Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/434/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115227076
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115227076.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobkyne: B. H., K..

XX.XX.XXXX, O. V., J. P. XXXX/X, v konaní právne zastúpená Q.. P. I., U. W. W.P. B. S., S. X, proti
žalovanej: U. V., K.. XX.XX.XXXX, I. O. V., Š. XX, I.. Č.. Ú. K. B.Ý. I. R. W., B. XXX/XX, K. - D., v konaní
o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej trestným činom, takto

r o z h o d o l :

I. žalobu zamieta,

II. priznáva žalovanej právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadala súd, aby zaviazal
žalovanú na zaplatenie sumy XX XXX Eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy, do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

2. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že žalovaná bola v konaní tunajšieho súdu sp. zn. XT XX/XXXX
uznaná vinnou zo zločinu zabitia syna žalobkyne I. Y. podľa § 147 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona,
s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia
slobody v trvaní XX rokov. V trestnom konaní bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni škodu
vo výške X XXX,XX Eur a nemajetkovú ujmu vo výške XX XXX Eur, pričom podľa § 288 ods. 2 Trestného

poriadku bola žalobkyňa so zvyškom nároku na náhrady škody odkázaná na občianskoprávne konanie,
keďže už v trestnom konaní žiadala nemajetkovú ujmu vo výške XXX XXX Eur.

3. Žalobkyňa uvádzala, že konaním žalovanej došlo k výraznému zásahu do jej práva na súkromie a
rodinný život, pričom morálna satisfakcia je nepostačujúca a podľa žalobkyne nie je postačujúca ani
náhrada nemajetkovej ujmy, ktorá bola priznaná v trestnom konaní. Žalobkyňa ďalej uvádzala, že je

nepochybné, že smrťou syna jej vznikla ťažká morálna ujma, bola narušená celistvosť jej rodiny, pričom
následky sú trvalé, neodstrániteľné a nenapraviteľné. Následky zásahu do osobnostných práv sú aj v
jej citovej ujme, pretože bolo náhle a s konečnou platnosťou prelomené silné citové puto medzi matkou
a dieťaťom. Utrpená citová ujma sa u žalobkyne prejavuje aj v nepríjemných pocitoch úzkosti, smútku,
zúfalstva a šoku zo smrti milovanej osoby, čo má negatívny vplyv na jej psychický stav, keď sa so smrťou
syna musí vyrovnávať za pomoci psychológov a psychiatrov.

4.Žalovanásakvýškeuplatnenejnáhradynemajetkovejujmynevyjadrila.Uviedlalento,ževsúčasnosti
sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a súhlasila s rozhodnutím vo veci bez jej prítomnosti.5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením s obsahom trestného spisu tunajšieho
súdu sp. zn. XT XX/XXXX, najmä s výpoveďami žalobkyne v tomto konaní, výpoveďami svedkov,
lekárskymi správami žalobkyne, rozsudkom Okresného ako aj Krajského súdu, oboznámením s

lekárskymi správami žalobkyne v konaní XXC XXX/XXXX, výsluchom svedkov Q. Y., X. B., A. B., Q. Š.,
A. K., ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento stav:

6. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. XTo XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol zrušený rozsudok
Okresného súdu Prešov č. k. XT XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a na základe § 322 ods. 3 Trestného

poriadku bola žalovaná uznaná vinnou zo zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1, 2 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, za čo jej bol uložený trest
odňatia slobody v trvaní XX rokov a bola zaradená na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia. Zároveň bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni škodu vo výške X XXX,XX Eur a
nemajetkovú ujmu vo výške XX XXX Eur, pričom podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku bola žalobkyňa
so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaná na občianskoprávne konanie, keďže už v trestnom

konaní žiadala nemajetkovú ujmu vo výške XXX XXX Eur.

7. Dôvodom odsúdenia žalovanej bolo to, že dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX:XX hod. v V., na ulici Š.
Č.. XX, v byte na P. poschodí bytového domu, ktorého vlastníčkou bola spoločne so svojím druhom I. Y.,
po návrate z pohostinstva V. Q. D., kde obidvaja požívali alkoholické nápoje rôznych druhov a kde došlo

k vzájomnej hádke, v stave ťažkej opitosti, tohto fyzicky napadla tak, že ho bodla kuchynským nožom o
celkovej dĺžke 290 mm s dĺžkou čepele 170 mm silou strednej až väčšej intenzity do jeho ľavého ramena
na predo-bočnej ploche v hornej tretine, čím mu spôsobila hlbokú bodnoreznú ranu zasahujúcu ku ľavej
pazuchovej tepne a ľavej podkľúčikovej žile s nabodnutím prvého rebra vľavo, následkom čoho došlo
u neho k masívnemu krvácaniu a vzniku šoku po krvácaní, čo viedlo k zlyhaniu srdcovocievnej činnosti

a bezprostredne k smrti I. Y..

8. Okresný súd v odôvodnení trestného rozsudku mimo iného konštatoval (odseky 8 až 15 tohto
rozsudku), že do skončenia vyšetrovania si riadne a včas uplatnili náhradu škody poškodená H. B., a
to majetkovú škodu vo výške X XXX,XX Eur a nemajetkovú ujmu vo výške XXX XXX Eur a B. G.Á. V.

škodu vo výške X,XX Eur za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a keďže škoda B. G. V. bola preukázaná,
na jej náhradu súd obžalovanú aj zaviazal.

9. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, ktorú si uplatnila poškodená - žalobkyňa, súd z vykonaného
dokazovania - najmä z jej výpovede, výpovede brata a priateľov poškodeného, zistil, že vzťahy medzi

poškodeným a matkou boli primerané a bežné, pričom pri ustaľovaní vzniknutej ujmy súd prihliadal aj
na psychický stav matky (lieči sa u psychológov a psychiatrov) a na tú skutočnosť, že bola so synom v
každodennom kontakte a poškodený jej pomáhal pri zariaďovaní vecí okolo domácnosti (napr. prerábal
kuchyňu a podobne). Bolo preukázané, že mali riadne vyvinuté rodinné vzťahy.

10. Súd v trestnom konaní v odôvodnení rozsudku ďalej uvádza, že vzhľadom na definíciu pojmu škoda
(§ 46 ods. 1 Trestného poriadku), povinnosť rozhodnúť o jej náhrade v odsudzujúcom rozsudku, ak
jej nárok bol riadne uplatnený, sa vzťahuje i na škodu morálnu vo vzťahu ku škodlivým následkom
spôsobeným úmyselným násilným trestným činom. Pojem škoda treba v prípade smrti vykladať v súlade
s výkladom pojmu „nemajetková ujma“ v občianskom konaní.

11. Ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujú právo na ochranu osobnosti a s ním
spojené právo na náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Právo na ochranu osobnosti
predstavuje nemajetkové právo rýdzo osobnej povahy a je úzko spojené s osobnosťou človeka a
jeho prejavmi. Pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch sa vychádza iba z predpokladu,

akú ujmu mohol zásah vyvolať (nemožno presne určiť skutočnú ujmu). Súčasťou práva na ochranu
osobnosti je i právo na ochranu rodinného života a vzťahov medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi,
v tomto prípade vzťahov medzi matkou a poškodeným bez ohľadu na to, či spolu trvale žijú alebo nie.
Protiprávne narušenie týchto vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný
život. V danom prípade na tento zásah predstavovaný smrťou dieťaťa poškodenej súd vzhliadol ako na

mimoriadne významný, veľmi hlboký a nereparovateľný.

12. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej sa poškodení domáhajú, môže súd priznať podľa §
13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak bola vznačnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti. Podmienkou priznania
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je existencia závažnej ujmy, ktorú fyzická osoba vzhľadom na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie, dopad a dôsledky, považuje

za ujmu značnú, ale pritom nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či
by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase vnímala aj každá iná osoba.

13. Aj keď, ako bolo vyššie uvedené, pri určovaní nemajetkovej ujmy sa vychádza iba z predpokladu
akú ujmu mohol takýto zásah spôsobiť, neznamená to nemožnosť vyjadrenia takejto ujmy v peniazoch.

Občiansky zákonník žiadnu minimálnu či maximálnu hranicu výšky zadosťučinenia nestanovuje, len
ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka uvádza primeranosť tejto náhrady.

14. Na základe vyššie rozvedených právnych a skutkových úvah mal súd v trestnom konaní za to, že
matkapoškodenéhojehosmrťoustratilaoporu,pretrhlisajejcitovéväzby,vdôsledkučohomatkastratila
možnosť realizovať a ďalej rozvíjať rodinný život so svojím synom. Zároveň utrpela citovú ujmu.

15. Aj keď žiadne finančné zadosťučinenie nie je schopné nahradiť spôsobenú ujmu, pri určovaní
výšky tejto náhrady súd bral do úvahy judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý pri
výške nemajetkovej ujmy v analogických prípadoch berie do úvahy i životné a sociálne podmienky
v jednotlivých krajinách. Berúc uvedené do úvahy mal súd za to, že náhrada nemajetkovej ujmy vo

výške XX XXX Eur pre matku poškodeného vyjadruje primeranosť náhrady vzhľadom na vykonané
dokazovanie v trestnom konaní nevyžadovala ďalšie dokazovanie a preto súd obžalovanú v trestnom
konaní na jej náhradu zaviazal.

16. Žalobkyňa v tomto konaní vo svojej výpovedi uviedla, že I. Y. bol jej najstarší a najmilší syn. Z jej

pohľadu bolo neadekvátne ako sa zachovala druhá strana, rodina odsúdenej, ktorí jej vinu popierali
a žalovanú ospravedlňovali. Samotná žalovaná za žalobkyňou osobne nebola. Žalobkyňa uviedla, že
jej vznikla citová a finančná ujma. Náhradu priznanú v trestnom konaní nepovažovala za dostatočnú a
uviedla, že finančné prostriedky potrebuje aj za účelom vyplatenia dlhov, ktoré mali syn so žalovanou.
Išlo o hypotéku, ktorú si zobrali syn žalobkyne a žalovaná na byt, v ktorom bývali. Na predmetný byt

bolo zriadené záložné právo. Taktiež uviedla, že syn mal podlžnosti voči dvom exekútorom. Potvrdila
skutočnosti zistené v trestnom konaní, teda že jej vzťah so synom bol dobrý, často sa stretávali a podľa
potreby jej syn pomáhal. Žalobkyňa tvrdila, že syn jej finančne vypomáhal, avšak zároveň uviedla, že
aj ona požičiavala synovi peniaze do bytu. So synom sa stretávali na rodinných oslavách, chodil k nej
na kávu, alebo jej pomôcť. V tom čase žalobkyňa žila s najmladším synom, ktorý bol ešte maloletý, ale

podľa potreby jej tiež pomáhal. Podľa potreby jej pomáhal aj stredný syn, ten bol však pracovne najviac
zaneprázdnený. Toto potvrdili obaja synovia, ktorí boli v tomto konaní vypočutí ako svedkovia. Žalobkyňa
s nebohým synom nežili v spoločnej domácnosti, tento tvoril spoločnú domácnosť so žalovanou.

17. Žalobkyňa uvádzala, že stratu syna znáša veľmi ťažko, máva nočné mory, stráni sa ľudí, je

podráždená, smutná, menej komunikuje a nedokáže sa vyrovnať s tým, že jej niekto chladnokrvne
zavraždil dieťa. Uviedla, že z tohto dôvodu musela vyhľadať pomoc psychológov a psychiatrov.

18. Z lekárskej správy Q.. Q. Z. súd zistil, že žalobkyňa sa u neho liečila od roku XXXX v súvislosti s
autohaváriou, pri ktorej zomrel človek, za čo bola zodpovedná žalobkyňa. K výraznému zhoršeniu jej

psychického stavu došlo koncom roka XXXX po úmrtí syna, s čím sa doposiaľ nedokázala vyrovnať. Je
kontinuálne na antidepresívnej liečbe.

19. Q. Y., stredný syn žalobkyne, vo svojej výpovedi uviedol, že nepostrehol, že by žalobkyňa
robila rozdiely medzi nimi ako bratmi, čo sa týka jej náklonnosti k nim. Uviedol, že v čase tragickej

udalosti finančne pomáhala skôr žalobkyňa poškodenému. Synovia pomáhali žalobkyni podľa potreby.
Poškodený, keďže sa mohol uvoľniť z práce skôr a bol remeselne zručný, pomáhal mame najviac.
Svedok potvrdil zmeny správania u žalobkyne po smrti jeho staršieho brata. Podobne vypovedal aj
najmladší syn žalobkyne X. B. a ďalší svedkovia.

20. Z dedičského spisu po nebohom poručiteľovi I. Y. súd zistil, že žalobkyňa nadobudla 1/2 bytu, ktorý
vlastnil poškodený so žalovanou, ako aj všetky ostatné aktíva. V dedičskom konaní nebola prejednaná
pohľadávka W. W., U.. W.. vyplývajúca zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX vo výške
XX XXX,XX Eur, ktorú uzatvorili dňa XX.XX.XXXX poškodený a žalovaná.21.Podľa§420ods.1Občianskehozákonníka(ďalejlenOZ), každýzodpovedázaškodu,ktorúspôsobil
porušením právnej povinnosti.

22. Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

23. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených

zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.

24. Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

25.Podľa§13ods.3OZ,výškunáhradypodľaodseku2určísúdsprihliadnutímnazávažnosťvzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

26. V predmetnom konaní súd skúmal, či došlo k zásahom do práv týkajúcich sa osobnosti žalobkyne a

kto za tieto zásahy zodpovedá. Zároveň súd skúmal, či už priznaním náhrady škody v trestnom konaní
nedošlo z pohľadu práva k dostatočnému uspokojeniu žalobkyne.

27. Súčasťou súkromného života je tiež rodinný život zahrňujúci i vzťahy medzi blízkymi príbuznými,
keď k rodinnému životu paria nielen sociálne a morálne vzťahy, ale tiež vzťahy nemateriálnej

povahy. Rešpektovanie takto chápaného rodinného života zahrňuje záväzok štátu jednať spôsobom
umožňujúcim normálny rozvoj týchto vzťahov.

28. Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci
ichsúkromnéhoarodinnéhoživota,môžeporušenímprávanaživotjednejznichdôjsťkneoprávnenému

zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Právo na súkromie totiž zahrňuje i právo fyzickej
osoby vytvoriť a udržovať vzťahy s inými ľudskými bytosťami, najmä v citovej oblasti, aby tak fyzická
osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Protiprávne narušenie týchto vzťahov zo strany iného
predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život fyzickej osoby.
29. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za nepochybne preukázané, že práve konaním žalovanej

došlo k takémuto protiprávnemu zásahu do práva na súkromný a rodinný život žalobkyne, a to tým, že
konaním žalovanej došlo k usmrteniu syna žalobkyne, čím nastal nereparovateľný následok a žalobkyňa
stratila akúkoľvek možnosť rozvíjať a napĺňať svoj vzťah k synovi a uspokojovať tak aj vlastné citové
potreby. Čo sa teda týka samotného základu nároku, tento bol daný. Nepochybne bolo preukázané
protiprávne konanie žalovanej a príčinná súvislosť medzi jej konaním a zásahom do osobnostných práv

žalobkyne. Keďže však o náhrade škody, teda nemajetkovej ujmy, bolo rozhodované aj v trestnom
konaní, súd skúmal, či priznanie sumy XX XXX Eur v rámci trestného konania nie je dostatočné a či
teda nárok žalobkyne v tomto konaní je dôvodný.

30. Súd vychádzal z toho, že právna úprava pri rozhodovaní o výške náhrady nemateriálnej ujmy

neposkytuje súdu presné „vodítko“ pre jej vyčíslenie a je potrebné prihliadať i na judikatúrou ustálené
kritériá pre jej určenie. Ide o kritériá, ktoré sú tak na strane poškodeného (pozostalého), ako aj na strane
škodcu, teda zodpovednej osoby.

31. Okolnosti na strane poškodeného, resp. pozostalého sú:

a) intenzita vzťahov žalobcu so zomrelým,
b) vek zomrelého a pozostalých,
c) otázka hmotnej závislosti pozostalého na usmrtenej osobe,
d) prípadné poskytnutie inej satisfakcie.

32. Pre výšku náhrady je kvalita vzájomného vzťahu kľúčová. V konaní bolo preukázané, že vzťah
žalobkyne a poškodeného bol dobrý, poškodený ju často navštevoval a podľa potreby jej pomáhal.
Aj keď sa žalobkyňa snažila najstaršieho syna prezentovať ako toho, ktorého mala najradšej, tieto
skutočnosti nijako nepreukázala a z výpovedí mladších synov, ako aj ďalších svedkov bolo preukázané,žemedzipoškodenýmažalobkyňouboldobrývzťahakomedzimatkouasynom,sprimeranouintenzitou
stretávania, ktorý nijako nevybočoval z normálneho vzťahu matky a syna. Už v trestnom konaní bral súd
do úvahy, že psychický stav žalobkyne sa po úmrtí syna zhoršil a musela vyhľadať pomoc odborníkov.

Zhoršenie psychického stavu žalobkyne potvrdili aj svedkovia. Hoci žalobkyňa žiadala vykonať znalecké
dokazovanie týkajúce sa zhoršenia jej psychického stavu, súd tento dôkaz nepovažoval za potrebný,
keďže zhoršenie zdravotného stavu u žalobkyne mal nepochybne preukázané. Vzhľadom na úmrtie
syna a spôsob, akým k nemu došlo, je zhoršenie psychického stavu aj keď nechceným, ale väčšinou
prirodzeným následkom. Každý rodič veľmi ťažko znáša keď prežije svoje dieťa. Súd zároveň poukazuje

na to, že samotná žalobkyňa už bola v opatere psychológa aj pred samotným skutkom.

33. Poškodený bol dospelým mužom a žil v samostatnej domácnosti so žalovanou. Výživou ani bývaním
nebol odkázaný na žalobkyňu a tak v trestnom konaní, ako aj v tomto konaní, bolo preukázané, že rodina
si podľa potreby pri nedostatku finančných prostriedkov vypomáhala, či už to bolo zo strany žalobkyne,
alebo zo strany poškodeného. Čo sa týka inej satisfakcie, táto by žalobkyni mala byť poskytnutá už len

tým, že žalovaná bola uznaná za vinnú zo zločinu zabitia a bola odsúdená na trest odňatia slobody vo
výmere XX rokov.

34. Súd pri rozhodovaní prihliadol na aj na okolnosti na strane žalovanej, a to:
a) postoj žalovanej

b) dopad udalosti do jej duševnej sféry
c) majetkové pomery žalovanej
d) miera zavinenia, resp. miera spoluzavinenia usmrtenej osoby.

35. Súd v konaní zistil, že žalovaná bola pôvodne uznaná zo spáchania trestného činu vraždy, avšak

Krajský súd rozsudok zrušil a uznal žalovanú za vinnú zo zločinu zabitia. Pôvodný trest vo výmere XX
rokov jej Krajský súd znížil na XX rokov. Krajský súd mal za to, že žalovanej nebol preukázaný úmysel vo
vzťahu k zločinu vraždy, a to ani nepriamy. Následok, ktorý jej konaním nastal, teda smrť poškodeného,
je z hľadiska jej zavinenia možné pričítať ako následok spôsobený z nedbanlivosti. Žalovaná svoju vinu
v trestnom konaní popierala. V tomto konaní súhlasila, aby sa konalo v jej neprítomnosti, súd teda bližšie

nemal zistené, aký vplyv mal skutok na jej psychiku. V súčasnosti je vo výkone trestu a je bez príjmu.
Predskutkompracovalaaspoluspoškodenýmsplácalihypotékunabyt,vktorombývali.Spoluzavinenie
poškodeného súd nezistil, aj keď je pravdou, že obaja, tak žalovaná, ako aj poškodený, boli pod vplyvom
alkoholu.

36. Zodpovednosť stanovená v § 13 Občianskeho zákonníka je zodpovednosť objektívna, čo znamená,
že jej nastúpenie nevyžaduje zavinenie a táto zodpovednosť preto nemôže byť vylúčená ani dôkazom
ospravedlniteľného omylu a pod. To vyplýva z faktu, že nemajetková ujma na osobnosti postihnutej
fyzickej osoby je pre ňu rovnako závažná bez ohľadu na to, či konal pôvodca zásahu zavinene alebo nie.
Subjektívny prvok zavinenia má potom význam iba pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Aj keď žalovaná v konaní neprejavila ľútosť, túto skutočnosť bral do úvahy súd už v trestnom konaní.
Súd vzhľadom na rozsudok krajského súdu vychádzal z toho, že konanie žalovanej bolo k spáchanému
následku nedbanlivostné nie úmyselné.

37. Všetky tieto kritéria bral súd do úvahy aj v trestnom konaní. Prihliadal aj na ustálenú judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva a súdov v Slovenskej a Českej republike (napr. Rozsudok
Európskeho súdu pre ľudské práva z 31. mája 2007 k sťažnosti č. 7510/04 Kontrová proti SR, Rozsudok
Najvyššieho súdu SR 3Cdo 228/2012, rozsudok Vrchného súdu ČR 3Co 102/2011, rozsudok Vrchného
súdu ČR 1Co 186/2006).

38. Po zvážení všetkých kritérií mal v tomto konaní súd za to, že nárok žalobkyne už bol primerane
uspokojený a priznanie ďalšej náhrady je nedôvodné. Súd v závere uvádza, že náhrada nemajetkovej
ujmy nemá pozostalým slúžiť na akúsi pomstu páchateľovi z dôvodu, že sa im trest, ktorý dostal,
zdá neprimeraný. Žalobkyňa napriek rozhodnutiu Krajského súdu a prekvalifikovaniu skutku v konaní
uviedla, že jej syn bol zavraždený. Je teda zrejmé, že argumenty odvolacieho súdu ju nepresvedčili.

Náhrada nemá byť ani akousi pomstou rodine páchateľa za ich ospravedlňovanie skutku, či páchateľa,
alebo neprejavenia dostatočnej ľútosti, čo rodine žalovanej žalobkyňa vyčíta. Náhrada taktiež nemá
slúžiť na prípadné pokrytie dlhov, ktoré pozostalým zanechal poškodený, tak ako v tomto konaní, keďže
poškodený založil pri uzavretí hypotekárneho úveru byt, ktorý kupoval. Keďže na základe darovaniabol aj vlastníkom bytu, v ktorom býva žalobkyňa, pri nesplácaní úveru by mohlo byť postihnuté aj
bývanie žalobkyne, ak by dedičstvo odmietla. Zmyslom peňažnej satisfakcie je podľa § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka výhradne zmiernenie následkov vzniknutej nemajetkovej ujmy na osobnosti

fyzickej osoby. Nejde o reparáciu celej nemajetkovej ujmy. Toto už bolo uskutočnené tým, že súd o
náhrade nemajetkovej ujmy rozhodol v trestnom konaní, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

39. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Žalobkyňa bola v konaní neúspešná, a preto nemá právo na náhradu trov konania. Úspešnej
žalovanej súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
bude súd rozhodovať osobitným uznesením, doposiaľ však zo spisu pre žalovanú nevyplývajú žiadne
trovy, ktorých náhradu by jej mal súd priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1

CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.