZŠ v B.. Svoje mesačné pravidelne sa opakujúce výdavky predložila v
písomnom vyhotovení.

6. Manžel vypovedal, že s rozvodom manželstva súhlasí, príčinu rozvratu vidí na oboch stranách. Má
podozrenie, že manželka mala počas manželstva nejaký vzťah, lebo jej kedysi volal, bola na nočnej,

jemu to nedalo, išiel za ňou do práce a videl, ako pri nej pristavilo nejaké strieborné vozidlo a keď jej
preblikol, že je tam, tak do toho vozidla potlačila svoje kamarátky. Tiež sa mu dostali do rúk nejaké
fotky, bola na nich s nejakými dvoma mužmi a keď ju s fotkami konfrontoval, tak fotky potrhala. Tiež keď
bol v práci, manželka bola žiarlivá. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval 5. januára 2016, najskôr
býval v penzióne K., ubytovanie mu platil jeho zamestnávateľ. Momentálne býva v podnájme u svojej

priateľky. Súčasnú priateľku pozná dlhšie, ale kamarátiť sa začali až potom ako opustil manželku.
Počas manželstva bol manželke verný. Žiadal zveriť do svojej osobnej starostlivosti syna, pretože
manželka výchovu o detí nezvláda, deti matke nadávajú. So zverením dcér matke súhlasí, bude tiež
súhlasiť s výškou výživného tak, ako mu bola uložená v rozhodnutí, ktorým súd rozhodol o výživnom do
rozvodu manželstva, súhlasí, že bude prispievať na dcéru T. výživným 110,- € a na dcéru B. 90,- €. Od

XX.XX.XXXX je zamestnaný na dohodu v spoločnosti Z.-SK, s.r.o. ako bagrista. Mesačný príjem uviesť
nevie, výplatu ešte nedostal. Predtým pracoval v spoločnosti Y. K., tiež ako bagrista, bolo to v mesiacoch
marec a apríl 2016, potom nastúpil PN, ktorú ukončil v novembri 2016. V spoločnosti Y. K. mal príjem
600 - 700,- €. Pracovný pomer ukončil výpoveďou. zároveň sa vyjadril, že v prípade, ak súd rozhodne
tak, že mal. W. zverí do jeho osobnej starostlivosti, syn bude bývať spolu s ním a priateľkou v byte v

N.. K svojim výdavkom uviedol, že nakoľko býva v prenajatom byte spolu s priateľkou, platí polovicu
nájomného, peniaze dáva svojej priateľke.7. Podľa ustanovenia § 23 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

8. Podľa ustanovenia § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach.
Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

9. Po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov konania a po oboznámení sa s listinnými dôkazmi
v spise, súd manželstvo účastníkov rozviedol, nakoľko dospel k záveru, že neplní svoj účel, ktorý treba
vidieť vo vytváraní rodinného prostredia, v ktorom by manželia žili vo vzájomnej zhode, citovom zblížení
poskytujúc si vzájomne podporu a pomoc. Manželia už takmer rok nežijú v spoločnej domácnosti,
manžel opustil spoločnú domácnosť a momentálne býva v prenajatom byte spolu so svojou priateľkou.
Manželia spolu nekomunikujú, vzťahy medzi manželmi sú hlboko a trvale rozvrátené. Súd manželstvo

účastníkov konania tak považoval už len za dlhodobo formálny zväzok a manželstvo preto rozviedol.
Primárnu príčinu rozvratu manželstva súd ustálil v správaní manžela, ktorý sa bol počas manželstva
svojej manželke neverný.

10. S konaním o rozvod manželstva je spojené aj rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv

a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, a preto súd zisťoval aj osobnostné predpoklady
rodičov k výkonu rodičovských práv a povinností, ich zárobkové, majetkové pomery, ich možnosti a
schopnosti, vzájomné citové väzby voči maloletým deťom, a to všetko z hľadísk potrieb a záujmov
maloletých detí.
11. Podľa ustanovenia § 24 ods. 2, 4 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa

vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť
dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto
lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z
rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje

právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho

osobného styku s obidvomi rodičmi.

12. Podľa§62ods.1,2,6zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na

životnej úrovni rodičov. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri
určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže
rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

13. Súd zisťoval názor mal. syna W. formou jeho výsluchu v neprítomnosti rodičov. Maloletý syn uviedol,

že jeho predstava po návrate z diagnostického zariadenia je ostať bývať s mamou. Bol navštíviť otca v
N., nepáčilo sa mu tam, nie je u neho zvyknutý a otec je aj výbušný. Chce ostať bývať s mamou.

14. Podľa § 36 ods. 1 Zákona NR SR č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v platnom znení (ďalej len zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu

sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

15. Podľa § 62 ods. 1,2 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.16. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Na základe zisteného skutkového stavu potom súd rozhodol tak, že maloleté deti zveril do osobnej
starostlivosti matky, ktorá osobnú starostlivosť o deti aj dlhodobo zabezpečuje. Bolo to rozhodnutie otca,
ktorý sa rozhodol opustiť spoločnú domácnosť, pričom všetku starostlivosť o maloleté deti ponechal
výlučne na matke. Otec si neplnil jednu zo základných rodičovských povinností, neprispieval na výživu
detí ani vo výške zákonom stanoveného minimálneho výživného, a to ani potom, ako bolo vo veci súdom

nariadené neodkladné opatrenie. Súd pri rozhodovaní ohľadom zverenia maloletých detí prihliadal na
vyjadrenia maloletých detí, ktoré vzhľadom na svoj vek vedia vyjadriť svoj postoj k prejednávanému
prípadu, predovšetkým z hľadiska, ktorému z rodičov žiadajú byť zverené a tiež na vyjadrenie kolízneho
opatrovníka, ktorý bol v osobnom kontakte s maloletými deťmi, preskúmal aj bytové podmienky z
hľadiska vhodnosti na vykonávanie starostlivosti nad maloletými deťmi. Maloleté deti sa pred kolíznym

opatrovníkom a syn W. aj pred súdom vyjadrili, že chcú byť ponechané v starostlivosti matky, ktorá o
maloleté deti aj osobnú starostlivosť vykonáva. Pokiaľ sa vyskytli výchovné problémy u syna W. tieto
výchovné problémy matka riešila v spolupráci so sociálnou kuratelou a tak ako uviedla, tieto výchovné
problémy so synom existovali už aj počas ich spolužitia s otcom. Zároveň súd rozhodol, že zastupovať a
spravovať majetok deti, budú obaja rodičia, nakoľko nemal dôvod obmedziť toto právo druhému rodičovi.

19. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z nasledovne zisteného skutkového stavu: Matka ostala
bývať spolu s deťmi sama v rodinnom dome, ku ktorému nemá vlastnícky vzťah, otec zo spoločnej
domácnosti odišiel, najskôr býval v penzióne K. a potom sa presťahoval k svojej priateľke. Maloletá
dcéra T. navštevuje 1. ročník strednej školy v N., s čím sú spojené zvýšené výdavky matky minimálne

na cestovnom vo výške 40 € mesačne. Syn Peter a dcéra B. navštevujú druhý stupeň Základnej školy v
B.. Matka je zamestnaná v spol. O., v automobilovom priemysle, jej mzda v čistom je cca 420 €, poberá
tiež prídavky na tri deti vo výške 70,56 €. Matka pravidelne mesačne platí elektrinu 60 €, cestovné do
práce 50 €, cestovné do školy dcére T. 40 €, spláca exekúciu vo výške 40 €, splácala aj mesačné splátky
úveru 30 € (momentálne ich neplatí, pretože nemá finančné prostriedky). S maloletými deťmi býva sama

v rodinnom dome, dom je vykurovaný na pevné palivo. Do týchto výdavkov nie sú zahrnuté výdavky na
stravu, zdravotnú starostlivosť, ošatenie, obuv, drogériu, školské pomôcky, kultúru, voľnočasové aktivity
a pod. Otec nežije s matkou a deťmi v spoločnej domácnosti, býva u svojej priateľky, ktorá má prenajatý
byt v Námestove, ide o 3 izbový byt, bývajú v ňom len oni dvaja. Nájomné za byt platí priateľka vo
výške 450 €, z toho priateľke dáva polovicu nájomného. Dňom XX. XX. XXXX sa zamestnal na dohodu

v spoločnosti Z. s.r.o, predtým pracoval v spoločnosti Y. K. kde dosahoval príjem 600 - 700,- €, pracovný
pomer ukončil výpoveďou.

20. Pri určení výšky výživného, súd vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch
rodičov, prihliadal na potreby maloletých detí a ich právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich

rodičov. Príjem matky je cca 420 €. Matka z príjmu pravidelne platí elektrinu vo výške 60 €, cestovne do
práce 50 €, cestovné dcére T. 40 €, zrážka na základe exekúcie 40 €, mesačná splátka za okná 30 €.
Po odrátaní len týchto položiek, matke ostáva z jej mzdy suma 200 € mesačne. Zo sumy cca 200 € +
prídavkov vo výške 70,56 € matka uhrádza výdavky spojené so stravou pre štyroch členov domácnosti,
z toho tri sú školopovinné maloleté deti, výdavky na vykurovanie rodinného domu, výdavky na oblečenie,

školu, hygienu, lekára a pod. Otec sa dňa XX. XX. XXXX zamestnal na dohodu v spoločnosti Z. s.r.o.,
ako bagrista, výšku mzdy ešte uviesť nevedel. Súd pri určení výšky výživného vychádzal z príjmu otca,
ktorý dosahoval v spoločnosti Y. K., v uvedenej firme pracoval rovnako na pracovnej pozícii bagristu,
jeho priemerný mesačný príjem cca 650,- €, pričom pracovný pomer ukončil výpoveďou. Súd potom
uložil otcovi povinnosť platiť výživné na mal. T. vo výške 110 Eur, na mal. W. a mal. B. vo výške 90

Eur. Súd prihliadal, že mal. dcéra T. navštevuje strednú školu, do školy dochádza do N.. Mal. W. a B.
navštevujú druhý stupeň základnej školy v mieste trvalého bydliska. Otec sa v rámci výsluchu vyjadril, že
s výškou výživného na maloleté dcéry v takomto rozsahu súhlasí. Aj z tohto vyjadrenia otca vyplynulo,že je v jeho schopnostiach a možnostiach zabezpečiť si príjem tak, aby mohol platiť súdom stanovené
výživné na mal. deti.

21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52, § 55 Civilného mimosporového poriadku, že
matke náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom podpísaného súdu.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1,2 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej
inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať
až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva príslušnému matričnému úradu

oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň v poradí uvedené ako druhé priezvisko si ponechal svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva príslušnému matričnému úradu oznámiť,

že upúšťa od používania spoločného priezviska. (§ 27 ods. 2 zákona o rodine).