Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 21, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/62/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213203870
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4213203870.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., č. d. XXX,
občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa: Občianske združenie "Právne služby
spotrebiteľom a vlastníkom bytov", so sídlom Košice, Park Angelinum 18, zast. predsedom PaedDr.
Jurajom Solárom, právne zast. JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, so sídlom Škultétyho 3, Košice,
IČO: 319 436 83, proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO:
31 690 904, zast. MST PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Laurinská 3,
IČO: 36 861 545, zast. konateľom a advokátom JUDr. Martinom Timcsákom, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. Zn. XC/XXXX/XXXX zo dňa 19.1.2012
v plnom rozsahu vrátane výroku o trovách konania.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa prostredníctvom právneho zástupcu podaným návrhom doručeným tun. súdu dňa
26.2.2013 domáhal zrušenia rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach, so sídlom na Alžbetinej 41, v
Košiciach, pod sp. zn. 2C/2840/2012 z 19.01.2012 v plnom rozsahu, vrátane výroku o trovách konania,
keď poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých mal s odporcom uzatvoriť poistnú zmluvu, ktorej súčasťou
majú byť Všeobecné poistné podmienky a Osobitné zmluvné dojednania, podľa ktorých účastníci mali
vyjadriť vôľu, že v prípade akéhokoľvek sporu sa namiesto súdnemu konaniu podrobia rozhodcovskému
konaniu. Rozhodcovský rozsudok mu bol doručený 4.2.2013, pričom má za to, že rozhodcovská doložka
odporuje zákonom Slovenskej republiky a právnym aktom Európskej únie a preto má byť neplatná podľa
§ 53 ods. 4 písmeno r) k § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Na základe toho rozhodcovský súd nemal
mať žiadny právny základ na rozhodcovské konanie a tým ani na vydanie napadnutého rozhodcovského
rozsudku. Dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku boli vzhliadnuté v ustanovení § 40 ods. 1
písmeno c), j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Zároveň
sa domáhal náhrady trov konania v prípade úspechu.

Vedľajší účastník na strane navrhovateľa žiadal návrhu vyhovieť na základe skutočností, že
rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, bola vopred predformulovaná do štandardnej
typovej poistnej zmluvy, bola zakomponovaná vo Všeobecných poistných podmienkach v časti XV.
rozhodcovské konanie. Rozhodcovské konanie prebiehalo v neprospech navrhovateľa, má prvky
nezákonnosti, nemal možnosť sa ústne vyjadriť k veci a nemal možnosť ani vybrať si rozhodcu. Nie
je možné spravodlivo žiadať po navrhovateľovi po viac ako 4 rokoch sumu, ktorá údajne zodpovedá
nákladom odporcu na uzavretie poistenia. Odporca v návrhu smerovanému rozhodcovskému súdu
ani presne nešpecifikoval aké náklady dodatočne, po viac ako 4 rokoch od uzavretia poistnej zmluvy

s navrhovateľom ich vyčíslil. Administratívne náklady nie sú v záujme spotrebiteľa, odporca prenáša
na navrhovateľa náklady vzniknuté s predajom produktu. Navrhovateľ nemal a nemá o ich existencii
vedomosť. Navrhovateľovi bolo odňaté právo konať pred súdom.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Namietal, že v návrhu na začatie konania
absentujú jeho zákonné náležitosti, že sa nejedná o spotrebiteľskú vec, rozhodcovská doložka mala byť
individuálne dojednaná a zo strany sprostredkovateľa jej mali byť všetky potrebné otázky vysvetlené.
Odporca ďalej namietal, že podľa ust. § 52 ods. 4 OZ, „spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo
inej podnikateľskej činnosti“. A podľa jeho názoru navrhovateľ v čase uzatvárania poistnej zmluve
mal ako živnostník v predmete činnosti uzatváranie poistných zmlúv, dokonca túto činnosť vykonávala
ako sprostredkovateľ poistenia pre odporcu na základe osobitnej obchodno-právnej zmluvy pod
ev. č. 44810 od 2.7.2008 do 30.05.2009. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že navrhovateľ mal
postavenie profesionála v oblasti uzatvárania poistných zmlúv, ktoré odporca predáva. Číslo registrácie
navrhovateľa v NBS ako sprostredkovateľa poistenia a poradcu v danej oblasti bolo VSP 079130.
Na základe tejto skutočnosti odporca mal za to, že navrhovateľ bol plne informovaný o možnosti
rozhodcovskú doložku prijať alebo neprijať podľa predloženého „Záznamu o informáciách...“, ktoré
poskytol sprostredkovateľ klientovi pred uzavretím poistnej zmluvy, musel si byť vedomí, že ak ju prijme,
potom aký má rozhodcovská doložka vplyv a význam pre jeho poistný vzťah. Preto navrhovateľ musí
preukázať, že spojenie medzi poistnou zmluvou a rozhodcovskou doložkou, ktorú napáda a výkonom jej
podnikateľskej činnosti spočívajúcej v predaji identických poistných zmlúv, s identickou rozhodcovskou
doložkou, ktoré hromadne a odplatne distribuovala, je len zanedbateľné a má nepodstatnú úlohu v
kontexte zmluvy.

Súd vykonal dokazovanie a to prednesom právnych zástupcov, výpoveďami účastníkov konania,
a oboznámením sa so spisom Arbitrážneho súdu v Košiciach č. k. 2C/2840/2012, vyjadreniami
odporcu, faktúrami, chronológiou poistných zmlúv predložených odporcom, zmluvou o sprostredkovaní
poistenia zo dňa 2.7.2008 medzi odporcom a navrhovateľom, Osvedčením o zápise do registra
sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia, Záznamom o požiadavkách a potrebách
klienta k poistnej zmluve, rozsudkami okresných a krajských súdov Slovenska v obdobných právnych
veciach, ktoré predložil odporca, vyjadrením vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa, uznesením
Ústavného súdu zo dňa 07.05.2014, ďalšími rozsudkami okresných súdov v obdobných veciach, ako aj
Najvyššieho súdu SR, Rokovacím poriadkom Arbitrážneho súdu, ostatnými listinami nachádzajúcimi sa
v spise a zistil tento skutkový a právny stav:

K podaniu odporcu o tom, že tu existuje dôvod na zamietnutie návrhu z dôvodu novelizácie zákona
č. 233/1995 Z.z. ExP, v rámci zák. č. 335/2014 Z. z., bod 49, sa za § 243c, vložil nový § 243d, a
ustanovenie je platné a účinné od 01.01.2015, uviedol vedľajší účastník na strane navrhovateľa, že má
tri výhrady voči tomuto podaniu a to, ak by sa súd stotožnil s týmto vyjadrením ostala by nevyriešená
otázka náhrady trov konania, navrhovateľke vznikli trovy konania, a celá situácia sa začala v čase, keď
ešte o § 243d ExP, nikto ani netušil, po ďalšie, odporca tak trošku vytrhol z kontextu toto prechodné
ustanovenie Exekučného poriadku, pretože prechodné ustanovenie je obsiahnuté aj v O.S.P., v § 372w,
zavedený takisto zákonom č. 335/2004 Z.z. novelou ExP, a v neposlednom rade jedným z účelov O.S.P.,
je aj výchovné pôsobenie na subjekty práva, tak, aby rešpektovali zákony.

Navrhovateľ uviedol, že nedostal žiadnu výzvu od arbitrážneho súdu, zaplatil 260 Eur odporcovi a
napriek tomu dostal ešte rozhodcovský rozsudok.

Odporca trval na tom, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský spor, lebo navrhovateľ v danom
prípade nemal postavenie spotrebiteľa, lebo v čase uzatvárania poistnej zmluvy bol sprostredkovateľom
poistenia a v tejto súvislosti odporca doložil do spisu viaceré rozhodnutia okresných súdov v obdobných
veciach, ktoré boli už medzičasom aj potvrdené krajskými súdmi. Dodal, že napadnutý rozhodcovský
rozsudok nemá žiadnu právnu silu po 31.03.2015, lebo nebol podaný návrh na vykonanie exekúcie a
navrhovateľka stratila naliehavý právny záujem na veci.

Súd si vyžiadal spis rozhodcovského súdu - Arbitrážneho súdu Košice 2C/2840/2012, z ktorého
zistil, že jeho súčasťou je spisový prehľad, návrh odporcu smerujúci voči navrhovateľovi na začatie
konania o zaplatenie 179,57 Eur, návrh poistnej zmluvy, poistná zmluva, časť Všeobecných poistných

podmienok, zrušenie PZ, príručku obchodnej služby, potvrdenku o prijatí návrhu rozhodcovským súdom
dňa 4.1.2012. V uvedenom rozhodcovskom spise sa nachádza aj upovedomenie o začatí konania pred
rozhodcovským súdom zo dňa 9.1.2012, rokovací poriadok obsahujúci preambulu a § 1-3, keď pod § 1
je upravené sídlo rozhodcovského súdu a miesto konania ústnych pojednávaní, podľa § 2 je upravené
predkladanie písomností a pod § 3 jazyk rozhodcovského konania. V pripojenom rozhodcovskom spise
sa nachádza aj rozhodcovský rozsudok 2C/2840/2012 zo dňa 19.1.2012, ktorým bola navrhovateľovi
uložená povinnosť zaplatiť odporcovi (Rapid life životná poisťovňa a.s. Košice) 179,57 Eur a trovy
rozhodcovského konania 276,- Eur. Citovaný rozhodcovský rozsudok bol doručený navrhovateľovi dňa
4.2.2013, čo je nepochybné z doručenky. Rozhodcovský rozsudok obsahuje poučenie, že je možné proti
nemu podať odpor s odôvodnením v lehote 5 dní od jeho doručenia, pri zaplatení súdneho poplatku
za odpor vo výške 72,- Eur. V pripojenom rozhodcovskom spise sa však odpor proti rozhodcovskému
rozsudku nenachádza.

Zmluvou o sprostredkovaní poistenia zo dňa 2.7.2008 odporca preukázal, že takúto uzatvoril odporca
pred tým označený názvom: Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s., so sídlom Košice, zast.
RNDr. Petrom Talánom, predsedom predstavenstva, a Ing. Pavlom Fialom členom predstavenstva s
navrhovateľom ako výlučným sprostredkovateľom poistenia, podľa ktorej sa navrhovateľ zaviazal, že
bude odporcovi poskytovať svoje sprostredkovateľské služby podľa znenia tejto zmluvy. Osvedčením o
zápise do registra sprostredkovateľov poistenia, a sprostredkovateľov zaistenia bolo súdu preukázané,
že navrhovateľ bol dňom 22.7.2008 zapísaný do zoznamu výlučných sprostredkovateľov poistenia v
registri sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia vedenom NBS, pod reg. č.: VSP
079130.

Faktúrou č. 44810808 zo dňa 31.8.2008 ( čl. 209 v spise) odporca preukázal, že navrhovateľ si vyúčtoval
predmetnou faktúrou čiastku 7379,- Sk, za mesiac 8/2008 v súlade so sprostredkovateľkou a mandátnou
zmluvou za služby, takáto obdobná zmluva je vyúčtovaná navrhovateľom pre odporcu aj za mesiac
9/2008 na sumu 7917,- Sk ( čl. 2010 v spise). Zoznamom poistných zmlúv na čl. 211 v spise odporca
preukázal, koľko zmlúv a konkrétne s akými osobami uzatvoril navrhovateľ s dátumom uzavretia od
30.8.2008 do 28.9.2008.

Záznamom o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve bolo súdu preukázané, že takýto
podpísal ako sprostredkovateľ, tak aj navrhovateľ dňa 29.62008 a tento obsahoval potreby a požiadavky
klienta na krytie rizika, ako aj podrobné údaje o sprostredkovateľovi poistenia.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení od 1.1.2008 (ďalej aj „ OZ “), spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení od 1.4.2004 do 28.2.2010 spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej aj" neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,
účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania(§
1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa
onej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského
rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní
zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom od 01.04.2008 do 31.12.2009
sprostredkovateľ poistenia je povinný vykonávať sprostredkovanie s odbornou starostlivosťou, v záujem
ochrany záujmov klienta, a nesmie zamlčovať informácie súvisiace so sprostredkúvaným poistením.

Podľa ust. § 10 ods. 7 zákona č. 340/2005 Z. z., poisťovací agent a poisťovací maklér môžu začať
vykonávať sprostredkovanie poistenia dňom nadobudnutia účinnosti poistnej zmluvy podľa odseku 5.
Poisťovací agent a poisťovací maklér sú povinní predložiť Národnej banke Slovenska túto poistnú
zmluvu do 30 dní odo dňa zápisu do registra. Ak za poisťovacieho agenta prevzala zodpovednosť za
škodu spôsobenú pri vykonávaní sprostredkovania poistenia poisťovňa podľa odseku 5, je poisťovací
agent povinný predložiť Národnej banke Slovenska, do 30 dní odo dňa jeho zápisu do registra písomné
vyhlásenie o tejto skutočnosti. Poisťovací agent, za ktorého prevzala zodpovednosť za škodu spôsobenú
pri vykonávaní sprostredkovania poistenia poisťovňa, môže začať vykonávať sprostredkovanie poistenia
dňom prevzatia tejto zodpovednosti poisťovňou.

Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Právnym
základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení Európskej
únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady č.
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovská
zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi
nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v

rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky
k zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov. Bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom
a spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva
v neprospech spotrebiteľa a to vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Z
rozsudku Súdneho dvora EÚ (prvá komora) zo dňa 26.októbra 2006, vec C-168/05 Elisa María
Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL vyplýva, že Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje,
aby vnútroštátny súd, na ktorý je podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, posúdil
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zrušil toto rozhodnutie z dôvodu, že uvedená zmluva obsahuje
nekalú podmienku, hoci spotrebiteľ sa dovolával tejto neplatnosti nie v rámci rozhodcovského konania,
ale výlučne v rámci žaloby o zrušenie. Rozhodcovské konanie je osobitný druh civilného konania,
ktoré sa môže uskutočniť v prípade súkromnoprávnych sporov, pre ktoré zákon pripúšťa uzavretie
rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Rozhodcovská zmluva má procesnú povahu. Zákon
vyžaduje k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy písomnú formu, jej nedodržanie má za následok neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Vecným účinkom rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej
doložky) je oprávnenie rozhodcu rozhodnúť vymedzené spory. Z hľadiska osobných účinkov sa
rozhodcovská zmluva vzťahuje na obidve zmluvné strany, prípadne na ich univerzálnych a singulárnych
nástupcov, pokiaľ to strany v zmluve výslovne nevylúčili. Účastník rozhodcovského konania sa môže
podanou žalobou na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov § 40 ods.
l zákona o rozhodcovskom konaní.

V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Súd sa najskôr zaoberal otázkou včasnosti
podania návrhu navrhovateľom na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z ustanovenia § 41 ods. 1
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov vyplýva, že návrh
na zrušenie rozhodcovského rozsudku je možné podať na všeobecnom súde v lehote 30 dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku. Navrhovateľovi bol doručený napadnutý rozhodcovský rozsudok
dňa 4.2.2013 (doručenka na čl. 135 v spise), návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol doručený
tunajšiemu súdu dňa 26.2.2013, teda včas. V pripojenom spise rozhodcovského súdu sa nenachádza
listina, ktorá by mala predstavovať odpor navrhovateľa proti rozhodcovskému rozsudku.

V konaní bolo nepochybne preukázané, že účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu č. 4366400173
dňa 29.6.2008, pričom odporca konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a navrhovateľ
bol spotrebiteľom - fyzickou osobou, to znamená, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský vzťah,
nemení na tom nič námietka zo strany odporcu, že navrhovateľ dňa 2.7.2008 ( zo strany odporcu dňa
9.7.2008) uzavrel s odporcom Zmluvu o sprostredkovaní poistenia č. 44810, a že podľa Osvedčenia
o zápise do registra sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia, bol dňa 21.7.2008
zapísaný do zoznamu výlučných sprostredkovateľov, lebo jednak zmluvu o sprostredkovaní poistenia
uzavrel dňa 2.7.2008, poistnú zmluvu s odporcom uzatvoril dňa 29.6.2008 a sprostredkovateľskú činnosť
mohol začať podľa Osvedčenia od 21.7.2008. Prvú faktúru za sprostredkovanie predaja pre odporcu si
vyúčtoval navrhovateľ za mesiac august 2008, čiže jednoznačne mal súd za to, že navrhovateľ poistnú
zmluvu s odporcom uzavrel dňa 29.6.2008 ako každá iná fyzická osoba - spotrebiteľ, pretože ako
vyplynulo z dokazovania, jednou z podmienok uzatvorenia zmluvy o sprostredkovaní poistenia bola aj
skutočnosť, že navrhovateľ musí uzavrieť aj zmluvu o poistení, lebo je to podmienkou toho, aby sa stal
sprostredkovateľom poistenia a sprostredkovateľom zaistenia.

V danom prípade nebol dôvod na zamietnutie žaloby, podľa dôvodov, ktoré namietal odporca, že
navrhovateľ vystupuje ako fyzická osoba, ktorá v čase uzatvárania poistnej zmluvy mal ako živnostník
v predmete činnosti uvedené sprostredkovanie uzatvárania poistných zmlúv, nakoľko takúto živnosť
jednak ani vydanú nemal a v čase uzatvorenia poistnej zmluvy s odporcom nemal ešte žiadny
finančný zisk z uzatvorenej zmluvy o sprostredkovaní poistenia. Odporca nepreukázal, že v období pred
uzatvorením poistnej zmluvy mal navrhovateľ postavenie profesionála v oblasti uzatvárania zmlúv, ktoré
odporca ponúkal a bol by v registri NBS registrovaný ako sprostredkovateľ poistenia poradcu.

Základom tohto sporu bolo posúdenie, či rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných poistných
podmienkach a Osobitných zmluvných dojednaniach bola individuálne dojednaná, a skutočnosť

namietaná odporcom, že navrhovateľ v čase uzavretia poistnej zmluvy vykonával sprostredkovanie
uzatvárania poistných zmlúv podľa Zmluvy o sprostredkovaní poistenia zo dňa 2.7.2008, ktorú odporca
prijal dňa 9.7.2008, ktorú otázku a námietku odporcu súd vyriešil už vyššie, preto sa s tým nebude
zaoberať v ďalšom texte a bude sa zaoberať s neplatnosťou rozhodcovskej doložky.

Odpoveď na túto otázku možno nájsť v § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Individuálne dojednanie
v zmysle neho je vylúčené tam, kde spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ak sú zmluvné
podmienky už vopred napísané v predtlačenom formulári, potom ťažko možno dospieť k záveru o tom,
že by sa mohol meniť ich obsah. Dôkazné bremeno preukázania individuálneho dojednania spočíva
na dodávateľovi, teda odporcovi tak, ako to jasne vyplýva z § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý
dokonca zakotvuje fikciu o tom, že zmluvné ustanovenia sa nepovažujú za individuálne dohodnuté,
opak musí preukázať dodávateľ. V danom prípade odporca však toto dôkazné bremeno neuniesol a
preto nemožno súhlasiť s názorom odporcu prezentovaným v priebehu konania, že takýmto spôsobom
sa zabezpečilo individuálne dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky, čo by znamenalo, že ak
aj ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, pri jej individuálnom dojednaní je
potrebné túto rešpektovať. Poistná zmluva by mala rešpektovať ustanovenia v § 52 ods. 1 a nasledujúce
Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, pričom predmetná zmluva je v rozpore s
ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktoré sa dotýka neprijateľnosti podmienky
v spotrebiteľskej zmluve v podobe riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom výlučne v
rozhodcovskom konaní bod 2 Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007.

K tejto situácii došlo, nakoľko podľa XVII. časti Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou
poistnej zmluvy, bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z
poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie
sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Je
pravdou, že súčasťou Všeobecných obchodných podmienok je aj časť XVII. - Záverečné ustanovenia
a v rámci nich Osobitné zmluvné dojednania pod č. 01/2007, ktoré formulujú vôľu účastníkov v prípade
akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Súd v tomto smere
uvádza, že predmetné ustanovenie vyznieva jednoznačne v neprospech spotrebiteľa - navrhovateľ, ktorý
toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohol. O platnú doložku by išlo iba
v prípade individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky, kedy by mal spotrebiteľ možnosť pochopiť
celý význam a všetky dôsledky tohto dojednania. Podľa názoru súdu vyššie uvedená rozhodcovská
doložka prakticky vylučuje všeobecný súd z prejednania veci, pretože z nej jednoznačne vyplýva,
že všetky spory zo zmluvy môžu byť prejednané iba v rozhodcovskom konaní. Táto rozhodcovská
doložka odníma spotrebiteľovi (v postavení navrhovateľa o zrušenie rozhodcovského rozsudku) právo
v celom rozsahu domáhať sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Vzhľadom na uvedené
súd rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá podľa
ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje jej neplatnosť. Súd ďalej odkazuje na
rozsiahlu judikatúru a v rámci toho aj na právne závery, vyslovené v uzneseniach Najvyššieho súdu SR
6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16.1.2013, 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012 a 6 Cdo 3/2013 zo dňa 13.3.2013.
Vo veci 6 M Cdo 9/2012 Najvyšší súd SR uviedol, že návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa
má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje
možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom
konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie
týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Uznesenie Najvyššieho súdu SR 6
Cdo 1/2012 sa týka odporcu a aj v ňom Najvyšší súd SR dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej
doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobuje nevyváženosť v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá
už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú ako predtlačený
formulár všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie a teda aj rozhodcovská doložka a
to bez ohľadu na to, že účastníci podpísali (taktiež formou predtlačeného formuláru) osobitné zmluvné
dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach. Ten istý
právny záver bol vyslovený aj v ďalšom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 3/2013 zo dňa 13.3.2013.
Výsledkom úvah súdu je konštatovanie, že v časti záverečných ustanovení Všeobecných poistných
podmienok v predmetnej zmluve uzavretej medzi účastníkmi, ktorá je označená ako Osobitné zmluvné

dojednania pod č. 01/2007, nemožno prisúdiť charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky,
nakoľko táto časť napriek jej názvu ako osobitné zmluvné dojednania, je súčasťou Všeobecných
poistných podmienok, tvorí jednoliaty celok tohto právneho dokumentu a táto časť je vyhotovená v
predtlačenej formulárovej forme, čo vylučuje záver o individuálnom dojednaní zmluvnej podmienky a o
náležitom poučení a informovaní navrhovateľa ako spotrebiteľa o právnych dôsledkoch takto dojednanej
zmluvnej podmienky. Práve so zreteľom na to, že tzv. Osobitné zmluvné dojednania pod č. 01/2007 sú
súčasťou Všeobecných poistných podmienok a sú súčasťou uzavretej poistnej zmluvy, vylučuje prijať
záver o náležite osobitne dojednanej zmluvnej podmienke. Súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo
spotrebiteľovi - navrhovateľovi odňaté právo zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a
nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom - odporcom. Vo veci došlo
k porušeniu ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov, nakoľko pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na
ochranu spotrebiteľa a to ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorý individuálne
nedojednanú rozhodcovskú doložku považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveň z dôvodu,
že zmluvná podmienka obsahujúca rozhodcovskú doložku v časti Všeobecných poistných podmienok
ale aj v Osobitných zmluvných dojednaniach je neprijateľná a teda neplatná, bol daný aj zákonný
dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.S.P.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.